Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. september 2007

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 61Cb/13/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6104112751
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2007:6104112751.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Marianom BLAHOM v právnej veci

žalobcu A. k.s., so sídlom V. 1, P.: XXX. XX,. K., IČO: XX. XXX. XXX,. právne zast. JUDr. Ľ. M.,
advokátom, so sídlom M. č. X,. PSČ: XXX. XX,. K., proti žalovanému Z. W., nar. XX.XX.XXXX,. rod.č.
XXXXXX/XXXX,. súkromný podnikateľ s miestom podnikania D. U. P. Č., PSČ: XXX. XX,. N., IČO: XX.
XXX. XXX,. právne zast. JUDr. Ľ. K., advokátom, so sídlom H. XX,. B. B., o zaplatenie 139.160,40 Sk
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 109.582,80 Sk s 13 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 45.608,40 Sk od 27.10.2003 až do zaplatenia a s 13 % úrokom z omeškania ročne zo sumy

63.974,40 Sk od 16.11.2003 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 12.430,-- Sk a trovy právneho
zastúpenia vo výške 19.944,-- Sk na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ľ. M., vedený v T. B. a.s.,
pobočka K., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX,. VS: XXXXXX,. a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 10.03.2004 domáhal od žalovaného zaplatenie sumy
139.160,40 Sk s 0,05 % úrokom z omeškania denne zo sumy 75.186,-- Sk od 27.10.2003 až do

zaplatenia a zo sumy 63.974,40 Sk od 16.11.2003 až do zaplatenia. V priebehu konania žalobca v rámci
podaného odvolania zo dňa 08.08.2005 upravil výšku úrokov z omeškania na čiastku 13 % ročne z
vyššie uvedených súm. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že na základe Kúpnej zmluvy o dodávkach
tovaru a vzájomných jednaní dodal žalobca žalovanému obchodný tovar podľa faktúry č. 2003/242067
na sumu 75.186,-- Sk a obchodný tovar podľa faktúry č. 2003/242208 na sumu 63.974,40 Sk. Spolu
potom tvrdenia žalobcu dodal žalovanému obchodný tovar v hodnote 139.160,40 Sk. Podľa tvrdenia
žalobcu žalovaný dlžnú sumu za dodanie tovaru neuhradil.

Vo veci bol vydaný rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 61Cb 13/2005-111 zo dňa 29.06.2005, ktorým súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 29.577,60 Sk s 13 % úrokom z omeškania ročne od 27.10.2003
až do zaplatenia a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Voči tomuto rozsudku v časti výroku o zamietnutí
žaloby podal odvolanie žalobca a na základe takto podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici
svojim rozhodnutím č.k. 43Cb 211/2005 zo dňa 07.12.2005 zrušil rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej
časti o zamietnutí časti návrhu. Po podaní odvolania a po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa v časti

výroku o zamietnutí žaloby, zostala predmetom tohto konania pohľadávka žalobcu vo výške 109.582,80
Sk, a to z faktúry č. 2003/242067 vo výške 45.608,40 Sk a z faktúry č. 2003/242208 vo výške 63.974,40
Sk.Žalovaný v priebehu celého konania namietal nárok uplatnený žalobcom z dôvodu, že okrem dvoch
položiek faktúry č. 2003/242067 týkajúcich sa 7.000 ks zapaľovačov všetky ďalšie položky tovaru, ktoré
mu boli dodané, boli dodané zo strany žalobcu bez objednávky, t.j. v rozpore s dohodnutým množstvom

a predmetom tohto tovaru, pričom podľa tvrdenia žalovaného tento reklamoval žalobcovi dodanie tovaru,
ktoré si neobjednal a z dôvodu neexistencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania okrem vyššie
uvedených dvoch položiek žiadal preto žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka Ľ. U., P. K., K. Š., E.

A., oboznámením sa s výpisom z obchodného registra žalobcu, výpisom zo živnostenského registra
žalovaného, faktúrou č. 2003/242067, faktúrou č. 2003/242208, Kúpnou zmluvou o dodávkach tovaru zo
dňa 20.08.2003, reklamáciou tovaru zo dňa 22.01.2004 na sumu 75.186,-- Sk, reklamáciou tovaru z toho
istého dňa na sumu 63.974,40 Sk, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 04.04.2005, reklamáciou
tovaru zo dňa 22.09.2003 a zo dňa 02.09.2003, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 25.04.2005,
písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 23.04.2005, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 10.06.2005,

pracovnou zmluvou uzatvorenou so svedkom Ľ. U. zo dňa 29.12.1995, dohodou o zmene pracovnej
zmluvy zo dňa 31.03.2002, rozviazaním pracovného pomeru zo dňa 23.12.2003, cestovným príkazom
a vyúčtovaním pracovnej cesty zo dňa 05.09.2003, cestovným príkazom a vyúčtovaním pracovnej cesty
zo dňa 20.09.2003, zo dňa 19.09.2003, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 27.02.2006, písomným
vyjadrením žalovaného zo dňa 01.03.2006, originálom reklamácie dodaného tovaru zo dňa 02.09.2003,

zo dňa 22.09.2003, cestovným príkazom žalobcu zo dňa 05.09.2003 a zo dňa 20.09.2003, písomným
vyjadrením žalobcu zo dňa 22.09.2006, zoznamom zamestnancov žalobcu v roku 2003 na jeho sklade,
faktúrou č. 2003/241225, prílohovou obálkou č. 1 na strane žalobcu obsahujúcou 9 ks skladovej karty
materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 20.08.2003 uzavreli účastníci konania Kúpnu zmluvu o dodávkach tovaru, predmetom ktorej
bola dohoda o zmenách cien tovaru a podmienky disketového spracovávania a zasielania faktúr vo
vzťahu medzi účastníkmi konania. Zároveň v tejto zmluve bolo dohodnuté zasielanie žalovanému
zo strany žalobcu písomného oznámenia kontaktnej osoby na vybavovanie reklamácií ako aj pre
elektronickú komunikáciu. Podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici v uznesení č.k. 43Cob

211/2005 v danom prípade sa nejedná o kúpnu zmluvu vzhľadom k tomu, že chýbajú podstatné
náležitosti kúpnej zmluvy a nemôže sa jednať ani o nepomenovanú zmluvu vzhľadom na nedostatočné
určenie práv a povinností, ktoré mali z tejto nepomenovanej zmluvy vyplývať. Na základe uvedeného
Okresný súd Banská Bystrica, ktorý je viazaný právny názorom odvolacieho súdu na vyššie uvedenú
zmluvu, nazvanú „Kúpna zmluva o dodávkach tovaru“ uzavretej medzi účastníkmi konania neprihliadol.

Podľa tvrdenia žalobcu na základe elektronického objednania tovaru od žalovaného prostredníctvom
obchodného zástupcu žalobcu, a to svedka Ľ. U. si objednal žalovaný u žalobcu tovar, ktorý mu
bol dodaný faktúrou č. 2003/242067 v celkovej hodnote 75.186,-- Sk so splatnosťou 27.10.2003.
Žalovaný svojim podpisom potvrdil prevzatie vyššie uvedeného tovaru podľa faktúry č. 2003/242067
s pripojením dátumu 05.09.2003 a čísla svojho občianskeho preukazu. Prevzatie vyššie uvedeného

tovaru medzi účastníkmi konania sporné nebolo. Podľa tvrdenia žalobcu si ďalej žalovaný objednal u
žalobcu elektronickým spôsobom, a to opätovne prostredníctvom obchodného zástupcu svedka Ľ. U.
ďalšiu dodávku tovaru, ktorá dodávka bola vyúčtovaná žalobcovi faktúrou č. 2003/242208 v celkovej
cene 63.974,40 Sk. Hoci vyššie uvedená faktúra neobsahuje podpis žalovaného ako potvrdenie o
prevzatí tohto tovaru, z vykonaného dokazovania, a to zo samotnej výpovede žalovaného ako aj z

následnevystavenýchreklamáciímásúdpreukázané,žeuvedenýtovarbolžalovanýmprevzatýajpodľa
faktúry č. 2003/242208. Prevzatie vyššie uvedeného tovaru má súd preukázané svedeckou výpoveďou
svedka P. K., samotným vyjadrením žalovaného, ďalej záznamami o prevádzke vozidla nákladnej
prepravy a z cestových príkazov s tým, že z vyššie uvedených listinných dokladov, t.j. zo záznamu o
prevádzke vozidla nákladnej prepravy a z cestového príkazu zo dňa 05.09.2003 a dňa 20.09.2003 má

súd preukázané dodanie tohto tovaru žalovanému podľa vyššie uvedených dvoch faktúr dňa 05.09.2003
a dňa 20.09.2003. Z vykonaného dokazovania, a to zo svedeckej výpovede svedka Ľ. U. a z výpovede
žalovaného má súd preukázané, že zabezpečenie dodávok tovaru žalobca ako predávajúci realizoval
prostredníctvom svojho zamestnanca, a to svedka Ľ. U., ktorý mal v tomto období dodania tovaru
uzatvorenú so žalobcom pracovnú zmluvu na pracovné zaradenie obchodného zástupcu podľa dohody

o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.03.2002 (v spise na čl. 95). V čase dodávok uvedeného tovaru bol
svedok Ľ. U. v pracovnom pomere u žalobcu vo funkcii obchodného zástupcu, pričom jeho pracovný
pomerbolukončenýkudňu23.12.2003takakotovyplývaztohtodokladuvspisenačl.96.Podľasvedka
Ľ. U. tento mal oprávnenie prijímať a vybavovať reklamácie od zákazníkov žalobcu v danom prípade ajod žalovaného. Vybavovanie týchto reklamácií potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi aj P. K., pričom na
druhej strane svedkyne E. A. a K. Š. uviedli, že v tomto období už svedok Ľ. U. nemal oprávnenie na
vybavovanie reklamácií v mene žalobcu. Žiadne doklady preukazujúce obmedzenie pracovnej činnosti

svedka Ľ. U. však žalobca v konaní nepredložil vo vzťahu ku zániku oprávnenia prijímania a vybavovania
reklamácií od klientov žalobcu.

Žalovaný v konaní namietal, že od žalobcu objednával len tovar, ktorý je uvedený pod poslednými
dvoma položkami na faktúre č. 2003/242067, a to zapaľovače v celkovom množstve 7.000 ks vo výške

29.577,60 Sk. Pretože táto skutočnosť medzi účastníkmi konania sporná nebola, na zaplatenie tejto
kúpnej ceny dodaného tovaru, súd zaviazal žalovaného rozsudkom č.k. 61Cb 13/2005-111 zo dňa
29.06.2005, pričom proti tejto časti výroku odvolanie žiadnym z účastníkov konania podané nebolo.
Žalovaný však tvrdil, že žiaden ďalší tovaru okrem vyššie uvedených dvoch posledných položiek
tovaru na faktúre č. 2003/242067 od žalobcu neobjednával a preto ďalší tovar uvedený na faktúre č.
2003/242067 a na faktúre č. 2003/242208 bol dodaný od žalobcu žalovanému v rozpore s objednávkou

realizovanou prostredníctvom svedka Ľ. U.. Na základe uvedeného žalovaný tvrdil, že ku uzatvoreniu
žiadnej kúpnej zmluvy okrem dvoch posledných položiek uvedenej vo faktúre č. 2003/242067 medzi
účastníkmi konania nemohlo dôjsť a preto je nárok žalobcu v zostávajúcej časti okrem sumy 29.577,60
Sk nedôvodný. Ďalej žalovaný v konaní namietal, že na faktúre č. 2003/242067 je nesprávne uvedené
IČO žalovaného ako kupujúceho, t.j. vyššie uvedená faktúra má vady, ktoré žalovaný považoval za

právne vady tovaru a z tohto dôvodu nedošlo ani ku zaplateniu kúpnej ceny za zapaľovače, ktoré
síce boli zo strany žalovaného objednané a aj prevzaté ale vzhľadom na túto vadu faktúry nebola
kúpna cena uhradená. S námietkou nesprávne uvedeného IČA sa súd vysporiadal vo vyššie uvedenom
rozsudku č.k. 61Cb 13/2005-111 a vo vzťahu ku povinnosti žalovaného zaplatiť kúpnu cenu z dôvodu
nesprávne uvedeného IČA súd dospel k záveru, že táto námietka je právne irelevantná. Žalovaný

opieral svoje tvrdenie o dodaní tovaru, ktorý si nikdy neobjednal, a to predloženými dvoma reklamáciami
zo dňa 02.09.2003 a zo dňa 22.09.2003. Na základe písomnej reklamácie podpísanej žalovaným zo
dňa 02.09.2003 má súd preukázané, že žalovaný reklamáciou adresovanou svedkovi Ľ. U. reklamoval
dodaný tovar podľa faktúry č. 2003/242067, a to 6 položiek tovaru okrem posledných dvoch položiek,
a to 7.000 ks zapaľovača, a to z toho dôvodu, že týchto 6 položiek nebolo zo strany žalovaného

nikdy objednaných a zároveň žalovaný namietal nesprávne uvedené IČO na predmetnej faktúre. V tejto
reklamácií zároveň žiadal o spätné prevzatie tovaru a vystavenie opravenej faktúry len na objednaný
tovar. Ďalšou reklamáciu datovanou žalovaným dňa 22.09.2003 žalovaný reklamoval vo vzťahu ku Ľ. U.
dodaný tovar v celom rozsahu podľa faktúry č. 2003/242208 z dôvodu toho, že tento tovar od žalobcu
nikdy neobjednával, napriek tomu mu bol zložený pred jeho garážou s tým, že tovar bol žalovaným

uskladnený do času kým žalobca neprevezme tento tovar späť. Obidve vyššie uvedené reklamácie sú
podpísané svedkom Ľ. U., ktorý v tom čase vykonával funkciu obchodného zástupcu žalobcu. Vzhľadom
na zaradenie svedka Ľ. U. u žalobcu, ktorý vykonával činnosť obchodného zástupcu, je súd toho názoru,
že podľa § 15 Obchodného zákonníka je svedok Ľ. U. oprávnený vzhľadom na jeho pracovné zaradenie
aj na vybavovanie reklamácií vo vzťahu ku ich prevzatiu a predloženiu týchto reklamácií na vybavenie

svojmu zamestnávateľovi, pričom v tomto období bola osobou oprávnenou na vybavovanie reklamácií
svedka K. Š.. Vo vzťahu ku vyššie uvedeným reklamáciám zo dňa 02.09.2003 a zo dňa 22.09.2003 boli
žalobcom vznesené viaceré námietky. V prvom rade žaloba namietal, že reklamácia zo dňa 02.09.2003
bola datovaná 3 dni pred skutočným dodaním tovaru podľa faktúry č. 2003/242067. Vzhľadom k tomu,
že tento tovar podľa svedka K. podľa cestovného príkazu a záznamu o prevádzke vozidla bol dodaný

jednoznačne dňa 05.09.2003, pričom tento dátum ako dátum dodania zároveň žalovaný potvrdil na
tejto faktúre svojim podpisom. Žalovaný odôvodňoval nesprávne uvedenie tohto dátumu, ktoré vydanie
reklamácie predchádzalo skutočnému dodaniu tovaru len omylom, pretože sa zrejme pri vystavovaní
tejto reklamácie pomýlil a správne mal byť uvedený dátum 05.09.2003. Žalobca však namietal, že
vyššie uvedené reklamácie mu nikdy neboli doručené, vzniesol námietky o dodatočnom vystavení týchto

reklamácií a dodatočnom podpísaní svedkom Ľ. U.. Z tohto dôvodu bola odvolacím súdom uložená
povinnosť súdu prvého stupňa, aby súd odstránil nezrovnalosti pri dátume vystavenia reklamácie zo dňa
02.09.2003 a aby bolo preukázané skutočné predloženie týchto reklamácií žalobcovi od svedka Ľ. U..
Svedok Ľ. U. vo svojej výpovedi viackrát menil svoju výpoveď vo vzťahu ku okolnostiam kedy, ktorej
osobe a akým spôsobom odovzdal uvedené reklamácie. Vo svojich výpovediach (v spise na č.l. 183)

svedok uviedol, že túto reklamáciu odovzdal niektorému zo zamestnancov žalobcu pracujúcich v sklade.
Z tohto dôvodu súd preto vyžiadal od žalobcu zoznam jeho zamestnancov pracujúcich v sklade a tento
zoznam predložil svedkovi Ľ. U. za účelom identifikácie osoby, ktorej boli tieto reklamácie odovzdané.
Následne svedok Ľ. U. (v spise na č.l. 184) zmenil svoju výpoveď v tom zmysle, že reklamácie neboliodovzdané skladníkom žalobcu ale boli položené na stôl zamestnankyni žalobcu, a to svedkyni E.
A., a to najneskôr do 30.09.2003. Svedkyňa E. A. poprela výpoveď svedka Ľ. U. o tom, že by mali
byť tieto reklamácie ponechané u nej v kancelárii. Naopak svedkyňa E. A. ako aj svedkyňa K. Š.

uviedli, že do konca roku 2003 nemali žiadnu vedomosť o tom, že by žalovaný akýmkoľvek spôsobom
reklamoval dodaný tovar. Svedkyňa E. A. vo svojej výpovedi uviedla, že vzhľadom na vystavenie faktúr
a nezaplatenie týchto súm zo strany žalovaného bol svedok Ľ. U. požiadaný, aby zabezpečil doklad
preukazujúci prevzatie tovaru od žalovaného, keďže žalovaný nepodpísal prevzatie tovaru podľa faktúry
č. 2003/242208, t.j. žalobca nedisponoval žiadnym dokladom preukazujúcim prevzatie tohto tovaru.

Svedok Ľ. U. poukazoval na skutočnosť, že zrejme z dôvodu straty reklamácií zo dňa 02.09.2003 a
zo dňa 22.09.2003 bol požiadaný svedkyňou E. A. na zabezpečenie nových reklamácií od žalovaného.
Na základe takejto požiadavky od svedkyne E. A. vo vzťahu ku svedkovi Ľ. U. tento zabezpečil od
žalovaného vystavenie ďalších dvoch reklamácií, a to reklamácií zo dňa 22.01.2004 (v spise na č.l. 10 a
č.l. 10a), v ktorých žalovaný len všeobecne uviedol reklamovanie tovaru podľa faktúry č. 2003/242067,
pričom neuviedol žiadny dôvod reklamácie tovaru a zároveň v ten istý deň bola vystavená aj ďalšia

reklamácie na faktúru č. 2003/242208 opätovne bez uvedenia dôvodu reklamácie. Podľa právneho
názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým je súd viazaný, takto uplatnené reklamácie z januára
2004, t.j. po lehote štyroch mesiacov od dodávky tovaru nie je možné považovať za včasné uplatnenie
reklamácie vád tovaru vzhľadom k tomu, že žalobca sa domáhal skutočnosti, aby súd neprihliadol na
tieto reklamácie z januára 2004 vzhľadom na ich oneskorené podanie. Súd vzhľadom na skutočnosť, že

je viazaný právnym názorom Krajského súdu nepovažoval vyššie uvedené reklamácie z januára 2004
za včas podané reklamácie a na tieto neprihliadol.

Vo vzťahu ku reklamáciám, ktoré boli podľa tvrdenia žalovaného vydané dňa 02.09.2003 a dňa
22.09.2003 sa hodnoverným spôsobom žalovanému nepodarilo zdôvodniť rozpor medzi dátumom

vystavenia prvej reklamácie, ktorá bola datovaná dňa 02.09.2003 vo vzťahu ku dodaniu tovaru, na ktorý
sa táto reklamácia vzťahovala, ktorý bol dodaný žalovanému až 05.09.2003. Vzhľadom na podrobnú
špecifikáciu tejto reklamácie ohľadne uvedenia faktúry, presného vymedzenia druhu tovaru, počtu a
ceny je viac ako nepravdepodobné, aby došlo ku tak zásadnej chybe, ktorá sa týka dátumu vystavenia
tejtoreklamácie,ktorápredchádzadátumudodaniatovaru.Navyšesúdzdôrazňujezásadnúskutočnosť,

že hoci vyššie uvedené reklamácie sú datované dňom vystavenia 02.09.2003 a 22.09.2003 a ktoré sú
zároveň podpísané svedkom Ľ. U. z obsahu týchto reklamácií žiadnym spôsobom nevyplýva skutočný
dátum prevzatia týchto reklamácií svedkom Ľ. U., pretože ten jednoznačne vo svojej výpovedi potvrdil,
že tieto reklamácie boli prevzaté jeho osobou až následne po dodaní tovaru to znamená, že nedošlo ku
prevzatiu týchto reklamácií ku dňu prevzatia tovaru ale až následne. Skutočný, reálny termín prevzatia

týchto reklamácií od žalovaného svedkom Ľ. U. súd v konaní preukázané nemá. Žiadnymi dôkaznými
prostriedkami sa ďalej nepodarilo preukázať a potvrdiť tvrdenie svedka Ľ. U. o tom, že takto prevzaté
reklamácie v septembri 2003 boli skutočne aj do dňa 30.09.2003 predložené žalobcovi na ich vybavenie
tak ako tvrdil svedok Ľ. U.. Súd preto v konaní nemá preukázaný jednak skutočný dátum prevzatia
týchto reklamácií svedkom Ľ. U. ako osobou oprávnenou za žalobcu na prevzatie týchto reklamácií a

ako osobou povinnou na predloženie týchto reklamácií na vybavenie žalobcovi a nemá ani preukázané
predloženie týchto reklamácií na vybavenie žalobcovi. Súd preto nemá preukázané skutočné a reálne
vystavenie týchto reklamácií v deň 02.09.2003 (objektívne nemožné vystavenie tejto reklamácie v tento
deň vzhľadom na dodávku tovaru dňa 05.09.2003) a v deň 22.09.2003, nemá preukázaný dátum
skutočného prevzatia týchto reklamácií svedkom Ľ. U. ani predloženie týchto reklamácií na vybavenie

žalobcovi. Z týchto dôvodov na základe dôkaznej situácie súd preto dospel k záveru, že na tieto
listinné doklady nie je možné v súdnom konaní prihliadnuť vo vzťahu ku obrane žalovaného o tom,
že včas uplatnil reklamáciu na vadné dodanie tovaru, ktoré sa týkalo všetkého tovaru okrem 7.000 ks
zapaľovačov pri dodávkach realizovaných zo dňa XX.XX.XXXX. a XX.XX.XXXX.

Krajský súd v Banskej Bystrici uložil vo svojom rozhodnutí súdu prvého stupňa odstrániť nezrovnalosti
medzi výpoveďou žalovaného a svedka Ľ. U. vzhľadom k tomu, že žalovaný uviedol, že svedok Ľ. U.
bol prítomný pri obidvoch dodávkach tovaru dňa 05.09.2003 a dňa 20.09.2003, pričom svedok Ľ. U.
trval na tom, že bol prítomný len pri dodaní prvej dodávky, t.j. dňa 05.09.2003. Túto nezrovnalosť sa
ani opätovným výsluchom svedka Ľ. U. nepodarilo odstrániť a nepodarilo sa odstrániť túto nezrovnalosť

ani svedeckou výpoveďou svedka P. K. ako zamestnanca žalobcu, ktorý reálne doručil tento tovar
žalovanému dňa 05.09.2003 a dňa 20.09.2003. Svedok K. vo svojej výpovedi najprv uviedol, že pri
obidvoch dodávkach bol prítomný aj svedok Ľ. U., následne uviedol, že presne si na prítomnosť svedka
Ľ. U. pri dodávkach tovaru nepamätá. V. na takto rozporuplnú a neurčitú výpoveď svedka K., súd pretoneodstránil rozpor medzi výpoveďou žalovaného a svedka Ľ. U. ohľadne prítomnosti svedka U., či už
pri obidvoch dodávkach alebo pri jednej z dvoch dodávok.

Svedecká výpoveď svedka Ľ. U. je rozporuplná aj vo vzťahu ku jeho tvrdeniu o tom, že tovar
dodaný žalovanému bol už po dobe trvanlivosti. Ako uviedol samotný žalovaný vo svojej výpovedi dňa
09.09.2006 tovar doručený žalobcom nebol rozbaľovaný a v stave akom bol doručený sa nachádza
aj t.č. v garážových priestoroch žalovaného. V rozpore s týmto tvrdení svedok Ľ. U. uviedol, že mal
vedomosť o vadných vlastnostiach tovaru, ktoré mali byť dodané žalovanému, pretože tento tovar bol

dodaný po dobe trvanlivosti. Svedok Ľ. U. uviedol, že tovar bol dodaný vo veľkých kartónoch, pričom
vo vnútri jednotlivých kartónov sa nachádzali menšie kartóny, a to podľa jednotlivého druhu tovaru.
Svedok Ľ. U. uviedol, že tovar bol dodaný po lehote spotreby vo vzťahu ku batériám, ktoré boli dodané
podľa faktúry č. 2003/242067, pričom najprv svedok Ľ. U. uviedol, že tento dátum doby trvanlivosti sa
nachádza na vrchnej strane kartónov s tým, že následne zmenil svoju výpoveď v tom zmysle, že keďže
bolo preukázané, že kartóny rozbaľované neboli, svedok Ľ. U. uviedol, že o vlastnostiach tovaru, ktorý

bol dodaný po lehote trvanlivosti mal vedomosť zo svojej predchádzajúcej činnosti, pretože vedel, že aj
pri iných dodávkach uvedeného druhu tovaru batérií boli tieto dodávané po dobe trvanlivosti. Svedok
Ľ. U. teda postupne menil svoju výpoveď aj vo vzťahu ku nadobudnutiu jeho vedomosti o tom, že tovar
dodaný žalovanému bol dodaný po dobe trvanlivosti. Na základe takto rozporuplných a meniacich sa
výpovedi svedka Ľ. U., súd preto vychádzal len z listinných dokladov, ktoré boli predložené v spise

a ktoré sporné neboli. Súd má z vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané jednak dodanie
tovaru podľa faktúry č. 2003/242067, ktoré prevzatie potvrdil svojim podpisom žalovaný, a to priamo
na tejto faktúre a zároveň má súd preukázané aj dodanie tovaru podľa ďalšej faktúry č. 2003/242208,
pretože prevzatie tohto tovaru potvrdil jednak žalovaný vo svojej výpovedi, jednak dodanie tohto tovaru
vyplýva zo svedeckej výpovede P. K. ako aj zo záznamov o prevádzke vozidla nákladnej prepravy ako aj

z cestovného príkazu a zároveň prevzatie tohto tovaru vyplýva aj zo samotných reklamácií realizovaných
žalovaným zo dňa 22.09.2003 a zo dňa 22.01.2004.

Povinnosť uložená odvolacím súdom súdu prvého stupňa, a to na predloženie elektronickej objednávky
žalovaného na 7.000 ks zapaľovačov splnená nebola, pretože podľa písomného vyjadrenia žalovaného

táto elektronická objednávka sa u žalovaného už nenachádza. Súd preto musel vysporiadať
rozporuplnými tvrdeniami účastníkov konania ohľadne obsahu objednávky žalovaného na dodanie
tovaru vo vzťahu ku druhu a množstvu tohto tovaru.

Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať

kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na
neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 442 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak predávajúci dodá väčšie množstvo tovaru, než je určené
v zmluve, môže kupujúci dodávku prijať alebo môže odmietnuť prijatie prebytočného množstva tovaru.

Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, a to zhodným tvrdením účastníkov konania len
skutočnosť, že žalovaný objednal u žalobcu posledné dve položky z faktúry č. 2003/242067, t.j. 7.000
ks zapaľovačov v celkovej hodnote 29.577,60 Sk. Objednanie zvyšných 6 položiek podľa faktúry č.
2003/242067 však v konaní preukázané nebolo. V danom prípade podľa záväzného právneho názoru

Krajského súdu v Banskej Bystrici tým, že žalovaný prevzal dňa 05.09.2003 ním objednaný tovar, a
to 7.000 ks zapaľovačov a zároveň prevzal a neodmietol prevzatie zostávajúcej časti tovaru, ktorý
si podľa jeho tvrdenia neobjednával, došlo medzi účastníkmi konania k uzavretiu kúpnej zmluvy aj
v časti presahujúcej preukázateľne objednaný tovaru, t.j. aj v zostávajúcich 6 položkách faktúry č.
2003/242067 a žalovanému preto vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu zodpovedajúcu

kúpnej cene určenej v zmluve. Keďže žalovaný bol oboznámený s cenníkovými cenami žalobcu v
zmysle jednania so zástupcom žalobcu svedkom Ľ. U., vznikla mu povinnosť zaplatiť kúpnu cenu
aj za tovar, o ktorom síce v konaní nebolo preukázané, že bol žalovaným objednaný ale žalovaným
bol prevzatý a nebol odmietnutý. Na základe dokladov nachádzajúcich sa v prílohovej obálke č. 1
predložených žalobcom má súd preukázané, že kúpna cena účtovaná za prvých 6 položiek faktúry č.

2003/242067 je cenou obvyklou a dokonca cenou v spodnej cenovej úrovni za rovnaký tovar, ktorý
žalobca predával vo vzťahu ku tretím osobám. Súd má preto preukázané, že v danom prípade v
zostávajúcich 6 položkách faktúry č. 2003/242067 sa jedná o obvyklú cenu uplatňovanú žalobcom na
trhu aj vo vzťahu ku tretím osobám, a to do konca o cenu nižšiu oproti obvykle účtovaným cenám zostrany žalobcu. Na základe takéhoto preukázania vzniku kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania, t.j. z
dôvodu prevzatia tovaru, o ktorom v konaní nebolo preukázané, že bol žalovaným objednaný, ale ktorý
ním bol nepochybne prevzatý, vznikla preto žalovanému povinnosť zaplatiť kúpnu cenu tohto tovaru

v celom rozsahu podľa § 442 Obchodného zákonníka, t.j. v sume 75.186,-- Sk. Pretože v pôvodnom
rozhodnutí súdu prvého stupňa bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 29.577,60 Sk, t.j. za 7.000
ks zapaľovačov, ktoré boli žalovaným objednané aj prevzaté, neuhradený zostal zostatok kúpnej ceny z
dodaného tovaru vo výške 45.608,40 Sk podľa faktúry č. 2003/242067. Súd preto žalovaného zaviazal
na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 45.608,40 Sk ako neuhradeného zostatku z kúpnej ceny dodaného

tovaru žalovanému dňa 05.09.2003 podľa faktúry č. 2003/242067, ktorý žalovaný síce neobjednal (v
konaní nebolo preukázanie objednanie tovaru) ale ktorý žalovaný prevzal a bez zbytočného odkladu ho
neodmietol. Tým, že súd vzhľadom na rozporuplnosť vystavenej reklamácie zo dňa 02.09.2003 ako aj
vzhľadom na nepreukázanie jej doručenia žalobcovi nepreukázal bez zbytočného odkladu reklamovanie
dodaného tovaru naviac, pričom v danom prípade sa jedná o množstevné zľavy a pričom podľa
záväzného právneho názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici reklamácia zo dňa 22.01.2004 je podaná

oneskorene a na túto súd prihliadať nemôže vzhľadom na vznesenú námietky oneskoreného uplatnenia
tejto reklamácie zo strany žalobcu (reklamácie vystavenej dňa 22.01.2004) dospel súd k záveru, že
nemohol prihliadnuť na tieto reklamácie, tovar nebol žalovaným žalobcovi vrátený späť, bol ním prevzatý
a preto podľa § 442 Obchodného zákonníka vznikla žalovanému povinnosť doplatiť kúpnu cenu aj toho
tovaru, ktorý žalovaný prevzal ale ktorý nebol žalobcovi vrátený.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Pri dodávke tovaru od žalobcu pre žalovaného podľa faktúry č. 2003/242208, ktorý bol žalovanému

dodaný dňa 20.09.2003 súd nemohol použiť ustanovenia § 442 Obchodného zákonníka, nakoľko
nebola v konaní preukázaná žiadna, a to ani čiastočná objednávka žalovaného na dodanie tovaru
uvedeného v tejto faktúre v celkovej hodnote 63.974,40 Sk. Súd preto nemohol dodanie a prevzatie tohto
tovaru považovať za uzavretie kúpnej zmluvy podľa § 409 Obchodného zákonníka, a to ani v zmysle
ustanovenia § 442 Obchodného zákonníka, t.j. pri dodaní väčšieho množstva tovaru oproti pôvodne

objednanému tovaru. V danom prípade je však nepochybné, a to aj z výpovede samotného žalovaného
ako aj z jeho reklamácií zo dňa 22.09.2003 a zo dňa 22.01.2004 ako aj zo záznamu o prevádzke vozidla
nákladnej prepravy a z cestovného príkazu, že tento tovar žalovaný dňa 20.09.2003 prevzal. Keďže v
danom prípadne nemohol súd posúdiť takto vzniknutý vzťah medzi účastníkmi konania (odovzdanie a
prevzatie tovaru bez preukázania existujúceho právneho vzťahu) ako uzavretie kúpnej zmluvy vzhľadom

na absenciu jednostranného právneho úkonu žalovaného nevyhnutého na uzavretie kúpnej zmluvy, t.j.
návrhu na uzavretie zmluvy vo forme objednávky alebo iného jednostranného právneho úkonu, mohol
súd v danom prípade tento vzťah posúdiť len ako prípadný nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia, nakoľko aj bez preukázania objednania tohto tovaru je preukázané, že žalovaný uvedený
tovar prevzal. Keďže nedošlo ku preukázaniu ku vzniku kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania pri

dodávke tovaru zo dňa 20.09.2003, súd preto ani prípadné reklamácie zo dňa 22.09.2003 a zo dňa
22.01.2004 vo vzťahu ku tejto dodávke nemohol považovať za reklamácie vadného tovaru, nakoľko
kúpna zmluva medzi účastníkmi konania nevznikla (nebol preukázaný jej vznik). Ak podľa tvrdenia
žalovanéhosidanýtovaržalovanýodžalobcuneobjednalničmunebránilo,abyhobuďodmietolprevziať
v deň 20.09.2003 alebo aby ho následne bez zbytočného odkladu spätne doručil žalobcovi. Žiaden

takýto úkon ovšem zo strany žalovaného preukázaný nebol. Vo vzťahu ku reklamácií zo dňa 22.09.2003
súd nemá preukázané, že skutočne táto reklamácia bola žalobcovi aj doručená a z obsahu reklamácie
zo dňa 22.01.2004, pri ktorej nie je sporné, že bola doručená žalobcovi, samotný žalovaný naformuloval
túto reklamáciu tým spôsobom, že vracia žalobcovi tovar podľa uvedenej faktúry č. 2003/242208 bezuvedenia dôvodu. Hoci žalovaný naformuloval túto reklamáciu ako vrátenie tovaru, žiaden reálny úkon
na vrátenie tohto tovaru žalobcovi žalovaný nezrealizoval. Súd je v danom prípade toho názoru, že
prijatím tovaru žalovaným od žalobcu dňa 20.09.2003 a nevrátením tohto tovaru žalobcovi, došlo na

strane žalovaného ku vzniku bezdôvodného obohatenia, a to vo forme plnenia prijatého bez právneho
dôvodu (nepreukázanie vzniku kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania) a žalovanému preto vznikla
povinnosť predmet bezdôvodného obohatenia vydať žalobcovi. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 Občianskeho zákonníka a v rozpore s princípom poctivého obchodného styku podľa § 265
Obchodnéhozákonníka,abysúd4rokypododanítovaruakceptovalvrátenietohtotovaruodžalovaného

vprospechžalobcu.Žalovanýkedykoľvekpredzačatímsúdnehokonaniaakoajvpriebehutohtokonania
mohol tento tovar vrátiť žalobcovi. Vzhľadom na nepochybne dlhú lehotu od prevzatia tohto tovaru
(20.09.2003)dodňavydaniatohtorozsudku(september2007)jelentakánápravavznikubezdôvodného
obohatenia v súlade s dobrými mravmi a v súlade s poctivým obchodným stykom, na základe ktorej
bude žalovaný zaviazaný na vydanie peňažnej náhrady za hodnotu tovaru, ktorú získal bez právneho
dôvodu od žalobcu. Súd preto zaviazal žalovaného na vydanie peňažnej náhrady rovnajúcej sa výške

bezdôvodného obohatenia, a to v hodnote obchodného tovaru, pričom túto hodnotu obchodného tovaru
prevzatú žalovaným má súd preukázanú podľa skladových kariet materiálu v prílohovej obálke č. 1,
pričom v danom prípade cena tohto tovaru (kepsmánia) účtovaná vo faktúre č. 2006/242208 je opätovne
na spodnej hranici kúpnej ceny, ktorú uplatňoval žalobca vo vzťahu ku tretím subjektom. Súd má preto
preukázané, že hodnota tohto tovaru podľa faktúry č. 2003/242208 je obvyklou cenou daného tovaru,

za ktorý bolo možné tento tovar získať na relevantnom trhu. Súd preto zaviazal žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatenia rovnajúcej sa obvyklej hodnote tohto tovaru podľa faktúry č. 2003/242208
v sume 63.974,40 Sk.

Spolusúdzaviazalžalovanéhonazaplateniedlžnejsumy109.582,80Sk,ktorásumapozostávazosumy

45.608,40Skakoneuhradenéhozostatkukúpnejcenytovarupodľafaktúryč.2003/242067(zostávajúca
časť vo výške 29.577,60 Sk už bola priznaná právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 61Cb
13/2005-111) a zo sumy 63.974,40 Sk predstavujúcu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z
dôvodu prevzatia tovaru podľa faktúry č. 2003/242208.

Tým, že žalovaný neuhradil žalobcovi kúpnu cenu dodaného tovaru podľa faktúry č. 2003/242067 v
lehote splatnosti, t.j. do 27.10.2003 dostal sa svojim konaním do omeškania podľa § 365 Obchodného
zákonníka a vznikla mu preto povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania. Tým, že žalovaný
prijal bez právneho dôvodu obchodný tovar podľa faktúry č. 2003/242208 dňa 20.09.2003 vznikla mu
povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v deň nasledujúci po dni doručenia tohto tovaru.

Keďže tak žalovaný neurobil dostal sa opätovne svojim konaním do omeškania. Žalobca žiadal zaviazať
žalovaného na zaplatenie 13 % úroku z omeškania (v zmysle zmeny žaloby v podanom odvolaní v časti
uplatnených úrokov z omeškania), a to zo sumy 75.186,-- Sk od 27.10.2003 až do zaplatenia a zo sumy
63.974,40 Sk od 16.11.2003 až do zaplatenia, t.j. odo dňa splatnosti vyššie uvedených faktúr. Vzhľadom
k tomu, že súd má v konaní preukázaný vznik omeškania žalovaného ku dátumu splatnosti uvedených

faktúr, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie požadovaného úroku z omeškania vo výške 13 % ročne
zo sumy 45.608,40 Sk od 27.10.2003 až do zaplatenia (odo dňa splatnosti faktúry č. 2003/242067) a zo
sumy 63.974,40 Sk od 16.11.2003 až do zaplatenia (odo dňa splatnosti faktúry č. 2003/242208), pričom
f.č. 2003/242208 súd považoval za výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Pretože medzi účastníkmi konania nedošlo ku dohode o výške úrokov z omeškania tak v danom prípade
sa na výšku úroku z omeškania použije zákonné ustanovenie § 369 Obchodného zákonníka s použitím §
502 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom a platnom do 31.01.2004. V čase vzniku omeškania
žalovaného, t.j. v októbri 2003 a novembri 2003, t.j. v poslednom štvrťroku roku 2003 predstavovala
obvykláúrokovásadzbapožadovanábankamizaposkytnutieúverusadzbuod10%do12%.Prizvýšení

tejto obvyklej úrokovej sadzby o 1 % potom úrok z omeškania potom predstavuje 13 % ročne.

Pretože žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu vznikol mu nárok na náhradu trovy konania voči
žalovanému v celom rozsahu podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Súd preto zaviazal žalovaného na náhradu
trov konania žalobcovi vo výške 12.430,-- Sk, ktorá suma predstavuje zaplatený súdny poplatok za

podanie žaloby (6.955,-- Sk) a za podanie odvolanie (5.475,-- Sk) spolu vo výške 12.430,-- Sk. Súd ďalej
zaviazal žalovaného na náhradu trov právneho zastúpenia právnemu zástupcovi žalobcu v celkovej
výške 19.944,-- Sk. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu trov právneho zastúpenia za
3 úkony právnej pomoci (a to za prípravu a prevzatie zastúpenia, 2 krát účasť na pojednávaní dňa11.09.2006 a dňa 12.09.2007), t.j. 3 x 3.950,-- Sk vychádzajúc pri určení výšky tarifnej odmeny z
uplatnenej sumy 109.582,80 Sk po vydaní pôvodného rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ku tejto tarifnej
odmene súd ďalej pripočítal 2 krát režijný paušál po 164,-- Sk a 1 x režijný paušál 178,-- Sk. Za účasť na

pojednávaní dňa 11.09.2006 súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu cestovného za použitie
osobného motorového vozidla v celkovej výške 3.891,-- Sk, a to na trase K. - B. B. a späť pri dĺžke trasy
440kmapripaušálnejnáhrade6,20Skza1kmtedaspolu2.728,--Sk.Náhradapohonnýchhmôtza440
km jazdy pri priemernej spotrebe 6,9 litra na 100 km a cene pohonných hmôt 38,30 Sk za 1 liter potom
predstavuje 1.163,-- Sk. Spolu potom náhrada cestovného za účasť na tomto pojednávaní predstavuje

sumu 3.891,-- Sk. Za účasť na pojednávaní dňa 12.09.2007 súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu
náhradu cestovného za použitie osobného motorového vozidla na trase K. - B. B. a späť v celkovej
výške 3.697,-- Sk, a to pri paušálnej náhrade 6,20 Sk za 1 km a pri dĺžke trasy 440 km v sume 2.728,--
Sk. Náhrada pohonných hmôt pri dĺžke trasy 440 km, priemernej spotrebe 6,20 litra na 100 km a cene
pohonných hmôt 36,10 Sk na 1 liter potom predstavuje 960,-- Sk. Spolu potom predstavuje náhrada
cestovného za použitie motorového vozidla na tomto pojednávaní dňa 12.09.2007 sumu 3.697,-- Sk.

Náhrada trov právneho zastúpenia potom predstavuje sumu 19.944,-- Sk, ktorú je žalovaný povinný
zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia vo
vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí akej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa
napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí
byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal
ďalšienavrhovanédôkazy,akkonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), ak rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný nesplní dobrovoľne povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z..