Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. október 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514010266
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3514010266.3

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom, v trestnej veci
obžalovaného U. W., R.. XX.XX.XXXX C. T., trestne stíhaného na slobode pre prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom
v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") dňa 22. októbra 2015 na hlavnom pojednávaní v
Novom Meste nad Váhom t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: U.R. W. X. Z. V., R.. XX.XX.XXXX C. T.O.,
T. D. D., N. D. D. XXX, na slobode,
j e v i n n ý , ž e
v presne nezistenom čase, približne od 11:00 h do 12:00 h dňa 03.09.2013, zazvonil na zvonček bytu č.
1, nachádzajúceho sa na prvom poschodí bytového domu v obci D. Č.. XXX, načo poškodená Q. Ž. v
domnienke, že zvoní poštárka pootvorila vstupné dvere do bytu, kedy jej U. W. povedal, že ide pozrieť

svojho syna, s čím ale poškodená Q. Ž.Č. nesúhlasila a uviedla mu, že syna môže vídať každú nedeľu
tak, ako sa dohodli, napriek nesúhlasu poškodenej vstúpil do uvedeného bytu, následne poškodenú
rukami sotil, otvoril dvere a bez jej súhlasu vstúpil do chodby bytu a potom do detskej izby, poškodená
utekala po mobil, že zavolá pomoc, obžalovaný ju nasledoval, a následne v detskej izbe došlo medzi
nimi k slovnej a fyzickej potýčke, pričom poškodená Q. Ž. obžalovaného z bytu viackrát vyháňala a

opakovala mu, že nesúhlasí s tým, aby sa v byte zdržiaval, avšak napriek viacerým výzvam obvinený
z bytu ihneď neodišiel a opustil ho až následne,
t e d a
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím,
č í m s p á c h a l
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s

poukazom na ustanovenie § 138 písmeno d) Trestného zákona
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 /jeden/ rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obvinenému podmienečne odkladá výkon trestu
odňatia slobody.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obvinenému u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 2 /dva/ roky

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vedie trestné konanie proti obžalovanému na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry
Nové Mesto nad Váhom Pv 88/14/3304 - 15 zo dňa 18.06.2014, doručená dňa 19.06.2014, pre prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na skutkovom
základe uvedenom v obžalobe.
Súd vo veci vydal dňa 01.07.2014 trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného vinným v zmysle obžaloby

a uložil mu trest. Proti trestnému rozkazu podala v zákonnej lehote odpor okresná prokuratúra dňa16.07.2014. Družka obžalovaného v zákonnej lehote po doručení trestného rozkazu obžalovanému
(trestný rozkaz bol doručený obžalovanému až dňa 04.02.2015 políciou).
Súd trestnú vec obžalovaného prejednal na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.07.2015, 20.10.2015

a 22.10.2015, kedy súd vyhlásil predmetný rozsudok. Na hlavné pojednávanie predvolal obžalovaného,
poškodenú a upovedomil o termíne prokurátora.
Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že medzi prokurátorom a obžalovaným nedošlo k
zhode v otázke konania o dohode dohodu o vine a treste.
Po prednesení obžaloby prokurátorom a po zákonnom poučení obžalovaného o jeho právach a v

intenciách § 257 Trestného poriadku vyhlásil obžalovaný, že je nevinný. Obžalovaný U. W.X.Z.
na hlavnom pojednávaní neodmietol vypovedať a k veci vypovedal. Vo svojej výpovedi poprel vinu
za spáchaný skutok. Nepoprel, že vstúpil do bytu poškodenej okolo obeda 03.09.2013, ale len za
účelom návštevy svojho syna, ktorého má s poškodenou a ktorí bývajú v rovnakej bytovke C. D. ako
on. Poškodená mu dovolila navštevovať syna každú nepárnu nedeľu. Poprel, že by vstúpil do bytu
poškodenej neoprávnene a zotrval v ňom za použitia násilia. K potýčke medzi došlo, ale v dôsledku

slovnej hádky, lebo poškodená po ňom kričal, že má vypadnúť, pričom on jej len vysvetľoval, že
chce vidieť syna a len preto v byte zotrval. Z bytu odišiel až keď videl, že sa s poškodenou nedá. Z
usvedčujúcej výpovede poškodenej Q. Ž. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v čase medzi 11:00
hod. do 12:00 hod. 03.09.2013, zazvonil na zvonček na byte, v ktorom bývala spolu so synom, pričom
v domnienke, že zvoní poštárka pootvorila vstupné dvere do bytu, kedy jej obžalovaný povedal, že ide

pozrieť svojho syna, avšak s tým poškodená nesúhlasila, že syn spí a uviedla mu, že syna môže vídať
každú nedeľu tak, ako sa dohodli. Napriek nesúhlasu poškodenej vstúpil do uvedeného bytu, následne
poškodenú rukami sotil, otvoril dvere a bez jej súhlasu vstúpil do chodby bytu a potom do detskej izby.
Utekala po mobil, aby zavolala pomoc, pričom obžalovaný ju nasledoval a následne v detskej izbe
došlo medzi nimi k slovnej a fyzickej potýčke. V priebehu toho poškodená obžalovaného z bytu viackrát

vyháňala a opakovala mu, že nesúhlasí s tým, aby sa v byte zdržiaval, avšak napriek viacerým výzvam
obvinený z bytu ihneď neodišiel a opustil ho. Z listinných dôkazov - listu vlastníctva p č. XXX pre k.
ú. D. a nájomnej zmluvy zo dňa 01.07.2010 vplýva, že v čase spáchania činu poškodená bývala v
prenajatom byte Č.. X v bytovom dome súp. č. XXX v obci D.B.. Z výsluchu poškodenej a obžalovaného
zhodne vyplýva, že obžalovaný vstúpil a zotrval v predmetnom byte, v ktorom bývala ako oprávnená

osoba poškodená, v tomto byte došlo k slovnej a fyzickej potýčke medzi nimi. Obžalovaný nemal v čase
činu žiadny vlastnícky vzťah k bytu ani iný odvodený právny vzťah, ktorý by ho oprávňoval na vstup
a zotrvanie v byte. Z výpovede poškodenej jasne vyplýva, že obžalovanému neudelila žiadny súhlas
na vstup do bytu a na následné zotrvanie v ňom. Obžalovaný napriek viacerým výzvam poškodenej
proti jej vôli v byte neoprávnene zotrval. Súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by obžalovaného zbavovali

trestnoprávnej zodpovednosti alebo ju oslabovali alebo priamo vylučovali. Z výpovede poškodenej a
lekárskej správy zo dňa 03.09.2013 a fotografií zranení poškodenej vyplýva záver, že obžalovaný za
použitia násilia v byte neoprávnene zotrval. Súd po právnej stránke tento skutok kvalifikoval ako prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný
neoprávnene vnikol do obydlia iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, bolo konanie obžalovaného posúdené súdom podľa §
15 písm. a) Trestného zákona ako trestný čin spáchaný v priamom úmysle. Tento záver vyplýva zo
skutkových okolností a správania obžalovaného a poškodenej v deň skutku, kedy dala najavo, že si
neželá, aby vstupoval obžalovaný do jej obydlia. Závažnosť konania obžalovaného pritom spočíva v
tom, že obžalovaný porušil záujem spoločnosti chránený Trestným zákonom, ktorým ochrana obydlia

pre neoprávneným vniknutím.
Podľa registra priestupkov obžalovaný má evidované celkovo 3 dopravné priestupky z rokov 2012, 2014
a 2015.
Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 4 krát súdne trestaný prevažne za
majetkovú trestnú činnosť, avšak všetky odsúdenia má osvedčené a hľadí sa na neho, akoby nebol

odsúdený.
Z priestupkového spisu Obvodného úradu Piešťany č. P/2009/01017 zo dňa 11.08.2009 vyplynulo, že
obžalovanýboluznanýzpriestupkuprotiobčianskemuspolunažívaniupodľa§49ods.1písm.d)zákona
SNR č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil dňa 15.06.2009 o 20.00 hod. na adrese Partizánska 70 v
Piešťanoch, kde fyzicky inzultoval maloletého A. J., pričom mu spôsobil zranenia - v celej krížovej oblasti

početné krvné podliatiny, mierne citlivé, pohmoždenie krížovej oblasti. Svojim konaním narušil občianske
spolunažívanie drobným ublížením na zdraví, nakoľko zranenie si vyžiadalo lekárske ošetrenie. Za to
mu bola uložená pokuta vo výške 99,- Eur.Ďalejbolinahlavnompojednávanívykonanéďalšielistinnédôkazyakotovyplývazjednotlivýchzápisníc
z hlavného pojednávania.
* * * * *

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu,
mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného
činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd neidentifikoval žiadne poľahčujúce
okolnosti a ani priťažujúce okolnosti. Obžalovaný nenaplnil dispozíciu poľahčujúcej okolnosti podľa §
36 písm. l) Trestného zákona. Vyhlásil, že je nevinný. Poľahčujúcu okolnosť - vedenie riadneho života

[§ 36 písm. j) Trestného zákona], súd nepriznal obžalovanému vzhľadom na tri dopravné priestupky
a jeden priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Miera závažnosti tohto priestupku vo vzťahu
k prejedávanej veci taká, že je potrebné uvedený priestupok brať do úvahy, nakoľko negatívne
charakterizuje osobu obvineného a zapadá rámcovo do prejednávanej veci. Súd ukladal obžalovanému
trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 1 rok s podmienečný odkladom na
skúšobnú dobu 2 roky bez uloženie primeraných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 ods.

4 Trestného poriadku, nakoľko sú nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali ich uloženie. Súd
považuje za potrebné obžalovanému ozrejmiť podstatu inštitútu podmienečného odsúdenia, ktorého
podstatou je, že kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého
základnou myšlienkou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia
slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu

určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená,
že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej
spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade
bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Sledovaním správania obžalovaného v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, sledovaním plnenia uložených podmienok je možné pôsobiť na jeho

správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil. Skúšobná doba začne plynúť prvým dňom po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Právny dôsledkom porušenia podmienky je, že ak sa obžalovaný priebehu skúšobnej doby dopustí
akejkoľvek úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený, alebo i v prípade spáchania
akýchkoľvek úmyselných priestupkov (t. j. aj dopravných), ale aj v prípade, že obžalovaný nebude v

skúšobnej dobe plniť súdom uložené príkazy, obmedzenia a povinnosti, zakladajú takéto skutočnosti
zákonný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V
prípade, ak bude obžalovaný viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie uloženým podmienkam,
súd vysloví, že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si trest
vykoná. Súd považuje za potrebné obžalovaného poučiť, že v prípade, ak spácha v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia ďalší úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle § 49 ods.
2 Trestného zákona, mu nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže hroziť, v prípade
uznania viny, i nepodmienečný trest.
Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší

život a prostredie, v ktorom žije, motív jeho konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov
v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu,
aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska
generálnej ako aj individuálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.

b) Trestného poriadku/.Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.

2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný

zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je

poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.