Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. september 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/509/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110230075
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7110230075.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu: JUDr. Marek Radačovský, správca
majetku úpadcu Geotechnika spol. s.r.o. „ v konkurze" so sídlom Moldavská 8, Košice, IČO: 36 589
951, zast. JUDr. Slavomírom Dubjelom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Štefánikova 26,
Košice,protižalovanému:B..B.D.,U..XX.X.XXXX,H.X,L.,zast.JUDr.MartinomFabiánom,advokátom
so sídlom advokátskej kancelárie Štúrova 20, Košice, o zaplatenie 21.941,18 € s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 36C/321/2010-488 z 14. júna 2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že konanie v časti zaplatenia
príslušenstva - úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21.941,18 € od 1.3.2008 do 20.5.2010
zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému
trovy konania v sume 1.896,33 €, na účet JUDr. Martina Fabiána, advokáta, so sídlom Advokátskej
kancelárie Štúrova 20, Košice, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal.

2. Vychádzal z toho, že žalobca podanom žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti
zaplatiť mu sumu 21.941,18 € s 6 % ročným zmluvným úrokom od 1.3.2008 do 1.3.2009 a s 0,25 %
denným úrokom z omeškania od 2.3.2009 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobu žalobca
odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 22.3.2010 č. k.: 26K/2/2010 bol vyhlásený
konkurz na majetok dlžníka: Geotechnika spol. s r.o., so sídlom Moldavská 8, Košice, IČO: 36 589
951 a žalobca bol uvedeným uznesením ustanovený za správcu majetku úpadcu. Poukázal na to, že
dňa 1.3.2008 bola podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka uzatvorená zmluva o pôžičke v sume

661.000,-Sk,t.j.21.941,18€medzidlžníkom-žalovanýmaveriteľom-Geotechnikaspol.sr.o.sosídlom
Moldavská 8, Košice, IČO: 36 589 951, zastúpenej konateľom B.. B. D.. Žalovaný sa zaviazal peňažnú
pôžičku poskytnutú mu spoločnosťou, ktorej bol konateľom, vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok v lehote do
1.3.2009. Peňažná pohľadávka z uvedenej zmluvy o pôžičke, ktorú mala Geotechnika spol. s r.o. voči
konateľovi B.. B. D., nebola do dnešného dňa napriek viacerým výzvam zo strany veriteľa vrátená.

3. Z dokazovania a hlavne zo zmluvy o pôžičke predloženej žalobcom zo dňa 1.3.2008 súd zistil, že

veriteľ - Geotechnika spol. s r.o. poskytol žalovanému ako dlžníkovi sumu 661.000,- Sk, t.j. 21.941,18 €
na dobu určitú do 1.3.2009. Dlžník sa zaviazal predmetnú pôžičku vrátiť veriteľovi do 1.3.2009, medzi
zmluvnými stranami bol dohodnutý úrok z pôžičky vo výške 6 % ročne. Zároveň boli aj dohodnuté úroky
z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň omeškania z omeškanej sumy, pritom výzvami zo dňa24.4.2009 a 11.6.2009 vyzval veriteľ - Geotechnika spol. s r.o. žalovaného na vrátenie požičanej sumy,
avšak bezvýsledne. Na vrátenie dlžnej sumy vyzval žalovaného aj správca konkurznej podstaty dlžníka
- žalobcu písomným podaním zo dňa 14.5.2010, žalovanému bola predžalobná výzva doručená dňa

17.5.2010, na ktorú žalovaný nereagoval.

4. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice 1 sp. zn. 26Cbi 12/2010 súd zistil, že žalobca podal voči
žalovanému žalobu o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu - zmluvy o poskytnutie peňažnej pôžičky
zo dňa 1.3.2008, na základe ktorej poskytol úpadca Geotechnika spol. s r.o. v konkurze žalovanému

sumu vo výške spolu 42.684,14 €. O žalobe rozhodol súd rozsudkom zo dňa 30.11.2012 tak, že
žalobu zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.11.2014 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 2CoKR-11/2014 zo dňa 25.9.2014. Z rozsudku Okresného súdu Košice 1 sp.
zn. 35C 314/2011 zo dňa 9.2.2016 súd zistil, že vo veci žalobcu JUDr. Marek Radačovský, správca
majetku úpadcu Geotechnika spol. s r.o. v konkurze proti žalovanému, sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 27.976,21 € s príslušenstvom na tom základe, že žalovaný po zániku funkcie konateľa, ktorú

vykonával v spol. Geotechnika spol. s r.o. od 19.2.2005 do 3.6.2009, uskutočnil hotovostný výber z
pokladne spoločnosti v celkovej sume 27.976,21 €, účelom ktorého mala byť úhrada starších záväzkov
spoločnosti. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť (voči
rozsudku je podané odvolanie - poznámka súdu).

5. Na riešenie vzťahu Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka preto treba využiť interpretačné
pravidlo, ktoré je vymedzené v § 1 OBZ. Základnou, resp. východiskovou otázkou je, že záväzok z titulu
bezdôvodného obohatenia, ak ide o vzťah medzi podnikateľmi a vznikol v súvislosti s ich podnikateľskou
činnosťou, je obchodnoprávnym vzťahom, a to aj napriek tomu, že sa naň v dôsledku absencie právnej
úpravy v Obchodnom zákonníku bude aplikovať právna úprava Občianskeho zákonníka. Všeobecne

totiž platí, že nie je dôležité, ktorý právny predpis ho upravuje, ale rozhodujúca je povaha vzťahu.
Hoci právnu úpravu bezdôvodného obohatenia obsahuje Občiansky zákonník a aplikuje sa aj na
obchodnévzťahy,natietovzťahynemožnoaplikovaťajprávnuúpravupremlčania,t.j.osobitnúdvojročnú
premlčaciu dobu pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia ( § 107 OZ), a to aj napriek tomu,
že Obchodný zákonník pre vydanie bezdôvodného obohatenia neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu

odlišnú od všeobecnej štvorročnej premlčacej doby. Aplikáciu Občianskeho zákonníka v uvedenom
prípade nemožno oprieť o § 1 ods. 2 OBZ, pretože absentuje v ňom ustanovená podmienka, že
túto otázku nemožno riešiť podľa Obchodného zákonníka. Úprava premlčania má v Obchodnom
zákonníku celistvý charakter a možno, resp. treba ju aplikovať aj na problematiku premlčania pri inštitúte
bezdôvodného obohatenia. Nič na tom nemení ani to, že Občiansky zákonník ustanovuje osobitnú

premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Premlčanie a bezdôvodné obohatenie sú dva
samostatné inštitúty a na tomto základe treba posudzovať aj ich právnu úpravu v oboch zákonníkoch
a s tým pristupovať aj k výkladu a aplikácii Občianskeho zákonníka na obchodné vzťahy. To znamená,
osobitne treba pristupovať k právnej úprave bezdôvodného obohatenia obsiahnutej v Občianskom
zákonníku, ktorá sa bude aplikovať aj na obchodné vzťahy, a osobitne k právnej úprave inštitútu

premlčania, ktorý ako celok pre obchodné vzťahy upravuje Obchodný zákonník, a bude sa aplikovať
aj na premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia aj napriek tomu, že Obchodný zákonník
neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Aplikácia § 107 OZ
tu preto nemá miesto. Aplikáciu ustanovenia § 107 OZ na obchodné vzťahy nemožno podporiť
ani ustanovením § 379 OBZ. Z teoretického hľadiska, ako aj z výkladového a právnoaplikačného

hľadiska treba akceptovať, že ak ide o vzťah, ktorý sa spravuje Obchodným zákonníkom, na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní ( § 389 až 401).
To znamená, že aj toto právo sa premlčuje v štvorročnej premlčacej lehote a začiatok plynutia premlčacej
doby sa spravuje ustanovením § 391 OBZ, pokiaľ Obchodný zákonník neustanovuje niečo iné.

6. Akceptáciu uvedeného stanoviska možno v posledných rokoch pozorovať aj v súdnej praxi. Svedčia
o tom judikáty, ktoré sa, či už nepriamo alebo aspoň sčasti, týkajú uvedenej problematiky (R 34/2002;
ZSP č. 1/2003, s. 19 a nasl.). Jednoznačne je uvedené stanovisko akceptované v nepublikovanom
rozsudku z 26. februára 2004, sp. zn. 4 Obo 57/03, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil názor, že nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý vznikol z neplatnej zmluvy, sa premlčuje v štvorročnej

lehote podľa § 397 OBZ. Neúspešný účastník sa v tejto veci obrátil aj na Ústavný súd SR, ktorý však v
náleze z 13. decembra 2005, sp. zn. IV. ÚS 214/04 akceptoval názor Najvyššieho súdu SR uvedený v
napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého posudzovaný vzťah je obchodnoprávnym vzťahom. Ústavný súd
zdôraznil, že Obchodný zákonník obsahuje právnu úpravu odlišnú od Občianskeho zákonníka práve votázke premlčania. Vo svojom rozhodnutí potvrdil, že posudzovanie bezdôvodného obohatenia sa preto
bude spravovať Občianskym zákonníkom, ale premlčanie práv z tohto bezdôvodného obohatenia bude
podliehať iným pravidlám ako tým, ktoré platia v režime Občianskeho zákonníka, t.j. bude sa spravovať

Obchodným zákonníkom. Aj v ďalšom nepublikovanom rozsudku zo 6. októbra, sp. zn. 5 Obo 86/2005,
sa Najvyšší súd SR stotožnil z uvedením názorom, že ak ide o obchodný vzťah, otázka premlčania v
prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa bude posudzovať podľa § 391 a 392 OBZ.

7. Súd citoval §§ 388, 397 Obch. zák. a § 451 OZ a dôvodil, že s poukazom na § 458 ods. 1 OZ

bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor
iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám
(§ 454 OZ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. l OZ) tomu, na

úkor koho sa získal (§ 456 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada (§ 458 ods. 1 OZ).

8.Vprejednávanejveciišlooprípadplneniazneplatnéhoprávnehoúkonu,ktoréjejednouzoskutkových

podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku.
Potom, čo súd uzavrel, že nárok nie je premlčaný, súd ďalej skúmal, či žaloba žalobcu je dôvodná.
Žalobca tvrdil, že žalovaný sa mal bezdôvodne obohatiť čerpaním sumy 21.941,18 €, ktorú sumu mal
dňa 1.3.2008 na základe neplatnej zmluvy o pôžičke poskytnúť žalobca ako veriteľ žalovanému ako
dlžníkovi s dátumom vrátenia do 1.3.2009. Žalovaný naopak tvrdil, že žaloba žalobcu je nedôvodná,

poukázal na to, že žalovaná suma neexistuje, táto bola zo strany žalovaného vrátená, poukázal na
príjmový pokladničný doklad zo dňa 1.3.2008. Zároveň poukázal aj na to, že listinné dôkazy doložené
žalobcom - výbery z účtu nepreukazujú v danom prípade, že uvedené sumy mal vyberať on. V danom
prípade sa súd stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného a má za to, že žalobca v danom prípade
neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal svoje tvrdenia listinnými dôkazmi, ktoré doložil do konania,

nakoľko tieto nepreukazujú, kedy boli robené výbery z účtu žalobcu ako úpadcu a kým tieto úkony boli
robené. Napokon súd poukazuje aj na pokladničný doklad z 1.3.2008, z ktorého vyplýva, že žalovaná
sumabolažalovanýmžalobcovivrátená.Žalovanývtomčaseakokonateľspoločnosti-žalobcuuzatvoril
nájomnú zmluvu ako tretia osoba, ako osoba fyzická, teda táto spoločnosť uzavrela so žalovaným
ako treťou osobou - prenajímateľom zmluvu o nájme hnuteľných vecí iba za rok 2008, kedy však

spoločnosť využívala predmet nájmu už oveľa dlhšiu dobu 4 - 5 rokov, spoločnosť vlastne postupne
vyrovnávala svoju pohľadávku voči tretej osobe - veriteľovi len čiastočne, kedy naopak žalovanému by
prináležalo právo žiadať nájomné za ostatné roky, na ktoré nebola uzavretá žiadna zmluva. Nájomná
zmluva č. 1 z 1.1.2008 bola uzatvorená platne, platné sú aj ostatné príjmové či výdavkové doklady,
t.j. aj príjmový doklad z 1.3.2008, z čoho vyplýva, že nárok žalovaného voči žalobcovi týmto zanikol.

Zhodnotiac vyššie uvedený skutkový stav a vykonané dokazovanie poukazujúc na to, čo vyšlo najavo aj
v konaniach vedených na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi 12/2010 a sp. zn. 35C 314/2011,
súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Žalobca v prejednávanom prípade neuniesol
dôkazné bremeno, nepreukázal svoj nárok voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia, súd
preto žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. So zreteľom na § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku,

vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania,
ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva, pričom o trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods.
1 s poukazom na § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Trovy konania žalobcu pozostávajú z trov právneho
zastúpenia za štyri úkony právnej pomoci z hodnoty sporu po 386,74 € ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 1písm.
a/ účinnej do 30.6.2013, § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky 655/2004 Z.z. účinnej od 1.7.2013 - prevzatie

a príprava zastúpenia zo dňa 8.10.2012, 3 x účasť na pojednávaní konaných v dňoch 11.2.2016,
19.4.2016,14.6.2016 ) + paušál 1 x 7,63 € + 3 x 8,58 € = 33,37 € ( § 16 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z. )
+ 20% DPH zo sumy 1.580,33 €, čo činí 316 € ( § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. ). Spolu trovy
právnehozastúpeniačiniasumu1.896,33€aktorúsumujevkonaníneúspešnýžalobcapovinnýzaplatiť
žalovanému na účet jeho právneho zástupcu v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p.

9. V podanom odvolaní žalobca žiadal napadnutý rozsudok zmeniť v časti II. a III. výroku tak, že žalobe
vyhovie a zaviaže žalovaného nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania alebo,
aby v napadnutej časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.10. Ako odvolacie dôvody uviedol § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, nesprávne skutkové zistenia a
nesprávne právne posúdenie veci. Odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, keď súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je podľa názoru
žalobcu tá skutočnosť, že súd ako jednu z rozhodujúcich skutočností pre zamietnutie žaloby v rámci
odôvodnenia napádaného rozsudku uvádza príjmový pokladničný doklad zo dňa 1.3.2008. Tento doklad,
ktorý je súčasťou súdneho spisu a na základe ktorého žalovaný uvádza, že došlo k vráteniu pôžičky -
vráteniu pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, je vystavený za účelom: vrátenie pôžičky

- zápočet. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že k hotovostnému alebo bezhotovostnému odovzdaniu
sumy, ktorej vydanie je predmetom sporu, nedošlo a samotný pokladničný doklad bol vystavený len
na účtovné účely. Žalobca ďalej poukazoval na nedostatočné vysporiadanie sa s otázkou výberov
peňažnýchprostriedkovzúčtužalobcu,pričomtenpredložiljednotlivévýpisyzúčtovakomubolizaslané
Slovenskou sporiteľňou, a.s., ale tieto následne doručil konajúcemu súdu podaním 24.5.2016, žalovaná
suma predstavovala súhrn súm, ktoré boli vyberané z účtu žalobcu v priebehu rokov 2007 a 2008, išlo o

zhodnosť predmetných súm ako aj výšku záväzku žalovaného voči žalobcovi a je zrejmé, že predmetné
sumy boli vyberané z účtu žalobcu práve žalovaným. Zo znenia odôvodnenia rozsudku na str. 8 vyplýva,
že samotný žalovaný vznik pohľadávky na vrátenie bezdôvodného obohatenia rozporoval.

11. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať náhradu

trov odvolacieho konania 474,39 € z jeho správnych dôvodov. Skutočnosti a tvrdenia uvádzané v
odvolaní žalobcu považoval za účelové a zavádzajúce. Žalobca mal preukázať svoje tvrdenie a ťarcha
dôkazného bremena bola na jeho strane, lebo opieral svoje odvolanie o to, že príjmový pokladničný
doklad zo dňa 1.3.2008 bol vystavený len na účtovné účely, čo je nepravdivé a účelové. Predmetné
pokladničné doklady sú právne relevantným dokladom o úhrade nájomného ako aj o úhrade pôžičky,

účelové tvrdenia žalobcu uvádzané v jeho odvolaní žalobca pred súdom prvej inštancie žiadnym
právnym relevantným spôsobom nepreukázal, počas celého konania na súde prvej inštancie uvedená
skutočnosť nebola sporná a nebolo namietané z jeho strany tak platnosť ako aj hodnovernosť týchto
listinných dôkazov - príjmových dokladov.

12. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces (konanie) podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92
Zb., v znení neskorších ústavných zákonov), Čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (úst. zák.
č. 23/91 Zb.) a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho
možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie
jehoprocesnéhoprávananapadnutierozhodnutiasúduodvolaním(§355CSP),t.j.abymoholodvolanie

odôvodniť z hľadiska § 365 ods. 1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje
ibanedostatočnédôvody,vtakomprípadestranasporuobjektívnenemáanimožnosťposúdiťsprávnosť,
resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím
dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

13. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľný.

14. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p., ktorému zodpovedá
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v

dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a tovzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové

zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.

15. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. zodpovedá § 365 ods. 1 písm. h)
CSP. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods. 1 písm. h)]
je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii

právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval
správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval
(z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i
jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej

stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo
pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil.

16. Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania verejným vyhlásením rozsudku (zverejnené
na úradnej tabuli súdu), vyhlásil rozsudok po preskúmaní napadnutého rozsudku vo všetkých jeho

výrokoch a tento rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 CSP, odvolanie
žalobcu je neopodstatnené.

17. Je treba konštatovať, že dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č.
160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) a odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu

tejto veci po 1.7.2016 musel prihliadať na základe úpravy § 470 ods. 1 CSP (prechodné ustanovenie),
podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, a to už vzhľadom na časový horizont už podľa tohto zákona. Keďže
odvolanie bolo podané 3.8.2016, avšak rozsudok sa doručoval v júni 2016 (vyhlásený bol 14.6.2016,
poznámka odvolacieho súdu), podmienky jeho prípustnosti, či bolo podané oprávnenou osobou,

bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania podľa príslušných
ustanovení O.s.p. a zároveň dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných
princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol
naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán sporu, ktoré síce začalo
avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1, 2 CSP) ako aj o potrebe

ústavne eurokomformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3. ods. 1 CSP). S poukazom
na uplatnenú námietku nesprávneho právneho posúdenia je treba doplniť, že o nesprávne právne
posúdenie ide vtedy, ak súd použije nesprávnu právnu normu na dané právne vzťahy alebo síce použije
správnu právnu normu, ale nesprávne túto právnu normu vyloží.

18. K naplneniu tohto odvolacieho dôvodu dôjde, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. K neprávnym procesným postupom možno zaradiť aj taký procesný postup alebo
aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané
mu CSP ale aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu)
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru (napr. III. ÚS209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS260/06,
III. ÚS153/07).

19. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktorédôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)

musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru
- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť

alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením
veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad

o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu
k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je
preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe
ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí.

21. K odvolacím námietkam ďalej je treba doplniť, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
2CoKr/11/2014 z 25.9.2014 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Košice I z 30.11.2012, sp. zn.
26Cbi/12/2010 v konaní o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, a to tak, že žalobu súdu prvej
inštancie zamietnutú, Krajský súd v Košiciach potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania.

22. Keďže s odvolacími dôvodmi s poukazom na vyjadrenie žalovaného sa už súd prvej inštancie
precízne vyrovnal vo svojom rozsudku, len k právnemu záveru a zistenému skutkovému stavu odvolací
súd zvýrazňuje, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal svoje tvrdenia a listinnými
dôkazmi, ktoré doložil do konania, lebo oni nepreukazujú kedy boli robené výbery z účtu žalobcu ako
úpadcu a kým tieto úkony boli robené, aj pokladničný doklad z 1.3.2008 o žalovanej sume, ktorá bola

vrátenážalovanýmžalobcovivyplýva,žežalovanývtomčaseakokonateľspoločnosti-žalobcuuzatvoril
nájomnú zmluvu ako tretia osoba, ako osoba fyzická, teda táto spoločnosť uzavrela so žalovaným
ako treťou osobou - prenajímateľom zmluvu o nájme hnuteľných vecí iba za rok 2008; táto zmluva je
platná, spoločnosť však využívala predmet nájmu už oveľa dlhšiu dobu 4 - 5 rokov, lebo spoločnosť
postupnevyrovnávalasvojupohľadávkuvočitretejosobe-veriteľovilenčiastočne.Naopak,žalovanému

by prináležalo právo žiadať nájomné za ostatné roky, na ktoré nebola uzavretá žiadna zmluva, nájomné
zmluva č. 1 z 1.1.2008 bola vyhodnotená súdom prvej inštancie správne ako platná, platné sú aj ostatné
príjmové či výdavkové doklady, t. j. aj príjmový doklad z 1.3.2008 a nárok žalovaného voči žalobcovi
týmto zanikol, žalovanú sumu vrátil žalovaný.

23. Napokon na súde prvej inštancie vo veci 35C/314/2011 uvedený súd ako aj odvolací súd dospeli k
záveru, že žaloba je nedôvodná, lebo žalobca v prejednávanom prípade neuniesol dôkazné bremeno
(žalobca nepreukázal kedy a kým boli robené výbery úpadcu z účtu žalobcu).

24. Správne je aj zistenie a posúdenie sporu súdom prvej inštancie, že nárok žalobcu nie je premlčaný a

keďže príjmový pokladničný doklad z 1.3.2008 bol vystavený len na účtovné účely, skutočnosti uvedené
v odvolaní žalobcom sú nepravdivé a účelové. Účelové tvrdenie žalobcu uvádzané v odvolaní, že bola
uhradzovaná pôžička sú taktiež účelové a súd prvej inštancie správne v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a zákonne rozhodol aj o náhrade trov konania.

25. Napokon žalobca k doručenému vyjadreniu žalovaného na podané odvolanie už nereagoval, lebo v
podaní zo dňa 9.1.2017 uviedol, že trvá na podanom odvolaní v konaní o zaplatenie 21.941,18 € s prísl.
ako aj na ďalších tvrdeniach a skutočnostiach, ktoré uviedol pred súdom prvej inštancie.26. Na základe uvedeného je aj nenáležitá obrana žalobcu s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/257/2009 a odkaz na dobré mravy podľa § 3 ods. 1 OZ, lebo tu nejde o výkon daného
subjektívneho práva v prospech žalovaného, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi a nie je možné

poukazovať na § 3 ods. 1 OZ, ak je čiastočne žaloba zamietnutá (hľadisko odopretia právnej ochrany
uplatňovaného práva pri neúspešnosti žaloby sa nepoužije).

27. Odvolateľ ani v odvolacom konaní so zreteľom na výzvy odvolacieho súdu, aby ponúkol ďalšie
vyjadrenie k iným skutočnostiam a vyjadreniam žalovaného, už neponúkol nové dôkazy, preto rozsudok

súdu prvej inštancie v zhode s dostatočne zisteným skutkovým stavom a so správnym právnym záverom
súdu prvej inštancie, bol odvolacím súdom potvrdený ako vecne správny.

28. Výrok o trovách odvolacieho konania sa odôvodňuje § 396 ods. 1 CSP.

29. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.