Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315214153
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8315214153.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.

Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: ASUAN a.s., Magnezitárska 5, 040
13 Košice, IČO: 36 594 377, právne zastúpený JUDr. Peter Kerecman, advokát, AK Rázusova 1, 040
01 Košice, proti žalovanému: STAVOMONT SP Snina, spol. s r.o. v likvidácií, Stakčínska 758/8, 069 01
Snina, IČO: 31 722 849, právne zastúpený JUDr. Peter Nízky, advokát, AK Námestie slobody 2, 066
01 Humenné, o zaplatenie príslušenstva zo sumy 1.227,13 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č. k. 12Cb/268/2015-74 zo dňa 21.9.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o vyhovení žalobe vo veci samej,

ako aj vo výroku o trovách konania.

Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) dňa
21.12.2015 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1.227,13
eur s úrokom z omeškania, presne špecifikovaným. Dňa 18.1.2016 zobral žalobca žalobu čiastočne
späť, a to v časti nároku na zaplatenie sumy 1.227,13 eur, a to z dôvodu, že žalovaná suma bola zo
strany žalovaného uhradená, a tak predmetom konania zostal nárok na zaplatenie úroku z omeškania

vo výške 5,05 % ročne zo sumy 310,37 eur od 2.6.2015 do 18.12.2015, zo sumy 630,54 eur od 2.6.2015
do 18.12.2015, zo sumy 286,22 eur od 17.6.2015 do 18.12.2015. Súd prvej inštancie uznesením č. k.
12Cb/268/2015-45 zo dňa 22.4.2016, ktoré sa stalo právoplatným dňa 14.5.2016, konanie v časti nároku
nazaplateniesumy1.227,13eur, zastavilaodvolanímnapadnutýmrozsudkomzodňa21.9.2016žalobe
vo zvyšku vyhovel, okrem nároku na zaplatenie úroku z omeškania za deň 5.1.2016.

2. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že mal za preukázané, že medzi stranami sporu

bola uzatvorená kúpna zmluva podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom kúpna cena za
dodaný tovar, nebola zo strany žalovaného zaplatená v lehotách splatnosti jednotlivých uvedených súm
vychádzajúcich z predložených faktúr, ktorými žalobca cenu dodaného tovaru vyúčtoval a žalovaný sa
tak dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z
omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti predmetných faktúr až do dňa zaplatenia kúpnej ceny,
pričom zákonná výška úroku z omeškania v období od 1.1.2015 do 31.12.2015, bola 8,05 % ročne.
Nárok na úrok z omeškania uplatnený zo strany žalobcu vo výške 5,05 % ročne, neodporuje zákonnej

úprave a preto súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 310,37 eur od 2.6.2015 do 4.1.2016, zo sumy 630,54 eur od 2.6.2015 do
4.1.2016 a zo sumy 286,22 eur od 17.6.2015 do 4.1.2016. Žalovaný dňa 5.1.2016 uhradil pohľadávku
žalobcu na istine v celom rozsahu, a podľa názoru súdu prvej inštancie, mu nárok na úrok z omeškaniapatrí iba do dňa 4.1.2016, t. j. do dňa predchádzajúceho úhrade, a nie až do dňa úhrady, pretože v tento
deň už žalovaný nebol v omeškaní. Súd prvej inštancie preto žalobu, pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok
na úrok z omeškania za deň 5.1.2016, ako nedôvodnú ako už je aj vyššie uvedené v tejto časti zamietol.

3. Súčasne súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania a priznal ich náhradu v plnom rozsahu
žalobcovi. Vychádzal z ustanovení § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v časti o zaplatenie úroku a v časti o trovách konania,

odvolanie žalovaný. Uviedol, že síce žalovaný zaplatil istinu, ktorá bola predmetom sporu, ale to ešte
neznamená, že automaticky súhlasí s príslušenstvom istiny. Žalovaný mal za to, že po zaplatení istiny
na základe dohody, žalobca stiahne žalobný návrh a nebude sa ďalej domáhať uplatnenia príslušenstva.
Súčasne poukázal, že v predmetnej veci nebolo vytýčené pojednávanie, len termín vyhlásenia rozsudku
a tak na pojednávaní nemohol predložiť na obranu pred žalobou svoje dôkazy a bolo tak porušené jeho
právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom a tým aj právo na spravodlivé súdne konanie.

Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie.

5. K uvedenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť a súčasne žiadal aj trovy odvolacieho konania. Uviedol, že k žiadnej dohode medzi ním
a žalovaným o späťvzatí žaloby na začatie konania nedošlo, ani po uhradení istiny žalovaným.

Naopak, žalobca opakovane vyzýval žalovaného k úhrade úrokov z omeškania spolu s príslušenstvom
a upozorňoval ho, že svojím konaním iba navyšuje dlžnú sumu sumu. Tiež poukázal, že právnym
dôsledkom omeškania so splatením peňažného dlhu, alebo jeho časti, je povinnosť platiť úroky z
omeškania za nezaplatené časti dlhu. Predpokladom vzniku takéhoto práva na úroky z omeškania,
je omeškanie dlžníka a preto tvrdenie žalovaného a jeho nesúhlas s úrokmi z omeškania, ako aj s

príslušenstvom, nemá oporu v zákonných ustanoveniach.

6. K uvedenému vyjadreniu k odvolaniu, sa žalovaný už nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP

(Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný a účinný od 1.7.2016),
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa zásad uvedených v
ustanovení § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania, podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že
rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny.

8. Preto krajský súd ako súd odvolací, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovení §
387 ods. 1 CSP, a to v celom rozsahu.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10.Odvolacísúdkonštatuje,žesastotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutiavcelomrozsahu
a pre zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

11. V prvom rade považuje za potrebné uviesť, že od 15.11.2016 je v zmysle výpisu z obchodného
registra STAVOMONT SP Snina, spol. s r.o. v likvidácii, a preto súd konal v ďalšom s týmto subjektom.

12. Je nesporné, že žalovaný až dňa 5.1.2016 uhradil pohľadávku žalobcu na istine v celom rozsahu
a žalobcovi tak patrí nárok aj na úroky z omeškania ktoré žalobca riadne a včas uplatnil a ktoré mu

súdom prvej inštancie boli priznané. Ich výška je zákonná. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že došlo k
dohode so žalobcom o tom, že ich náhradu žalobca požadovať nebude, čo potvrdil žalobca vo svojom
vyjadrení k odvolaniu. Naopak žiadny dôkaz o takejto ,,dohode,, žalovaný nepredložil.

13. Správny je preto aj výrok súdu prvej inštancie v časti rozsudku o trovách konania.

14. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného o tom, že nebol predvolaný na pojednávanie a že súd len vytýčil
termín vyhlásenia rozsudku. Z obsahu spisu vyplýva, že súd vytýčil pojednávanie na deň 21.9.2016, na
ktorý bol žalovaný riadne predvolaný a predvolanie prevzal dňa 7.9.2016, pojednávania sa nezúčastnil,pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. O svojich procesných právach a povinnostiach bol
však súdom prvej inštancie riadne poučený. Nemohlo preto dôjsť ani k porušeniu práva na spravodlivé
súdne konanie.

15. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, len predmetný rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu potvrdiť.

16. Žalobca bo úspešný aj v konaní pred odvolacím súdom, ktorý mu priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, čo je v súlade s ustanovením § 396 ods. 1
CSP, v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).