Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/100/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617203192
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4617203192.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného právnym zástupcom: Advocate, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: S. X., nar. XX. XX. XXXX, E. XXX/XX, N., o vymoženie
sumy 186,- eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6Er/218/2017 a u

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX 1155/2017,
o odvolaní oprávneného zo dňa 28. 04. 2017 proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 21.
apríla 2017 č. k. 6Er/218/2017-13, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods.
2, 3, 4 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 44 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov a ustanovení § 39, § 52, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1, 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn. 00924/16 zo dňa
16. 06. 2016 vydaný rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre Arbitráž,

so sídlom Vansovej 2, Bratislava, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre
arbitráž so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že mal za preukázané, že podkladom na vykonanie exekúcie
je exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore, a preto pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmal súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, ďalej k skúmal, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi a či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom
spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v
zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským
súdom,ktorývčasespotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniamalpovolenierozhodovaťspotrebiteľské
spory a či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti osobitného predpisu a či je vykonateľné v zmysle

ustanovenia § 44 ods. 3 EP účinného do 31. 03. 2017.5. Skonštatoval, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA č. 00924/16 zo dňa 16. 06.
2016 bol vydaný na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 401300687 zo dňa 22. 10. 2013 medzi
oprávneným a povinným. Na základe uvedenej Zmluvy bol povinnému poskytnutý úver v celkovej výške

500,- eur ktorý sa povinný zaviazal zaplatiť spolu s nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom
v sume 489,- eur, t. j. spolu 984,- eur do 20. 10. 2014. Náklady spotrebiteľa sú tvorené súčtom úroku
vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 195,75 eur a administratívnym
poplatkom v sume 288,25 eur. Ročná priemerná miera nákladov bol dohodnutá vo výške 49,13 %.

6. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy/ rozhodcovskej doložky (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011).
Skúmanímplatnostirozhodcovskejdoložkysúdyvexekučnomkonanínepreskúmavajúvecnúsprávnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný
titul nie je v rozpore so zákonom. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 03.
2017 teda ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného
titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne
náležitosti exekučného titulu ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je

taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Význam
tohto oprávnenia spočíva v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide
o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad
materiálnej vykonateľnosti. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul
v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo

rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá
alebobolauzavretáneplatne.Nedostatokprávomocirozhodcovskéhosúduodvíjajúcisaodneexistencie
či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.
marca 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012).

7. Právny rámec medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom vytvára Zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. 401300687 zo dňa 22. 10. 2013. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy
sú "Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru", ďalej len VOP. Z obsahu Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo nakoniec vyplýva aj z výpisu z Obchodného
registra, kde predmetom podnikania ( okrem iných) je "poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z
vlastných zdrojov, ako aj poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania
spotrebiteľských úverov". Z tohto dôvodu súd prvej inštancie považoval oprávneného za dodávateľa.
Povinný pri uzatváraní tejto zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti, resp. nemal preukázané, že by jej bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania,
a z tohto dôvodu považuje povinnú za spotrebiteľa. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol
individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené "na predtlačenom formulári", nakoľko sa

uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím
na právne postavenie účastníkov zmluvy mal súd za to, že úver bol povinnému poskytnutý ako
spotrebiteľovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom nesporné, že záväzkový vzťah medzi
oprávneným a povinným založený na základe predkladanej Zmluvy o úvere je záväzkovým vzťahom
zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné tento vzťah posudzovať v kontexte ustanovení o

spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

8. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti
vyplývajúce zo Zmluvy o úvere, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle
uzatvorenej Rozhodcovskej zmluvy č. 401300687 zo dňa 22. 10. 2013, kde rozhodca bez vypočutia

povinného vydal rozhodcovský rozsudok.

9. Súd prvej inštancie skúmal či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky kzmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná,
pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou

iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli. Za týmto účelom preskúmal oprávneným predloženú Zmluvu o úvere
č. 401300687 zo dňa 22. 10. 2013 a Rozhodcovskú zmluvu č. 401300687 zo dňa 22. 10. 2013 uzavretú
medzi oprávneným a povinným. Z článku II. bodu 1. Rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že "všetky spory,
ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 401300687 zo dňa 22. 10. 2013 vrátane sporov o jej platnosť,

výklad alebo zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú
úverovú zmluvy a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmeny, vrátane sporov o jej platnosť výklad alebo
zrušenie budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom ak žalujúca strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu
a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,

pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku,
rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky , ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu podľa

príslušného predpisu (zákon 99/1963 Občiansky súdny poriadok)."
Z čl. I. bod 1 vyplýva, že rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie: Stály rozhodcovský
súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava, IČO 35 922 761, zapísaná v Obchodnom registra Okresného súdu Bratislava I., Oddiel :
Sa, vložka č. 3530/ B alebo Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská arbitrážna, s.r.o.,

so sídlom Krížna 2, 811 07 Bratislava, zapísaný v Obchodnom registra Okresného súdu Bratislava I.,
Oddiel : Sro, vložka č. 86817/B (ďalej len "stály rozhodcovský súd").
Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh". Z článku II. bod 3 Rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že ktorákoľvek
zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu v lehote do 10 dní od

uzatvorenia zmluvy, odstúpenie musí byť v písomnej forme doručené druhej zmluvnej strane.

10. V danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú
zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť

si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa ( oprávneného).
Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej
zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie,
a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona

a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinnú a
nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej
zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie nepovažoval za kvalifikované
vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné
bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je

stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo sa vzťahuje
aj na uvedený prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba

konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinná nemala možnosť ovplyvniť ani
obsah Zmluvy o úvere, ale predovšetkým Rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať Rozhodcovskú
zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Súd prvej inštancie poukázal na to, že Zmluva
o úvere a Rozhodcovská zmluva boli uzavreté v ten istý deň 22. 10. 2013. Dôsledkom takto uzavretej
Rozhodcovskejzmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stratil právo

brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.

11. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným napriek článku II, bodu 3. Rozhodcovskej zmluvy
považuje súd len za zdanlivú. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je možnosť výberuna strane žalobcu - veriteľa, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda
podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, čo považoval súd
prvej inštancie za nekalé dojednanie o možnosti riešenia sporov. V danom prípade bola voľba rozhodcu

uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcu na predtlačenom formulári dokonca
predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou
obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu Zmluvy o úvere povinný vôbec pristúpil. Súd prvej inštancie
považoval jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania v tom, že faktickým subjektom, ktorý
definuje, kto je rozhodcom je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie

rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej rozhodcovskej zmluve. Úlohou súdu,
ktorý vo veci rozhoduje, je vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom
a posudzovať tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej zmluvy, aj keď
to spotrebiteľ nenamieta. Súd ma za to, že takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože
nebola individuálne dohodnutá. Veriteľ sa prostredníctvom nej domáha vopred, v každej situácii a pred
vopred určeným rozhodcom záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia, a to na úkor procesných

práv druhej strany.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd Rozhodcovskú zmluvu č. 401300687 zo dňa 22. 10. 2013 vyhodnotil
ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

12. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci

rozhodcovského súdu, preto ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom
základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané
osobou na to oprávnenou. Ak napriek uvedenému bol vydaný rozsudok, nemôže spĺňať podmienku
vykonateľnosti a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na
nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Pri preskúmavaní toho, či je predložený rozhodcovský rozsudok

vykonateľným exekučným titulom, sa súd zameral najmä na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný
orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide
orozhodnutievykonateľnépoformálnejamateriálnejstránke.Spoukazomnauvedenéskutočnosti(teda
záver, že rozhodcovská zmluva je neplatná), súd prvej inštancie zistil, že rozhodnutie predložené v tomto
exekučnom konaní, ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal

orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Ak teda neexistuje rozhodcovský rozsudok,
ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho,
exekúcia je neprípustná.

13. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj ustanovením článku II., bodu 3. Rozhodcovskej zmluvy, v

zmysle ktorého mala povinná právo od zmluvy jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu, do 10
kalendárnych dní od jej doručenia. Bol toho názoru, že od Zmluvy možno odstúpiť len v prípade, ak
je platná. Od absolútne neplatnej Zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je Zmluva od začiatku neplatná ex
tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež poukázal na to, že
za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom)

naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva
individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo
od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď
v danom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom

súde.Pokiaľtenktomlčítam,kdeniejepovinnýsavyjadriť,niejemožnétotojehomlčaniepovažovaťani
za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ (povinný) núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu,
ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred rozhodcovským súdom
a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka chrániacich spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej
zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami

sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis).
O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v
priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného
súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24. 05. 1995).

14. Súd prvej inštancie poukázal i na to, že nakoľko pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie
neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na
podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. Preto v tomto štádiu exekúcie rozhodol tak, že
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti zamietol z dôvodu, žepredložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to
s poukazom na neplatnosť Rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

15. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolanie.

16. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom v tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 70/2003. Mal za

to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu
Exekučným poriadkom a v jeho nadväznosti zákonom o rozhodcovskom konaní. Poukázal na § 44 ods.
2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že súd na správne
zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Formálne preskúmavanie exekučného
titulusaobmedzujenadodržanievšetkýchformálnychnáležitostíexekučnéhotitulutak,akoichvyžaduje
§ 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú

splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi),
avšak nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť len na skúmanie výroku
exekučného titulu. Splnenie podmienok na zastavenie exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne
nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať
povahuzjavnéhonedostatkuexekučnéhotitulu.Malzato,žekonajúcisúdpriposudzovanípredložených

dôkazov nesprávne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že medzi zmluvnými stranami
nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva / rozhodcovská doložka. V tejto súvislosti oprávnený
poukázal na ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
a uviedol, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho
úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci

všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Zdôraznil, že exekučný
titul (rozhodcovský rozsudok) bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle zákona o
rozhodcovskom konaní, pričom povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek
sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd, nakoľko zmluvné strany sa dohodli
(v zmysle čl. 2 ods. 2 druhá veta rozhodcovskej zmluvy), že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá

žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 článku
zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy.

17. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým
stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP), prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 21. 04. 2017 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne
správne, pričom sa stotožnil i s odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 11. 01. 2017,

kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu, a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž
sp. zn. SRSAspA 00924/16 zo dňa 16. 06. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24. 10. 2016
a vykonateľnosť dňa 01. 12. 2016, o vydanie ktorého požiadal oprávnený na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 401300687 zo dňa 22. 10. 2013, pričom v ten istý deň bola medzi jej účastníkmi

uzavretá i rozhodcovská zmluva. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. v podaní zo dňa 11. 01.
2017 (doručenom súdu prvej inštancie dňa 12. 04. 2017) požiadal príslušný súd o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Následne súd prvej inštancie
napadnutým uznesením zo dňa 21. 04. 2017 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

20. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom včase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na

d/ podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

21. Podľa § 44 ods. 2, 3 vyššie citovaného zákona, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v

konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
sospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.
Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia

vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore
vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý

v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd
dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie
poverenia zamietne.

22. Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho
súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017
sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom
podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli
2017.

23. Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

24. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenia

poverenia na vykonanie exekúcie a z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť. Na doplnenie však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na vykonávanie
exekúcie proti povinnému je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých
je možné realizovať nútený výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v
znení platnom do 31. 01. 2017, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať, pretože exekučné konanie

sa začalo spísaním zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie, čo bolo 11. 01. 2017.

26. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma jezachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju

dohodli. Ak v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,
akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského

konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a
nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom
súde, je tu irelevantná.

27. Exekučný súd v súlade so zákonom skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je

vykonateľným exekučným titulom, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd.
Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať
rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z toho hľadiska, či nejde o rozhodnutie
ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.

28. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 03. 2012 v konaní pod sp. zn. 6
Cdo 1/2012). Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužil právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu

nevykonateľnosť takéhoto rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. 09. 2012
v konaní pod sp. zn. 5Cdo 230/2011).

29. Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 22. 10. 2013 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase jej uzavretia, podľa ktorého je irelevantná
právna forma zmluvy, a teda medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský
vzťah. Uvedenú zmluvu uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a
plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako
fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti (ust. § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka), resp. oprávnený takéto konanie
povinného nepreukázal. V zmysle ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si
inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď na vzťah

účastníkov konania aplikoval aj príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa.

30. S poukazom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie,
že v danej veci je potrebné za neprimeranú považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi
oprávneným a povinným dňa 22. 10. 2013, teda uzatvorenú v rovnaký deň ako oprávnený s povinným

uzavrel zmluvu o úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá v typizovanej formulárovej
podobe, oprávnený ju predkladal povinnému v predtlači, dopĺňali sa len údaje o povinnej osobe ako
meno, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ (oprávnený) potom mohol na základe tejto rozhodcovskej
zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý
by bol inak príslušný na konanie. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na

všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Odvolací súd v tomto smere zastáva názor, že o nekalú
zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským
a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie nanávrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ
(oprávnený) zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy v jej vopred pripravenej formulárovej podobe.

31. Odvolací súd k tomu ešte uvádza, že vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie
spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne.
Dlžník, ktorému je predložená typová spotrebiteľská zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na takúto
podobu zmluvy v zásade reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Predtlačené poučenie oprávneného v
rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy za situácie, keď je rozhodcovská

zmluva uzatváraná v rovnaký deň spolu s úverovou zmluvou, odvolací súd nepovažuje za kvalifikované
vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Povinný v takejto situácii mohol ľahko
nadobudnúť dojem, že ide o tú istú úverovú zmluvu pozostávajúcu z viacerých listín a že pokiaľ
úver chcel získať, bol povinný podpísať všetky listiny predložené oprávneným. Odvolací súd v tomto
smere ešte uvádza, že spotrebiteľ (povinný) ako slabšia zmluvná strana, neprofesionál, nie je často
schopný v danom momente pochopiť a zvážiť všetky dôsledky predložených dokumentov obsahujúcich

terminologicky náročný a rozsiahly neprehľadne štruktúrovaný text a v časovej a finančnej tiesni, v ktorej
sanachádza,nerazpristúpiajnataképodmienkyzmluvy,naktorébyzainýchokolnostínikdynepristúpil.

32. Z predložených listín nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takomto znení výslovne
vymienil povinný a vzhľadom na charakter zmluvy nemožno dospieť ani k záveru, že by povinný

mal možnosť do obsahu zmluvy akýmkoľvek spôsobom zasahovať, teda že by povinný napríklad
mohol ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, miesto rozhodcovského konania, spôsob konania (s
pojednávaním, bez pojednávania) a podobne. Rozhodcovská zmluva navyše nebola uzatvorená v čase
vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, teda v čase, keď
spotrebitelia, často pod vplyvom finančnej núdze, pri uzatváraní zmluvy opomenú zachovať náležitú

obozretnosť. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku
jestav,akzmluvnépodmienkybolivopredpripravenéanebolomožnémeniťichobsah,čojedanýprípad
podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti a argumenty
tunajší krajský súd považoval námietky oprávneného vznesené v odvolaní za nedôvodné. Povinný sa
v posudzovanej veci reálne vopred vzdal svojho práva na účinnú ochranu v konaní pred všeobecným

súdom, a to v pozícii a situácii, v ktorej vystupoval ako spotrebiteľ, teda ako slabšia zmluvná strana
a pri nemožnosti reálne vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu podľa názoru
odvolacieho súdu neprijateľné.

33. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v

celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, teda povinného, a to podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
príslušnomznení.Rozhodcovskúzmluvupretoodvolacísúdvzhodesosúdomprvéhostupňavyhodnotil
ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
platnom a účinnom v čase jej uzavretia.

34. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória aj prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie

skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky
(v tomto prípade vyhlási exekúciu za neprípustnú a konania zastaví). Ak je takouto neprijateľnou
zmluvnoupodmienkousamotnározhodcovskádoložkaadodávateľjupoužije,ideovýkonprávvrozpore
s dobrými mravmi (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. IV. ÚS

55/2011).

35. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva,
ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť
ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou ani tým, že spotrebiteľ má v

úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nič nemení
na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi
v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých
prípadoch,akdodávateľpodávočinemužalobunarozhodcovskomsúde.Odvolacísúdzároveňdodáva,že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto jeho mlčanie považovať ani za
súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je
povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred rozhodcovským súdom a obchádzania

ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí
odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby
predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. O obchádzanie zákona ide vtedy, ak
je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi
dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu SR zo dňa 24. 05. 1995 v

konaní pod sp. zn. PL. ÚS 16/95).

36. S poukazom na uvedené zistenia odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie v danom prípade
správne právne posúdil, že rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, nie je spôsobilým exekučným titulom podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku, správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, pričom sa vysporiadal i s podstatnými
tvrdeniami oprávneného uvedenými v podanom odvolaní.

38. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 - ust. §
423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa

podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

dovolateľrozšíriťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.