Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/121/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712220343
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6712220343.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne S. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom O.S. XXX/X, XXX XX G., právne zastúpenej advokátom JUDr.
Ľudovítom Didim, advokátom, so sídlom Hontianska cesta 4, 936 01 Šahy, proti žalovanému O. H., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom N. XXX, XXX XX N., právne zastúpenému Consilior Iuris s.r.o., so
sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, IČO: 47 231 157, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 7C/290/2012-269 zo dňa 15. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu v časti o zaplatenie sumy 3.307,19 Eur s úrokom z

omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.307,19 Eur od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia zamietol
(druhý výrok) a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania (tretí výrok) p o t v r d z u j e.

Žalovaný má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. ,,prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 15. 11. 2016 konanie v časti o zaplatenie sumy 4.467,- Eur s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.467,- Eur od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia,
o zaplatenie sumy 1.073,69 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.073,69 Eur

od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia a o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 10.875,53 Eur od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia zastavil (prvý výrok) a žalobu v časti
o zaplatenie sumy 3.307,19 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.307,19 Eur
od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia zamietol (druhý výrok). O trovách prvoinštančného konania
rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva (tretí výrok).
Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala
náhrady škody.

Pretože žalobkyňa vzala v časti späť žalobu o zaplatenie sumy 4.467,- Eur s úrokom z omeškania vo
výške5%ročneztejtosumyodprávoplatnostirozsudkudozaplatenia,ozaplateniesumy1.073,69Eurs
úrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy1.073,69Eurodprávoplatnostirozsudkudozaplatenia
a o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.875,53 Eur od právoplatnosti
rozsudku do zaplatenia späť a žalovaný so späťvzatím v tejto časti súhlasil, súd prvej inštancie v tejto
časti konanie zastavil podľa § 144, § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku
(ďalej aj „CSP“).

Predmetom nároku žalobkyne voči žalovanému zostala suma 3.307,19 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne z tejto sumy od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia pozostávajúca zo sumy
1.073,69 Eur z titulu vecnej škody (318,88 Eur), straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti (547,17
Eur), škody z titulu liečebných nákladov (207,64 Eur) a zo sumy 2.233,50 Eur z titulu odškodneniazvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 50 % zo sumy 4.467,- Eur základného sťaženia
spoločenského uplatnenia.
Súd prvej inštancie zistil, že dňa 29. 09. 2010 v čase o 13.15 hod. v meste Krupina, okres Krupina viedol

žalovaný po ceste I/66 v smere od mesta Zvolen na mesto Šahy osobné motorové vozidlo zn. Peugeot
306, EČV: G.V. XXXV.T. (ďalej aj ,,motorové vozidlo“), pričom v dôsledku nevenovania sa vedeniu
vozidla v km 43,95 narazil do žalobkyne ako chodkyne, ktorá prechádzala po riadne vyznačenom
prechode pre chodcov. Žalobkyňa v dôsledku nárazu utrpela zranenia a to otras mozgu, zlomeninu
veľkého hrboľa pravej ramennej kosti, zlomeninu anatomického krčka ramennej kosti vpravo trieštivého

typu s posunom a zmliaždeniny s krvnými podliatinami hlavy vpravo, lakťa vpravo, stehna vpravo a
kolenného kĺbu vpravo, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 10 týždňov a dobu práceneschopnosti
(ďalej aj ,,PN“) v trvaní 8 týždňov, čím žalovaný porušil § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke v znení neskorších predpisov. Táto skutočnosť vyplýva z vyšetrovacieho spisu Okresného
riaditeľstva PZ vo Zvolene, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ vo Zvolene sp. zn. ČVS: ORP-778/
OEK-ZV-2010. Okresná prokuratúra Zvolen uznesením č.k. 1Pv654/10-4 zo dňa 24. 01. 2011, ktoré

nadobudloprávoplatnosťdňa05.02.2011trestnéstíhaniežalovaného(obvineného)preprečinublíženia
na zdraví podmienečne zastavila s tým, že žalovanému určila skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov podľa
§ 216 ods. 2 Trestného poriadku, ktorá začala plynúť odo dňa právoplatnosti uznesenia.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný zodpovedá za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj ,,OZ“), ako vodič motorového vozidla prevádzkou ktorého došlo ku škode u

žalobkyni. V čase dopravnej nehody prevádzkovateľom motorového vozidla a jeho vlastníkom bol otec
žalovaného M. H., nar. XX. XX. XXXX., trvale bytom N. XX. Žalovaný viedol motorové vozidlo v čase
dopravnej nehody s jeho vedomím a s jeho súhlasom.
V súvislosti s námietkou žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že jeho pasívna legitimácia na náhradu
škody je vo veci daná, pretože bolo na žalobkyni, či svoj nárok na náhradu škody uplatní priamo

voči škodcovi, alebo voči prevádzkovateľovi motorového vozidla alebo voči poisťovni. Z ustanovenia
§ 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,zák. č. 381/2001 Z.z.“)
vyplýva, že poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody i priamo proti poisťovateľovi,
čo však neznamená, že svoj nárok nemôže uplatniť priamo voči škodcovi. Bolo na žalobkyni, či svoj

nárok na náhradu škody uplatní priamo voči škodcovi, alebo voči prevádzkovateľovi motorového vozidla
alebo voči poisťovni.
Okresný súd vyhodnotil námietku premlčania vznesenú zo strany žalovaného ako dôvodnú, preto
z dôvodu premlčania nároku nebolo možné žalobkyni nárok na náhradu škody v sume 1.073,69 Eur
priznať (vecnú škodu 318,88 Eur + stratu na zárobku počas PN 547,17 Eur + liečebné náklady vo výške

207,64 Eur). Žalobkyňa uplatnila tieto nároky na súde až podaním zo dňa 23. 12. 2013, ktoré bolo
doručené súdu prvej inštancie dňa 03. 01. 2014. Tieto nároky žalobkyňa neuplatnila na súde pôvodnou
žalobou zo dňa 20. 11. 2012, ktorá bola doručená súdu prvej inštancie dňa 03. 12. 2012.
Ustanovenie § 106 ods. 1 OZ viaže začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na okamih vedomosti
poškodeného o vzniknutej škode a škodcovi, t.j. osobe, ktorá za vzniknutú škodu zodpovedá. Premlčacia

doba začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený o vzniknutej škode a škodcovi skutočne dozvedel,
nestačí samotný predpoklad, či možnosť dozvedieť sa o škode a osobe, ktorá za vzniknutú škodu
zodpovedá, pričom okamih vedomosti poškodeného o škode a jeho vedomosti o škodcovi môže byť
odlišný. V zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 OZ sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má k dispozícii
údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť

o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a to aspoň v približnej sumy s možnosťou jej
dodatočnéhospresnenia.Vedomosťpoškodenéhooškodeatom,ktozaňuzodpovedá,akopredpoklady
začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby musia byť splnené kumulatívne.
Pokiaľ ide o vecnú škodu, ktorú uplatnila žalobkyňa v sume 318,88 Eur, tento nárok žalobkyne je
premlčaný v objektívnej 3-ročnej dobe. K vecnej škode u žalobkyne došlo v príčinnej súvislosti so

škodovou udalosťou, ku ktorej došlo dňa 29. 09. 2010. Žalobkyni začala plynúť na včasné uplatnenie
tohto nároku na náhradu škody objektívna 3-ročná premlčacia doba odo dňa 30. 09. 2010 a márne
uplynula dňa 29. 09. 2013. Žalobkyňa uplatnila tento nárok na náhradu škody na súde prvej inštancie až
dňa03.01.2014.Pretožeohľadnetohtonárokužalobkyniuplynulamárneobjektívna3-ročnápremlčacia
doba, v rámci ktorej plynula i subjektívna 2-ročná premlčacia doba, nebolo možné tento nárok priznať.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania aj ohľadne nároku žalobkyne na náhradu škody z titulu straty na
zárobku počas PN za obdobie od 29. 09. - 05. 11. 2010 vo výške 318,54 Eur a za obdobie od 16. 11.-14.
12.2010vovýške228,63Eur,spoluvovýške547,17Eurajohľadnenárokužalobkynenanáhraduškodyz titulu liečebných nákladov v sume 207,64 Eur. Okresný súd konštatoval, že aj tento nárok žalobkyňa
uplatnila na prvoinštančnom súde dňa 03. 01. 2014, keď ho neuplatnila pôvodnou žalobou.
Pri škode na zdraví sa odškodňuje bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia, strata na zárobku a

nákladyspojenésliečením.Sútojednotlivézložkyprávananáhraduškody,ktorýmijevymedzenýobsah
náhrady škody na zdraví. Otázka premlčania práva na náhradu za stratu na zárobku, ku ktorej došlo
pri škode na zdraví sa posudzuje podľa § 106 OZ v spojení s § 100 ods. 1 OZ. Náhrada za stratu na
zárobku je jednou zo zložiek práva na náhradu škody, ktorá vznikla poškodenému pri škode na zdraví,
pri ktorej jej podľa § 106 ods. 2 veta za bodkočiarkou OZ objektívna premlčacia doba vylúčená. Uvedené

platí i pri náhrade škody z titulu nákladov spojených s liečením.
V prípade náhrady škody z titulu straty na zárobku počas PN a náhrady škody z titulu liečebných
nákladov objektívna 3-ročná premlčacia doba neplatí, platí len 2-ročná subjektívna premlčacia doba.
Žalovaný vzniesol námietku premlčania aj ohľadne týchto nárokov žalobkyne na náhradu škody, pričom
ju uplatnil úspešne, pretože právo žalobkyne na náhradu tejto škody sa premlčalo v 2-ročnej subjektívnej
premlčacej dobe, keď potom nárok žalobkyne ani na náhradu tejto škody nebolo možné priznať z dôvodu

jeho premlčania.
Obidve podmienky ustanovené pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie nároku
na náhradu škody na zdraví, t.j. vedomosť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, musia byť splnené
kumulatívne.
O osobe, ktorá za vzniknutú škodu zodpovedá, sa poškodený dozvie, len čo získa informáciu, na základe

ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda len čo získa vedomosť o skutkových
okolnostiach, ktoré sú spôsobilé urobiť takýto záver o možnej zodpovednosti určitého subjektu. Nemusí
ísť priamo o zistenia, stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, mohli viesť k záveru
o vymedzení zodpovedného subjektu.
Žalobkyňa, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania vedela o tom, kto za vzniknutú škodu, ktorá

je vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, zodpovedá, t.j. žalovaný už dňa 29. 01.
2011, kedy bolo doručené uznesenie Okresnej prokuratúry ZV č.k. 1Pv654/10-4 zo dňa 24. 01. 2011
o podmienečnom zastavení trestného stíhania žalovaného ako obvineného z prečinu ublíženia na
zdraví. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 02. 2011. Preukázateľne potom sa žalobkyňa
dozvedela o tom, kto zodpovedá za škodu dňa 29. 01. 2011, najneskôr dňa 05. 02. 2011, kedy uznesenie

o podmienečnom zastavení trestného stíhania žalovaného nadobudlo právoplatnosť.
O škode pokiaľ ide o stratu na zárobku počas PN za obdobie od 29. 09. 2010 - 05. 11. 2010 a za obdobie
od 16. 11. 2010 - 14. 12. 2010 sa žalobkyňa dozvedela pri vyplatení poslednej dávky nemocenského
poistenia Sociálnou poisťovňou, pobočka Zvolen. Táto žalobkyni bola vyplatená najneskôr do 31. 01.
2011. Žalobkyňa predložila v konaní potvrdenie zo dňa 26. 01. 2011 o vyplatení dávok nemocenského

poistenia Sociálnou poisťovňou, pobočka Zvolen za obdobie od 29. 09. 2010 - 05. 11. 2010 v sume
157,60 Eur a za obdobie od 16. 11. 2010 - 14. 12. 2010 v sume 107,- Eur. Žalobkyňa sa dozvedela o
škode na strate na zárobku počas PN za uvedené obdobia najneskôr 31. 01. 2011 a o subjekte, ktorý
zodpovedá za túto škodu najneskôr dňa 05. 02. 2011. Pretože tento nárok na náhradu škody uplatnila
žalobkyňa na súde prvej inštancie dňa 03. 01. 2014, uplatnila ho po uplynutí 2-ročnej subjektívnej

premlčacej doby na včasné uplatnenie tohto nároku. Žalovaný úspešne vzniesol námietku premlčania
tohto nároku, a preto tento nárok žalobkyni nebolo možné priznať, nakoľko sa premlčal v 2-ročnej
subjektívnej premlčacej dobe, ktorá uplynula najneskôr dňa 05. 02. 2013 a začala plynúť dňa 06. 02.
2011.
Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody z titulu liečebných nákladov vo výške 207,64 Eur, žalobkyňa

sa dozvedela o tejto škode najneskôr vynaložením posledného výdavku na tieto liečebné náklady.
Žalobkyňa v konaní dokladovala posledné výdavky spojené s liečením, resp. náklady spojené s liečení
z mája 2011. Konkrétne sú to výdavky za lieky zo dňa 10. 05. 2011. Po tomto dátume nedokladala
žiadne výdavky spojené s liečením. V prípade tohto nároku sa žalobkyňa dozvedela o zodpovednom
subjekte najneskôr dňa 05. 02. 2011, právoplatnosťou uznesenia, o rozsahu tejto škody sa dozvedela

najneskôr dňa 10. 05. 2011, kedy vynaložila posledný výdavok spojený s liečením. Tento nárok na súde
uplatnila žalobkyňa dňa 03. 01. 2014, teda po uplynutí subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby na včasné
uplatnenie tohto nároku na súde. Táto márne uplynula dňa 10. 05. 2013 a začala plynúť dňa 11. 05. 2011
(§ 122 OZ) Žalovaný aj ohľadne tohto nároku sa úspešne dovolal premlčania, preto z dôvodu premlčania
nároku nebolo možné žalobkyni sumu 207,64 Eur titulom liečebných nákladov priznať.

Vzhľadom na premlčanie žalobkyni nebolo možné priznať nárok na náhradu škody v sume 1.073,69 ani
žalované úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia.
K námietke premlčania vznesenej žalovaným okresný súd uviedol, že táto je opodstatnená i napriek
tomu, že žalovaný v rámci prejednania veci na pojednávaní dňa 07. 05. 2014 uznal nárok žalobkyne nanáhradu škody z titulu vecnej škody, z titulu náhrady straty na zárobku počas PN a z titulu liečebných
nákladov. Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že
dlh v čase uznania trval (§ 558 OZ). Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len

ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Z uvedeného vyplýva, že je možné uznať aj premlčaný dlh.
Uznávací prejav dlžníka však vyvoláva právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný. Ak
došlo k platnému uznaniu premlčaného dlhu, dlžník sa už nemôže brániť námietkou premlčania, môže
iba dokazovať, že dlh nevznikol, prípade, že v čase, keď ho uznal, tak dlh neexistoval. Na pojednávaní
dňa 07. 05. 2014, kedy žalovaný uznávací prejav urobil, žalovaný nebol zastúpený právnym zástupcom,

pretože v tomto čase si žiadneho nezvolil. Z obsahu uznávacieho prejavu žalovaného nevyplýva, že
vedel, že uznáva nárok na náhradu škody, ktorý je premlčaný. Preto žalovaný sa mohol i naďalej v
súdnom konaní brániť námietkou premlčania nároku na náhradu škody.
Žalobkyňa v konaní uplatnila i nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v
sume 2.253,50 Eur, čo predstavuje 50 % základného odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia.
Základné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 4.467,- Eur bolo žalobkyni vyplatené

poisťovňou v priebehu súdneho konania. Pri vyčíslení tohto odškodnenia žalobkyňa vychádzala
z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 16. 01. 2012
vyhotoveného MUDr. Radomírom Gajdošom a MUDr. Lukášom Sýkorom, primárom a lekárom
Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D.Roosevelta, Banská Bystrica, ktorým bolo hodnotené sťaženie
spoločenského uplatnenia u žalobkyne 300 bodmi a to pri položke 325e obmedzenie pohyblivosti

ramenného kĺbu ľahkého stupňa (spažením, predpažením nad 135 stupňov) 50 bodov a pri položke
331a trvalé následky po pretrhnutí dlhej hlavy dvojhlavého svalu ľahkého stupňa 250 bodov. Žalobkyňa
pri vyčíslení zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzala z hodnoty jedného bodu 14,89
Eur, za 300 bodov vo výške 4.467,- Eur, z čoho 50 % predstavuje sumu 2.253,50 Eur, keď žalobkyňa
žiadala priznať zvýšenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v maximálnej zákonnej výške, t.j. vo

výške 50 % s odkazom na § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zák. č. 437/2004 Z.z.“).
Občiansky zákonník nevymedzuje pojem sťaženia spoločenského uplatnenia, ani to, v akom rozsahu
a na základe čoho sa tieto práva priznávajú. Uvedené otázky sú upravené v zákone č. 437/2004
Z.z.. Zákon ustanovuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením
na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh.
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo.
Žalobkyňa odôvodňovala tento svoj nárok tým, že sťaženie jej spoločenského uplatnenia spočíva v

obmedzení pohyblivosti ramenného kĺbu ľahkého stupňa (spažením, predpažením nad 135 stupňov) a
má tiež trvalé následky po pretrhnutí dlhej hlavy dvojhlavého svalu ľahkého stupňa. Tento jej stav možno
považovať z medicínskeho hľadiska za trvalý. V čase dopravnej nehody mala 58 rokov a do úrazu bola
zdravým človekom a plnohodnotne prežívala svoj život. Následkom dopravnej nehody je v súčasnosti
obmedzovaná vo svojom rodinnom, pracovnom aj spoločenskom živote, čo nepochybne ovplyvňuje

kvalitu jej doterajšieho života. Podrobuje sa pravidelným lekárskym kontrolám. Pred dopravnom
nehodou bola plnohodnotne pracovne činná, venovala sa aktívne svojim záľubám a koníčkom. Po
dopravnej nehode má časté bolesti hlavy a bolesti ostatných zranených častí tela, ako aj závrate
a bolesti pri zmene počasia. Často trpí depresívnymi prejavmi, narušením koncentrácie a celkovej
psychickej pohody. Porušená psychika sa prejavuje značnou nervozitou a podráždenosťou, zmenou

nálady, precitlivosťou a poruchami spánku, nespavosťou a zažívacími problémami. Prejavuje sa u
nej psychická trauma po zážitku z dopravnej nehody a má strach a trpí panikou pri prechode cez
cestu. Často je nútená navštevovať psychológa, ktorý u nej následnom úrazu diagnostikoval demofóbiu
(strach z davu ľudí, hlavne po prepustení z nemocnice, kedy si nemohla chodiť zariaďovať veci sama,
nemohla cestovať autobusom, pretože mala strach, že by ľudia mohli vraziť do nej, pri stretnutí s nimi

inštinktívne chránila zranenú stranu tela a to pretrváva aj teraz) a dromofóbiu (nekontrolovateľný až
panický strach z prechádzania cez cestu). Pri prechode cez cestu sa inštinktívne pozerá cez pravé
plece a ak sa priblíži mot. vozidlo z pravej strany prekonáva silný úľak. Máva časté prerušovanie
spánku, pri pretočení sa na pravú stranu ju začne bolieť ruka v oblasti ramenného kĺbu, pri vyšetrení
ruky má problém s odtrhnutou šľachou. Ako praváčka sa musela pri úkonoch preorientovať na pozíciu

ľaváčky. Musí si dávať pozor nielen pri rehabilitácii, ale aj v civilnom živote na možnosť posunu svalu
pri neopatrnom pohybe, napr. pri dvíhaní. V tomto prípade bude nutnosť operácie. Poukázala na to, že
sťažením spoločenského uplatnenia sa rozumie jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného
na plnohodnotnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, kultúrnom a športovom živote. K sťaženiudochádza i v situáciách, keď toto priamo znemožní výkon či voľbu povolania, ako aj voľbu budúceho
partnera.
Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala dôvody

hodné osobitného zreteľa na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle §
5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z..
Žalobkyňa v konaní vypovedala, že sa domáha zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu,
žeponehodesajejživotdoslovaobrátil.Ajkeďjejzdravotnýstavneboldobrý,ukončilaPN,pretožebrala
ohľad na žalovaného, aby tento nebol trestne stíhaný. Pred nehodou bola plnohodnotne pracovne činná,

venovala sa záľubám, koníčkom. Po nehode má zdravotné problémy, máva bolesti, mala odtrhnutý sval.
Snaží sa chrániť si ruku, ak sa nachádza v dave ľudí. Obáva sa, aby do nej niekto nevrazil, lebo ju
ruka stále bolí. Trpí nespavosťou, máva bolesti hlavy s depresívnymi prejavmi, narušením koncentrácie
a celkovej psychickej pohody. Podľa vyjadrenia lekárov sa jej zdravotný stav bude zhoršovať. Tiež
jej diagnostikovali parkinsonovu chorobu, pričom spúšťačom bola práve dopravná nehoda. Musela sa
prispôsobiť zdravotnému stavu, zostala na dôchodku. Má panický strach pri prechádzaní cez cestu,

inštinktívne sa pozerá cez pravé plece a ak sa priblíži motorové vozidlo z tejto strany, prekonáva silný
úľak. Dosť ju všetko psychicky vyčerpáva, najmä pre neseriózny postup zo strany poisťovne. V čase
dopravnej nehody pracovala v Špeciálnej ZŠ v Krupine ako ekonómka. Pracovala na plný úväzok. Po
dopravnej nehode bezprostredne sa podrobila operácii na traumatológii v Banskej Bystrici. PN bola od
29. 09. 2010 - 05. 11. 2010 a od 16. 11. 2010-14. 12. 2010. Podrobila sa v tejto súvislosti aj liečeniu

v Dudinciach, išlo o 4-týždňové liečenie, ktoré absolvovala v mesiacoch február, marec 2011. V čase
dopravnej nehody bola vdovou, má dvoch synov, ktorí v čase dopravnej nehody boli už plnoletí a schopní
sami sa živiť. Po ukončení PN nastúpila do práce. V súčasnom období je na starobnom dôchodku od
01. 06. 2013. Pokiaľ ide o zranenia ruky, stále sa podrobuje kontrolám podľa potreby, je to raz za pol
roka, prípadne raz za rok. Užíva lieky od bolesti, tieto jej predpisuje obvodný lekár. Všetky samoobslužné

úkonysirobísama.Jekreatívnymčlovekom,preddopravnounehodousazaoberalamaľovaním,tvorbou
keramiky, čo bola jej záľuba, tiež činnosťami v záhradke. Po nehode tieto činnosti síce naďalej vykonáva,
ale s obmedzením, aby si nezaťažovala ruku. Za invalidnú v príčinnej súvislosti s úrazom, ktorý utrpela
pri dopravnej nehode uznaná nebola.
Podľa názoru okresného súdu dôvody na zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia

žalobkyňa v konaní nepreukázala. Žalobkyňa v dôsledku poškodenia zdravia, ktoré utrpela pri dopravnej
nehode, nebola uznaná za invalidnú, čo je podmienkou priznania zvýšenia odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Poškodenie zdravia utrpela vo veku 58 rokov, keď ešte bola pracovne činná.
V súvislosti s poškodením zdravia bola PN od 29. 09. 2010-05. 11. 2010 a od 16. 11. 2010-14. 12.
2010.PoukončeníPNriadnenastúpiladozamestnania,kdepracovalapreddopravnounehodou,pričom

sa nezmenilo jej pracovné zaradenie (bola zamestnaná v Špeciálnej ZŠ v Krupine ako ekonómka).
Počas súdneho konania nastúpila od 01. 06. 2013 na starobný dôchodok. Z jej výsluchu mal súd prvej
inštancie preukázané, že má síce určité obmedzenia v bežnom živote, avšak všetky samoobslužné
úkony si robí sama, vykonáva aj činnosti, v ktorých mala záľubu pred dopravnou nehodou, i keď
s určitými obmedzeniami, ale dokáže realizovať svoje záujmy i po dopravnej nehode v maľovaní, v

tvorbe keramiky. V čase dopravnej nehody už bola vdovou, vyživovacie povinnosti nemala žiadne,
synovia v tomto čase boli už plnoletí a schopní sa sami živiť. O svojom zdravotnom stave predložila
lekárske správy, a to prepúšťacie správy z Nemocnice Zvolen a.s. zo dňa 01. 10. 2010, kde bola
hospitalizovaná bezprostredne po úraze, ktorý utrpela pri dopravnej nehode od 29. 09. 2010-01. 10.
2010, tiež prepúšťaciu správu z Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D.Roosevelta v Banskej Bystrici zo

dňa 07. 10. 2010, kde dňa 06. 10. 2010 sa podrobila operačnému zákroku, z nemocnice bola prepustená
dňa 07. 10. 2010, ďalej predložila ohľadne svojho zdravotného stavu lekárske správy zo dňa 01. 12.
2010, zo dňa 10. 12. 2010, zo dňa 26.01.2011, avšak ani z jednej z týchto lekárskych správ nevyplýva, že
by v príčinnej súvislosti s úrazom, ktorý utrpela pri dopravnej nehode boli u nej diagnostikované tvrdené
porušenie psychiky. Ani z jednej z týchto lekárskych správ nevyplýva jednak diagnostikovanie týchto

porúch a ani liečba. Poslednú lekársku správu o svojom zdravotnom stave žalobkyňa predložila zo dňa
11. 02. 2013, ide o správu z Neurologickej ambulancie MUDr. Dušana Kanáta, z ktorej vyplýva, že u
žalobkyne bola diagnostikovaná parkinsonova choroba. Žalobkyňa v konaní síce tvrdila, že spúšťacím
mechanizmom tohto ochorenia bol práve úraz, ktorý utrpela pri dopravnej nehode, ale v tomto smere
neprodukovala žiadne dôkazy. Nepredložila ani dôkazy o tvrdených psychických poruchách. Ani jedna

lekárska správa predložená žalobkyňou v súdnom konaní o tom nesvedčí. Taktiež žalobkyňa žiadnymi
dôkazmi nepreukázala také obmedzenia v spoločenskom, v rodinnom, v osobnom, v kultúrnom živote,
ktoré by odôvodňovali priznanie zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď
zákon zdôrazňuje, že zvýšiť odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia možno len v prípadochhodných osobitného zreteľa. Takýto prípad v konaní na základe dôkazov, ktoré predložila žalobkyňa
nebol preukázaný, preto súd prvej inštancie nárok žalobkyne na zvýšenie odškodnenia sťaženia
spoločenského uplatnenia zamietol.

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého, výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Úspešnejší v konaní bol nepochybne žalovaný, žalobkyňa nedôvodne podala voči žalovanému žalobu
o zaplatenie zvýšenia odškodnenia bolestného v sume 5.248,72 Eur, nedôvodne žalobu o zaplatenie
odškodnenia zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 8.934,- Eur, dôvodne podala žalobu

len o zaplatenie odškodnenia základného sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 4.467,- Eur,
nedôvodne podala žalobu o odškodnenie vecnej škody, liečebných nákladov a straty na zárobku počas
PN, spolu v sume 1.073,69 Eur, keď potom žalovaný mal väčší úspech v konaní ako žalobkyňa, ktorá
dôvodne podala žalobu len o zaplatenie sumy 4.467,- Eur z titulu odškodnenia základného sťaženia
spoločenského uplatnenia, v ktorej časti síce žalobkyňa vzala žalobu späť, ale pre plnenie zo strany
poisťovne zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

počas súdneho konania. V zásade by teda pomerom úspechu a neúspechu vo veci mal nárok na
náhradu trov konania žalovaný. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí ohľadne trov prvoinštančného konania
aplikoval § 257 CSP a žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal. Ako dôvody hodné
osobitnéhozreteľa,prektorévýnimočnesúdprvejinštancienáhradutrovkonaniažalovanémunepriznal,
videl okresný súd v charaktere sporu, predovšetkým prihliadol na skutočnosť, za akých skutkových

okolností došlo k dopravnej nehode, ďalej prihliadol na to, že žalovaný svoju zodpovednosť za škodu,
ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s touto dopravnou nehodou žalobkyni uznal vo vyšetrovacom konaní,
pričom okresný súd nevzhliadol žiadne zavinenie žalobkyne na danej dopravnej nehode, k vzniku škody
došlo porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného, a to zákonnej právnej povinnosti vyplývajúcej
z príslušných dopravných predpisov, ďalej prihliadol na osobné a zárobkové pomery žalobkyne, ktorá je

vdovou, je sama na seba odkázaná výživou a jej jediným príjmom je starobný dôchodok. Za takýchto
skutkových okolností podľa názoru okresného súdu by bolo nespravodlivé, aby trovy konania znášala
žalobkyňa napriek väčšiemu neúspechu v konaní.

2. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie formálne do celého rozsudku okresného súdu, avšak

z obsahu jej odvolania vyplýva, že sa de facto odvolala do II. výroku rozsudku, ktorým okresný súd
zamietol žalobu žalobkyne v časti o zaplatenie sumy 3307,19 Eur s príslušenstvom. Žalobkyňa navrhla,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne aby
rozsudok okresného súdu zmenil a jej žalobe vyhovel v celom rozsahu. Zároveň si uplatnila náhradu
trov odvolacieho konania vrátane trov prvoinštančného konania.

V odvolaní uviedla, že nesúhlasí s právnym záverom prvoinštančného súdu ohľadne premlčania nároku
na náhradu škody. Žalovaný bol od pojednávania dňa 20. 11. 2013 právne zastúpený advokátskou
kanceláriou Consilior Iuris, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Miletičova 23, IČO: 47 231 157, za ktorú konal
JUDr. Robert Hayden, a teda musel mať vedomosť o tom, že jej nárok na náhradu škody je premlčaný už
pri prevzatí jeho zastúpenia. Toto právne zastúpenie trvá až dodnes. Žalovaný na pojednávaní dňa 07.

05. 2014, kedy urobil uznávací prejav, mohol požiadať okresný súd o odročenie pojednávania z dôvodu,
že na pojednávaní nebol prítomný jeho právny zástupca, ktorého si zvolil. Súhlasil, aby sa pojednávalo
v jeho neprítomnosti. Doplnenie žaloby zo dňa 23. 11. 2013, ktoré bolo zmenou pôvodnej žaloby, bolo
doručené okresnému súdu dňa 03. 01. 2014 v troch rovnopisoch, pričom žalovaný prostredníctvom
právneho zástupcu mal možnosť sa s ním oboznámiť a zaujať stanovisko. Poukázala na to, že zvýšenia

spoločenského uplatnenia v sume 2.233,50 Eur, čo predstavuje 50 % základného odškodnenia sťaženia
spoločenského uplatnenia, ktoré jej bolo poisťovňou vyplatené v priebehu súdneho konania (v sume
4.467,- Eur), sa domáhala z toho dôvodu, že po dopravnej nehode, ktorej bola účastníkom, sa jej život
obrátil na ruby. Aj keď jej zdravotný stav nebol dobrý, ukončila práceneschopnosť, pretože brala ohľad
na žalovaného, aby nebol trestne stíhaný. Preto sa voči uzneseniu Okresnej prokuratúry Zvolen č.

k. 1Pv654/10-4 zo dňa 24. 01. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 02. 2011 a ktorým bolo
trestné stíhanie žalovaného podmienečne zastavené, nepodala sťažnosť. Jej sťaženie spoločenského
uplatnenia spočíva v týchto následkoch: obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu ľahkého stupňa
(vzpažením, predpažením nad 135 stupňov) a trvalé následky po pretrhnutí dlhej hlavy dvojhlavého
svalu ľahkého stupňa. Tento stav možno považovať z medicínskeho hľadiska za trvalý a tento stav

sa bude len zhoršovať. V čase dopravnej nehody mala 58 rokov a do úrazu bola zdravým človekom,
plnohodnotne prežívala svoj život. Následkom dopravnej nehody je obmedzovaná vo svojom rodinnom,
pracovnom aj spoločenskom živote, čo ovplyvňuje kvalitu jej doterajšieho života. Aj v súčasnej dobe sa
podrobujepravidelnýmkontrolámulekára.Preddopravnounehodoubolaplnohodnotnepracovnečinná,venovala sa aktívne svojim záľubám a koníčkom. Máva časté bolesti hlavy a bolesti ostatných zranených
častí tela, ako aj závrate a bolesti pri zmene počasia, často trpí depresívnymi prejavmi, narušením
koncentrácie a celkovej psychickej pohody. Porušená psychika sa u nej prejavuje značnou nervozitou a

podráždenosťou, zmenou nálady, precitlivosťou a poruchami spánku, nespavosťou a taktiež zažívacími
problémami. Prejavuje sa u nej psychická trauma po zážitkoch dopravnej nehody a má strach a trpí
panikou pri prechode cez cestu. Často je nútená navštevovať svojho psychológa, ktorý u nej následkom
úradu diagnostikoval demofóbiu a dromofóbiu. Máva časté prerušovanie spánku pri pretočení sa na
pravú stranu, začne ju bolieť ruka v oblasti ramenného kĺbu. Na pravej strane môže odpočívať len vtedy,

ak sa ramenný kĺb nedotýka podložky. Ako praváčka sa musela pri úkonoch preorientovať na pozíciu
ľaváčky. Musí si dávať pozor nielen pri rehabilitácii, ale aj v civilnom živote na možnosť posunu svalu
pri neopatrnom pohybe (napr. dvíhanie). V tom prípade by bola nutná operácia. Pri domácich prácach a
činnostiach, keďže je už dôchodkyňou, musí tieto činnosti vykonávať z obmedzením, aby nezaťažovala
ruku. Musí sa starať aj o svoju 85 ročnú chorú matku. O invalidný dôchodok, hoci jej vznikol nárok v
súvislosti s dopravnou nehodou, nepožiadala. Po dopravnej nehode nastúpila do práce a počkala na

priznanie starobného dôchodku. Z lekárskej správy z neurologickej ambulancie MUDr. Dušana Kanáta
zo dňa 11. 02. 2013 vyplýva, že u nej bola diagnostikovaná parkinsonova choroba, čo má zrejme súvis
s dopravnou nehodou. Podľa vyjadrenia lekárov jej zdravotný stav zapríčinený dopravnou nehodou sa
bude len zhoršovať. Na základe uvedeného má za to, že sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti
za škodu na zdraví, ktorú jej spôsobil žalovaný protiprávnym konaním. Uviedla, že prvoinštančný súd

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvej inštancie dospel
za základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá by
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie prvoinštančného súdu považuje

za zmätočné a nepreskúmateľné, riadne a dostatočne neodôvodnené. Zároveň požiadala, aby odvolací
súd v prípade potvrdenia rozsudku prvoinštančného súdu pripustil dovolanie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne
správny potvrdiť. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle a podrobné

dokazovanie, vec správne právne posúdil, pričom s jeho právnymi názormi sa plne stotožňuje. Uviedol,
že udelil plnomocenstvo advokátskej kancelárii Consilior Iuris, s. r. o., na jeho zastupovanie dňa 10.
10. 2013, ktoré bolo oznámené okresnému súdu dňa 11. 10. 2013 spolu so žiadosťou o odročenie
pojednávania. Dňa 24. 02. 2014 právnemu zástupcovi vypovedal plnomocenstvo, pretože v zmysle §
11 ods. 5 zák. č. 381/2011 Z. z. žiadal o ustanovenie právneho zástupcu poisťovňu Kooperativa, a. s..

Vypovedanieplnomocenstvabolooznámenéokresnémusúdudňa25.02.2014.PoisťovňaKooperativa,
a. s. mu neustanovila právneho zástupcu, pričom z dôvodu jeho zlej finančnej situácie si nemohol zvoliť
iného právneho zástupcu. Tvrdenie žalobkyne, že v čase pojednávania na okresnom súde dňa 07. 05.
2014 mal zvoleného právneho zástupcu, ktorý len nebol prítomný, je nepravdivé. Advokátskej kancelárii
Consilior Iuris, s. r. o. udelil opätovne plnomocenstvo na zastupovanie v tejto veci dňa 11. 11. 2016, ktoré

trvá dodnes. Na pojednávaní dňa 07. 05. 2014 síce bez právneho zástupcu uznal nároky žalobkyne,
ale z jeho uznávacieho prejavu nevyplýva, že vedel, že uznáva nároky na náhradu škody, ktoré sú
premlčané. Je teda nepochybné, že jeho uznávací prejav nebol vykonaný v súlade s ustanovením § 558
OZ. Vzhľadom na uvedené dňa 11. 11. 2016 na pojednávaní mohla byť zo strany žalovaného vznesená
úspešná námietka premlčania na náhradu vecnej škody vo výške 318,88 Eur, nároku na náhradu straty

na zárobku počas práceneschopnosti vo výške 547,17 Eur a nároku na náhradu liečebných nákladov
vo výške 207,64 Eur. Nesúhlasí s názorom žalobkyne, že uznal dlh. S touto otázkou sa podrobne
zaoberal okresný súd v rozsudku, svoje stanovisko aj náležite zdôvodnil a vyslovil svoj právny názor, že
k uznaniu premlčaného nároku nemohlo z jeho strany dôjsť, pretože neboli splnené podmienky uznania
uvedené v § 558 OZ. Ďalej uviedol, že žalobkyňa v priebehu konania nepreukázala ani nepredložila

žiadne relevantné dôkazy o tom, že v jej konkrétnom prípade boli splnené podmienky na zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v maximálnej zákonnej výške uvedené v § 5 ods. 5
zák. č. 437/2004 Z. z., t. j. že bola uznaná invalidnou a taktiež že v jej konkrétnom prípade sa jedná
o prípad hodný osobitného zreteľa. Žalobkyni bola zo strany poisťovne vyplatená suma 2.253,50 Eur
za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri vyčíslení tohto odškodnenia sa vychádzalo z lekárskeho

posudku o bolestnom a o sťažení spoločného uplatnenia zo dňa 16. 01. 2012 vyhotovenom MUDr.
Radomírom Gajdošom a MUDr. Lukášom Sýkorom. Zo strany žalobkyne neboli predložené žiadne
relevantné dôkazy, ktoré by bezpochyby preukazovali skutočnosť, že žalobkyňa bola uznaná invalidnou
a že sa jedná v jej prípade o dôvod hodný osobitného zreteľa. Žalobkyňa nepodložila svoje tvrdenia, žebola obmedzená na spoločenskom, rodinnom, osobnom, kultúrnom živote tak, aby súd mohol dôvodne
rozhodnúť, že v jej prípade ide o prípad hodný osobitného zreteľa a je jej možné priznať zvýšenie
odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu hodného osobitného zreteľa.

4.V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutom výroku (druhý výrok) a v závislom
výroku o trovách prvoinštančného konania (tretí výrok) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP

potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane

jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalobkyne v odvolaní.

8. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobkyne odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa
v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť

v konaní pred okresným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366
CSP na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.

9. Vzhľadom na uplatnené odvolacie námietky žalobkyne je v prvom rade potrebné zdôrazniť, že
odvolací súd je viazaný konkrétnymi odvolacími dôvodmi, preto preskúmavacie oprávnenie odvolacieho

súdu bolo ohraničené medzami, v ktorých sa žalobkyňa (odvolateľka) domáhala preskúmania
rozhodnutia, a teda pri svojom rozhodovaní prihliadal iba na dôvody odvolania, ktoré boli uvedené
žalobkyne v odvolacej lehote, t.j. či došlo k platnému uznaniu dlhu zo strany žalovaného s právnymi
účinkami uznania dlhu a či na strane žalobkyne sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na zvýšenie
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z..

10. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi v predpísanej písomnej
forme. Uznanie dlhu podľa § 558 OZ zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania
trval. K tomu, aby uznanie dlhu malo účinky, je potrebné, aby a) dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj
dlh, b) v písomnom uznaní bol dlh určený (uznaný) čo do dôvodu a výšky. Uznanie dlhu nespôsobuje

zánik pôvodného záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom z dôvodu uznania.

11. Uznať podľa § 558 OZ je možné aj premlčaný dlh. Takéto uznanie však zakladá právnu domnienku
existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, ak dlžník ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak
dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový (error facti) alebo pre právny omyl (error iuris), napr.

pretože nepoznal ustanovenia o premlčaní, nemá jeho uznanie spomenuté právne následky. Aj uznanie
premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku, preto sa dlžník môže brániť námietkami, že dlh
nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval. Uznanie dlhu spôsobuje: a) vznik právnej domnienky,že dlh v čase uznania trval b) prerušenie premlčania a začiatok novej 10 ročnej premlčacej doby podľa
ustanovenia § 110 ods. 1 OZ.

12. Pod premlčaním sa rozumie - oslabenie práva - t.j. súdnu nevymáhateľnosť práva, ktoré
sa neuplatnilo v stanovenej lehote (premlčacej dobe) za podmienky, že dlžník vznesie námietku
premlčania, ale vzhľadom na existenciu záväzku možnosť dlžníka premlčaný záväzok (naturálny
záväzok) dobrovoľne splniť aj po uplynutí premlčacej doby. Premlčanie spočíva na dvoch právnych
skutočnostiach: 1/ na uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby, ktorú nemožno skrátiť ani predĺžiť,

pretože je upravená kogentnými predpismi, 2/ na neuplatnení práva pred súdom alebo u iného
príslušného orgánu.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že nárok žalobkyne na náhradu vecnej
škody, nárok na náhradu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti a nárok na náhradu
liečebných nákladov je premlčaný. Okresný súd správne prihliadol na námietku premlčania vznesenú

žalovaným. V posudzovanej veci došlo k uplynutiu trojročnej objektívnej doby (§ 106 ods. 2 OZ) na
uplatnenie náhrady vecnej škody a dvojročnej subjektívnej doby (§ 106 ods. 1 OZ) na uplatnenie nároku
na náhradu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti a na uplatnenie nároku na náhradu
liečebných nákladov.

14. Odvolací súd (zhodne s názorom okresného súdu) konštatuje, že nie je možné prihliadnuť na
uznanie nároku žalovaného na pojednávaní dňa 07. 05. 2014, keďže v zmysle ustanovenia § 558
Občianskeho zákonníka uznanie premlčaného dlhu má právny následok len vtedy, ak ten kto dlh uznal
vedel o premlčaní. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný nemal vedomosť o premlčaní dlhu, pričom v
čase uznania dlhu (dňa 07. 05. 2014) nebol ani zastúpený právnym zástupcom. Z oznámenia právneho

zástupcu žalovaného zo dňa 25. 02. 2014 (č.l. 118 spisu) a z oznámenia žalovaného zo dňa 25. 02. 2014
(č.l. 125 spisu) vyplýva, že žalovaný odvolal splnomocnenie zo dňa 10. 10. 2013 udelené advokátskej
kancelárii Consilior Iuris s.r.o. na jeho zastupovanie v tomto spore. Odvolanie splnomocnenia bolo
oznámené okresnému súdu dňa 25. 02. 2014. Advokátskej kancelárii Consilior Iuris, s. r. o. udelil
žalovaný opätovne splnomocnenie na jeho zastupovanie v tomto spore dňa 11. 11. 2016 (č.l. 244 spisu).

15. Sťaženie spoločenského uplatnenia možno odškodniť iba v prípade, ak poškodenie na zdraví má
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre bežné životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre naplnenie spoločenských úloh. Primárne sa zohľadňuje
povaha následkov poškodenia a ich predpokladaný vývoj. Zákon č. 437/2004 Z. z. kladie dôraz na

kvantitatívnu stránku vyjadrenú rozsahom, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
spoločenskom živote oproti stavu pred poškodením zdravia.

16. Posúdenie, či u konkrétneho poškodeného ide o prípad hodný osobitného zreteľa podľa ustanovenia
5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. odôvodňujúci zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia, je výlučne úlohou súdu.

17. Ohľadne zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia odvolací súd súhlasí s názorom
okresného súdu, že v danej veci nejde o prípad hodný osobitného zreteľa. Žalobkyňa neuviedla a ani
nepreukázala žiadne také právne významné skutočnosti, ktoré by zakladali tento výnimočný nárok

na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Argumenty žalobkyne ohľadne jej
obmedzenia v rodinnom, pracovnom aj spoločenskom živote zostali vo všeobecnej rovine.

18. Z ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. vyplýva, že súd môže v prípadoch hodných
osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia

najviac o 50%. Okresný súd správne zistil, že u žalobkyne sťaženie spoločenského uplatnenia spočívalo
v obmedzení pohyblivosti ramenného kĺbu ľahkého stupňa (spažením, predpažením nad 135 stupňov)
a v trvalých následkoch po pretrhnutí dlhej hlavy dvojhlavého svalu ľahkého stupňa (viď. Lekársky
posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 16. 01. 2012) a žalobkyni nebola priznaná invalidita
v dôsledku poškodenia jej zdravia protiprávnym konaním žalovaného. Vzhľadom na uvedené odvolací

súd (stotožňujúc sa s názorom okresného súdu) uvádza, že v posudzovanej veci na strane žalobkyne
neboli dané podmienky pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa ustanovenia
5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z..19. Pretože za tohto skutkového a právneho stavu rozhodol okresný súd správne, odvolaciemu súdu
neostalainámožnosťakorozsudokokresnéhosúduvodvolanímnapadnutomvýrokupodľaustanovenia
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť, vrátane závislého výroku o trovách prvoinštančného konania (tretí výrok),

pretože okresný súd náležite aplikoval ustanovenie § 257 CSP a z dôvodov hodných osobitného zreteľa
náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

20. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa vyššie uvedených
ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách
odvolacieho konania neaplikoval ustanovenie § 257 CSP, keďže ako bolo uvedené, v odvolacom
konaní bol plne úspešný žalovaný. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa vo

svojom rozhodnutí vysporiadal náležitým spôsobom s uplatnenými nárokmi žalobkyne, prihliadajúc
na žalovaným oprávnene vznesenú námietku premlčania a taktiež s neodôvodnenosťou žalobkyňou
uplatneného nároku na zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalovaný síce
spôsobil vznik škody na zdraví žalobkyne, avšak žalobkyňa podala žalobu na okresný súd po márnom
uplynutí premlčacej doby a ohľadne zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia bola žaloba podaná

nedôvodne. I napriek týmto skutočnostiam žalobkyňa podala odvolanie.

21. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu (prvý výrok) zostal nedotknutý (367 ods.
2 CSP).

23. V súvislosti so žiadosťou žalobkyňou uvedenou v odvolaní, aby odvolací súd v prípade potvrdenia
rozsudkuprvoinštančnéhosúdupripustildovolanie,odvolacísúduvádza,žejednakžalobkyňaneuviedla

konkrétnu otázku, ktorú by mal dovolací súd riešiť ako otázku po právnej stránke zásadného významu
a ani odvolací súd takúto otázku v prejednávanej veci nezistil.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).