Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/72/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200611
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200611.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: PRESSE & MARKETING
SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Tulská 2490/35, 960 01 Zvolen, IČO: 36 404 225, zast. JUDr. Ľubomírom
Ivanom, advokátom so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103044344/2016 zo dňa 02.05.2016 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a mi e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“) na podklade vykonateľného výkazu
evidovaných nedoplatkov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.01.2016 zostaveného správcom dane v

zmysle § 89 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozhodnutím č. 102452660/2016
zo dňa 28.01.2016 začal s poukazom na § 90 ods. 1 Daňového poriadku daňové exekučné konanie
vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 2.480,- € od žalobcu (prikázaním pohľadávky
z účtu vedeného v banke - VÚB a.s. Bratislava). Daňový nedoplatok vznikol u žalobcu na dani z
pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), ktorá bola vyrubená žalobcovi rozhodnutím Daňového úradu Žilina

č. 20689218/2015 zo dňa 18.08.2015 v zmysle § 68 ods. 5 Daňového poriadku za zdaňovacie obdobie
marec 2014 v sume 2.480,- €. Predmetné rozhodnutie správcu dane bolo na základe podaného
odvolania žalobcu potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 21308115/2015 zo dňa 26.11.2015, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 08.12.2015 a stalo sa vykonateľným 24.12.2015. Po doručení rozhodnutia o
začatí daňového exekučného konania do VÚB a.s. Bratislava (03.02.2016) správca dane postupujúc
podľa § 91 Daňového poriadku vydal žalobcovi daňovú exekučnú výzvu č. 102504368/2016 zo dňa

05.02.2016, ktorú žalobcovi doručil 11.02.2016. Predmetnou daňovou exekučnou výzvou správca dane
vyzval žalobcu, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia tejto výzvy zaplatil daňový nedoplatok vo výške
2.480,- €. Zároveň žalobcu upozornil, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej
správcom dane, vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z
účtu vedeného u poskytovateľov platobných služieb v zmysle § 108 Daňového poriadku, a to na peňažné
prostriedky uložené na účte žalobcu vedenom vo VÚB a.s. Bratislava. Správca dane súčasne zakázal

žalobcovi nakladať s peňažnými prostriedkami zablokovanými v zmysle § 108 ods. 5 Daňového poriadku
na jeho účte vedenom vo VÚB a.s. Bratislava. Proti doručenej daňovej exekučnej výzve podal žalobca v
zákonnej lehote 15 dní odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 103044344/2016 zo dňa
02.05.2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) tak, že predmetnú daňovú exekučnú výzvu
potvrdil.

2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní daňovej exekučnej výzvy dospel
k záveru, že správca dane uskutočnil daňové exekučné konanie v súlade s Daňovým poriadkom, viedolho oprávnene a daňovú exekučnú výzvu vydal v zmysle platných právnych predpisov s tým, že dôvody
uvádzané žalobcom v odvolaní nepredstavovali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik daňového nedoplatku
alebo bránili jeho vymáhateľnosti a taktiež nemali vplyv na to, že by daňová exekúcia bola neprípustná.

Námietky žalobcu posúdil v celom rozsahu ako neopodstatnené a právne irelevantné. Žalovaný v
odôvodnení uviedol, že správca dane eviduje u žalobcu nedoplatok vo výške 2.480,- € vyplývajúci z
neuhradenia DPH vyrubenej rozhodnutím č. 20689218/2015 zo dňa 18.08.2015, ktorá bola splatná
dňa 23.12.2015. Poukázal na to, že proti žalobcovi bolo (v čase vydania napadnutého rozhodnutia)
vedené reštrukturalizačné konanie Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 2R/4/2015, ktoré bolo

začaté dňa 24.03.2015, bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 56/2015 zo dňa 23.03.2015, pričom
reštrukturalizácia bola povolená dňa 28.04.2015 a zverejnená v Obchodnom vestníku č. 79/2015 zo
dňa 27.04.2015. Argumentoval, že správca dane predmetnou exekučnou výzvou vymáha od žalobcu
daňovú pohľadávku, ktorá sa stala splatnou dňa 23.12.2015, čo je z časového hľadiska po dni začatia
reštrukturalizačného konania, t.j. po dni 24.03.2015, ako aj po dni povolenia reštrukturalizácie, t.j. po
dni 28.04.2015 a taktiež aj po schválení reštrukturalizačného plánu zo dňa 15.12.2015 zverejneného

v Obchodnom vestníku č. 199/2015 zo dňa 14.12.2015 a je teda spôsobilá byť predmetom tohto
daňového exekučného konania. Konštatoval, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že k vzniku
predmetnej daňovej pohľadávky došlo pred povolením reštrukturalizácie. Pokiaľ žalobca v odvolaní
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR (vydaný podľa žalobcu v obdobnej veci týkajúcej sa
posúdenia daňovej pohľadávky v zmysle § 95 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., ktorá mala byť predmetom

prihlásenia do reštrukturalizácie voči daňovému subjektu, ktorý bol v reštrukturalizačnom konaní)
žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade nie je možné aplikovať závery predmetného rozsudku,
pretože správcom dane v preskúmavanom daňovom exekučnom konaní je vymáhaná daňová povinnosť
na DPH splatnej dňa 23.12.2015, čo je po povolení začatia reštrukturalizačného konania i po povolení
reštrukturalizácie súdom, a teda nie sú súdom posudzované preddavky na dani z príjmu splatné do

začatia reštrukturalizačného konania. Žalovaný vyslovil názor, že neuhradená daň splatná 23.12.2015,
t.j. splatná po začatí reštrukturalizačného konania, po povolení reštrukturalizácie, ako aj po schválení
reštrukturalizačného plánu súdom, nie je ani prednostnou pohľadávkou podľa § 120 ods. 2 zák. č.
7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), podľa
ktorého pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, na ktoré nárok

vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, sa v
reštrukturalizáciineuplatňujúprihláškou(ďalejlen„prednostnépohľadávky“).Naprednostnépohľadávky
nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného
plánu, ibaže ak s tým ich veritelia súhlasia, ale sú pohľadávkou, na ktorú sa nevzťahujú účinky
reštrukturalizácie uvedené v ust. § 114 ods. 1 a § 118 ods. 3 ZKR, t.j. nemala a nemohla byť v

reštrukturalizácii uplatnená prihláškou. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že neuhradená daň splatná
23.12.2015 vyrubená rozhodnutím č. 20689218/2015 zo dňa 18.08.2015 vo výške 2.480,- € bola
spôsobilá stať sa prostredníctvom výkazu daňových nedoplatkov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa
20.01.2016 exekučným titulom podľa § 89 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, na základe ktorého
začalodaňovéexekučnékonanieč.110000211597vydanímrozhodnutiaozačatídaňovéhoexekučného

konania č. 102452660/2016 zo dňa 28.01.2016 podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku a po doručení
rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania poskytovateľovi platobných služieb dňa 03.02.2016
správca dane podľa § 91 ods. 1 Daňového poriadku doručil odvolaním napadnutú daňovú exekučnú
výzvudňa11.02.2016ajdaňovémudlžníkovi(žalobcovi),atedadaňováexekúciabolapodľažalovaného
vykonaná v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. Žalovaný uzavrel, že dôvody, ktoré uviedol

žalobca vo svojom odvolaní, nie sú okolnosťou, ktorá by spôsobila zánik daňového nedoplatku a nie sú
ani skutočnosťou, ktorá by preukazovala nezákonný postup správcu dane pri vydaní daňovej exekučnej
výzvy, resp. neprípustnosť daňovej exekúcie.

3. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia

žalovaného a žiadal, aby súd zrušil nezákonné rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie - daňovú
exekučnú výzvu správcu dane a vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Tvrdil, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného je nesprávne a nezákonné. Žalobca v žalobe poukázal na to, že
exekučným titulom, na základe ktorého bola vydaná daňová exekučná výzva, je podľa orgánov verejnej
správy vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov zostavený správcom dane z evidencie daňového

dlžníka ku dňu 29.01.2016 vo výške 2.480,- € s tým, že ide o daňovú pohľadávku - nedoplatok
vyplývajúci z neuhradenia DPH vyrubenej rozhodnutím z 18.08.2015, ktorá bola splatná 23.12.2015, čo
žalobca považuje za zavádzajúce. Žalovaný opomenul podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí uviesť
skutočnosť, že daňová pohľadávka vznikla na základe rozhodnutia Daňového úradu Žilina z 18.08.2015,ktorým správca dane určil rozdiel na DPH vo výške 2.480,- € za zdaňovacie obdobie marec 2014.
Žalobca s poukazom na ust. § 95 ods. 1, 7, 8, § 95a ods. 2 a 7 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov (ďalej aj „zák. č. 511/1992 Zb.“), ako aj na ust. § 158 ods. 1 Daňového poriadku a § 114 ods.

1 písm. b/ ZKR uviedol, že na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňovú pohľadávku považuje
nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla a povolením reštrukturalizácie zanikajú
daňové pohľadávky alebo ich časti, ktoré žalobca na základe schváleného reštrukturalizačného plánu
nemusí plniť. Zanikajú aj všetky daňové pohľadávky vzniknuté pred povolením reštrukturalizácie alebo
ich časti, ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť. Ďalej žalobca poukázal na to, že Okresný súd

Banská Bystrica dňa 23.03.2015 Uznesením sp. zn. 2R/4/2015 začal reštrukturalizačné konanie voči
žalobcovi (ako dlžníkovi), pričom táto skutočnosť bola správcovi dane ako aj žalovanému v čase ich
rozhodovaniaznáma.Zuvedenéhožalobcavyvodil,žeprotinemunemôžebyťvedenédaňovéexekučné
konanie na vymoženie predmetnej pohľadávky, keďže k jej vzniku preukázateľne došlo pred povolením
reštrukturalizácie žalobcu, vzhľadom na to, že ide o rozdiel na DPH za mesiac marec 2014. K vzniku
daňovej pohľadávky vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia zák. č. 511/1992 Zb., Daňového poriadku

a ZKR podľa žalobcu bezpochyby došlo pred dátumom 28.04.2015, t.j. pred povolením reštrukturalizácie
žalobcu a konajúci daňový úrad mal svoju pohľadávku riadne prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní.
Žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/27/2011 zo dňa 31.05.2012 i na
rozsudok 6Sžf/31/2011 zo dňa 25.12.2015, v ktorých sa Najvyšší súd SR podľa žalobcu v podobných
prípadoch podrobne zaoberal otázkou vzniku daňovej pohľadávky a jej vymedzenia a v oboch prípadoch

vyslovil právny názor prezentovaný žalobcom v žalobe. Za daňovú pohľadávku sa považuje nezaplatená
suma dane a to aj napriek tomu, že táto suma ako daňová pohľadávka nebola priznaná daňovým
subjektom alebo vyrubená správcom dane. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že daňová
pohľadávka, ktorá je exekučným titulom, sa stala splatnou v mesiaci marec 2014, pred povolením
reštrukturalizácie žalobcu a žalovaný, ako aj správca dane pri svojom rozhodovaní pochybili.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe opísal priebeh administratívneho konania tak, ako je
uvedené v bode 1 tohto rozsudku a vyjadril sa k žalobným námietkam. K námietke týkajúcej sa
exekučného titulu uvedeného v daňovej exekučnej výzve žalovaný uviedol, že nie je podstatné, či
sa jedná o rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica alebo Daňového úradu Žilina, podstatné je,

že miestne príslušný správca dane podľa § 7 Daňového poriadku, ktorým je od 11.02.2015 Daňový
úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen (z dôvodu, že žalobca zmenil sídlo zo Žiliny do Zvolena)
evidoval u žalobcu k 20.01.2016 daňový nedoplatok vo výške 2.480,- € v zmysle výkazu nedoplatkov
č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.01.2016, ktorý vznikol u žalobcu na DPH, ktorá bola vyrubená na
základe daňovej kontroly v súlade s § 68 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutím Daňového úradu

Žilina č. 20689218/2015 zo dňa 18.08.2015 s tým, že splatná bola dňom 23.12.2015. Žalobca proti
prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, ktorým bola určená daňová povinnosť, podal odvolanie,
o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 21308115/2015 zo dňa 26.11.2015 tak, že prvostupňové
rozhodnutie správcu dane potvrdil. Predmetné rozhodnutie sa stalo právoplatným a tým aj spôsobilým
stať sa prostredníctvom výkazu daňových nedoplatkov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.01.2016

exekučným titulom v daňovom exekučnom konaní podľa § 89 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku,
ktorý sa stal exekučným titulom v daňovom exekučnom konaní vedenom proti žalobcovi na základe
rozhodnutiaozačatídaňovéhoexekučnéhokonaniač.102452660/2016zodňa28.01.2016.Podoručení
rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania VÚB a.s. Bratislava dňa 03.02.2016 vydal správca
dane 05.02.2016 daňovú exekučnú výzvu č. 102504368/2016, ktorú žalobca prevzal 11.02.2016. V

odvolacom konaní žalovaný nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodnutia, ktoré bolo podkladom pre
daňové exekučné konanie, pretože išlo o právoplatné rozhodnutie. V odvolaní proti daňovej exekučnej
výzve odvolací orgán (žalovaný) skúmal len tie skutočnosti, ktoré sa týkajú tejto fázy daňového konania,
predovšetkým splnenie procesných a hmotnoprávnych podmienok pre začatie exekučného konania,
ktoré boli u žalobcu podľa žalovaného splnené. Rovnako skúmal, či správca dane postupoval správne

pri vydaní daňovej exekučnej výzvy, resp. či daňová exekúcia v danom prípade bola prípustná, pričom zo
strany správcu dane nebolo zistené porušenie Daňového poriadku. Žalovaný poukázal na to, že žalobca
v žalobe (na rozdiel od odvolania) poukazuje na ust. § 95 ods. 1, § 95 ods. 7, § 95 ods. 8, § 95a ods.
2, § 95a ods. 7 zák. č. 511/1992 Zb., ktoré sú však v tomto konaní podľa žalovaného neaplikovateľné,
keďže s účinnosťou od 01.01.2012 bol zák. č. 511/1992 Zb. nahradený novým procesným právnym

predpisom a to zákonom č. 563/2009 Z.z., ktorý uvedené ustanovenia zákona zrušil, a preto ich
žalovaný v celom rozsahu považuje za právne irelevantné. Pokiaľ žalobca poukázal v žalobe na ust.
§ 158 ods. 1 Daňového poriadku a § 114 ods. 1 písm. b/ ZKR, ako aj na to, že reštrukturalizačné
konanie voči žalobcovi bolo začaté 23.03.2015 žalovaný uviedol, že tak ako v odvolaní, aj v žalobežalobca len cituje príslušné ustanovenia zákona, na základe ktorých tvrdí, že nemôže byť proti nemu
vedené exekučné konanie na vymoženie predmetnej pohľadávky (keďže k jej vzniku podľa žalobcu
preukázateľne došlo pred povolením reštrukturalizácie, vzhľadom na to, že ide o rozdiel dane na DPH

za mesiac marec 2014), pričom svoje tvrdenia bližšie nešpecifikuje a taktiež ani v odvolaní nepreukázal,
len ich oprel o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/27/2011 z 31.05.2012, a preto podľa
žalovaného ide o pohľadávku, na ktorú sa nemôžu vzťahovať účinky reštrukturalizácie v zmysle §
114 ods. 1 písm. b/ ZKR tak, ako na to žalobca upozorňuje v žalobe. Žalovaný do reštrukturalizácie
prihlásil podľa § 158 ods. 1 Daňového poriadku daňový nedoplatok, ktorý nebol popretý. Daňový

nedoplatok vo výške 2.480,- € vyplýva z neuhradenia DPH vyrubenej rozhodnutím č. 20689218/2015
z 18.08.2015, ktorá bola splatná 23.12.2015. Tým, že žalobca uvedenú daň v stanovenej lehote
neuhradil, vznikol u neho týmto dňom daňový nedoplatok, ktorý sa v zmysle § 158 ods. 1 Daňového
poriadku na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku, ktorú mieste príslušný správca
dane vymáha od žalobcu napadnutou exekučnou výzvou. Poukázal na začatie, priebeh a výsledok
reštrukturalizačného konania. K namietanému vzniku pohľadávky žalovaný uviedol, že pohľadávka,

ktorá je predmetom daňového exekučného konania, vznikla po začatí reštrukturalizačného konania
a nevzťahuje sa na ňu účinok začatia reštrukturalizačného konania v zmysle § 114 ods. 1 písm. b/
ZKR z dôvodu, že podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku možno ukladať povinnosti alebo priznávať
práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa
tohto zákona, ak tento neustanovuje inak. Rozhodnutie Daňového úradu Žilina z 18.08.2015 sa stalo

splatným 23.12.2015 a jeho neuhradením sa stalo daňovým nedoplatkom dňom 23.12.2015, t.j. po
termíne začatia reštrukturalizačného konania (24.03.2015), po termíne povolenia reštrukturalizácie
(28.04.2015) a taktiež po schválení reštrukturalizačného plánu (15.12.2015). S poukazom na § 158
ods. 1 a 3 Daňového poriadku žalovaný dôvodil, že vzhľadom na to, že daňový nedoplatok vznikol dňa
23.12.2015, nemohol podľa tvrdenia žalobcu vzniknúť pred začatím reštrukturalizačného konania (t.j.

pred 24.03.2015), ale podľa cit. § 158 ods. 3 Daňového poriadku po začatí reštrukturalizačného konania.
Z uvedeného žalovaný vyvodil, že správcovi dane nevzniklo podľa § 120 ods. 1 ZKR právo uplatňovať
nárok vyplývajúci z pohľadávky vzniknutej 23.12.2015 podľa § 158 ods. 1 Daňového poriadku počas
reštrukturalizácie spôsobom ustanoveným týmto zákonom, t.j. riadne a včas prihlásiť svoju pohľadávku
a nemohol sa na pohľadávku vzťahovať účinok začatia reštrukturalizačného konania podľa § 114 ods.

1 písm. b/ ZKR. K označeným a predloženým rozsudkom Najvyššieho súdu SR žalovaný uviedol, že
závery uvedených rozsudkov nie je možné aplikovať v predmetnej veci, pretože správcom dane v tomto
daňovom exekučnom konaní je vymáhaná daňová povinnosť na DPH splatnej 23.12.2015, čo je po
povolení začatia reštrukturalizačného konania (24.03.2015) a povolení reštrukturalizácie (28.04.2015)
súdom, a nie súdom posudzované preddavky na dani z príjmu splatné do začatia reštrukturalizačného

konania, ktoré sa podľa žalovaného nestali daňou podaním hlásenia, ale podľa súdu sú pohľadávkami
spôsobilými byť predmetom prihlásenia do reštrukturalizácie. Ani závery rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Sžf/31/2011 nie je možné v danom prípade podľa žalovaného aplikovať, pretože sa jedná
o kompenzáciu nadmerného odpočtu na DPH s preddavkami na dani zo závislej činnosti. Žalovaný
vyslovilzáver,ženeuhradenádaňsplatná23.12.2015vyrubenározhodnutímsprávcudanez18.08.2015

bola spôsobilá stať sa prostredníctvom výkazu daňových nedoplatkov z 20.01.2016 exekučným titulom
podľa § 89 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, na základe ktorého začalo daňové exekučné konanie
vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania zo dňa 28.01.2016 podľa § 90 ods. 1
Daňového poriadku a pokiaľ správca dane po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného
konania poskytovateľovi platobných služieb dňa 03.02.2016 v zmysle § 91 ods. 1 Daňového poriadku

doručil žalobcovi odvolaním napadnutú daňovú exekučnú výzvu dňa 11.02.2016, daňová exekúcia bola
vykonaná v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. Žalovaný poukázal na to, že dôvody, ktoré
žalobca uviedol vo svojom odvolaní, neboli okolnosťou, ktorá by spôsobila zánik daňového nedoplatku a
ani skutočnosťou, ktorá by preukazovala nezákonný postup správcu dane pri vydaní daňovej exekučnej
výzvy resp. neprípustnosť daňovej exekúcie. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby správny súd

žalobu zamietol.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že napriek uvedeniu
ustanovení zák. č. 511/1992 Zb. v žalobe, ktoré sú neaktuálne, žalobca sa v žalobe oprel aj o ust.
§ 158 ods. 1 Daňového poriadku a zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa žalobcu

podstatné je, kedy došlo k vzniku pohľadávky, na ktorú sa viaže predmetná daňová exekúcia. V
zmysle § 2 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku daňovým nedoplatkom sa rozumie dlžná suma dane
po lehote splatnosti dane. Žalobca v žalobe uviedol, že daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a
reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Žalobca zotrval na názore, že predmetná pohľadávka, tedadaňový nedoplatok, vznikol jednoznačne pred začatím reštrukturalizačného konania žalobcu, keďže sa
jedná o rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2014 a to aj napriek tomu, že správca dane
ho vyrubil až rozhodnutím z 18.08.2015, pričom určil splatnosť dňom 23.12.2015, a teda až po začatí

reštrukturalizačného konania žalobcu. Vyrubenie dane, resp. rozhodnutie o rozdiele na dani správcu
dane nemá podľa žalobcu vplyv na vznik pohľadávky. Ak správca dane tvrdí, že žalobca odpočítanie
dane vykonal neoprávnene z dôvodu, že nedošlo k vzniku daňovej povinnosti, stalo sa tak hneď ešte v
zdaňovacom období marec 2014 a nie v r. 2015 po vyrubení dane daňovým úradom. V tejto súvislosti
žalobca poukázal na ustanovenia zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH (ďalej len „Zákon o DPH“), podľa

ktorého právo na odpočítanie dane by v tomto prípade mal žalobca najneskôr do konca r. 2014, a preto
analogicky musí platiť, že najneskôr v tento čas musí vzniknúť pohľadávka správcu dane voči žalobcovi,
hoci žalobca naďalej tvrdí, že táto pohľadávka vznikla už v zdaňovacom období marec 2014, t.j. vtedy,
kedy k nesprávnemu odpočítaniu DPH zo strany žalobcu došlo. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, tieto je možné podľa neho aplikovať, pretože Najvyšší súd SR v nich vyhodnocuje
moment vzniku daňovej pohľadávky vo vzťahu k ustanoveniam Zákona o konkurze a reštrukturalizácii

a tieto otázky sú aj predmetom tohto konania.

6. Podľa § 491 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na § 491 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj daňovú exekučnú výzvu správcu dane a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo,
v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 SSP), aplikujúc ustanovenia SSP a po
prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

8. Zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch nezákonnosti rozhodnutia žalovaného
uvedených v žalobe a v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe a žiadal rozhodnutie
žalovaného zrušiť.

9. Štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní prezentoval názor, že účelom reštrukturalizácie
žalobcu bolo uzdravenie firmy a každý, kto mal voči nemu pohľadávku, mal si ju prihlásiť do
reštrukturalizačného konania. Aj žalovaný, resp. správca dane si mal teda prihlásiť predmetnú
pohľadávku do reštrukturalizačného konania. Poukázal na to, že žalobca si splnil svoje povinnosti
v zmysle reštrukturalizačného plánu a reštrukturalizácia by nemala význam, ak by musel platiť

pohľadávku, ktorú si mal žalovaný prihlásiť do reštrukturalizačného konania. Uviedol, že na základe
právoplatného napadnutého rozhodnutia bol predmetný daňový nedoplatok, vrátane pokuty, stiahnutý
z účtu žalobcu.

10. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní poukázala na svoje písomné vyjadrenie k žalobe a žiadala

žalobu zamietnuť.

11. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil daňovú
exekučnú výzvu č. 102504368/2016 zo dňa 05.02.2016 vydanú správcom dane a ktorou bol žalobca ako
účastník daňového exekučného konania vyzvaný na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 2.480,-

Eur.

12.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

14. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.15. Správny súd sa predovšetkým zaoberal otázkou, či daňová exekučná výzva, ktorá bola potvrdená
napadnutým rozhodnutím žalovaného, je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonnosti.
Donedávna bol zastávaný ten právny názor, že daňová exekučná výzva je len procesným rozhodnutím,

ktoré nepodlieha preskúmavaniu zákonnosti v správnom súdnictve s poukazom na § 248 písm. a/
O.s.p. účinného do 30.06.2016 (v súčasnosti obdobne § 7 písm. e/ SSP). Z dôvodu, že došlo k
zmene v hodnotení závažnosti, akou je daňová exekučná výzva spôsobilá zasiahnuť do práv a právom
chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, došlo i k zmene v judikatúre súdov vo vzťahu k
daňovej exekučnej výzve (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžf 77/2012 zo dňa 13.11.2012,

5Sžf 65/2012 z 22.05.2013, 8Sžf 19/2013 z 23.10.2013, 4Sžf 85/2014 zo dňa 06.10.2015). Podľa
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu „Daňové exekučné konanie je vykonávacím konaním, v ktorom
sa vymáha daňový nedoplatok, resp. iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím v daňovom konaní.
Rozhodnutiami preskúmateľnými podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sú
rozhodnutia vydané v daňovom konaní, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových
subjektov.Jednotlivéúkonysprávcudanevštádiudaňovéhoexekučnéhokonaniavzásadeniejemožné

kvalifikovať ako rozhodnutia v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p., pretože tieto úkony smerujú k vykonaniu
právoplatného exekučného titulu, ktorý zakladá povinnosť daňového subjektu zaplatiť vyrubenú sumu.
Z tejto zásady však existujú výnimky, s ktorými počíta zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní ako s
preskúmateľnými okolnosťami i počas exekučného konania, a to v odvolacom konaní. Na tieto výnimky
sa vzťahuje koncentračná zásada“. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach poukázal v tejto súvislosti na

ust. § 76 ods. 5 písm. a/ a b/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov účinného do 31.12.2011,
ktoré ustanovenie upravovalo prípady, kedy mohol daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie proti
daňovej exekučnej výzve. Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) obsahuje úplne zhodnú
právnu úpravu, a to v § 91 ods. 5 písm. a/ a b/. Najvyšší súd dospel k záveru, že „Daňová exekučná výzva

podlieha v obmedzenom rozsahu súdnemu prieskumu zákonnosti. Jej zákonnosť možno preskúmať iba
v rozsahu dôvodov podľa § 76 ods. 5 písm. a/ a b/ zákona č. 511/1992 Zb. (v súčasnosti § 91 ods. 5
písm. a/ a b/ Daňového poriadku), pričom podľa názoru Najvyššieho súdu ide o také okolnosti, ktoré
nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicitnej možnosti
súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s

princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany (§ 247 ods. 2 O.s.p.),
počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu“. Najvyšší súd vo svojej
judikatúre prihliadal na hybridnú povahu daňovej exekučnej výzvy a konštatoval, že „Daňová exekučná
výzva opúšťa charakter procesného rozhodnutia, a to vzhľadom na jej následky v hmotnoprávnej rovine.
Teda, nielenže zakladá určitý vzťah medzi povinným a správcom dane, ale fakticky mení aj rozsah

práv povinného k určitým zložkám jeho majetku, jeho vlastníctva. Daňovou exekučnou výzvou sa totiž,
bez ohľadu na reakciu povinného subjektu, ukladá tiež zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce
správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, ak sa zákaz nakladať s jeho majetkom neuložil už
podľa § 71 ods. 2 a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis
hnuteľného majetku (§ 76 ods. 2 písm. i/ Zákona o správe daní a poplatkov). Práve toto obmedzenie

dispozičného práva povinného subjektu vo vzťahu k jeho majetku je zásahom do vlastníckeho práva,
teda práva s priznanou osobitnou ochranou nielen na úrovni vnútroštátnej (čl. 2 a nasl. Ústavy SR),
ale aj medzinárodnej (čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, čl. 17 Charty základných práv Európskej únie). Nemožno odhliadnuť ani od postavenia, ktoré má
povinný v exekúcii vedenej podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a

o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ktorý má možnosť sa proti výkonu
exekúcie vedenej rovnako na podklade právoplatných a vykonateľných exekučných titulov (§ 41 a nasl.
Exekučného poriadku) brániť priamo prostredníctvom súdu, ako nestranného a nezávislého orgánu
štátnej moci“. V zmysle vyššie uvedených právnych názorov Najvyššieho súdu správny súd vychádzal
zo záveru, že daňová exekučná výzva v obmedzenom rozsahu podlieha súdnemu prieskumu zákonnosti

s tým, že jej zákonnosť je možné preskúmať iba v rozsahu dôvodov uvedených v § 91 ods. 5 písm. a/
a b/ Daňového poriadku, pričom musí ísť o také okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti
exekučného titulu. V rámci súdneho prieskumu daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia o odvolaní proti
nej nie je možné preskúmavať zákonnosť exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicitnej
možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo by bolo

v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej právnej ochrany počíta s vyčerpaním
právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu. Z obsahu administratívneho spisu i vyjadrenia
žalovaného vyplýva že žalobca nevyčerpal možnosť súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu,
keď síce proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane - Daňového úradu Žilina č. 20689218/2015zo dňa 18.08.2015, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie marec 2014 v sume 2 480,- Eur, podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 21308115/2015 zo dňa 26.11.2015 tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil, takže

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.2015 a stalo sa vykonateľným 24.12.2015, avšak
žalobca nepožiadal o súdny prieskum zákonnosti predmetného rozhodnutia postupom podľa piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016.

16. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v odvolaní proti daňovej exekučnej výzve s poukazom

na to, že dňa 23.03.2015 Okresný súd v Banskej Bystrici Uznesením sp. zn. 2R/4/2015 začal voči
žalobcovi reštrukturalizačné konanie, ako aj na ust. § 114 ods. 1 písm. b/ ZKR, podľa ktorého začatie
reštrukturalizačného konania o. i. znamená, že pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje
prihláškou, nemožno začať konanie o výkone rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci
dlžníkovi, namietal, že správca dane nemôže viesť proti žalobcovi daňovú exekúciu na vymoženie
predmetnej pohľadávky, pretože k jej vzniku preukázateľne došlo pred povolením reštrukturalizácie.

Žalobca si teda uplatnil odvolací dôvod podľa § 91 ods. 5 písm. a/ Daňového poriadku. Rovnako v žalobe
namietal, že proti žalobcovi nemôže byť vedené daňové exekučné konanie na vymoženie predmetnej
pohľadávky, keďže k jej vzniku došlo podľa žalobcu pred povolením reštrukturalizácie vzhľadom na to,
že ide o rozdiel na dani z pridanej hodnoty za mesiac marec 2014 a správca dane mal podľa jeho názoru
prihlásiť pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní. S poukazom na § 95 ods. 1, 7 a 8 a § 95a ods. 2 a 7

zák. č. 511/1992 Zb. (účinného do 31.12.2011) argumentoval, že na účely konkurzu a reštrukturalizácie
sa za daňovú pohľadávku považuje nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla
a povolením reštrukturalizácie zanikajú daňové pohľadávky alebo ich časti, ktoré daňový subjekt na
základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť. Zanikajú aj všetky daňové pohľadávky
vzniknuté pred povolením reštrukturalizácie alebo ich časti, ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť.

Žalobca teda v podanej žalobe namietal skutočnosti, ktoré tvorili odvolacie dôvody uvedené v § 91 ods.
5 písm. a/ Daňového poriadku.

17. Z administratívneho spisu, súčasťou ktorého je aj výpis z Obchodného registra Okresného súdu
Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka č. 27788/S správny súd zistil, že Uznesením Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. 2R/4/2015 zo dňa 23.03.2015 bolo začaté voči žalobcovi ako dlžníkovi
reštrukturalizačné konanie. Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 2R/4/2015-90 zo
dňa 21.04.2015, právoplatným dňa 28.04.2015, súd povolil reštrukturalizáciu žalobcu. Uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2R/4/2015-323 zo dňa 08.12.2015, právoplatným dňa 15.12.2015,
súd potvrdil reštrukturalizačný plán prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 19.11.2015 a zároveň ukončil

reštrukturalizáciu žalobcu. Daňový nedoplatok, ktorý správca dane vymáhal v daňovom exekučnom
konaní vznikol na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Daňového úradu Žilina č.
20689218/2015 zo dňa 18.08.2015, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej
hodnoty vo výške 2 480,- Eur za zdaňovacie obdobie marec 2014. Predmetné rozhodnutie správcu dane
bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 21308115/2015 zo dňa 26.11.2015. Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 08.12.2015 a vykonateľnosť dňa 24.12.2015. Uložená peňažná povinnosť nebola
uhradená v lehote splatnosti, t.j. do 25.12.2015.

18. Podľa § 1 ods. 1 Daňového poriadku v znení úč. do 31.12.2016 tento zákon upravuje správu daní,
práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

19. Podľa § 2 ods. 1 Daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie
b) daňou daň podľa osobitných predpisov 1)vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto
zákona alebo osobitných predpisov, 2) miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady podľa osobitného predpisu 3) a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu, 3a)

f) daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

20. Podľa § 89 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku exekučným titulom je vykonateľný výkaz daňových
nedoplatkov.

21. Podľa § 89 ods. 2 písm. d/ Daňového poriadku výkaz daňových nedoplatkov, ktorý správca dane
zostaví z údajov evidencie daní, obsahuje výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí
v členení podľa jednotlivých druhov daní.22. Podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade
exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania
rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a

nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.

23. Podľa § 91 ods. 1, 2 písm. d/, e/, f/, g/ Daňového poriadku (1) Správca dane doručí daňovú exekučnú
výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným
v § 90 ods. 2 písm. f).

(2) Daňová exekučná výzva obsahuje
d) oznámenie o začatí daňového exekučného konania,
e) výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo právoplatných a
vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie,
f) výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, pričom táto lehota nesmie
byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy,

g) upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, správca
dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na majetok daňového dlžníka
vrátane majetku, na ktorý sa zriadilo záložné právo správcu dane podľa § 81, na mzdu alebo plat, alebo
niektorý z príjmov uvedených v § 106 ods. 1.

24. Podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže
daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak
a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti,
b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.

25. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak
tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

27. Podľa § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom

doručenia protokolu podľa odseku 8.

28. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a
§ 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,

ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa
§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú
kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48
ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie

vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.

29. Podľa § 68 ods. 4 písm. a/, b/, c/ Daňového poriadku daň je vyrubená
a) rozhodnutím správcu dane,
b) podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania alebo

c) zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie.

30. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní
určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)vykázať alebo na ktorú si
uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. 1)

31. Podľa § 158 ods. 1, 3, 5 (1) Daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje
za pohľadávku.(3) Ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného
konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za
pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.

(5)Povyhláseníkonkurzualebopopovoleníreštrukturalizáciesprávcadanepostupujepodľaosobitného
predpisu. 48)

32. V poznámke č. 48 je uvedený zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

33. Podľa § 113 ods. 1, 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení úč. do 30.06.2016 (ďalej len „ZKR“)
(1) Ak súd zistí, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané náležitosti,
najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí reštrukturalizačného konania. Inak
návrh na povolenie reštrukturalizácie v rovnakej lehote uznesením odmietne; uznesenie súd doručí

navrhovateľovi.
(3)Ozačatíreštrukturalizačnéhokonaniasúdvydáuznesenie,ktorébezodkladnezverejnívObchodnom
vestníku; zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína reštrukturalizačné konanie. Iné
rozhodnutia alebo písomnosti súdu vydané pred začatím reštrukturalizačného konania sa v Obchodnom
vestníku nezverejňujú.

34. Podľa § 114 ods. 1 ZKR začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky:
b) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o
výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú.

35. Podľa § 116 ods. 1 ZKR ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr
do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie.
Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví.

36. Podľa § 118 ods. 1 ZKR povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia
sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku.

37. Podľa § 120 ods. 1, 2 ZKR (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky
počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje

pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať
tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
(2) Pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne
nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu
reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii

neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia
účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s
tým ich veritelia súhlasia.

38. Podľa § 49 ods. 1, 2 Zákona o DPH v znení úč. do 31.12.2014

(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo
službe vznikla daňová povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

39. Podľa § 51 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v

ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
(2) Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad

podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom
zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ
vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom

právo na odpočítanie dane vzniklo.

40. Podľa § 51 ods. 5 Zákona o DPH odpočítanie dane platiteľ vykoná tak, že od celkovej výšky dane
za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie
obdobie.

41. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o DPH zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac okrem odseku
2.

42. V preskúmavanom prípade bol exekučným titulom vykonateľný výkaz daňového nedoplatku č.

XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.01.2016, ktorý bol zostavený z údajov evidencie daní daňového dlžníka
- žalobcu a ktorý obsahoval o. i. výšku daňového nedoplatku podľa právoplatného rozhodnutia v členení
podľa jednotlivých druhov daní, t.j. v súlade s § 89 ods. 2 písm. d/ Daňového poriadku. Pokiaľ teda
žalobca v žalobe konštatoval, resp. vyslovil nesúhlas s tým, že správca dane v daňovej exekučnej výzve
a žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedli, že daňové exekučné konanie bolo začaté na základe

exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Banská Bystrica
č. 102396224/2016 zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka - žalobcu ku dňu
20.01.2016 (žalobca v žalobe nesprávne uviedol dátum 29.01.2016) vo výške 2.480,- Eur, hoci podľa
žalobcudaňovápohľadávkavzniklanazákladerozhodnutiaDaňovéhoúraduŽilinač.20689218/2015zo
dňa 18.08.2015, ktorým správca dane určil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 2.480,-

Eur za zdaňovacie obdobie marec 2014, tento nesúhlas nespôsobuje nezákonnosť daňovej exekučnej
výzvy, ani napadnutého rozhodnutia. Tak ako už bolo vyššie uvedené, exekučným titulom v zmysle §
89 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov a správca dane
postupoval v súlade s § 89 ods. 2 Daňového poriadku, keď vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov
zostavil z údajov evidencie daní daňového dlžníka (žalobcu), pričom tento obsahuje všetky zákonom

stanovené náležitosti, o. i. aj výšku daňového nedoplatku, podľa právoplatného rozhodnutia správcu
dane (v tomto prípade rozhodnutia Daňového úradu Žilina č. 20689218/2015 zo dňa 18.08.2014) v
zmysle § 89 ods. 2 písm. d/ Daňového poriadku.

43. V konaní nebolo sporné, že daňový nedoplatok sa týka zdaňovacieho obdobia marec 2014, žalobca

však v žalobe tvrdil, že keďže ide o rozdiel na dani z pridanej hodnoty za mesiac marec 2014, daňová
pohľadávka vznikla pred dátumom 28.04.2015, t.j. pred povolením reštrukturalizácie a správca dane
mal svoju pohľadávku riadne uplatniť v reštrukturalizačnom konaní. Súčasne poukázal na ustanovenia
zákona č. 511/1992 Zb. upravujúce o. i. zánik daňových pohľadávok. V písomnom vyjadrení doručenom
správnemu súdu po lehote na podanie správnej žaloby žalobca argumentoval, že daňová pohľadávka,

resp. daňový nedoplatok - rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2014 sa stal splatným v mesiaci
marec 2014, kedy došlo k nesprávnemu odpočítaniu dane z pridanej hodnoty zo strany žalobcu, a to
aj napriek tomu, že správca dane ho vyrubil až rozhodnutím z 18.08.2015, v ktorom určil splatnosť
dňom 23.12.2015, resp. že daňová pohľadávka s poukazom na zákon č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení
neskorších predpisov mohla vzniknúť najneskôr do konca roku 2014.

44. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalovaný vec správne právne posúdil, keď potvrdil daňovú
exekučnúvýzvuvydanúsprávcomdane,ktoroubolžalobcavyzvanýnazaplateniedaňovéhonedoplatku
vo výške 2.480,- Eur (s poukazom na ustanovenia zák. č. 511/1992 Zb. a ZKR), či pohľadávka vzniklapred začatím reštrukturalizácie, či mala byť správcom dane prihlásená do reštrukturalizácie a pokiaľ
do nej prihlásená nebola, či mohol správca dane (vzhľadom na žalobcom citované ustanovenia ZKR,
zák. č. 511/1992 Zb. a § 158 Daňového poriadku) viesť proti žalobcovi daňové exekučné konanie na

vymoženie predmetnej pohľadávky.

45. V tejto súvislosti správny súd predovšetkým poukazuje na to, že žalobca v podanej žalobe poukázal
na ustanovenia neúčinného právneho predpisu - zák. č. 511/1992 Zb., ktorý bol účinný do 31.12.2011
a ktorý nie je možné v preskúmavanom prípade aplikovať (daňová kontrola za zdaňovacie obdobie

marec 2014 bola vykonaná v r. 2015 a bola ukončená doručením protokolu žalobcovi dňa 25.06.2015,
rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2014 bolo vydané
dňa 18.08.2015 a bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného zo dňa 26.11.2015, výkaz nedoplatkov bol
správcom dane vydaný dňa 20.01.2016 a daňové exekučné konanie bolo začaté na základe rozhodnutia
správcu dane z 28.01.2016), keďže od 01.01.2012 nadobudol účinnosť zák. č. 563/2009 Z.z. (Daňový
poriadok). Žalobca v žalobe tvrdil (s poukazom na ustanovenia neúčinného zák. č. 511/1992 Zb.), že

proti žalobcovi nemôže byť vedené daňové exekučné konanie na vymoženie predmetnej pohľadávky
s argumentáciou, že k jej vzniku došlo pred povolením reštrukturalizačného konania a správca dane
mal túto pohľadávku prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní. Žalobca však v žalobe neuvádza, aké
dôsledky pre predmetné daňové exekučné konanie vyššie uvedené (žalobcom tvrdené) skutočnosti
majú. Podľa názoru správneho súdu nepostačuje, ak žalobca v žalobe cituje ustanovenia (neúčinného)

zák. č. 511/1992 Zb. a ust. § 114 ods. 1 písm. b/ ZKR bez toho, aby uviedol, ako v žalobe citované
ustanovenia aplikoval na preskúmavaný prípad. V žalobe teda absentuje argumentácia, že daňová
pohľadávka, na vymoženie ktorej je vedené predmetné daňové exekučné konanie, zanikla, alebo že
nie je vymáhateľná, alebo že daňová exekučná výzva je neprípustná, a prečo. K žalobcovmu tvrdeniu,
resp. k námietke žalobcu, že daňová pohľadávka, ktorá je predmetom daňového exekučného konania,

v ktorom bola správcom dane vydaná daňová exekučná výzva, ktorá bola potvrdená napadnutým
rozhodnutím žalovaného, vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania (keďže daňový nedoplatok
sa týka zdaňovacieho obdobia marec 2014) a žalobca si ju mal prihlásiť do reštrukturalizačného konania,
správny súd uvádza:
Z administratívneho spisu vyplýva, a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná,

že Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2R/4/2015 bolo voči žalobcovi začaté
reštrukturalizačné konanie dňa 23.03.2015, Uznesením č.k. 2R/4/2015 z 21.04.2015 bola dňom
28.04.2015 povolená reštrukturalizácia žalobcu a na základe súdom potvrdeného reštrukturalizačného
plánu prijatého schvaľovacou schôdzou veriteľov dňa 19.11.2015 bola reštrukturalizácia žalobcu
ukončená dňa 15.12.2015. Daňový nedoplatok, ktorý správca dane vymáha v daňovom exekučnom

konaní, vznikol na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správcu dane (Daňový úrad
Žilina) č. 20689218/2015 z 18.08.2015, ktorým bola žalobcovi vyrubená daň v zmysle § 68 ods. 5
Daňového poriadku za zdaňovacie obdobie marec 2014 v sume 2.480,- Eur. Predmetné rozhodnutie
správcu dane bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 21308115/2015 zo dňa 26.11.2015, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 08.12.2015 a stalo sa vykonateľným 24.12.2015, t.j. predmetný daňový

nedoplatok sa stal splatným 25.12.2015. V danom prípade bol exekučným titulom vykonateľný výkaz
daňových nedoplatkov zo dňa 20.01.2016, ktorý bol správcom dane zostavený z údajov evidencie daní
žalobcu. Mýli sa teda žalobca, pokiaľ tvrdí, že daňový nedoplatok (týkajúci sa zdaňovacieho obdobia
marec 2014) je daňovou pohľadávkou, ktorá vznikla pred povolením reštrukturalizácie, t.j. pred dňom
28.04.2015 a správca dane si mal túto pohľadávku prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní. Daňový

poriadok obsahuje v VI. časti „Osobitné ustanovenia pre konkurz a reštrukturalizáciu“. Podľa § 158 ods.
5 Daňového poriadku po vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje
podľa osobitného predpisu, ktorým je zák. č. 7/2005 Z.z. (ZKR). Z ust. § 120 ods. 1 ZKR vyplýva, že
právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným
týmtozákonomprihlásilisvojepohľadávky.Aksatietonárokyvreštrukturalizáciiriadneavčasneuplatnia

prihláškou, právo vymáhať takéto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného
plánu súdom zaniká. Pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania,
pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k
začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii
neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia

účinky začatia reštrukturalizačného konania, ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže
s tým ich veritelia súhlasia. Podľa § 158 ods. 1 Daňového poriadku daňový nedoplatok sa na účely
konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Ustanovenie § 158 ods. 3 Daňového poriadku
stanovuje, kedy sa daňový nedoplatok považuje za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebopo začatí reštrukturalizačného konania. Podľa cit. ustanovenia je to taký daňový nedoplatok, ktorý
vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení
konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. Z vyššie uvedeného vyplýva, že správca dane

prihlasuje do reštrukturalizácie len takú pohľadávku (daňový nedoplatok), ktorá vznikla pred začatím
reštrukturalizácie. Z ust. § 122 ods. 1 v spojení s § 29 ods. 1 až 6 a 8 ZKR vyplýva, že prihláška musí byť
podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada.
Z uvedeného možno vyvodiť, že správca dane do reštrukturalizácie prihlasuje takú pohľadávku, ktorá
vznikla pred začatím reštrukturalizácie a je známa jej výška a právny dôvod jej vzniku. Ide o pohľadávku,

ktorá predstavuje nezaplatenú sumu dane podľa podaného daňového priznania, vrátane dodatočného
daňového priznania alebo hlásenia, alebo je vyrubená správcom dane (rozhodnutím správcu dane).
Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku totiž ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak
tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 2 písm. f/ Daňového poriadku daňovým nedoplatkom je dlžná
suma dane po lehote splatnosti, pričom v zmysle § 2 písm. b/ Daňového poriadku sa daňou rozumie o.i.

daň podľa osobitných predpisov (o.i. zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH). Nemožno dospieť k inému výkladu
ust. § 2 Daňového poriadku, ako k takému, že daňovým nedoplatkom, t.j. dlžnou sumou dane (v
tomto prípade dane z pridanej hodnoty) po lehote splatnosti, sa môže stať len daň priznaná v daňovom
priznaní alebo daň vyrubená rozhodnutím správcu dane a súčasne nezaplatená v stanovenej lehote (v
lehote stanovenej zákonom alebo rozhodnutím správcu dane). Pre účely reštrukturalizačného konania

je pohľadávkou daňový nedoplatok. Z cit. ust. § 158 ods.3 Daňového poriadku nemožno vyvodiť, že
daňovým nedoplatkom je aj daň, ktorá nebola žalobcom priznaná v daňovom priznaní v príslušnom
zdaňovacom období (marec 2014), ako tomu bolo v tomto prípade. V preskúmavanom prípade až
ukončením procesu určenia dane po vykonaní daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2014,
ktorou sa podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku zisťujú alebo preverujú skutočnosti rozhodujúce pre

správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, o.i. zák. č. 222/2004 Z.z.,
výsledky ktorej boli obsiahnuté v Protokole z daňovej kontroly č. 20420740/2015 zo dňa 24.06.2015,
doručenom žalobcovi 25.06.2015, t.j. po začatí reštrukturalizačného konania (23.03.2015) i po povolení
reštrukturalizácie (28.04.2015) bolo zistené, že žalobca v daňovom priznaní za marec 2014 priznal
daň (DPH) v nesprávnej výške, pričom si uplatnil odpočet DPH v rozpore s § 49 ods. 1 Zákona o

DPH a priznal daň vo výške 88,15 Eur, hoci daň zistená správcom dane v priebehu daňovej kontroly
predstavovala 2.568,15 Eur, t.j. rozdiel dane predstavoval 2.480,- Eur. Až týmto momentom bola zistená
daňová pohľadávka vo výške 2.480,- Eur. Následne správca dane vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu
dane zo dňa 18.08.2015, ktorým určil rozdiel dane vo výške 2.480,- Eur s tým, že tento sa stal splatným
do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správcu dane, v spojení s rozhodnutím

žalovaného zo dňa 26.11.2015, a to dňa 25.12.2015. Z uvedeného vyplýva, že táto daňová pohľadávka
(daňový nedoplatok) nevznikla pred povolením reštrukturalizácie, t.j. pred 28.04.2015, ako namietal
žalobca v žalobe, ani v marci 2014, alternatívne do konca roka 2014, ako to uviedol žalobca vo vyjadrení
k vyjadreniu žalovaného k žalobe, ktoré navyše bolo správnemu súdu doručené po uplynutí lehoty
ustanovenej na podanie žaloby (§ 181 ods. 1 v spojení s § 183 SSP), ale vznikla na základe zistení

vyplývajúcich z vykonanej daňovej kontroly, ktorá bola ukončená 25.06.2015. Je preto jednoznačné, že
daňová pohľadávka vznikla po povolení reštrukturalizácie (t.j. po 28.04.2015). Správca dane v čase,
kedybolareštrukturalizáciaužalobcupovolená,nemalvedomosťodaňovejpohľadávke,aniojejvýškea
právnom dôvode jej vzniku, a preto ju nemohol prihlásiť do reštrukturalizácie. Keďže daňový nedoplatok
vznikol po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa v zmysle § 158 ods. 3 Daňového poriadku

za pohľadávku vzniknutú po začatí reštrukturalizačného konania. Také pohľadávky, ktoré vznikli voči
dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (§ 120 ods. 2
ZKR)anepôsobiananeúčinkyzačatiareštrukturalizačnéhokonania(§114ods.1ZKR).Vtomtoprípade
teda nejde o pohľadávku, ktorá sa prihlasuje prihláškou v zmysle § 120 ods. 1 ZKR, a preto sa nemôžu v
tomto prípade uplatňovať ani dôsledky jej neuplatnenia v reštrukturalizácii uvedené v § 120 ods. 1 veta

druhá ZKR (zánik práva vymáhať tieto nároky voči dlžníkom v prípade potvrdenia reštrukturalizačného
plánu súdom).

46. Správny súd vzhľadom na uvedené skutočnosti vyhodnotil námietku žalobcu, že proti žalobcovi
nemôže byť vedené daňové exekučné konanie na vymoženie predmetnej pohľadávky s odôvodnením,

že k jej vzniku došlo pred povolením reštrukturalizácie, ako nedôvodnú. Správca dane mohol začať
daňovéexekučnékonanienavymoženiedaňovéhonedoplatkuzapredpokladu,žebolisplnenézákonné
podmienkyprejehozačatie.Týmitozákonnýmipodmienkamisúpodmienkyhmotnoprávnehocharakteru
(existencia daňového nedoplatku, existencia exekučného titulu, existencia majetku, ktorý je spôsobilýmpredmetom daňovej exekúcie) a podmienky procesného charakteru (príslušnosť správcu dane na výkon
daňovej exekúcie, neuplynutie prekluzívnej lehoty na vymáhanie). Tieto podmienky splnené boli a
správca dane nepochybil, keď začal daňové exekučné konanie.

47. Správny súd pre úplnosť uvádza, že pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Sžf/27/2011 z 31.05.2012 a 6Sžf/31/2011 zo dňa 25.12.2015, tieto podľa názoru správneho
súdu neboli pre preskúmavaný prípad aplikovateľné, keďže v rozsudku 5Sžf/27/2011 bolo predmetom
posúdenia, či preddavky na daň z príjmov podľa zák. č. 595/2003 Z.z. za rok 2009 sú daňou, či ich je

možné považovať za daňovú pohľadávku a kedy nastala ich splatnosť a to pre účely posúdenia možnosti
kompenzácie daňového záväzku žalobkyne - nadmerného odpočtu za júl 2009 s nedoplatkom na dani z
príjmov zo závislej činnosti, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti v r. 2009. Obdobne v rozsudku č.k.
6Sžf/31/2011bolapredmetomposúdeniamožnosťkompenzáciedaňovéhozáväzkužalobcu-nadmerný
odpočet za august 2009 a nedoplatku na dani z príjmov zo závislej činnosti, ktorý nebol zaplatený v
lehote splatnosti v r. 2009. Najvyšší súd SR konštatoval, že splatné preddavky na dani z príjmov zo

závislej činnosti sa považujú za daňovú pohľadávku podľa § 95 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., keďže ide
o nezaplatenú sumu dane, pri ktorej žalobcovi ako daňovému subjektu, ktorý je v reštrukturalizačnom
konaní, vznikla daňová povinnosť podľa Zákona o dani z príjmov. Právne posúdenie v predmetných
veciach bolo vykonané podľa ustanovení zák. č. 511/1992 Zb. účinného do 31.12.2011, pričom osobitné
ustanovenia týkajúce sa konkurzu a reštrukturalizácie boli v zákone č. 511/1992 Zb. upravené odlišne,

ako je tomu v Daňovom poriadku a to vo vzťahu k zák. č. 7/2005 Z.z.. V preskúmavanom prípade je v
daňovom exekučnom konaní vymáhaná daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, ktorá bola splatná
po povolení začatia reštrukturalizačného konania, aj po povolení reštrukturalizácie súdom.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého

rozhodnutia žalovaného, ako aj daňovej exekučnej výzvy správcu dane a konania, ktoré ich vydaniu
predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 SSP) dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190
SSP žalobu zamietol.

49. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní úspešný nebol, správny
súd mu náhradu trov konania nepriznal.

50. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, podaná na
Krajskom súde v Banskej Bystrici.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na
podaniekasačnejsťažnosti.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľamusiabyťspísanéadvokátom.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.