Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. august 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/246/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615204802
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4615204802.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej v právnej veci navrhovateľa: P. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. X. X/X, XXX XX E., C. T., občan Talianskej republiky, zastúpený: Mgr. Martin
Hurtaj, advokát so sídlom Štefánikova 15, Nitra, proti odporkyni: J.. P.. P. D., nar. XX.X.XXXX, bytom
XXX XX A. XX, zastúpená: Fons iuris s.r.o., so sídlom Kominárska 2, Bratislava, IČO: 47 240 318, o

vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Topoľčany č. k. 5Ecud/1/2015-77 zo dňa 4. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok Trestného súdu v Trevise (II. Tribunale
Penale di Treviso - Senzione Penale) sp. zn. 1043/10 zo dňa 29. 09. 2010 v časti náhrady škody vo

výške 5.000,00 eur a nákladov spojených s procesom vo výške 2.500,00 eur za vykonateľný na území
Slovenskej republiky. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Posledným výrokom navrhovateľovi súd náhradu
trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia čl. 1 ods. 1, § 33
ods. 1 (správne malo byť čl. 33 ods. 1), čl. 38 ods. 1, čl. 40 ods. 1, 3, čl. 41, čl. 53 ods. 1, 2, čl. 54
nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“). Dôvodil tým, že návrhom doručeným súdu

dňa14.05.2015sanavrhovateľdomáhalvyhláseniavykonateľnostirozsudkuOkresnéhoTrestnéhosúdu
v Trevise sp.zn. 1043/10 zo dňa 29.09.2010 na území Slovenskej republiky, s poukazom na ustanovenia
článku 38 ods. 1, 40 ods. 3 a 53 ods. 1, 2 Nariadenia. K návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia navrhovateľ doložil predmetný rozsudok Okresného súdu Trestného súdu v Trevise a
osvedčenie podľa článku 54 Nariadenia zo dňa 12.01.2015. Uznesením Okresného súdu Topoľčany č.k.
5Ecud/1/2015-25 zo dňa 01.06.2015 súd vyhlásil rozsudok Trestného súdu v Trevise sp. zn. 1043/10

zo dňa 29. 09. 2010 v časti náhrady škody vo výške 5 000,00 eur a nákladov spojených s procesom vo
výške 2 500,00 eur za vykonateľný na území Slovenskej republiky, vo zvyšku súd návrh zamietol. Proti
uzneseniu podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote odporkyňa. Krajský súd v Nitre uznesením
č.k. 8CoE/176/2015-49 zo dňa 31.03.2016 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v zmysle intencií Krajského súdu v Nitre a vyzval
navrhovateľa na predloženie originálu, prípadne overenej kópie rozhodnutia Trestného súdu v Trevise.

Súd sa oboznámil s obsahom úradne overenej kópie rozhodnutia Trestného súdu v Trevise a zistil,
že podľa PRÍLOHY V - Potvrdenia podľa čl. 54 a 58 Nariadenia týkajúceho sa súdnych rozhodnutí a
dohôd je rozsudok Trestného súdu v Trevise vykonateľný v členskom štáte pôvodu, t.j. v Taliansku.
Ďalej z obsahu rozhodnutia Trestného súdu v Trevise vyplývalo, že išlo o rozsudok pre zmeškanie.
Odporkyňa v konaní mala zvolenú adresu na doručovanie korešpondencie v advokátskej kancelárii
advokátaT.W.,bytomA.,P.D.T.n.č.XC..Advokátodporkynesapojednávania,naktorombolvyhlásený

rozsudok Trestného súdu v Trevise zúčastnil a predniesol aj záverečnú reč v prospech odporkyne.
Okrem toho ako vyplývalo z obsahu rozsudku Trestného súdu v Trevise v konaní, ktoré predchádzalovyneseniu rozsudku Trestného súdu v Trevise bola vypočutá ako svedkyňa matka odporkyne M. D..
Ďalej súd zistil, že ide o rozsudok vydaný v trestnom konaní. Predmetným rozsudkom pre zmeškanie
bola odporkyňa odsúdená na trest odňatia slobody na 1 rok a 1 mesiac a na náhradu trov konania,

pričom jej bol trest podmienečne odložený. Súčasne bola zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi náhradu
škody s okamžite splatným preddavkom 5000,00 eur ako aj náhradu nákladov spojených s procesom v
sume 2500,00 eur s príslušenstvom. Súd ďalej dospel k záveru, že ak aj ide o rozsudok v trestnej veci,
avšak odporkyni bola ním uložená povinnosť nahradiť škodu a trovy konania, tieto nároky sa považujú
podľa nariadenia Rady (ES) č. 44/2011 (správne malo byť 44/2001) z 22. decembra 2000 a judikatúry

Súdneho dvora EÚ za veci občianskej povahy (Sonntag/Waidmann C-172/1991). Ako vyplývalo aj z
usmernenia Ministerstva spravodlivosti na čl. 48 spisu, nárok na náhradu škody, aj keď je uplatnený
pred trestným súdom, je občianskoprávnou vecou a z tohto dôvodu spadá pod Nariadenie Brusel I., keď
v prípade občianskeho nároku nie je rozhodné, či tento priznal civilný alebo trestný súd. Smerodajnou
je právna povaha vymáhaného nároku. Ďalej mal súd za to, že Nariadenie sa aplikuje aj na náhradu
škody aj na trovy trestného konania, nakoľko ide o nároky občianskoprávnej povahy, bez ohľadu na

povahu súdu alebo tribunálu, ktorý zaviazal účastníka na ich plnenie. Súd tiež z obsahu predmetného
rozsudku mal za preukázané, že odporkyňa bola v konaní zastúpená advokátom, ktorý chránil jej záujmy
a tiež sa na jeho adresu doručovali písomnosti, nakoľko bola uvedená ako korešpondenčná adresa
odporkyne. Okrem toho v konaní vypovedala ako svedkyňa aj matka odporkyne, takže odporkyňa mala
vedomosť o tom, že sa proti nej vedie trestné konanie vo veci pod sp. zn. 1043/10 na Trestnom súde v

Trevise. Pokiaľ ide o postup Trestného súdu v Trevise, súd vychádzal z údajov uvedených v Osvedčení
podľa čl. 54 nariadenia a bolo na odporkyni, aby preukázala existenciu dôvodov neuznania podľa článku
34 ods. 2 Nariadenia, t.j. že jej na nebol doručený rozsudok ani iné písomnosti, z obsahu rozsudku
vyplýva a je nepochybné, že písomnosti boli doručované na adresu právneho zástupcu odporkyne. Ďalej
súd poukázal na to, že súd vykonáva dokazovanie podľa vnútroštátnych predpisov, pričom do úvahy

prichádza aj dožiadanie o výkon dôkazu do cudzieho štátu, ale súd ma primárne vychádzať z údajov
uvedených v Osvedčení podľa čl. 54 Nariadenia, v zásade je na účastníkovi, ktorý uznanie namieta,
aby preukázal existenciu dôvodov neuznania podľa čl. 34 ods. 2 Nariadenia. Vo výnimočných prípadoch
prichádza do úvahy aj zistenie skutkových okolností priamo od súdu, ktorý rozsudok vydal, takýto
postup však vyvoláva dojem spochybňovania právneho systému štátu, ktorý rozsudok i osvedčenie

vydal, čo je v rozpore s hlavnými zásadami práva EÚ. Súd preskúmaním návrhu navrhovateľa a k
nemu pripojených listinných dôkazov mal za preukázané, že navrhovateľ k svojmu návrhu doložil všetky
potrebné písomnosti požadované v zmysle článku 53 Nariadenia, čím boli naplnené formálne náležitosti
stanovené citovaným ustanovením Nariadenia. Nakoľko súd i bez ďalšieho osobitného uznávacieho
konania vyhlási vykonateľnosť cudzieho rozhodnutia po splnení zákonných podmienok, súd rozhodol

vyhlásil rozsudok Trestného súdu v Trevise v časti náhrady škody vo výške 5.000,00 eur a nákladov
spojených s procesom vo výške 2.500,00 eur za vykonateľný na území Slovenskej republiky bez
skúmania skutočností, pre ktoré by mohlo byť cudzie rozhodnutie odmietnuté podľa článku 34 a 35
Nariadenia, keďže tento postup vyplýva z dikcie článku 41 Nariadenia. Pokiaľ ide o zvyšok výroku
rozsudku, ktorým bola odporkyňa odsúdená na trest odňatia slobody na 1 rok a 1 mesiac a na náhradu

trov trestného konania, v tejto časti súd návrh na uznanie vykonateľnosti na území SR zamietol, nakoľko
nejde o vec občianskej povahy ani o vec obchodnej povahy. O trovách konania súd rozhodol tak,
že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si trovy priznať nežiadal a súčasne súd
poukázal na skutočnosť, že konanie o vyhlásenie vykonateľnosti rozhodnutia nie je konaním, v ktorom
súd posudzuje mieru úspechu, ale rozhoduje na základe predložených listinných dôkazov po splnení

formálnych náležitostí v zmysle príslušných článkov Nariadenia o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, domáhajúc sa ním jeho
zrušenia a zamietnutia návrhu navrhovateľa v celom rozsahu, alternatívne aby súd nevyhlásil rozsudok

Trestného súdu v Trevise sp. zn. 1043/10 zo dňa 29.09.2010 za vykonateľný na území Slovenskej
republiky. Dôvodila tým, že v predmetnej veci sa ustanovenia Nariadenia č. 44/2001 nemôžu aplikovať,
pretože nejde o občianskoprávnu vec, ale o trestné konanie, ktoré bolo vedené proti občanovi SR v
Talianskuakdeboliporušenéjehoprocesnépráva.RovnakovrozhodnutísúduvTrevisesavovýrokovej
časti uvádza, že v prípade 5000,- eur ide o preddavok, a nie o náhradu škody. Ide teda o náklady v

súvislosti s trestným konaním a nie o náhradu škody, ako ju má na mysli náš právny poriadok. Ide
teda o trovy trestného konania a tie nie je možné uznať v zmysle Nariadenia č. 44/2001. Namietala,
že v predmetnom konaní bolo porušené právo odporkyne ako obžalovanej osoby, keď neboli dodržané
základné princípy trestného konania, a vôbec základné právne princípy. Súd nedoručoval predmetnépísomnosti a listiny preložené. Konštatovala, že právny zástupca bol ustanovený automaticky v tomto
konaní a právny zástupca s ňou nikdy nekomunikoval, ani neposkytoval právne služby v súlade so
zákonom. Nikdy jej nič nebolo riadne a v súlade s právnymi predpismi doručované, a rovnako jej

neboli doručované ani predvolania. Ak si súd v Taliansku zhojil vnútroštátne predpisy tým, že svojvoľne
ustanovil a pridelil jej advokáta, ktorý s ňou nekomunikoval, nie je splnením podmienky v zmysle
príslušných právnych predpisov. Rovnako konštatovala, že navrhovateľ uviedol, že je nezvestná a
že nevie, kde sa nachádza a že nepozná jej adresu, čo znamenalo, že súd ani orgány v Taliansku
opakovane nedoručovali písomnosti na jej adresu na Slovensku. Poukázala rovnako na to, že súd

sa nezaoberal a pochybil pri vyhlásení vykonateľnosti s odôvodnením dôvodov, prečo nie je možné
uznať predmetné rozhodnutie talianskeho súdu - pre rozpor s verejným poriadkom. Rozpor s verejným
poriadkom predstavuje okrem iného aj nesúlad postupu súdov s právnym poriadkom platným v SR,
ako aj Európskej únii. Považovala za nemysliteľné, aby súd vyhlásil za vykonateľné rozhodnutie,
rozhodnutie cudzieho súdu, ktoré nie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Mala za
to, že v celom konaní pred talianskym súdom išlo len o pomstu bez relevantných dôkazov, resp. celé

rozhodnutie je pravdepodobne založené na krivých výpovediach svedkov a jej nebolo umožnené sa
relevantne vyjadriť k predmetnému konaniu. Nie je možné akceptovať a zhojiť pochybenia a rozpor s
verejným poriadkom zo strany talianskych súdov, keď evidentne nedoručujú písomnosti a nepostupujú v
súlade s platnými právnymi predpismi. Súd prvej inštancie vyhlásením vykonateľnosti rozhodnutia uznal
nezákonný postup súdov a orgánov v Taliansku, v rozpore s verejným poriadkom, bez odôvodnenia,

ale dokonca sám nevykonal dokazovanie a doručovanie listín v súlade s právnym poriadkom SR, keď
jej ani jej právnemu zástupcovi nedoručil listiny, ktoré boli v rámci dokazovania zistené, dokonca ani
jej neumožnil vyjadriť sa k nim. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí odkazuje na usmernenie
Ministerstva spravodlivosti SR na č.l. 48, o ktoré opiera svoje rozhodnutie. Toto stanovisko jej nebolo
nikdy doručené, rovnako ani originál alebo kópia rozhodnutia, ktoré dokladal navrhovateľ, ako ani

iné dôkazy, ku ktorým by sa ako účastník mala vyjadriť. Tiež uviedla že stanovisko Ministerstva
spravodlivosti nie je záväznou právnou normou, podľa ktorej môže súd rozhodovať v predmetnej veci.
Zdôraznila, že v zmysle predmetného rozhodnutia nejde o náhradu škody, ale o predbežné náklady
trestného konania, preto nie je možné na dané vzťahy uplatniť postup podľa Nariadenia a ak aj áno,
tak súd v Taliansku mal postupovať v súlade s Nariadením, čo nepostupoval a nesplnil ani základné

požiadavky stanovené Nariadením a s tým súvisiacimi nariadeniami o doručovaní. Mala rovnako za
to, že súd v predmetnej veci prekročil svoje oprávnenia a vykonal dokazovanie v rozpore s postupom
podľa procesných predpisov napriek tomu, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nenavrhoval vykonať
dokazovanie, čím bolo porušené právo účastníkov na rovnosť zbraní. Súd mal tiež pochybiť v tom,
že pri vydaní rozhodnutia odkazoval na aplikáciu Občianskeho súdneho poriadku, pričom v čase

rozhodnutia súdu už takýto predpis nebol účinný a platný. Ďalej uviedla, že ak má súd za to, že
ide o občianskoprávnu vec, je potrebné v danej veci akceptovať aj doručovanie písomností v zmysle
Nariadenia č. 1393/2007. Predmetné rozhodnutie ani iné písomnosti neboli odporkyni nikdy doručené
tak, ako to vyžaduje Nariadenie č. 1393/2007. Rovnako ani samotný návrh nebol odporkyni doručený
v súlade s platnými právnymi predpismi, ktorými sa mal súd v Taliansku riadiť. Navrhovateľ v súdnych

konaniach účelovo zamlčal adresu odporkyne a všetko jej bolo doručované na „jej“ adresu v Taliansku,
pričom súd neskúmal adresu jej pobytu. Taliansky súd neakceptoval postup v súlade s Nariadením
č. 1393/2007 a nedoručoval jej písomnosti na adresu trvalého pobytu, ktorý mala odporkyňa od roku
2006 na území Slovenskej republiky. Zdôraznila, že pri predmetných rozhodnutiach talianskych súdov
nemala možnosť sa osobne vyjadriť, zúčastniť a ani si sama vybrať právneho zástupcu. Rozhodnutia

jej neboli doručené v súlade s platnou legislatívou, ani nebola informovaná o priebehu konaní. Mala
za to, že predmetné rozhodnutia nespĺňajú základné požiadavky na ich uznanie na území SR, ako aj
odporujú verejnému poriadku platnému v SR. Predmetné rozhodnutia talianskych súdov označila za
rozporné s čl. 34, 35 Nariadenia č. 44/2001, ako aj so základnými zásadami súdneho konania. Okrem
toho namietala, že rozhodnutie talianskeho súdu v Trevise neobsahuje zmienku o tom, ako súd dospel

k rozhodnutiu vo veci náhrady škody, ako postupoval a čo mal za preukázané. Takéto rozhodnutie je
neakceptovateľné z pohľadu niekoľkých právnych predpisov, nariadení a základných procesných zásad
a s tým súvisiacich základných práv a slobôd. Súd v Taliansku inkvizičným spôsobom vydal predmetné
rozhodnutie bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia. Rovnako napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie označila za nepreskúmateľné a nejednoznačné, keď súd prvej inštancie na jednej strane

konštatoval, že v predmetnej veci nemožno priznať trovy konania v prípade trestnej veci, na druhej
strane trovy vo výške 2500 eur priznal. Ide tak o zrejmý rozpor, nakoľko trovy trestného konania nie je
možné v zmysle Nariadenia č. 44/2001 uznať a ani nie je možné na ne aplikovať Nariadenia č. 44/2001.
Vyjadrila tiež názor, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval na prejednávanú vec prípad VolkerSonntag v Hans Waidmann, Elisabeth Waidmann and Stefan Waidmann C-172/91, pretože predmetný
prípad neupravuje prípad trov konania v trestnej veci. Rovnako mala za to, že uznaním predmetného
rozhodnutia budú porušené jej práva, pretože vykonaním rozhodnutia by došlo k porušeniu jej práva na

spravodlivé súdne konanie. Záverom vyslovila názor, že súd prvej inštancie prekročil svoje právomoci,
keď upravil predmetný návrh navrhovateľa a uznal za vykonateľnú len časť podaného návrhu. Mala za
to, že predmetný návrh bolo potrebné uznať ako celok alebo ako celok zamietnuť, ak nespĺňal náležitosti.

3. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne poukázal na to, že účelom a cieľom európskej

legislatívy pri uznávaní a výkone cudzích rozhodnutí bolo zaviesť efektívne, rýchle a formálne konanie,
bez potreby ďalšieho preskúmania rozhodnutí, v ktorom je po splnení formálnych náležitostí a predložení
stanovených listín cudzie rozhodnutie bez ďalšieho vyhlásené za vykonateľné. Je neprípustné, aby sa
v tomto konaní preskúmaval priebeh konania a obsah rozhodnutia cudzieho súdu. Spolu s návrhom
bol predložený rozsudok cudzieho súdu spolu s úradným prekladom, ako aj osvedčenie o jeho
vykonateľnosti podľa čl. 54 Nariadenia. Mal za to, že boli splnené všetky náležitosti, ktoré je potrebné

splniť pre vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné na území iného členského štátu. v zmysle čl.
41 Nariadenia. Nevidel dôvod, prečo by cudzie rozhodnutie malo byť v rozpore s verejným poriadkom
SR. Náhrada škody a nákladov spojených s procesom je zakotvená aj v našom právnom poriadku. Z
obsahu rozsudku vyplýva, že odporkyňa o konaní vedela, úmyselne sa nedostavila na pojednávanie,
ale poverila matku, ktorá sa dostavila ako svedok. Odporkyňa bola v predmetnom konaní zastúpená

advokátom, a preto odmietol tvrdenia, že by nejakým spôsobom boli porušené jej procesné práva. K
ďalším odvolacím námietkam sa nevyjadroval, pretože nie sú v tomto konaní podstatné.

4. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380

CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia
dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 14.05.2015 bol súdu prvej inštancie doručený návrh

navrhovateľa na vyhlásenie vykonateľnosti rozsudku Trestného súdu v Trevise (II. Tribunale Penale di
Treviso - Senzione Penale) sp. zn. 1043/10 zo dňa 29. 09. 2010 spolu s kópiou predmetného rozsudku,
kópiou Potvrdenia podľa čl. 54 a 58 Nariadenia č. 44/2001 a kópiou úradného prekladu rozsudku a
Potvrdenia. Uznesením č.k. 5Ecud/1/2015-25 zo dňa 01.06.2015 súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok
Trestného súdu v Trevise sp. zn. 1043/10 zo dňa 29. 09. 2010 v časti náhrady škody vo výške 5.000,00

eur a nákladov spojených s procesom vo výške 2.500,00 eur za vykonateľný na území Slovenskej
republiky, vo zvyšku súd návrh zamietol. Na základe odvolania odporkyne Krajský súd v Nitre uznesením
č.k. 8CoE/176/2015-49 zo dňa 31.03.2016 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Súd prvej inštancie následne vyzval navrhovateľa na predloženie originálu, prípadne overenej
kópie rozhodnutia Trestného súdu v Trevise. Navrhovateľ predložil súdu prvej inštancie overenú kópiu

predmetného rozsudku Trestného súdu v Trevise spolu s prekladom do slovenského jazyka a Potvrdenie
podľa čl. 54 a 58 Nariadenia týkajúceho sa súdnych rozhodnutí a dohôd s prekladom do slovenského
jazyka (č.l. 55 - 74 spisu). Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

6. Podľa čl. 1 ods. 1 vety prvej Nariadenia, toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných

veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu.

7. Podľa čl. 48 ods. 2 Nariadenia navrhovateľ môže žiadať vyhlásenie vykonateľnosti len vo vzťahu k
častiam rozsudku.

8. Podľa čl. 34 ods. 2 bod 1 a 2 Nariadenia rozsudok sa neuzná, ak je uznanie v zjavnom rozpore
s verejným poriadkom členského štátu, v ktorom sa o uznanie žiada; a v prípade, že bol vydaný bez
účasti žalovaného v konaní, ak sa mu nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie alebo rovnocenná
písomnosť v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu,
že žalovaný opomenul začať konanie, ktorým by napadol rozsudok, keď tak mohol urobiť.

9. Z citovaných článkov Nariadenia vyplýva, že nárok na náhradu škody, aj keď je uplatnený pred
trestným súdom, je občianskoprávnou vecou a z tohto dôvodu spadá pod úpravu Nariadenia. V zmysle
čl. 1 ods. 1 Nariadenia sa toto nariadenie uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľaduna povahu súdu alebo tribunálu, to znamená, že v prípade občianskeho nároku nie je rozhodné, či
tento priznal civilný alebo trestný súd. Smerodajnou je právna povaha nároku (porovnaj aj prípad Volker
Sonntag v. Hans Waidmann and Others C-172/91). Na zvyšnú časť cudzieho trestného rozsudku (otázka

viny a trestu) sa Nariadenie nevzťahuje, a tak ho možno vykonať len v časti o náhradu škody a trov
konania.

10. V konaní o prehlásení vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia sa overuje, či cudzie rozhodnutie spĺňa
formálne náležitosti uvedené v článku 53 Nariadenia. Preskúmavanie je teda iba formálne skúmanie, či

dôvody na odopretie (čl. 34 a 35) sú uplatniteľné až v konaní o opravnom prostriedku proti prehláseniu
o vykonateľnosti rozhodnutia. Rovnako nie je možné preskúmavať vecné podmienky výkonu. V súlade
s úniovým právom by mali byť rozsudky jedného členského štátu všeobecne uznávané a vykonávané v
druhom členskom štáte, a to bez potreby ďalšieho overovania/dokazovania. Z tohto dôvodu Nariadenie
pripúšťa skúmanie existencie dôvodov neuznania cudzieho rozsudku len za predpokladu že ich účastník
bude namietať. V odvolacom konaní súd zásadne nepreskúmava rozhodnutie vo veci samej. Zrušiť

rozhodnutie o prehlásení vykonateľnosti môže súd iba na základe jedného z dôvodov uvedených v čl.
34 a 35 Nariadenia alebo ak povinný namietol nedostatok predpokladov pre vyhlásenie vykonateľnosti
v zmysle čl. 41 Nariadenia.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd

prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, preto sa odvolací súd v danej právnej veci v
celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a v odôvodnení
rozhodnutia sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa
§ 387 ods. 2 CSP.

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že neboli naplnené
dôvody neuznania cudzieho rozsudku pre jeho rozpor s verejným poriadkom, pričom neuznanie
cudzieho rozhodnutie by malo byť dochádzať len výnimočne, pretože je potrebné vychádzať zo
zásady dôvery v právne poriadky iných členských štátov EÚ. Nie je dôvod hodnotiť vecnú správnosť

rozhodnutia talianskeho trestného súdu, resp. zákonnosť jeho postupu v trestnom konaní. Zároveň
odvolací súd poukazuje na to, že aj v podmienkach Slovenskej republiky je možné rozhodnúť trestnú
vec v neprítomnosti obžalovaného (§ 252, § 358 a nasl. Trestného poriadku). Len na dôvažok odvolací
súd podotýka, že z odôvodnenia rozsudku Trestného súdu v Trevise vyplýva, že odporkyňa ako
obžalovaná sa nedostavila bez udania závažného dôvodu na pojednávania, pričom po matke odkázala,

že absolútne nedôveruje talianskemu súdu a zároveň „poverila“ svoju matku, ktorá sa dostavila ako
svedok, aby predniesla sériu závažných obvinení proti manželovi (navrhovateľovi). Z uvedeného
vyplýva, že odporkyňa mala nepochybne vedomosť o trestnom konaní vedenom na Trestnom súde v
Trevise, preto jej námietky popierajúce uvedenú skutočnosť považoval odvolací súd za účelové.

13. Odvolací súd zároveň uvádza, že v rámci predchádzajúceho odvolacieho konania si Krajský súd
v Nitre vyžiadal z Ministerstva spravodlivosti neformálne stanovisko k nim uvedeným otázkam (č.l. 48
spisu), pričom ako sama odporkyňa správne uviedla v podanom odvolaní, takéto stanovisko Ministerstva
spravodlivosti nie je záväznou právnou normou. To však neznamená, že súd prvej inštancie sa nemohol
pri svojom rozhodovaní stotožniť s názormi vyjadrenými Ministerstvom spravodlivosti.

14. Z uvedených dôvodov, odvolací súd odvolacie námietky odporkyne uvedené v odvolaní považoval
za neopodstatnené, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť vdovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).