Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. júl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/59/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116212764
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116212764.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členiek senátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne: E.. U. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v H., H. XX, právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom vo Svidníku, ul. Sov.
hrdinov 163/66, proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2,
IČO: 31 690 904, o zaplatenie 2 260,24 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 16C/38/2016 - 84 zo dňa 23.02.2017 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Stranám sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni 2 260,24 EUR s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 18.12.2015
do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu
100%.
V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia poistného plnenia vo výške 2.260,24
Eur s úrokmi z omeškania 5,05 % ročne od 18.12.2015 do zaplatenia. Nárok uplatnila na základe
poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX..X.XXXX. Súd prvej inštancie mal za to, že uzatvorením

Zmluvy vznikol medzi účastníkmi súkromnoprávny vzťah, v ktorom boli oba subjekty súkromného
práva povinné dodržať to, k čomu sa slobodne zmluvne zaviazali. Podľa názoru súdu prvej inštancie
žalovanou namietaná neplatnosť poistnej zmluvy nemôže mať za následok postup zvolený žalovanou /
nezaplatenie dohodnutého poistného plnenia/, pretože žalobkyňa sa žiadnym spôsobom na vzniknutej
situácii nepodieľala. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo/229/2013 zo dňa 30.09.2014. Žiadosť o zníženie poistného považoval súd prvej inštancie za
nekalú obchodnú praktiku.

O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal
náhrada trov konania v plnom rozsahu.

2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalovaná. Uviedla, že poistná zmluva
jeneplatnýmprávnymúkonom(§39Občianskehozákonníka), ktoréhopríčinoujenezákonnéschválenie
poistného v rozpore so zákonom a nadväzne na to nezákonné povolenie podnikať v poisťovníctve s
poistením typu UDP-K udelené Ministerstvom financií SR žalovanej ku dňu 30.05.1995. Poukázala na

rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Co/315/2012 a sp. zn. 10Co/25/2016. Žalovaná má za
to, že pristúpenie k novým Všeobecným poistným podmienkam z roku 2007 prebehlo platne a v žiadnom
prípade nešlo o nekalú obchodnú praktiku. Poukázala na zákaz retroaktivity v súvislosti s aplikáciou
zákona č. 250/2007 Z.z. Navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť.3. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „Civilného sporového
poriadku“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcichzust.§380Civilnéhosporovéhoporiadku,beznariadeniapojednávaniaadospelkzáveru,
že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

5. Odvolací súd z dôvodu námietky nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie
skúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

6. Odvolací súd s poukazom na zistené skutkové závery ako aj právne posúdenie uplatneného nároku
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie. Uplatnenú námietku nesprávneho
právneho posúdenia odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania
sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojuje náležité a

presvedčivé odôvodnenie zo strany súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje a len na zdôraznenie
správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP):

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa uzavrela s právnym predchodcom žalovanej dňa
25.09.2000 poistnú zmluvu na produkt K.-K č. XXXXXXXXXX pre prípad smrti a dožitia so začiatkom

poistenia 26.09.2000 a koncom poistenia dňa 26.09.2015. Doba platenia poistného bola dohodnutá na
10 rokov s tým, že žalobkyňa sa zaviazala platiť poistné vo výške 321 Sk (10,66 EUR). Na základe
Žiadosti o zníženie poistného zo dňa 20.06.2007 (č.l. 60 spisu) bolo poistné znížené z pôvodnej sumy
321 Sk (10,66 EUR) na 281 Sk (9,27 EUR), o čom žalovaná vystavila poistku ako potvrdenie o zmene
poistnej zmluvy (č.l. 62 spisu). Uvedená zmluva mala charakter zmluvy spotrebiteľskej uzatvorenej

v súlade s ust. § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa sa v predmetnom konaní domáha
vyplatenia poistného pri dožití podľa zmluvy v sume 68 092 Sk, teda 2 260,24 EUR. Žalovaná sa v
priebehu konania pred súdom prvej inštancie bránila s poukazom na to, že Národná banka Slovenska
pri kontrole okrem iného zistila, že stanovené poistné je v rozpore so zákonom, a preto uplatňovanie
akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny

úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinnosti a ani práv, t. j. ani práva na
akékoľvek poistné plnenie. Rozpor so zákonom, t. j. nesprávnosť a nezákonnosť poistného schváleného
v roku 1995 vtedajším Ministerstvom financií SR, konštatovali napokon aj samotní na to autorizovaní
zamestnanci Národnej banky Slovenska, ako to vyplýva z obsahu notárskej zápisnice N 29/2008 zo
dňa 02. 06. 2008. Podľa žalovanej ani jedna zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu

nezapríčinila, a preto navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť (č. l. 18-19 spisu).

8. Nie je dôvodná odvolacia námietka žalovanej, že poistná zmluva je absolútne neplatná, pretože
bola uzavretá pri poistných kalkuláciách, ktoré boli stanovené v rozpore so zákonom. Sporný poistný
vzťah bol založený na základe normy súkromného práva a jeho účastníkmi sú subjekty súkromného

práva, ktoré dobrovoľne za vopred dohodnutých podmienok vstúpili do zmluvného vzťahu. Na druhej
stranetuvystupujevzťahjednéhozosubjektovsúkromnoprávnehovzťahu,atožalovanejakopoisťovne,
ktorá vykonáva svoju činnosť pod dohľadom orgánov štátu, so štátom, a z toho vzťahu vznikajú rovnako
obidvomsubjektomvzájomnéprávaapovinnosti.Vprípadeakbyštát,resp.subjektvykonávajúcidohľad
nad poisťovňami, porušil svoje povinnosti voči kontrolovanému subjektu a tomuto by týmto nesprávnym

úradným postupom vznikla škoda, bol by potom poškodený subjekt oprávnený právom predpokladaným
spôsobom si vzniknutú škodu od štátu vymáhať; nie je však právne dovolené, aby žalovaná ako
poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so štátom podľa jej názoru vznikli, preniesla do vzťahu
iného, a to súkromnoprávneho, čoho dôsledkom by bolo znášanie takéhoto negatívneho následku práve
žalobkyňou ako poistencom. V spornej poistnej zmluve boli stanovené podmienky, ktoré žalobkyňa ako

účastník poistnej zmluvy plnila a nastala aj dohodnutá poistná udalosť, preto žalovanej vznikla povinnosť
vyplatiť žalobkyni dohodnuté poistné plnenie. To, že by prípadne rozhodnutím iného subjektu vznikla
žalovanej ako poisťovni škoda, nemôže mať žiadny vplyv na posúdenie nároku žalobkyne voči žalovanejako poisťovni zo spornej poistnej zmluvy; povinnosť žalovanej plniť vyplýva z platne uzavretej poistnej
zmluvy, ktorou sú žalobkyňa a žalovaná viazaní.

9. Nad rámec uvedeného odvolací súd poznamenáva, že v čase vydania rozhodnutia o udelení
povolenia pre žalovanú vtedy účinný zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v ustanovení § 9 ods.
1 vyžadoval na podnikanie v poisťovníctve udelenie povolenia na základe žiadosti orgánom dozoru
nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky. Tento právny predpis v ustanovení § 11 ods.
1 vyžadoval okrem iného, aby k žiadosti o udelenie povolenia bol priložený i obchodný plán činnosti

poisťovne. Súčasťou poistného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad
smrti alebo dožitia (životné poistenie) v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. boli
tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza
kalkulácia, veľkosť úrokových sadzieb. Obchodný plán činnosti poisťovne teda bez akýchkoľvek
pochybností musela vypracovať sama žalovaná a nie orgán dozoru nad poisťovníctvom. Tento orgán len
rozhodol o udelení povolenia vykonávať životné poistenie, čo sa v prípade žalovanej stalo rozhodnutím

Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 30.05.1995. Súčasťou žiadosti o udelenie povolenia
na podnikanie v poisťovníctve podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia boli všeobecné poistné podmienky
a obchodný plán žalovanej. Bola to teda samotná žalovaná, ktorá vypracovala kalkuláciu poistného
na základe nesprávneho poistno-matematického vzorca. Žalovaná tak nemôže zodpovednosť za
nesprávnukalkuláciuprenášaťvýlučnenaorgándozorunadpoisťovníctvom,nakoľkotentostavvyvolala

sama a to predložením nesprávnych podkladov pre rozhodnutie. Navyše podľa § 40a Občianskeho
zákonníka neplatnosti sa nemôže dovolať ten, ktorý ju sám spôsobí.

10. Jediným subjektom, ktorý vôbec nemohol ovplyvniť výpočet poistného bola iba žalobkyňa.
Dodatočne zistená nevýhodnosť dojednaného poistenia v porovnaní s poistným plnením nie je dôvodom

spôsobujúcim absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.
Spotrebiteľ ako priemerný subjekt práva s existenciou omylu rátať pri uzatváraní zmluvy nemohol a
zmluva bola uzavretá v dobrej viere, že v prípade poistenej udalosti, resp. pre prípad dožitia, poisťovňa
splní svoje záväzky, ak poistné určené v zmluve bude zo strany spotrebiteľa riadne a včas hradené.
Naopak žalovaná bola subjektom, ktorého sa nesprávny výpočet poistného dotkol a musela situáciu

riešiť.

11. V súvislosti so záväzkovým vzťahom vzniknutým medzi účastníkmi na základe poistnej zmluvy
je potrebné poukázať na ustanovenie § 493 Občianskeho zákonníka. V zmysle toho ustanovenia
záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. V

tomto ustanovení je v záujme právnej istoty strán záväzkového právneho vzťahu zakotvená zásada,
že bez ich súhlasu záväzkový vzťah nemožno meniť pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. K zmene
záväzkového právneho vzťahu sa preto vyžaduje súhlas oboch zmluvných strán. Žalobkyňa súhlas so
zmenoudohodnutéhozáväzkovéhovzťahu-spristúpenímknovýmVšeobecnýmpoistnýmpodmienkam
a zmenou výšky poistnej sumy nedala, a preto tento vzťah založený poistnou zmluvou trvá i naďalej so

všetkými dôsledkami s tým spojenými. Navyše, žalobkyňa dňa 20.06.2007 síce podpísala predtlačenú
a vopred vyplnenú žiadosť o zníženie poistného v poistnej zmluve (č. l. 60 spisu), na základe čoho jej
žalovaná vystavila a zaslala poistku o zmene poistného zo dňa 10.08.2007 ako potvrdenie o zmene
poistnej zmluvy (č.l. 62 spisu), v ktorej je uvedené celkové znížené poistné v sume 281 Sk, avšak
poistná suma dožitia zostala nezmenená, t.j. 68 092 Sk (2 260,24 EUR). Toto odvolací súd považuje za

vyjadrenie žalovanej, že aj v prípade zníženia poistného z 321 Sk na 281 Sk by sa dohodnuté poistné
sumynavýplatunemenili,tedaanidohodnutásumapreprípaddožitia68 092Sk,apretosaajžalobkyňa
odôvodnene a v dobrej viere domnievala, že výška poistnej sumy ostáva nezmenená.

12. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane

správneho výroku o trovách konania postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

13. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, avšak jej žiadne trovy nevznikli, a žalovaná úspech
nemala, čomu zodpovedá aj výrok o náhrade trov odvolacieho konania postupom podľa § 396 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

14. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).