Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. august 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215203849
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6215203849.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty
Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v exekučnej veci
oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti
povinnej Z. P., nar. XX. I. XXXX, bytom Q. XX, XXX XX G., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 27236/15,

prevymoženiepohľadávkyoprávnenéhovovýške732,42eurspríslušenstvom,oodvolaníoprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 3Er 389/2015 - 20 zo dňa 29. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie podľa §103, §104 ods. 1 prvá veta,
§159 ods. 3 a §251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)

po zistení, že oprávnený sa na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., IČO: 35 922 761, sp.
zn. SR/04261/10 zo dňa 07. júna 2010, už raz domáhal vykonania exekúcie proti povinnej. V uvedenej
exekučnej veci prvoinštančný súd rozhodol uznesením č. k. 3Er/539/2010 - 24 zo dňa 23. novembra
2011, právoplatným dňa 14. decembra 2011, ktorým exekúciu vzhľadom na neprijateľný charakter
rozhodcovskej doložky zastavil. Skutkové okolnosti, vedúce k záveru o nespôsobilosti exekučného

titulu sa nezmenili a ide o meritórne rozhodnutie, preto predstavuje uvedené rozhodnutie prekážku
právoplatne rozhodnutej veci pre opätovne podaný totožný návrh na vykonanie exekúcie proti totožnej
povinnej a na základe totožného exekučného titulu.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený včas odvolanie z dôvodov §205 ods. 2 písm.
a), b) a f) O.s.p., keď podľa neho okresný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, odňal mu

možnosťkonaťpredsúdomavecnesprávneprávneposúdil.Vdanejfázeexekučnéhokonanianemožno
rozhodnúť o jeho zastavení, ale podľa §44 ods. 2 Exekučného poriadku môže súd prvej inštancie len
buď udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23. januára 2013.
V exekučnom konaní nemožno uplatniť prekážku rozhodnutej veci (res iudicata), pretože vecou v
zmysle §159 ods. 3 O.s.p. je potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach

a povinnostiach účastníkov konania; na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci nestačí, ak sa konanie
skončí len z procesných dôvodov, ale je nutné, aby bola vec meritórne prejednaná; exekučné konanie
však nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť; exekučné konanie
predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej
veci; exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces;
akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci.

Zákonodarca v Exekučnom poriadku úmyselne a logicky neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu
konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu; zákonodarca nepochybne nemal v úmysle, aby táto vadakonania bola uplatňovaná použitím ustanovenia §251 ods. 4 O.s.p., keďže obdobnú vadu konania, t.j.
litispendenciu, upravuje v ustanovení §36 ods. 3 Exekučného poriadku; ak by prekážka litispendencie
mala byť aplikovaná prostredníctvom ustanovenia §251 ods. 4 O.s.p., nebolo by potrebné ju zakotviť

priamo v Exekučnom poriadku. Na základe uvedeného oprávnený žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Súd prvej inštancie rozhodoval za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý
bol ku dňu 01. júlu 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“).

5. Podľa §9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Podľa §470 ods. 1, 2 C. s. p, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania, začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. S účinnosťou od 01.apríla 2017 vstúpila do platnosti novela zákona č.233/1995 Z.z. Národnej

rady Slovenskej republiky o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok (ďalej ako
„Exekučný poriadok“ alebo aj „EP“). Podľa ustanovenia §243h ods. 1 EP, ak tento zákon v §243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania, začaté pred 1.aprílom 2017, sa dokončia podľa predpisov,
účinných do 31.marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa §55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1.apríli 2017.

Exekučné konanie sa začalo dňa 22. marca 2015, dokončí sa teda podľa ustanovení Exekučného
poriadku, účinného do 31. marca 2017.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§385 ods. 1
C. s. p.) a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor podal dňa 27. mája 2015 na prvoinštančný súd
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na sumu 732,42 eur s príslušenstvom v prospech
oprávneného proti povinnej, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR

04261/10 zo dňa 07.júna 2010 (ďalej ako „rozhodcovský rozsudok“). Podľa pripojeného exekučného
spisu (konanie vedené na okresnom súde pod č.k. 3Er/539/2010 - 24) je zrejmé, že oprávnený sa
proti povinnej už raz domáhal vymoženia dlžnej sumy na podklade exekučného titulu, ktorým bol
totožný rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 04261/10 zo dňa 07. júna 2011. Uznesením č.k. 3Er/539/2010
- 24 zo dňa 23. novembra 2011 okresný súd exekúciu zastavil v dôsledku zistenia, že predložený

rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky a teda nie je
formálne ani materiálne vykonateľný. Uznesenie prvoinštančného súdu č.k. 3Er/539/2010-24 nadobudlo
právoplatnosť dňa 14. decembra 2011. Dňa 04. júna 2013 vrátil súdny exekútor súdu poverenie na
vykonanie exekúcie vedenej pod značkou exekútora EX 13363/10.

10. Odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyvodil z neho správne
skutkové závery, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom
okresného súdu, že priebehu exekučného konania bráni prekážka rozhodnutej veci (res iudicata), preto
odvolacie námietky oprávneného nemohli privodiť zmenu napadnutého uznesenia okresného súdu.

Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že oprávnený v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil skutkové
zistenia súdu prvej inštancie a ťažiskovo nesúhlasil len s jeho právnym posúdením veci.

11. Pokiaľ ide o odvolacie námietky oprávneného je potrebné uviesť, že poukaz na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23. januára 2013 v prejednávanej

vecineobstojí,pretoževuvedenejvecivyčítalnajvyššísúdnižšímsúdom,žepredrozhodnutímožiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa §44 ods. 2 Exekučného poriadku
aplikovali na vec ustanovenie §45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov, hoci prípadná aplikácia tohto ustanovenia podľa najvyššieho súdu prichádzado úvahy až po rozhodnutí o udelení poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. V
prejednávanej veci však ide o inú procesnú situáciu, kedy okresný súd pred rozhodnutím o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neaplikoval ustanovenie §45 ods. 1

zákona o rozhodcovskom konaní, ale pri skúmaní podmienok konania (§103 O.s.p. aj §161 C.s.p.)
dospel k záveru, že konanie je zaťažené nedostatkom procesnej podmienky konania a to prekážkou
veci rozhodnutej (res iudicata), ktorá bráni súdu (vrátane exekučného súdu) vo vecnom posúdení
návrhu (bráni meritórnemu rozhodovaniu). Na prekážku veci rozhodnutej (res iudicata) je exekučný
súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Uvedené

rozhodnutie najvyššieho súdu preto na prejednávanú vec nedopadá. Podľa názoru odvolacieho súdu
stojí pritom za zmienku, že v uvedenom rozhodnutí (v rozpore s argumentáciou oprávneného) najvyšší
súd uviedol, že exekučné konanie je spôsobilé založiť vo vzťahu k inému exekučnému konaniu prekážku
rozhodnutej veci (porovnaj strana 7 bod 1 citovaného uznesenia najvyššieho súdu, kde uviedol, že
„exekučné konanie nie je objektívne spôsobilé založiť vadu konania v zmysle §237 písm. d/ O.s.p.
vo vzťahu k inému ako exekučnému konaniu“, ale rovnako napríklad aj uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo/162/2011 zo dňa 10.októbra 2012).

12. Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že exekučné konanie nie je spôsobilé založiť
prekážku rozhodnutej veci (okrem iného túto prekážku vo vzťahu k inému exekučnému konaniu pripustil
aj najvyšší súd v citovaných rozhodnutiach) a že pokiaľ zákonodarca v Exekučnom poriadku na rozdiel

od prekážky skôr začatého konania (litispendencia) výslovne neupravil aj prekážku veci rozhodnutej
(res iudicata), nemožno v exekučnom konaní na túto prekážku aplikovať ustanovenie §159 ods. 3
O.s.p. (§230 C.s.p.) prostredníctvom ustanovenia §251 ods. 4 O.s.p.. Oprávnený v tomto smere
zjavne nesprávne a účelovo vykladá vzťah všeobecného právneho predpisu (O.s.p.) a špeciálneho
právneho predpisu (Exekučný poriadok). Je zrejmé, že vzhľadom na znenie §83 O.s.p. (§159 C.s.p.),

podľa ktorého, začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie, si
osobitosti exekučného konania vyžiadali špeciálnu právnu úpravu prekážky skôr začatého konania
(litispendencia) v ustanovení §36 ods. 3 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, podľa ktorého, začatie
exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie; ak oprávnený
podá návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci niekoľkým exekútorom, exekúciu vykoná ten exekútor,

ktorého na vykonanie poverí súd; v ostatných prípadoch sa exekučné konanie zastaví. Súdne konanie
zásadne začína dňom doručenia návrhu na začatie konania na súd (§82 ods. 1 O.s.p. event. §156
C.s.p.); exekučné konanie začína dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi
(§36 ods. 2 Exekučného poriadku), odlišný okamih začatia konania si tu vyžiadal osobitnú úpravu
prekážky skôr začatého konania (litispendencia) v exekučnom konaní. Súčasne zákonodarca upravil

dôsledky podania viacerých návrhov na vykonanie exekúcie rôznym súdnym exekútorom, pretože v
exekúcii pokračuje ten súdny exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd, teda deň začatia
exekučného konania tu nehrá rozhodujúcu úlohu (na rozdiel od súdneho konania, kde v zásade dôjde
k zastaveniu neskôr začatého konania). V prípade prekážky rozhodnutej veci (res iudicata) žiadne
takéto osobitosti do popredia nevystupujú (nie je rozhodujúce, kedy konanie začalo, ale či ide o totožnú

vec), preto nie je potrebné tento inštitút špeciálne upravovať a na prekážku rozhodnutej veci (res
iudicata) v exekučnom konaní sa aplikuje ustanovenie §159 ods. 3 O.s.p (§230 C.s.p.). Obdobne
v Exekučnom poriadku zákonodarca neupravil napríklad spôsobilosť byť účastníkom exekučného
konania, čo však neznamená, že v exekučnom konaní možno konať s oprávneným alebo povinným,
ktorý nemá spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a podobne. Preto nie je správny názor

oprávneného, že exekučné konanie nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci (res iudicata),
pretože i keď má exekučné konanie do veľkej miery procesný charakter (pre účely rozhodnutia o
podanom odvolaní bez potreby hlbšej analýzy tohto záveru) právoplatné rozhodnutie v exekučnej veci
tvorí prekážku veci rozhodnutej pre totožnú exekučnú vec. Výnimku tvoria rozhodnutia, založené
výlučne na procesných dôvodoch, napríklad zastavenie exekúcie pre nezloženie preddavku na trovy

exekúcie, na základe návrhu oprávneného alebo pre nemajetnosť povinného. Ak však k zastaveniu
exekúcie došlo z hmotnoprávnych dôvodov napríklad pre materiálnu nevykonateľnosť exekučného
titulu alebo pre zánik vymáhaného práva, takéto rozhodnutie možno prirovnať k zamietnutiu návrhu v
základnom konaní a ako také toto rozhodnutie zakladá prekážku rozhodnutej veci. Potreba rozlišovania
obsahových dôvodov zastavenia exekúcie alebo zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia vyplýva zo

skutočnosti, že v exekučnom konaní rozhodoval za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku súd podľa
§251 ods. 4 posledná veta O.s.p. vždy uznesením, z čoho vyplýva, že nie každé uznesenie má len
procesný charakter, pretože uznesením možno v exekučnom konaní, resp. exekúcii rozhodnúť aj vo
veci samej. Dôvodnosť aplikácie ustanovenia §159 ods. 3 O.s.p. (§230 C.s.p.) aj na iné ako meritórnerozhodnutia potvrdzuje aj ustanovenie §167 ods. 2 O.s.p., ktoré deklaruje primerané použitie ustanovení
o rozsudku aj vo vzťahu k uzneseniam.
13. V posudzovanej veci je zrejmé, že oprávnený podal totožný návrh na vykonanie exekúcie proti

totožnej povinnej a na základe totožného exekučného titulu, ktorý už bol právoplatne posúdený ako
nevykonateľný pre rozpor so zákonom, keď toto rozhodnutie zakladá prekážku rozhodnutej veci (res
iudicata) pre nové exekučné konanie vedené medzi totožnými účastníkmi na základe tohto exekučného
titulu. Prekážka rozhodnutej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať
tá istá vec; o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už

bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Z hľadiska
exekučného konania tou istou vecou je exekúcia medzi tými istými účastníkmi exekučného konania
vedená na základe toho istého exekučného titulu. Nie je rozhodujúci spôsob exekúcie, pretože ten určuje
priamo súdny exekútor.
Súd prvej inštancie preto správne exekučné konanie zastavil pre prekážku rozhodnutej veci (res
iudicata) a z dôvodu tejto procesnej prekážky nebol povinný rozhodovať o žiadosti súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (preto zastavením exekučného konania nemohlo dôjsť ani k
oprávneným tvrdenému odňatiu jeho možnosti konať pred súdom, či porušením iných jeho procesných
práv, pretože mal dostatočný priestor na vyjadrenie v odvolacom konaní a samotné skutkové okolnosti
zistené okresným súdom žiadnym spôsobom nespochybnil).

14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu ako vecne
správne potvrdil.

15. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.); dovolanie

v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)(§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C. s. p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).