Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/141/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613228922
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7613228922.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne Q. S., H.. XX. X. XXXX, bytom K.,
Q. Č.. XXXX/XX, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 358 075 98,
zastúpenému Advokátskou kanceláriou Werner & Co., s.r.o., Bratislava, Stromová 54/A, IČO: 368 696
43, o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a ochranu práv spotrebiteľa a o vydanie bezdôvodného

obohatenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu 1C/303/2013-266 zo 14.2.2017 Okresného súdu
Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením 1C/303/2013-239 z 23.9.2015 konanie vo veci zastavil a rozhodol, že
účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Uviedol, že žalobkyňa sa domáhala vyslovenia neplatnosti úverovej zmluvy a pred začatím
pojednávania žalobu vzala späť, a preto podľa § 96 ods. 1,3 O.s.p. konanie zastavil. O trovách konania
rozhodol podľa § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. s použitím § 150 ods. 1 O.s.p.. Výnimočnosť nepriznania
trov konania spočívala v okolnostiach danej veci - bola žalovaná ako spotrebiteľská vec, ale aj v
okolnostiach na strane účastníkov konania, t.j. žalobkyne, a to s prihliadnutím na jej osobné a majetkové

pomery, ktoré na pojednávaní odôvodnila tým, že je nezamestnaná, výživou odkázaná na manžela, s
ktorým sa starajú o štyri maloleté deti.

3. Uznesenie v časti nepriznaných trov napadol včas podaným odvolaním žalovaný a Krajský súd v
Košiciach uznesením 2Co/605/2015-251 z 31.8.2016 zrušil uznesenie vo výroku o trovách konania a
v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že pri

rozhodovaní o trovách konania nedostatočným odôvodnením rozhodnutia porušil práva žalovaného na
spravodlivý proces.

4. Súd prvej inštancie ďalším rozhodnutím 1C/303/2013-266 zo 14.2.2017 rozhodol tak, že žiadna zo
strán nemá nárok na náhradu trov konania.

5. S poukazom na doterajší priebeh konania zdôraznil, že uznesením z 29.11.2016 priznal žalobkyni
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a to berúc do úvahy ňou deklarované majetkové a sociálne
pomery. Citoval § 257 a článok 6 ods. 1,2 základných zásad CSP a za hlavný dôvod hodný osobitného
zreteľa pre nepriznanie trov označil sociálnu a finančnú situáciu žalobkyne. Bol toho názoru, že
nepriznanie práva na náhradu trov konania žalovanému bude mať v jeho majetkovej sfére určite menej
nepriaznivý dopad ako zaviazanie žalobkyne na ich náhradu, keďže jediným jej príjmom je dávka v

hmotnej núdzi a žije v domácnosti s manželom, s ktorým sa starajú o 4 maloleté deti. Do úvahy vzal aj tú
skutočnosť, že vo veci samej išlo o spotrebiteľský spor, v ktorom je vždy prirodzene dané nerovnovážnepostavenie medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, ktorým žalobkyňa v tomto
spore nepochybne bola. Je podľa neho vysoko pravdepodobné, že nebyť späťvzatia, tak by žaloba bola
úspešná a k jej späťvzatiu došlo len z toho dôvodu, že pohľadávka pôvodne smerujúca voči právnemu

predchodcovi žalobkyne nebola uznaná dedičmi v dedičskom konaní.

6. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zmeniť a priznať mu nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. S poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu,
Ústavného súdu SR, ako aj odbornú literatúru namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého

uznesenia. Keď súd prvej inštancie argumentoval nepriaznivou sociálnou a finančnou situáciou
žalobkyne, len podľa neho nekriticky prevzal jej argumentáciu z podania, ktorým táto žiadala o
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Neobstojí podľa neho ani poukazovanie na prirodzene
nerovnovážne postavenie medzi dodávateľom a spotrebiteľom v spotrebiteľských sporoch, keďže táto
skutočnosť nemá žiadnu spojitosť s finančnou a sociálnou situáciou žalobkyne. Iba fakt, že žalobkyni
bolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku nemôže sama osebe zakladať dôvod pre použitie §

257 CSP. Ani odôvodnenie súdu prvej inštancie týkajúce sa veci samej nemá nič spoločné s možnosťou
aplikácie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Aj samotný záver súdu o spotrebiteľskom charaktere
predmetnej veci označil minimálne za predčasný a nepreukázaný. Trval tiež na tom, že práve žalobkyňa
na základe vlastného rozhodnutia iniciovala spor pred súdom a on sa v konaní len bránil.

7. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne, podrobné a zväčša presvedčivé, ale aj zákonu

zodpovedajúce sú dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje a na tieto poukazuje.

10. Súd prvej inštancie o nepriznaní trov žalovanému rozhodol s poukazom na § 257 CSP a s jeho
dôvodmi možno súhlasiť.

11. Podľa § 257 CSP (predtým ust. § 150 ods. 1 O.s.p.) výnimočne súd neprizná náhradu trov konania,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu

v konaní v zmysle ust. § 255 CSP. Aplikácia ust. § 257 CSP (predtým § 150 ods. 1 O.s.p.) pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, ak sú síce naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý v rozhodnutí je potrebné aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť prípadu môže

spočívať tak v okolnostiach u strán sporu, ale aj v okolnostiach danej veci. Ustanovenie § 257 CSP v
zmysle zaužívanej judikatúry nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť
aplikácie v zmysle svojvôle súdu, ale ide o také ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (uznesenie NS SR z 28.1.2010

sp.zn. 2MCdo/17/2009).

13. Účelom ustanovenia § 257 CSP je teda umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života,

právo sa dotvára práve sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu inému záveru o náhrade
trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Výnimočné okolnosti
a dôvody hodné osobitného zreteľa vyplývajú teda buď zo sociálneho aspektu, kedy povinná stranasporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť
len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch sa zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery oboch strán, prihliada sa na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže teda súd

dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane, a to práve s ohľadom na intenzitu
preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 8.12.2011 sp.zn.
II. ÚS 563/2001-14 po prispôsobení novej úprave).

14. Ustanovenie § 257 CSP neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania,

ale práve k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo
ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne
vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znáša svoje trovy konania
sám, preto javí spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom
pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu a s okolnosťami uplatnenia nároku
a pod. (uznesenie NS SR z 18.1.2012 sp.zn. 6MCdo/5/2011).

15. Súd prvej inštancie správne bral do úvahy kritériá, ktoré sú podstatné pre výnimočné použitie
ust. § 257 CSP, keď zohľadnil predovšetkým nepriaznivú sociálnu situáciu žalobkyne, ktorej aj
právoplatnýmuznesením1C/303/2013-264z29.11.2016bolopriznanéoslobodenieodplateniasúdnych
poplatkov v celom rozsahu a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodnil. Nepriaznivú sociálnu

situáciu a pomery žalobkyne pritom v konaní predchádzajúcom preskúmavanému rozhodnutiu žalovaný
nespochybnil. Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že žalobkyňa ako právna nástupkyňa Ľ. O., ktorý
mal byť v právnom vzťahu so žalovaným žalobu voči nemu smerujúcu vzala späť potom, ako zo strany
súdu bola oboznámená s obsahom pripojeného dedičského spisu z ktorého vyplynulo, že pohľadávka
žalovaného voči nebohému dedičmi uznaná nebola a jeho pohľadávka nebola ani predmetom dohody

o vyporiadaní dedičstva.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).