Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. august 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413206245
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4413206245.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senát JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom
Příkop 843/4 Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26429705, proti žalovanej: X. M., rod. F.,
bytom ul. R. XXXX/XX X. B., o zaplatenie sumy 576,39 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 26. septembra 2016 pod č.k. 5C/251/2013-105, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
p o t v r d z u j e .

Žalovanej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca podanou žalobou voči žalovanému uplatnil pohľadávku podľa článku 4 ods.1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007 (ďalej aj „nariadenia“), v sume 576,39 eura so
zmenkovým úrokom 0,25% denne, 6% ročným úrokom a zmenkovú odmenu vo výške 3,19 eura, z
dôvodu, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa
21.07.2009 na zmenkovú sumu 670,39 eura, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške
0,25% denne od 29.01.2010 a indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou "na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ

doposiaľ zo zmenkovej sumy zaplatil 94 eur.
1.1.Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 21. 07. 2009 žalovaný, ako dlžník, uzavrel so spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, ako veriteľom, Zmluvu o úvere číslo 405700023, na
základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 300 eur a žalovaný sa zaviazal zaplatiť veriteľovi úver
spolu s poplatkom vo výške 264 eur, t.j. celkovo čiastku 564 eur, a to v 12 mesačných splátkach po
47 eur, počnúc dňom 15. 08. 2009. V zmluve bolo uvedené, že finančné prostriedky boli poskytnuté na
výkon zamestnania a zároveň na druhej strane zmluvy o úvere sa nachádzajú Všeobecné podmienky

poskytnutia úveru, kde v článku 14 sú uvedené ustanovenia dohody o vyplnení zmeniek, podľa
ktorých na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z tejto
úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú
sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok
stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky prípadne uhradí
len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma

budepozostávaťzosumyvšetkýchpeňažnýchnárokovveriteľavočidlžníkovi,ktoréveriteľovivzniknúku
dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek
remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zároveň
žalovaný dňa 21. 07. 2009 podpísal veriteľovi zmenku s tým, že zaplatí za túto zmenku pri predloženína rad POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava sumu 670,39 eura a zmenkový úrok 0,25 % denne od 29. 01.
2010, pričom zmenková suma, ako aj dátum začiatku úročenia boli do zmenky dopísané dodatočne,
keď sa stal splatný celý dlh. V zmenke je uvedené, že je splatná „bez protestu“, „na platenie predložiť v

lehote 4 rokov od vystavenia“ a že je splatná pre POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava
(zmluva o úvere a zmenka ).
1.2.V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky vedenom pod sp.zn.
15Er/1069/2011 sa spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., ako oprávnená domáhala voči žalovanému
ako povinnému vymoženia sumy 862,14 eura s príslušenstvom. K žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola doložená Zmluva o úvere č. 405700023 zo dňa 21. 07. 2009 a rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava SR 10454/10, ktorý bol vydaný na základe neúplnej zmenky
(blankozmenky) vystavenej dňa 21. 07. 2009. Oprávnená doložila uvedenú zmenku. Okresný súd Nové
Zámky uznesením pod č.k. 15Er/1069/2011 zo dňa 27. 07. 2011 zamietol žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 07. 2013. Uznesením zo dňa
05. 09. 2013 exekučný súd exekučné konanie zastavil.

1.3. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu napadnutým rozsudkom zamietol. Rozhodnutie vo veci samej
odôvodnil podľa ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy o úvere (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 3 ods. 1, §
53 ods. 4 písm. k/, písm. l/, § 39 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b), § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 6
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o

spotrebiteľských úveroch“), § 265 Obchodného zákonníka (zákon číslo 513/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov), a čl. I § 10, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, §17, 5 ods. 1,2,3, §47 ods.1 bod 2,§ 77 ods.1,2 zákona
č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmenkový
a šekový zákon).

1.4.Súd prvej inštancie k argumentácii žalobcu, že mal postupovať výlučne podľa procesných pravidiel
nariadenia č. 861/2007 zdôraznil, že nariadenie žiadne pravidlá o prípustnosti dôkazov neobsahuje, a
v súlade s ustanovením čl. 5, 19 tohto nariadenia je potrebné riadiť sa procesným právom Slovenskej
republiky,povinnosťousúdujeexoffoskúmať,činejdeospotrebiteľskývzťah.Vtejtosúvislostipoukázal,
že žiadne ustanovenie nariadenia nevylučuje takéto skúmanie spotrebiteľského charakteru právneho

vzťahu, ktorý je predmetom konania a to aj v prípade, ak je žalovaný nečinný. Preto vo veci nariadil
pojednávanie za účelom zistenia, či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah. Vzhľadom na ustanovenie
bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení zmenky), ako aj vzhľadom na
zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom
remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a na zhodu dátumu vystavenia

zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere dospel k záveru, že zmenka bola vystavená žalovaným
ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere, konkrétne ako blankozmenka. Zmluvu o úvere, ktorú
uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu, vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, napĺňajúcu
znaky uvedené v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka. Vychádzal z toho, že uvedený úver bol
poskytnutý na súkromné účely. Veriteľ, ktorý má v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú

zmluvu, dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy, tieto pochybnosti
neodstránil. Po preskúmaní zmluvy o úvere a všeobecných podmienok dospel k záveru, že zmluva je
koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán a to nielen v zabezpečovacích prostriedkoch (notárska zápisnica prostredníctvom
splnomocnenca, záložná zmluva uzavretá prostredníctvom splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné

pokuty, blankozmenka) a zároveň je celá zmluva a podmienky koncipované výlučne na prospech
veriteľa, obsahuje iba povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Takáto nerovnosť podmienok
účastníkov zmluvy sa prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Z
tohtodôvodupretospoločnostiPOHOTOVOSŤs.r.o.,akoveriteľovizozmluvyoúvere nemohlovzniknúť
ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa článku 14 všeobecných podmienok. Ak teda bola zmenka

vyplnená napriek tomu, že právo na jej vyplnenie nevzniklo, nie je možné sa na základe takto vyplnenej
zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Záverom konštatoval, že ustanovenie čl. 14 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru je jednoznačne v rozpore s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka ako
aj s ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa a spôsobuje značnú nerovnováhu
medzi účastníkmi tohto záväzkového vzťahu a preto zmenku, ktorá bola vystavená na základe tohto

zmluvného dojednania vyhodnotil ako neplatnú, pretože samotná dohoda o vyplnení zmenky je
neplatná. Ďalej uviedol, že ak by zmluva o úvere bola platná, právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo
vzniknúť, pretože dohoda o vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytovania úveru
nebola so žalovaným individuálne dojednaná a, preto prestavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzmysle § 53 ods-5 OZ je absolútne neplatná. V čase vystavenia zmenky bolo prípustné jej vystavenie,
ale veriteľ ju nemohol prijať, pretože bola vystavená podstatne vyššou zmenkovou než pripúšťalo
ustanovenie § 4 ods.6 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o

úvere, dohody o vypĺňacom práve, nemožnosti predloženia zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu .Z
uvedených dôvodov žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní
žiadne nevznikli a žiadne trovy si neuplatnil(142 ods. 1 OSP).

2.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť

a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že súd prvej inštancie mu svojím postupom odňal možnosť
konať pred súdom, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietal, že strany sporu nenavrhli dokazovanie
úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie je podľa
§ 120 OSP ovládané prejednacou zásadou. Predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
preukazujúcujasne,úplneazrozumiteľnejehoprávonaúhraduzmenkovejsumyajejpríslušenstva.Voči

forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvej inštancie mal rozhodnúť o práve na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaný mohol na základe čl.
5 ods. 3 a 6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak neurobil, akékoľvek iné
námietky musia byť odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením.

Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdila
žiadna strana sporu, preto dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov,
ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Poukázal na
rozhodnutia iných súdov, ktoré rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech. Trval na tom, že je
majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského vzťahu.

Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na ustanovenie
§ 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaný nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Súd prvej inštancie
porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú po
indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom je irelevantný. Nie je

muznámyobsahúdajnéhozmluvnéhovzťahu.Ďalejnamietal,žedohodaovyplňovacomprávenemohla
byť neplatnou ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože právna úprava spotrebiteľských úverov
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu
k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych
zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nesúhlasil s názorom súdu, že sú závislé na

úverovom vzťahu. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto
konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Na
podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutia iných súdov, a to Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 21. 11. 2013, č.k. 43CoZm/10/2013, Krajského súdu v Prešove zo dňa 05.09.2016 sp.zn.
10 Co79/2013 rozhodnutia NS ČR a Ústavného súdu ČR.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania

žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok
vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP, keďže

sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie, na tieto ďalej
iba poukazuje.

5.Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal
zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu je
navrhovateľ ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa, pričomindosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.

6. Súd prvej inštancie v danej veci žalobu žalobcu zamietol s odôvodnením o neplatnosti dohody o
vyplnení zmenky. Žalobca sa s týmto záverom nestotožnil a v podanom odvolaní namieta vykonanie
dokazovania oboznámením úverovej zmluvy súdom prvej inštancie.
7. Odvolací súd podrobil prieskumnej činnosti tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie,
ktoré mu predchádzalo a zaoberal sa dôvodmi žalobcom podaného odvolania. Žalobca v podanom

odvolaní namieta a vytýka súdu prvej inštancie vykonanie dokazovania nad rámec oboznámenia sa
so zmenkou, a to oboznámením sa s úverovou zmluvou a exekučným spisom. Toto tvrdenie žalobcu
je potrebné vyhodnotiť ako účelové a neopodstatnené. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter vzťahu
medzi stranami sporu, bol súd prvej inštancie zo zákona povinný skúmať tieto skutočnosti a okolnosti
vystavenia zmenky a jej uplatnenia žalobcom. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o vyplnení zmenky, z ktorého dôvodu napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a využijúc ustanovenie § 387
ods. 2 CSP, keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil i s odôvodnením napadnutého rozsudku,
na dôvody v ňom uvádzané, iba poukazuje.
10. Okrem dôvodov uvedených súdom prvej inštancie, na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozsudku, odvolací súd dáva do pozornosti, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 26. 09.

2016. V Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod číslom 93/2015 publikované spoločné stanovisko
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho
stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v
nasledovnom znení:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu

procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ:
2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k

prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky ( bez ohľadu na to,
či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - v zákonom
stanovenom osobitnom médiu so špeciálnym zameraním a účelom, pod R 93/2015. Uvedeným
postupomplnilnajvyššísúdzákonomstanovenúpovinnosťdbaťojednotnývýkladajednotnépoužívanie
zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 16 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch

a sudcoch). Táto povinnosť mu v súčasnosti vyplýva z ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O publikovaní predmetného rozhodnutia bolo
rozhodnuté v rámci zákonom upraveného mechanizmu zabezpečujúceho koherentnosť judikatúry (IV.
ÚS 60/2010). Osobitný proces, výsledkom ktorého bolo publikovanie spoločného stanoviska oboch
kolégií v zbierke ako R 93/2015, priznáva tomuto stanovisku osobitný význam. Výklad najvyššieho

súdu, ktorý v ňom podal, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale vysokú
vecnú autoritu. I keď judikatúra najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu silu
má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi
jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom). Nemožno prehliadať podstatný rozdiel
medzi rozhodnutím nepublikovaným v zbierke (ďalej len „nepublikované rozhodnutie“) a rozhodnutím,

ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom
najvyššieho súdu uverejnené v zbierke (ďalej len „publikované rozhodnutie“). Pokiaľ nepublikované
rozhodnutie Najvyššieho súdu vyjadruje názor členov senátu (resp. väčšiny členov senátu) najvyššieho
súdu v individuálne ním prejednávanej veci, názor vyjadrený v publikovanom rozhodnutí je zároveňzovšeobecňujúcim názorom (relevantnej väčšiny) členov kolégia najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí
viacero senátov. Názor vyjadrený v nepublikovanom rozhodnutí sa v tomto zmysle prípadne (ak vec
prejednávajúci senát dospeje k záveru, že sú pre to splnené podmienky) môže odkloniť či odchýliť od

názoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí, tým ale ešte bez ďalšieho nedochádza k „prekonaniu“
názoru, na ktorom spočíva publikované rozhodnutie. Zákon č. 191/1950 Sb. a OSP reagovali na prijaté
rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným od 23.12.2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb.
v §17 ods.1 o novú vetu a doplnil odsek 2. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaným
zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno

majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej
povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný
zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Poznámka pod čiarou odkazuje príkladom na § 52 Občianskeho zákonníka, § 5a zákona č. 250/2007
Z.z. Tento zákon v čl. I. zmenil a doplnil OSP v § 79 o odseky 3, 4, § 114 ods. 2 OSP, v ktorých

upravil náležitosti návrhu na začatie konania pri nároku uplatnenom zo zmenky a sankciu za nesplnenie
povinnosti spočívajúcej v posudzovaní nároku titulom spotrebiteľskej zmluvy a poučenie žalovaného o
možnosti uplatňovania námietok.

9.Odvolací súd, riadiac sa judikátom R 93/2015, by preto v zásade nemusel vysvetľovať, prečo

tento judikát považuje za opodstatnený (platí totiž zásada, že len ten, kto volí odklon od judikatúry,
musí náležite vysvetliť, prečo sa neriadi judikátom). Napriek tomu však viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania k jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu, spočívajúcim predovšetkým v zdôraznení platnosti
príslušnejzmenkyanepripusteníakéhokoľveksúdnehoprieskumuokolnostívznikuzmenkyavykonania
dokazovania v tomto smere udáva, že sa nestotožnil s jeho argumentáciou spochybňujúcou postup

súdu pri vykonávaní dôkazov. Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na
spravodlivý súdny proces a zásadu kontradiktórneho konania, najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho
pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia.
Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Nariadenie nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať
procesnoprávne predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu znalostí
určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých
mravov. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov, ako základný procesný predpis platný
na území Slovenskej republiky do 30. 06. 2016, dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, kde

v tretej vete odseku 1 umožňoval súdu výnimočne vykonať aj iné, než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak
je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku
s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvňovaná povahou použitého procesného nástroja.
Skúmanie prípadne absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej súd pristupuje ex offo nie je nariadením
vylúčená. Súd prvej inštancie preto správne vykonal dokazovanie v súlade s ustanovením § 120 OSP,

správne v súlade s ustanovením § 132 OSP vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a vyhodnotil
skutkový stav, na ktorý aplikoval správne ustanovenia zákona v správnej interpretácii. Napriek tomu,
že dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesný poriadok - Civilný sporový poriadok, v
zmysle prechodných ustanovení odvolací súd postup súdu prvej inštancie posudzoval podľa ustanovení
doterajších, t.j. podľa Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na neplatnosti
zmluvy o úvere pre hrubé narušenie rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to najmä
v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch. Zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatný právny
úkon, z ktorého veriteľovi nemohlo vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Žalobca v dôvodoch
odvolania neuviedol k právnemu posúdeniu veci nič, argumentoval len tým, že prvostupňový súd

nemohol založiť svoj názor na skúmaní tohto právneho úkonu, ktorého nebol účastníkom konania a mal
rozhodovať len na základe ním predloženej zmenky. Vzhľadom na vyššie uvedené, prijaté stanovisko
NS SR v judikáte R 93/2015, odvolací súd považuje tento odvolací dôvod za bezpredmetný.

10.Súd prvej inštancie vyhodnotil dohodu o vyplnení zmenky ako neplatnú dohodu, pretože pôvodnému

remitentovi vôbec nevzniklo právo na vyplnenie zmenky. Pôvodný remitent nemal práva a povinnosti zo
zmenky, preto ich nemohol indosamentom previesť na navrhovateľa. Žalobca v odvolaní poukázal na
zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý pripúšťal vystavenie zmenky. Uviedol, že limitovaná bola len
výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia a bolo pripustené vypĺňaťich dodatočne po ich vystavení. V tejto časti odcitoval celý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 43 CoZm 10/2013 z 21.11.2013, na záveroch ktorého založil svoje tvrdenie a uznesenie Krajského
súduvPrešove10Co79/2013zodňa05.09.2013.Odvolacísúdpoznamenáva,žeuvedenérozhodnutia

nie sú záväzné, vyjadrujú názor dvoch senátov obchodných kolégií odvolacích súdov, nesúladných s
judikátom R 93/2015. Žalobca okrem citácii týchto rozhodnutí, neuviedol žiadne okolnosti ozrejmujúce,
v čom nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Iba z obsahu predložených rozhodnutí odvolací
súd vyvodil, že podľa jeho názoru, súd prvej inštancie bol oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje
všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona do nej uviesť. S uvedenými dôvodmi sa

odvolací súd vyporiadal vo vyššie uvedených dôvodoch.

11.V závere odvolací súd dodáva, že jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada,
podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú
povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli
záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená,

že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je
spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010 umožňovala používať zmenky aj
v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti
nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31. 12. 2010
nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo

zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom od
01. 01. 2011 do 30. 04. 2014. S účinnosťou od 01. 05. 2014 je táto ochrana zabezpečená v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje

žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých
okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch môže byť nepoužiteľná. Na
podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky nemohol vzniknúť platný
zmenkový záväzok.

12.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1

CSP, úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpenýosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).