Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. august 2017

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 10C/89/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416202244
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2017:8416202244.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: Podtatranská vodárenská
prevádzková spoločnosť, a.s., so sídlom Hraničná 662/17, 058 89 Poprad, IČO: 36 500 968, proti
žalovaným:1/S.a2/ObecStránepodTatrami,05976StránepodTatrami,IČO:00326593,ozaplatenie
114,75 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 114,75 eur v lehote do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu voči žalovanej v 2. rade z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanej v 1. rade v rozsahu 100 %.

IV. Žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27. 4. 2016 domáhal, aby súd uložil žalovaným
povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 114,75 eur a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaná v 1.rade je odberateľom v zmysle zákona č. 442/2002 Z.z. o
verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení neskorších predpisov na základe trojstrannej
zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd číslo XXX/XXX/XXP uzatvorenej dňa 4.

11. 2009 medzi žalobcom, žalovanou v 1. rade a vlastníkom nehnuteľnosti, ktorým je Obec Stráne pod
Tatrami. Žalobca tvrdil, že on ako prevádzkovateľ verejného vodovodu v obci Stráne pod Tatrami je
okrem iného oprávnený od odberateľov pitnej vody vyberať vodné. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe
v čase od 1. 7. 2013 do 15. 11. 2013 žalovanej v 1. rade dodal spolu 145,562 m3 pitnej vody, za čo bola
táto žalovaná povinná uhradiť mu vodné v celkovej výške 184,75 eur tak, ako jej to bolo vyúčtované
faktúrou číslo XXXXXXXXX. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe žalovaná v 1. rade faktúru uhradila len
v časti, keď do dňa podania žaloby uhradila sumu 70,- eur, zvyšok dlžnej sumy vo výške 114,75 eur

neuhradila a nezaplatila dlžné vodné ani potom, čo ju k tomu žalobca vyzval dňa 2. 4. 2014 upomienkou
- predžalobnou výzvou. V žalobe tvrdil, že v zmysle uzavretej trojstrannej zmluvy zaslal dňa 15. 2. 2016
poslednú výzvu aj žalovanej v 2. rade ako vlastníčke predmetnej nehnuteľnosti, ktorá ju prevzala dňa
16. 2. 2016, ani tá však k úhrade predmetnej faktúry nepristúpila, preto žalobca voči žalovaným v 1. a
2.rade eviduje pohľadávku vo výške 114,75 eur.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil zmluvu o dodávke pitnej vody
a odvádzaní odpadových vôd číslo XXX/XXX/XX zo dňa 4. 11. 2009, faktúru č. XXXXXXXXX, saldo
odberateľa za obdobie 1. 1. 2011 až 4. 4. 2016 a upomienku - predžalobnú výzvu na úhradu dlhu zavodné zo dňa 2. 4. 2014 spolu s dokladom o odoslaní - podacím hárkom zo dňa 3. 4. 2014 a poslednú
výzvu na úhradu faktúr (pristúpenie k záväzku) zo dňa 15. 2. 2016 spolu s doručenkou.

4. Písomným podaním zo dňa 27. 6. 2016 žalobca žalobu vo vzťahu k žalovanej v 2. rade doplnil
tvrdením, že v článku 6 bod 20 zmluvy zmluvné strany dohodli záväzok vlastníka - žalovanej v 2.
rade, že v prípade že vznikne na odbernom mieste dlh z dôvodu neplatenia vodného a stočného,
zaväzuje sa vlastník pristúpiť k tomuto záväzku odberateľa voči dodávateľovi, čím sa stáva dlžníkom
popri odberateľovi a obaja sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Podľa žalobcu predmetné ustanovenie

predstavuje zabezpečovací prvok pre žalobcu, aby sa v prípade neplnenia dlhov za vodné žalovanou
v 1. rade mohol domáhať ich zaplatenia súčasne u žalovanej v 2. rade, čím sa zvýši vymáhateľnosť
pohľadávky a miera istoty jej zaplatenia. Žalobca tvrdil, že pri interpretácii povinností žalovanej v zmysle
ustanovení zmluvy je potrebné vychádzať nielen z ich jazykového vyjadrenia, ale aj z úmyslu strán pri
ich koncipovaní, pričom cieľom čl. 6 bod 20 zmluvy bolo dosiahnuť garanciu zvýšenia vymožiteľnosti
pohľadávky žalobcu, čomu nasvedčuje aj jazykové vyjadrenie v predmetnom článku zmluvy „...čím sa

stáva dlžníkom popri odberateľovi a obaja sú zaviazaní spoločne a nerozdielne“. Žalobca uviedol, že iný
výklad, a to výklad o potrebe doloženia písomného vyhlásenia žalovanej v 2. rade o pristúpení k záväzku
žalovanej v 1. rade by viedol k tomu, že potom by vymáhanie svojej pohľadávky voči žalovanej v 2. rade
musel realizovať v dvoch krokoch, keď prvý by predstavoval výzvu žalovanej v 2. rade na pristúpenie k
záväzku a v nadväznosti na zrealizované pristúpenie k záväzku by nasledovala ďalšia výzva na plnenie

s následným podaním žaloby na súd v prípade nezaplatenia dlhu. Problém podľa žalobcu by nastal, ak
by žalovaná v 2. rade odmietla k záväzku pristúpiť, kedy by ju žalobca najskôr musel žalovať na splnenie
si zmluvnej povinnosti pristúpiť k záväzku až následne by mohol podať žalobu o plnenie, pričom taký
výklad by podľa žalobcu bol striktne formalistický, neúčelný, nehospodárny, a zjavne zaťažujúci veriteľa
na úkor povinnej osoby - žalovanej v 2. rade, čo by bolo v rozpore s princípmi na ktorých spočívajú

obchodné záväzkové vzťahy. Z hľadiska výkladu sledujúceho dôsledky, ktoré zmluvné strany takým
prejavomzamýšľalivyvolaťvosvojejprávnejsféreatiežzhľadiskaefektívnostiprivymáhanípohľadávok
je podľa žalobcu prvý a druhý krok potrebné spojiť do jedného celku, keď je dostatočne určité, že ak
povinnosťou žalovanej v 2. rade je pristúpiť k záväzku, je to nielen jej povinnosť na pristúpenie, ale aj
následná povinnosť na plnenie bez ktorej by prvá povinnosť sama osebe stratila akýkoľvek racionálny

zmysel. Podľa názoru žalobcu teda žalovaná v 2. rade na základe výzvy žalobcu, ktorá odkazovala na
platne uzatvorenú trojstrannú zmluvu mala povinnosť nielen pristúpiť k dlhu, ale ho aj splniť, osobitná
výzva na pristúpenie k záväzku nie je potrebná a nakoľko žalovaná v 2. rade ani na základe výzvy
žalobcu dlh neuhradila, je žaloba dôvodná voči obom žalovaným.

5. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené
sa počnúc dňom 1. 7. 2016 aj sporná vec riadila ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292 CSP
súd po uvedenej zmene právnej úpravy žalovanú v 1. rade ako spotrebiteľa písomne poučil o možnosti

zastúpenia a o jej procesných právach a povinnostiach a žalovanú v 2. rade postupujúc podľa § 160
CSP poučil o jej procesných právach a povinnostiach.

6. Žalovaná v 1. rade ani žalovaná v 2. rade sa k žalobe, ktorá im spolu s jej doplneniami a prílohami
bola do vlastných rúk doručená dňa 21. 4. 2017 (žalovaná v 2. rade) resp. dňa 24. 4. 2017 (žalovaná

v 1. rade), písomne nevyjadrili.

7. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, skutkové
tvrdenia strán neboli sporné (keďže žalované sa k veci vôbec nevyjadrili, pričom otázka pasívnej vecnej
legitimácie žalovanej v 2. rade vo vzťahu k tvrdenému pristúpeniu k záväzku, ktorú bolo potrebné riešiť

je otázkou právnou, nie skutkovou), pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd
v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Súd mal
pritom na pamäti tiež požiadavku hospodárnosti konania tak na strane strán sporu ako aj súdu (čl. 17
základných princípov CSP) a prihliadal aj na skutočnosť, že so všetkými argumentmi žalobcu pre a proti

nároku boli žalované strany oboznámené prostredníctvom im doručených (všetkých) vyjadrení žalobcu s
možnosťou zaujať k nim pred rozhodnutím stanovisko. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. 8. 2017,
miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabulisúdu vyvesením dňa 21. 7. 2017 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

8. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných vyjadrení žalobcu, vykonal dokazovanie
oboznámením sa s obsahom všetkých žalobcom predložených listinných dôkazov, keďže vykonanie
žiadneho z nich nebolo žalovanými namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a
zistil tento skutkový stav:

9. Z obsahu písomnej zmluvy označenej ako „Zmluva o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových
vôd“ číslo XXX/XXX/XXP súd zistil, že v jej článku č. 1 sú ako zmluvné strany označení žalobca ako
dodávateľ, žalovaná v 1. rade ako ako odberateľ (producent) a žalovaná v 2. rade ako vlastník, pričom jej
predmetom podľa článku č. 2 bola dodávka pitnej vody verejným vodovodom v mieste odberu - Obecný
nájomný byt, D. č. XXX s číslom odberu X-XXXXX-X. Zmluva bola podpísaná v Poprade dňa 4. 11.
2009. V článku 3 zmluvy označenom ako Ceny, fakturačné a platobné podmienky je uvedené, že za

dodávku pitnej vody z verejného vodovodu platí odberateľ (tu žalovaná v 1. rade) dodávateľovi (žalobca)
vodné určené spôsobom popísaným v článku 3 bod 4 a 5 zmluvy. Vyúčtovanie za odobratú pitnú vodu
malo byť v zmysle článku 3 bod 6 zmluvy vykonané faktúrou, ktorú mal odberateľ (žalovaná v 1. rade)
uhradiť v lehote splatnosti 14 dní od jej vystavenia. V samom závere formulára zmluvy, v článku 6 bod
20 je uvedené, cit.: “V prípade, že vznikne na odbernom mieste dlh z dôvodu neplatenia vodného a

stočného, zaväzuje sa vlastník pristúpiť k tomuto záväzku odberateľa voči dodávateľovi, čím sa stáva
dlžníkom popri odberateľovi a obaja sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.“

10. Z faktúry číslo XXXXXXXXX zo dňa 15. 11. 2013 bolo zistené, že žalovanej v 1. rade ňou titulom
vodnéhoza145,562m3dodanejvodydoodbernéhomiestaD.,čísloodberu6-XXXXX-0bolazaobdobie

od 1. 7. 2013 do 15. 11. 2013 k zaplateniu vyúčtovaná suma 184,75 eur. Splatnosť faktúry bola v nej
určenánadeň29.11.2013.Kzaplateniuuvedenejsumybolažalovanáv1.radeupomínanáupomienkou
- predžalobnou výzvou zo dňa 2. 4. 2014, ktorá vychádzajúc z poštového podacieho hárku na čl. 11
spisu bola na poštovú prepravu do adresy bydliska žalovanej podaná dňa 3. 4. 2014. V tejto upomienke
žalovaná bola vyzvaná najneskôr do 8. 4. 2014 uhradiť žalobcovi sumu spolu 184,75 eur vyúčtovanú

jej faktúrou číslo XXXXXXXXX.

11. Dňa 15. 2. 2016 žalobca listinou označenou ako „posledná výzva na úhradu“ žalovanej v 2. rade
oznámil, že na odbernom mieste S. eviduje na základe faktúry číslo XXXXXXXXX dlh vo výške 144,75
eur, a že v zmysle platnej 3 strannej zmluvy č. XXX/XXX/XXP o dodávke pitnej vody a odvádzaní

odpadových vôd ju ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti napojenej na verejný vodovod a verejnú
kanalizáciu vyzýva na splnenie jej záväzku uhradiť dlh za vodné a stočné, nakoľko neuhradil ho nájomca
nehnuteľnosti. Podľa doručenky na čl. 13 spisu žalovaná v 2. rade prevzala túto výzvu dňa 16. 2. 2016.

12. Zo žalobcom predloženého salda odberateľa - S. za obdobie od 1. 1. 2011 do 4. 4. 2016 (čl. 14 spisu)

bolo zistené, že žalobca v ňom ako neuhradený zostatok faktúry číslo 513108259 splatnej dňa 29. 11.
2013 eviduje sumu 114,75 eur, teda žalovanú istinu.

13. Žalobca tvrdí, že žalovaná v 1. rade ani žalovaná v 2. rade cenu za dodanú vodu vo výške 114,75
eur nezaplatili mu doposiaľ.

14. Nakoľko práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní
verejných vodovodov a verejných kanalizácií vrátane ich prípojok sú upravené v osobitnom zákone
č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č.
276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, pri právnom posúdení žalobou uplatneného nároku

na zaplatenie sumy 114,75 eur titulom vodného je potrebné vychádzať predovšetkým z ustanovení tohto
osobitného zákona.

15. Podľa § 15 ods. 7 písm. b) tohto zákona vlastník verejného vodovodu je povinný uzatvoriť písomnú
zmluvu o dodávke vody so žiadateľom o pripojenie na verejný vodovod; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy

prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejného vodovodu a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa
verejného vodovodu a pre jeho právneho nástupcu.16. Podľa § 22 ods. 1 uvedeného zákona žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod sa môže pripojiť na
verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu podľa
§ 4 ods. 3 .

17. Podľa § 24 ods. 2 tohto zákona dodávka vody kvalitou, množstvom a tlakom je splnená vtokom
vody z verejného vodovodu do vodovodnej prípojky, ak sa vlastník verejného vodovodu a odberateľ
nedohodnú inak.

18. Podľa § 28 ods. 3 až 5 a ods. 9 a 11 tohto zákona za odber vody z verejného vodovodu
platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí
vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému
spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.
Ak sa odberateľ s konečnými spotrebiteľmi nedohodne inak, odberateľ rozpočíta konečným
spotrebiteľom odobraté množstvo vody podľa smerných čísel spotreby vody.

Právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Ak nie je
osadené meradlo, právo na vodné vzniká vtokom vody do hlavného uzáveru pripojeného pozemku
alebo stavby, prípadne do uzáveru hydrantu, výtokového stojana, plniaceho miesta alebo hadicového
zariadenia; v takom prípade sa vodné stanoví smernými číslami spotreby vody.
Vodné je platba za dodanú pitnú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1m3 vyrobenej a dodanej pitnej

vody verejným vodovodom podľa osobitného predpisu17) a množstva odobratej pitnej vody.
Vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne ich prevádzkovateľ je povinný
predložiť odberateľovi alebo producentovi výpočet vodného a stočného.

19. Podľa § 29 ods. 1 tohto zákona meranie množstva vody dodanej verejným vodovodom zabezpečuje
vlastník verejného vodovodu svojím meradlom. Ak nie je množstvo vody merané, stanoví sa množstvo
dodanej vody smernými číslami spotreby vody. Takto zistené množstvo dodanej vody je podkladom na
vyúčtovanie vodného.

20. Súd vychádzajúc z obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že
žalobca na základe písomnej zmluvy zo dňa 4. 11. 2009 dodal žalovanej v 1. rade v období od 1.
7. 2013 do 15. 11. 2013 do odberného miesta, ktorým je bydlisko a domácnosť žalovanej v 1. rade
v obecnom nájomnom byte, ktorého vlastníkom je žalovaná v 2. rade 145,562 m3 pitnej vody tak,
ako je to zaznamenané aj vo faktúre číslo XXXXXXXXX, ktorou bola za to žalovanej v 1. rade k

zaplateniu vyúčtovaná cena 184,75 eur pri cene vodného 1,0577 eur/m3 bez DPH. Žalovaná v 1. rade
tvrdenie žalobcu o dodávke jej uvedeného množstva vody do domácnosti v priebehu konania ani ničím
nespochybnila.

21. Súd preto vychádzajúc zo žalobcom predloženej faktúry, zmluvy, upomienky zo dňa 2. 4. 2014

pre žalovanú v 1. rade s poštovým podacím hárkom nemal pochybnosti o vzniku nároku žalobcu na
zaplatenie sumy 184,75 eur titulom vodného za žalovanej v 1. rade dodanú pitnú vodu. Koniec koncov,
ak by žalovaná v 1. rade chcela spochybniť základ či výšku voči nej uplatneného nároku, mala na to
v konaní dostatočný priestor, keďže žaloba jej spolu s prílohami bola riadne doručená a bola vyzvaná
sa k nej vyjadriť, nič také sa ale nestalo. Podľa žalobcom predloženého salda odberateľa - žalovanej v

1.rade bola zo strany žalovanej v 1. rade na tento nárok žalobcu po splatnosti faktúry zaplatená suma
spolu 70,- eur, nezaplatená tak ostala suma 114,75 eur. Keďže v priebehu konania neboli zistené žiadne
skutočnosti spochybňujúce tvrdenie žalobcu, že žalovaná v 1. rade zostatok vyúčtovaného vodného vo
výške spolu 114,75 eur nezaplatila a neurobila tak ani do dňa vyhlásenia rozsudku, súd žalobe proti
žalovanej v 1. rade vyhovel a uložil jej povinnosť túto sumu žalobcovi zaplatiť tak, ako je to uvedené

vo výrokovej časti rozsudku.

22. Voči žalovanej v 2. rade súd žalobu považoval za nedôvodnú a preto ju vo vzťahu k žalovanej v
2. rade zamietol.

23. Podľa názoru súdu vyhlásenie v článku 6 bod 20 Zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní
odpadových vôd číslo XXX/XXX/XXP, v zmysle ktorého cit.: „V prípade, že vznikne na odbernom
mieste dlh z dôvodu neplatenia vodného a stočného, zaväzuje sa vlastník pristúpiť k tomuto záväzku
odberateľa voči dodávateľovi, čím sa stáva dlžníkom popri odberateľovi a obaja sú zaviazaní spoločnea nerozdielne“ nezakladá priamy nárok žalobcu na plnenie voči žalovanej v 2. rade ako vlastníkovi
nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza obecný nájomný byt, do ktorého bola dodávaná pitná voda žalovanej
v 1. rade.

24. Nemôže byť najmenších pochybností o tom, že odberateľom pitnej vody, ktorý bol povinný platiť za
dodávku pitnej vody žalobcovi vodné tu bola len žalovaná v 1. rade, ako sa to výslovne uvádza aj v
článku 3 bod 1 Zmluvy, cit.:. „Za dodávku pitnej vody z verejného vodovodu platí odberateľ dodávateľovi
vodné“. Ako odberateľ je v zmluve označená len žalovaná v 1. rade. Ak sa uzatvorila zmluva na dodávku

pitnej vody do obecného nájomného bytu nie priamo s vlastníkom - obcou ako odberateľom, ktorý
by si následne svoje nároky vyporiadaval vo vzťahu k nájomcovi v rámci úhrad za plnenia spojené s
nájmom bytu, ale s nájomcom bytu, žalovanou v 1. rade, potom pre vznik nároku žalobcu na plnenie
voči vlastníkovi bytu (žalovanej v 2. rade) by tu musel existovať osobitný, samostatný zaväzovací právny
dôvod, ktorým však podľa názoru súdu nie je vyhlásenie v článku 6 bod 20 zmluvy.

25. Ak žalobca tvrdí, že tým dôvodom je pristúpenie obce - žalovanej v 2. rade k záväzku žalovanej v 1.
rade, tak súd má za to, že platné pristúpenie žalovanej v 2. rade k záväzku žalovanej v 1. rade žalobcom
preukázané nebolo, pričom k tomu súd uvádza nasledovné.

26. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že

splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú
zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

27. Aj právna teória uzavrela (citované z JUDr. Jaroslav Krajčo, Občiansky zákonník pre prax, komentár,

Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP, vydavateľstvo EUROUNION, máj 2015, 2339 s.), že „pristúpenie
k záväzku v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka sa môže týkať peňažnej záväzkovej povinnosti, vždy
však ide o pristúpenie k individuálne určenej povinnosti a nie pristúpenie k záväzkovému vzťahu ako
takému.“

28. Podľa názoru súdnej praxe (viď rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/137/2014 zo dňa
25. 2. 2015) „Nemožno pripustiť, aby ktokoľvek pristupoval k budúcemu záväzku bez toho, aby poznal
resp. mal vedomosť v akej konkrétnej výške záväzok, ku ktorému má pristúpiť vznikne, či a kedy vôbec
vznikne a teda mal na základe tejto najpodstatnejšej okolnosti prípadu možnosť po náležitom zhodnotení
výšky záväzku k svojím osobným pomerom v rozhodnom čase zvážiť, či k takémuto záväzku vôbec

pristúpi. Podľa názoru odvolacieho súdu platne možno pristúpiť k záväzku, ktorý musel existovať v čase
pristúpenia, nie k záväzku, ktorý vznikne v budúcnosti.“

29. Podľa názoru súdu sa v prípade článku 6 bod 20 zmluvy nejedná o platné pristúpenie žalovanej
v 2. rade k záväzku, keďže tam absentuje akýmkoľvek určitým spôsobom vymedzený rozsah a obsah

tohto právneho úkonu, predovšetkým jasne a určito prezentovaný prejav vôle žalovanej v 2. rade., jej
prehlásenie, že pristupuje k záväzku a súčasne jasné a určité označenie konkrétneho záväzku, ku
ktorému pristupuje a tiež rozsah, v akom prejavuje vôľu k záväzku pristúpiť. Pre neurčitosť a absenciu
základných náležitostí právneho úkonu je potrebné takéto vyhlásenie považovať v zmysle ust. § 37
ods. 1 a 39 Občianskeho zákonníka za neplatné. Ak na jednej strane v predmetnom dvojriadkovom

vyhlásení na samom konci zmluvy je uvedené, že cit.: “v prípade že vznikne na odbernom mieste
dlh...zaväzuje sa vlastník pristúpiť k tomuto záväzku...“, teda formulácia jednoznačne predpokladajúca
ďalšie právne konanie žalovanej v 2. rade smerujúce k pristúpeniu k záväzku a na druhej strane je tam
súčasne uvedené to, na čo zjednodušene a vytrhnúc to z kontextu poukázal žalobca, že cit. “čím sa stáva
dlžníkom popri odberateľovi a obaja sú zaviazaní spoločne a nerozdielne“ tak o vnútornej rozpornosti a

neurčitosti predmetného prehlásenia podľa názoru súdu nemožno mať najmenšie pochybnosti.

30. Ak žalobca poukazuje na to, že malo sa jednať o zabezpečovací prvok pre žalobcu k zabezpečeniu
lepšej vymožiteľnosti jeho pohľadávky, tak to súd nijako nespochybňuje, nakoľko je to absolútne zrejmé.
Avšakbolonažalobcoviabyzabezpečeniepohľadávkycestoužalovanejv2.radedojednalsňouurčitým

a platným spôsobom. Z formulára zmluvy používaného žalobcom opakovane v mnohých prípadoch,
čo je súdu známe z jeho činnosti vyplýva, že zmluvu pripravoval žalobca, o čom koniec koncov svedčí
aj to, že mená a funkcie zástupcov žalobcu pri mieste určenom na podpis zmluvy sú na rozdiel od
údajov žalovaných vopred predtlačené. Bolo preto najmä na žalobcovi, ak chcel zvýšiť zabezpečenievymožiteľnosti svojej pohľadávky, aby tak urobil určitým a platným spôsobom, čo mohlo byť v danom
prípadejednoduchozaistenénapr.ručenímžalovanejv2.radeapodobne,avšakvyhlásenieopristúpení
k záväzku v článku 6 bod 20 zmluvy tu z dôvodov už uvedených akceptovať nemožno. Ak žalobca

argumentuje výkladom v prospech platnosti a v prospech sledovanej vôle strán, tak v danom prípade
absolútnu neplatnosť predmetného dojednania podľa názoru súdu nemožno zhojiť žiadnym výkladom.

31. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu voči žalovanej v 2. rade zamietol.

32. Súd žalovanej v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v § 232
ods. 3 veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku keďže na určenie dlhšej lehoty
na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol podaný návrh a nebol by na to ani zákonný
dôvod, a to vzhľadom na dĺžku omeškania žalovanej so zaplatením vodného (viac ako 3 roky) pre ktorú
by povolenie ďalšieho odkladu úhrady dlžnej sumy zjavne odporovalo zásade spravodlivej a účinnej
ochrany práv v zmysle článku 2 ods. 1 CSP. Uvedené však žalovanej nebráni, aby sa v prípade, že by

prisúdenú sumu chcela splácať v splátkach, obrátila s takouto žiadosťou priamo na žalobcu.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Vo vzťahu
k žalovanej v 1. rade žaloba žalobcu bola podaná dôvodne a voči žalovanej v 1. rade žalobca bol plne
úspešný, preto má nárok na náhradu trov konania voči tejto žalovanej. Vzhľadom na uvedené súd v

súlade s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovanou v 1. rade rozhodol v treťom výroku tohto rozsudku tak, že žalobca má proti žalovanej v 1. rade
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade
s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Voči žalovanej v 2. rade žaloba bola zamietnutá, preto podľa § 255 ods. 1 CSP jej vznikol nárok

na priznanie plnej náhrady trov konania proti žalobcovi. Žalovaná však náhradu žiadnych trov konania
neuplatnila, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovanej v 2. rade nevyplývajú, preto súd
v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko
nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovanou v 2. rade priamo rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania žalovanej v 2. rade nepriznal

(podporne pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa
jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.