Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. december 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/136/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313205900
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4313205900.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so
sídlom Praha - Nové Město, Politických vězňů 1272/21, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, v mene ktorej vykonáva
advokáciu ako konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanému: T. J., nar. XX.

XX.XXXX,bytomO.A.XX,ozaplatenie189,15euraspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudku
Okresného súdu Levice zo 4. júna 2015 č. k. 7C/96/2013-51 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v časti týkajúcej sa zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 199,15 eura od 11. 09. 2009 do 15. 08. 2010, zo sumy 194,15
eur od 16. 08. 2010 do 21. 11. 2011, zo sumy 189,15 eura od 22. 11. 2011 do zaplatenia, v tejto časti
rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady
trov konania z r u š u j e a vec mu v týchto častiach vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do troch
dní od dňa doručenia rozsudku zmenkovú sumu vo výške 189,15 eura, zmenkový úrok vo výške 0,25 %

denne zo sumy 199,15 eura od 11. 09. 2009 do 24. 11. 2009, čo predstavuje sumu 37,34 eura, 6 % ročný
úrok zo zmenkovej sumy 199,15 eura od 25. 11. 2009 do 15. 08. 2010, čo predstavuje sumu 8,67 eura,
zo sumy 194,15 eura od 16. 08. 2010 do 21. 11. 2011, čo predstavuje sumu 14,82 eura, zo sumy 189,15
eura od 22. 11. 2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy,
teda 0,66 eura a náhradu trov konania za súdny poplatok v sume 16,50 eura a žalobu vo zvyšnej časti
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu

trov konania za trovy právneho zastúpenia v sume 58,34 eura na účet právneho zástupcu žalobcu do
troch dní odo dňa doručenia rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie právne oprel o ustanovenia čl. 2 ods. 1 kapitoly I, Nariadenia Rady č. 44/2001 a
čl. 2 ods. 1 kapitoly I, čl. 3 ods. 1 kapitoly I, čl. 4 ods. 1 kapitoly II, čl. 5 ods. 1, 2 kapitoly II, čl. 7 ods.
3 kapitoly II, čl. 19 kapitoly II Nariadenia Rady č. 861/2007, ako i čl. I § 5 ods. 1 až 3, § 11 ods. 1,

§ 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17, § 33 ods. 1, § 34 ods. 1, § 48 ods. 1, § 75, § 76 ods. 2, § 77 ods. 1,
§ 78 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov. Dôvodil, že
žalovaný ako vystaviteľ vystavil dňa 11. 11. 2008 v Hronských Kosihách zmenku na zmenkovú sumu
5999,59 Sk, t.j. 199,15 eura, ktorú sa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 11. 09. 2009 sa
zaviazal zaplatiť pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09
Bratislava, splatné: "POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,811 09 Bratislava "bez protestu", "na platenie

predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zmenka obsahuje meno a priezvisko vystaviteľa, jeho bydlisko,
rodné číslo a podpis vystaviteľa. Na rube zmenky je obsiahnutý nasledovný text: Namiesto nás narad CD Consulting, s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29
705. Jedná sa o rubopis, ktorý je podpísaný konateľom obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
JaroslavomFuchsom.Argumentoval,žežalobcasivkonaníuplatnilprávavyplývajúcezvlastnejzmenky

vystavenej žalovaným na rad POHOTOVOSŤ a zmenka bola prevedená nedatovaným indosamentom
na rad indosatára CD Consulting s.r.o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká
republikaIČO:26429705/žalobcu/.Malzapreukázané,ženažalobcudošlokprevoduvšetkýchprávzo
zmenky indosamentom v zmysle Čl. I, § 14 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. Ďalej konštatoval,
že zmenka vystavená žalovaným je zmenkou vystavenou na videnie, tzv. vistazmenkou, ktorá je splatná

pri predložení, podľa Čl. I, § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, pričom musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu
dlhšiu. Vystaviteľ zmenky lehotu na predloženie zmenky predĺžil, keď stanovil "na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia". Tvrdil, že zmenka obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti
vlastnej zmenky v zmysle Čl. I, § 75 Zákona zmenkového a šekového, pretože obsahuje označenie, že
ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná,

bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú tam uvedenú peňažnú sumu v označenej mene, údaj miesta, kde
samáplatiť,menotohonaradkohosamáplatiť,dátumamiestovystaveniazmenkyapodpisvystaviteľa,
pričom zmenka je zročná na videnie. Naviac v zmenke je uvedená okrem zmenkovej sumy aj výška
úrokovej miery - zmenkový úrok 0,25% denne, aj dátum, od ktorého sa úrok počíta. Jedná sa tak o platnú
zmenku, z ktorej vznikol žalovanému záväzok voči majiteľovi zmenky zaplatiť mu zmenkovú sumu spolu

s postihovými právami podľa Čl. I. § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. Dospel k záveru, že
z takto vystavenej zmenky vznikol žalovanému záväzok voči majiteľovi zmenky, zaplatiť mu zmenkovú
sumu aj s príslušenstvom, keď vistazmenka je podľa citovaných zákonných ustanovení zmenkou, ktorá
je splatná dňom jej predloženia a žalobca si v žalobe uplatnil okrem zaplatenia zmenkovej sumy aj 6 %
úrok ročne od 25. 11. 2009, z čoho vyvodil, že v uvedený deň sa stala zmenka splatná a bola predložená

žalovanému na platenie. Dodal, že vzhľadom na to, že zmenka obsahuje doložku bez protestu, nie
je žalobca povinný túto skutočnosť overiť vo forme verejnej listiny, teda protestom. Uzavrel, že dňom
splatnosti zmenky vznikla žalovanému povinnosť plniť záväzok zo zmenky, preto žalovaného zaviazal
žalobcovi zaplatiť zmenkovú sumu 189,15 eura. Žalobcovi priznal i úrok vo výške 6 % ročne zo sumy
199,15 eura od 25. 11. 2009 do 15. 08. 2010, zo sumy 194,15 eura od 16. 08. 2010 do 21. 11. 2011 a

zo sumy 189,15 eura od 22. 11. 2011 do zaplatenia podľa Čl. I, § 48 ods. 1 bodu 2 Zákona zmenkového
a šekového a zmenkovú odmenu v sume 0,66 eura. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie 0,25 %
úroku denne zo zmenkovej sumy 199,15 eura od 11. 09. 2009 do 15. 08. 2010, zo sumy 194,15 eura
od 16. 08. 2010 do 21. 11. 2011 a zo sumy 189,15 eura od 22. 11. 2011 do zaplatenia, tento považoval
len za čiastočne dôvodný, pretože pri zmenke zročnej na videnie, môže podľa § 5 Zákona zmenkového

a šekového, vystaviteľ zmenky stanoviť úrokovanie, pričom úrokovú mieru treba udať v zmenke a úrok
sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný. Uviedol, že v danom prípade je na
zmenke určená úroková miera 0,25 % denne, ako aj dátum začiatku úročenia, t.j. od 11. 09. 2009 a
mal preto, že žalobca dôvodne požaduje zaplatenie zmenkového úroku 0,25 % denne so stanovením
začiatku platenia úrokov od 11. 09. 2009, avšak zo zmenky nevyplýva, dokedy sa má zmenková suma

úročiť. V tejto súvislosti zastal názor, že aj keď nie je v Zákone zmenkovom a šekovom uvedené, dokedy
možno požadovať úroky zo zmenky, z jeho ustanovenia § 48 možno vyvodiť, že je možné požadovať ich
zaplatenie len do zročnosti zmenkovej sumy, keď od dňa zročnosti má majiteľ zmenky právo požadovať
zmenkové úroky v zákonnej výške 6 % ročne. Argumentoval, že v zásade zmenky pred splatnosťou
úročiteľné nie sú, s výnimkou zmeniek zročných na videnie alebo na určitý čas po videní. Tiež, že ak

by bol tento úrok dohodnutý u ostatných zmeniek, takáto doložka by bola považovaná za nenapísanú a
nevyvolala by žiadne zmenkovoprávne účinky v zmysle Čl. I § 5 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového.
Dodal, že v prípade, ak by po splatnosti zmenky bolo možné požadovať dojednané úroky v zmenke,
ako aj zákonný zmenkový úrok, znamenalo by to bezdôvodné zvýhodňovanie úrokovaných zmeniek
proti ostatným zmenkám. Pokiaľ ide o dobu, po ktorú vzniká právo na zaplatenie dohodnutých úrokov

mal za to, že tieto možno uplatňovať len do okamihu splatnosti zmenky, nakoľko po splatnosti zmenky
je pôvodný zmenkový záväzok nahradený záväzkom postihovým vyplývajúcim z ust. § 48 Zákona
zmenkového šekového, a teda od splatnosti zmenky je možné požadovať len zákonné úroky 6 %. ročne.
S poukazom na tieto svoje závery žalobu v časti úroku 0,25 % denne zo zmenkovej zmenkovej sumy
199,15 eura za obdobie od 25. 11. 2009 do 15. 08. 2010, zo sumy 194,15 eura za obdobie od 16.

08. 2010 do 21. 11. 2011 a zo sumy 189,15 eura za obdobie od 22. 11. 2011 do zaplatenia, zamietol
ako nedôvodnú. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len OSP) a konštatoval, že žalobca v konaní procesný neúspech mal len v nepatrnej
časti týkajúcej sa zmenkového úroku 0,25 % denne a preto mu priznal plnú náhradu trov konania zasúdny poplatok v sume 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia v sume 58,34 eura, za 2 úkony právnej
služby /prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - 18,26 eura bez DPH (§ 10 ods.
1, § 14 ods. l písm. a), písomné podanie na súd (návrh na uplatnenie pohľadávky) - 18,26 eura bez

DPH (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b)/, režijný paušál 2 x 7,81 eura bez DPH (§ 16 ods. 3), zvýšenie
odmeny a náhrad o 20 % DPH, t.j. o 10,43 eura (20 % zo sumy 52,14 eura) (§ 18 ods. 3). Žalobca si v
rámci vyčíslenia trov uplatnil len pomernú časť trov právneho zastúpenia 58,34 eura.

3. Proti tomuto rozsudku podal len v jeho zamietajúcej časti v zákonom stanovenej lehote odvolanie

žalobca, žiadal ho zmeniť a priznať mu uplatnenú pohľadávku v celom rozsahu. Dôvodil, že
prvoinštančný súd dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne nie je
primeranou odplatou za poskytovanie peňažných prostriedkov, nakoľko vysoko prevažuje dlžnú istinu
a priznal mu zmenkový úrok vo výške prijateľnej vzhľadom na čas vystavenia zmenky. V tejto
súvislosti uviedol, že zmenku vystavil žalovaný, dobrovoľne ju podpísal, sadzba zmenkového úroku
mu bola známa v čase vystavenia zmenky a so sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil.

Zmenkový úrok mu mal byť priznaný o to viac, že žalovaný žiadne námietky voči uplatnenej zmenke
neformuloval. Na podporu svojich tvrdení poukázal na označené rozhodnutia okresných súdov, na
rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22. 08. 2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000 a rozsudok Krajského
súdu v Nitre zo dňa 03. 02. 2010 sp. zn. 5Co/16/2010.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

5.Žalobcapopodaníodvolaniadoručilsúduprvejinštanciedňa22.12.2015čiastočnéspäťvzatiežaloby
v časti týkajúcej sa zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne a to v rozsahu zmenkového úroku vo
výške 0,19 % denne a žiadal priznať mu zmenkový úrok len vo výške 0,06 %. Zároveň dodal, že zmenku

považuje za platnú a ním uplatnený nárok v konaní v celom rozsahu za dôvodný.

6. Žalovaný stanovisko k čiastočnému späťvzatiu žaloby nepodal.

7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. CSP došlo v súlade s § 473 CSP
k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava
princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava

sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými
výnimkami z tohto základného pravidla

9. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

10. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žalobypripustí,odvolacísúdzrušírozhodnutiesúduprvejinštancieakonaniezastaví(§370ods.2CSP).

11. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370

ods. 3 CSP).
12. V preskúmavanej veci bola žaloba žalobcom čiastočne vzatá späť v čase, keď už súd prvej inštancie
rozhodol, ale jeho rozhodnutie v zamietajúcej časti nenadobudlo právoplatnosť. Za situácie, že žalovaný
nesúhlas s týmto čiastočným späťvzatím žaloby nevyjadril, bol tak daný dôvod pre postup podľa § 370
CSP. Odvolací súd preto čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v časti týkajúcej sa zmenkového úroku

vo výške 0,19 % zo zmenkovej sumy 199,15 eura od 11. 09. 2009 do 15. 08. 2010, zo sumy 194,15 eur
od 16. 08. 2010 do 21. 11. 2011, zo sumy 189,15 eura od 22. 11. 2011 do zaplatenia pripustil, rozsudok
súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie zastavil.

13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu,
ktorý mu predchádzal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v napadnutejzamietajúcej časti a v časti trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods.
1 CSP vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. V súdenej veci sa žalobca svojou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia zmenkovej sumy
zmenkovej sumy 189,15 eura, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 199,15 eura od 11.
09. 2009 do 15. 08. 2010, čo predstavuje sumu 168,79 eura, zo sumy 194,15 eura od 16. 08. 2010 do
21. 11. 2011, čo predstavuje sumu 224,74 eura, zo sumy 189,15 eura od 22. 11. 2011 do zaplatenia,
6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 199,15 eura od 25. 11. 2009 do 15. 08. 2010, čo predstavuje

sumu 8,67 eura, zo zmenkovej sumy 194,15 eura od 16. 08. 2010 do 21. 11. 2011, čo predstavuje
sumu 14,82 eura, zo sumy 189,15 eura od 22. 11. 2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške
jednej tretiny percenta zmenkovej sumy, teda 0,66 eura. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 11. 11. 2008 za vyššie uvedených
podmienok. Indosovaná vlastná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaný mal zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového

veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, žalovaný doposiaľ uhradil na zmenkovú sumu 10 eur,
preto žalobca žiadal, aby ho súd v zmysle čl. 7 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 k povinnosti zaplatiť zmenkovú sumu s príslušenstvom zaviazal rozsudkom.
15. Článok 4 nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach
s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti.

16. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si v tomto konaní uplatnil práva vyplývajúce z vlastnej
zmenky vystavenej žalobcom na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 a zmenka bola prevedená
nedatovaným indosamentom na rad indosatára CD Consulting s.r.o., so sídlom K červenému dvoru
3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika IČO: 264 29 705, ktorý je v tomto konaní žalobcom.

Zmenka vystavená žalovanou je zmenkou vystavenou na videnie, tzv. vistazmenkou, ktorá je splatná
pri predložení, podľa Čl. I, § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, pričom musí byť predložená
na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Ďalej uviedol, že zmenka obsahuje všetky zákonom
požadované náležitosti vlastnej zmenky v zmysle Čl. I, § 75 Zákona zmenkového a šekového.
Preskúmavaným rozsudkom bolo žalobe vyhovené v časti zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 189,15

eura, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 199,15 eura od 11. 09. 2009 do 24. 11. 2009,
6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 199,15 eura od 25. 11. 2009 do 15. 08. 2010, zo sumy 194,15
eura od 16. 08. 2010 do 21. 11. 2011, zo sumy 189,15 eura od 22. 11. 2011 do zaplatenia, zmenkovej
odmeny vo výške 0,66 eura a náhrady trov konania za súdny poplatok v sume 16,50 eura, ktoré pre
absenciu odvolania strán sporu nadobudli právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania takto zostala

len zamietajúca časť rozhodnutia a nadväzujúci výrok o náhrade trov konania.

17. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

19. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

20. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

21. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.22. Ustanovenie § 220 CSP určuje obsahové náležitosti rozhodnutia súdu. Ich správnosť a úplnosť je
preto podkladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia
je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR. Ak súd

pri odôvodnení rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 ods. 2 CSP, dochádza
nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť,
ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym spôsobom. Odôvodnenie
rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné
predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutia

v tomto smere tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu
ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.

23. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v
rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý

proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv,
ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane
v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je
vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu
ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv,
priznanýchjejvcivilnomsporovomkonaní.Onaplnenietohtoodvolaciehodôvoduidevždyajvtedy,akje
rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť.
Riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia,akosúčasťzákladnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými

skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok
dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,
lexikálne a štylistické hľadiská.

24. Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi
odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 379 a § 380
CSP). Rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci smerujúceho proti jeho zamietajúcej časti a
preskúmaním napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu v tejto časti odvolací súd dospel k

záveru, že predmetné rozhodnutie nezodpovedá vyššie uvedeným zákonným predpokladom na obsah a
vyhotovenie rozhodnutia. Odvolací súd po dôslednom preštudovaní spisu a v ňom doložených listinných
dôkazov konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a je
založený na nedostatočne zistenom skutkovom stave.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky
vystavenej žalovaným pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov. Z rozhodovacej
činnosti odvolacieho súdu je zrejmé, že nárok žalobcu má vysoko pravdepodobne svoj pôvod v
spotrebiteľskej zmluve o úvere, ktorej číslo je uvedené aj na samotnej zmenke.

26. Európska komisia v prejudicionálnom konaní (C-328/14), ktoré sa týkalo výkladu čl. 6 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS a článku 4 Smernice Rady 87/102/EHS vyslovila názor, že smernica 87/102/
EHS, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej veci, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských
zmluvách, ale zo znenia jej článku 9 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie
v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto

situáciách. Podľa názoru Komisie je potrebné pojem „vhodnej ochrany spotrebiteľa“ v zmysle článku
9 smernice 87/102/EHS vykladať so zreteľom na článok 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť
štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnou ochranou spotrebiteľa v zmysle článku 9 uvedenej smernice
je preto potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa, ako vyplýva z predpisov práva
Únie a judikatúry Súdneho dvora, a zahŕňa preto aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať

nekalosť zmluvných podmienok. Vyššie uvedené princípy v zákone č. 191/1950 Zb. výslovne upravené
nie sú, hoci vyplývajú z iných právnych predpisov (zákon č. 250/2007 Z. z.). Zákon č. 438/2015Z.
z., ktorým sa menil a doplnil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony expresis verbis zaviedol povinnosť súduskúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. Nový
Civilný sporový poriadok upravuje spory s ochranou slabšej strany (spotrebiteľ), ako aj nové konanie o
abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach ako nový typ konania. Jeho zavedenie je odôvodnené

implementáciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych
príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov. Zmyslom tohto konania je vysloviť neprijateľnosť
zmluvnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluváchalebourčiťobchodnúpraktikuzanekalúmimorámca
všeobecného sporu medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Abstraktná kontrola neprijateľnosti zmluvných
podmienok však prebieha mimo rámca konkrétneho konania, na podnet špecificky legitimovaných

subjektov (§ 302 CSP) a so špecifickými účinkami tohto rozsudku (§ 306 CSP). V tejto súvislosti
je potrebné uviesť, že ust. § 5a ods.1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zakazuje
zabezpečiť uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Bez
povinností žalobcu v súdnom konaní predložiť skutočnosti a dôkazy ohľadne vlastného vzťahu ako aj
bez výslovnej povinnosti súdu ex offo prihliadať na ochranu spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť reálnu

ochranu spotrebiteľovi.

27. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom štádiu konania a v
každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský
právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za

účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj v tomto konaní bol súd povinný z úradnej moci skúmať,
či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo
zmenky. Z činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., v
prospech ktorého žalovaný zmenku vystavil, a ktorý predmetnú zmenku od žalovaného prijal, sa zaoberá
aj poskytovaním spotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v registri veriteľov a podregistri

iných veriteľov, ktorý vedie Národná banka Slovenska ako iná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské/
iné úvery. Na základe toho sa súd mal prvom rade s ohľadom na uprednostňované práva spotrebiteľov
ex offo zamerať na platnosť zmluvy, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou,
resp. posudzovať okolnosť, či pôvodnému veriteľovi (dodávateľovi) vôbec vzniklo právo na vyplnenie
blankozmenky. Na tento účel v súlade s ustanovením § 295 CSP /Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré

spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo
zabezpečí taký dôkaz/ mal súd - bez ohľadu na to, že ide o konanie podľa nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 - zisťovať aj samotný obsah zmluvy, ktorá bola podkladom pre
vystavenie zmenky, a na tento účel postupom súladným s procesným predpisom vykonať ďalšie dôkazy,
najmä oboznámením sa so samotnou zmluvou o úvere ako aj s obsahom exekučného konania pre

vymoženie pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ak takéto konanie bolo
vedené.

28. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (v znení účinnom od 23. 12.
2015) kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných

vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

29. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (v znení účinnom od 23. 12. 2015)
v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na
skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol
uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

30. Uvedenou právnou úpravou bolo s účinnosťou od 23. 12. 2015 novelizované ust. § 17, ktoré
umožňuje majiteľovi robiť námietky, ak je žalovaným zo zmenky ten, koho viazanosť zo zmenky vznikla
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom ods. 2 ukladá súdu povinnosť z úradnej povinnosti
prihliadnuť na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo
zmenky mohol uplatniť, v prípade ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou

zmluvou. Vzhľadom k tejto zmene právnej úpravy sa súd musí prednostne zaoberať v konaní, v ktorom
sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky tým, či viazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou.31. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že abstraktný charakter zmenky bol spochybnený v ustanovení § 4
ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere, podľa
ktorého bolo v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh

zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere)
vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú

veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek
na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo
postúpenia práv zo zmenky.

32. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby ex offo
skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné

podmienky. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že Súdny dvor EÚ totiž vo viacerých rozsudkoch
týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (počnúc C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon
GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex
offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže

skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať
národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ. Následne potom, v prípade bezpečného
zistenia, že v danom prípade medzi žalobcom a žalovaným jedná o vzťah založený spotrebiteľskou
zmluvou,malsúdprvejinštancieaplikovaťustanoveniaobsiahnutévZákoneospotrebiteľskýchúveroch.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené

a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. S prihliadnutím na možný
výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce
pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená,
že nespotrebiteľský charakter musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené

pochybnosti. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal skutočnosťou, či zmenka
vznikla, resp. nevznikla na základe spotrebiteľského vzťahu.

33. Na záver odvolací súd ešte dodáva, že vzhľadom na odlišnú rozhodovaciu činnosť v týchto
veciach súdov v rámci Slovenskej republiky sa na NS SR dňa 20. októbra 2015 uskutočnilo spoločné

zasadnutie občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorésazaoberaloposúdenímotázokkpostupusúdovvoveciachnávrhovpodľanariadeniaEurópskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Vo vzťahu
k aplikácii Nariadenia toto nekladie žiadne prekážky k možnosti preskúmať doložené listiny súdom

a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku,
predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho
v konaní, či ochrany dobrých mravov, z nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu
vyhovieť. Podľa stanoviska z tohto zasadnutia zo zmenky samotnej ako abstraktného cenného papiera
nie je možné bez ďalšieho určiť, či vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ. Prieskum nároku zo zmenky

pri poskytovaní ochrany žalovanému ako spotrebiteľovi je aj v konaní podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 podmienený aktivitou žalovaného ako zmenkového dlžníka. Ak
je vystaviteľom blankozmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť

nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi (ex lege podľa § 39
OZ), ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

34.Vzhľadomnanedostatokdôvodov,nepreskúmateľnosťnapadnutéhorozhodnutia,nesprávneprávne
posúdenie veci nie je možné vôbec posúdiť správnosť záverov prvoinštančného súdu, v dôsledku čoho

trebarozhodnutievnapadnutejzamietajúcejčastizrušiťavrátiťprvoinštančnémusúdunaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle
prijatého stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, t.j. postupovať podľa jeho jednotlivých
bodov. V prvom rade si vyrieši základný právny úkon, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok z tituluzmenky z hľadiska jeho platnosti a jednotlivých zmluvných podmienok, následne ho podrobí prieskumnej
činnosti a posúdi podľa platných spotrebiteľských právnych noriem platnosť nielen základného právneho
úkonu (zmluvy o úvere), ale aj žalobcom predloženej zmenky, z ktorej si uplatňuje nárok. Zaoberať sa

bude i dôvodmi žalobcu uvedenými v podanom odvolaní. Po doplnení dokazovania vyhodnotí výsledky
vykonaného dokazovania v súlade s ustanovením § 191 CSP a vo veci rozhodne. Rozhodnutie riadne
odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP tak, aby v prípade podaného odvolania bolo
odvolacím súdom preskúmateľné. V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania
(396 ods. 3 OSP).

35. Odvolací súd preto prihliadol na existenciu procesných vád konania a s poukazom na vyššie
uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom
konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).