Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. apríl 2015

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 15C/136/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512212858
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2015:2512212858.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v právnej veci navrhovateľov: v 1.rade: C. F.,

W..XX.XX.XXXXav2.rade:X.F.,W..XX.XX.XXXX,I.F.F.XXX/XX,XXXXXT.,navrhovateliazastúpení:
JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátom so sídlom Teodora Tekela 23, Trnava proti odporcovi: K.. T. V., W..
XX.XX.XXXX, F. I. Č.. XXX, zastúpenému: JUDr. Ing. Petrom Ošváthom, PhD., advokátom so sídlom
Laurinská 2, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 18.826,71 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a 2.rade (ďalej len „navrhovatelia“) sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa

19.10.2012 domáhali uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť im sumu 18.826,71 € spolu s 9 % úrokom
z omeškania ročne od 17.02.2011 do zaplatenia a nahradiť im trovy konania. Svoj návrh odôvodnili
tým, že dňa 18.05.2006 uzatvorili s odporcom kúpnu zmluvu, na základe ktorej od odporcu nadobudli
do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX v k.ú. T.,
a to par.č. XXX, dom súp.č. XXX s príslušenstvom (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“). S ohľadom
na skutočnosť, že odporca na kúpu nehnuteľnosti použil finančné prostriedky z hypotekárneho úveru
č. XXXXX-XXXXXX/XXXX (ďalej len „HU“) v sume 609.000,-Sk a úveru č. XXXXX-XXXXXX/XXXX

(ďalej len „SU“) v sume 261.000,-Sk, na predmetné nehnuteľnosti v čase ich prevodu viazlo záložné
právo v prospech K. E..L.. F.. Podľa tvrdenia odporcu banka v čase prevodu nesúhlasila so zmenou
vyššie uvedených úverov na navrhovateľov a trvala na to, aby aj naďalej zostali vedené na odporcu
ako pôvodného dlžníka. Odporca tak za roky 2005 a 2006 prevzal od navrhovateľov na splácanie
predmetných úverov sumu 180.000,-Sk (5.974,91 €), čo potvrdil svojim podpisom. Od januára 2007 už
navrhovatelia po dohode s odporcom vkladali dojednanú finančnú hotovosť na účet odporcu, určený na
splácania obidvoch úverových splátok. Za obdobie rokov od roku 2006 (pozn. súdu - zrejme malo byť

uvedené roku 2005) do roku 2010 tak navrhovatelia vyplatili odporcovi spolu sumu vo výške 18.826,71
€. Navrhovatelia mali za to, že vkladaním hotovosti na účet vedený na meno odporcu splácajú obidva
predmetné úvery (HU a SU), v čom ich odporca do konca roku 2010 aj utvrdzoval. Listom zo dňa
25.10.2010 Č. , E..L.. ako právny nástupca spoločnosti K. E..L.. oznámila odporcovi začatie výkonu
záložného práva, nakoľko voči odporcovi evidovala pohľadávku z úverovej zmluvy, ktorá k 25.10.2010
predstavovala sumu 20.170,836 €, na čo odporca nereagoval, k úhrade pohľadávky neprišlo, a preto
boli navrhovatelia ako záložní veritelia nútení dňa 31.05.2010 odovzdať predmetné nehnuteľnosti, ktoré

v tom čase užívali a boli v ich vlastníctve, do dobrovoľnej dražby. Navrhovatelia tak prišli o „strechu
nad hlavou“ a sumu 21.711,256 € (žalovaná suma + ďalšia úhrada vo výške 2.884,54 €). Dňa 2.2.2011
odoslali navrhovatelia odporcovi výzvu na vrátenie sumy 21.711,256 €, odporca na výzvu nereagoval,
dlžnú sumu nezaplatil.Súd vo veci vydal dňa 09.05.2013 platobný rozkaz pod č.k. 9Ro/268/2012-65, proti ktorému podal
odporca odpor s odôvodnením vo veci samej, preto súd v zmysle ust. § 174 ods. 2 O.s.p. nariadil

pojednávanie a vec prejednal na nariadenom pojednávaní. Odporca vo svojom odpore proti platobnému
rozkazu zo dňa 2.10.2013 (č.l.73) uviedol, že návrh považuje za nedôvodný, voči navrhovateľom nemá
žiadny dlh. Návrh žiadal zamietnuť a navrhovateľov zaviazať k náhrade trov konania.

Právny zástupca odporcu v písomnom podaní (č.l. 149) uvádza, že v roku 2005 si odporca zadovážil

predmetné nehnuteľnosti, pričom na ich kúpu čerpal 2 úvery, a to hypotekárny úver č. XXXXX-XXXXXX/
XXXX vo výške 609.000,-Sk s mesačnými splátkami 6.351,-Sk (210,81 €) a spotrebný úver č. XXXXX-
XXXXXX/XXXX vo výške 261.000,-Sk s mesačnými splátkami 3.249,-Sk (107,84 €). Koncom roka
2005 sa odporca s navrhovateľmi dohodol, že im predmetné nehnuteľnosti prenajme, s tým, že výška
nájomného bude 10.000,-Sk, t.j. v takej výške, aby z nájomného mohol odporca splácať predmetné 2
úvery. Nájom začal plynúť od januára 2006, zmluva bola dojednaná ústne. V júni 2006 sa na návrh

žalobcov táto dohoda spoločne prehodnotila tak, že predmetné nehnuteľnosti ako i obidva úvery prevedú
na navrhovateľov (avšak banka odmietla previesť úvery na navrhovateľov), na základe čoho nechali
navrhovatelia vypracovať kúpnu zmluvu u R.. F., v ktorej ale bola uvedená aj kúpna cena 1 milión
Sk, čo však nebolo s odporcom vopred dohodnuté a ani nebola táto suma odporcovi odovzdaná a
odporcomprevzatá,išloofiktívnekonštatovanie,inakbynavrhovateliapredsapopodpisekúpnejzmluvy

a prevode nehnuteľnosti nesplácali naďalej predmetné úvery mesačnými splátkami. Tieto splátky však
navrhovatelia nevykonávali od roku 2008 v plnej výške, čo potvrdzuje aj ich samotný návrh na začatie
konania, v rokoch 2008 až 2010 boli v omeškaní s platením o sumu 3.410,69 €, v dôsledku čoho bol dňa
25.10.2010 začatý výkon záložného práva. Nie je teda pravdou, že príčinou výkonu záložného práva by
bol fakt, že peniaze odovzdávali priamo odporcovi a ten si ich ponechal, resp. že by ich navrhovatelia

vkladali na nesprávny účet.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky v 2.rade a odporcu, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi: oznámeniami a upomienkami banky, zápisnicou o dražbe, písomnou komunikáciu medzi
účastníkmi konania, kúpnou zmluvou, výpisom z listu vlastníctva, potvrdeniami o vklade, výpismi z

účtu, vyšetrovacím spisom OR PZ v Trnave, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-423/2-OVK-TT-2011,
ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

Z oznámenia Č., E..L.. (t.j. banky) zo dňa 25.10.2010 súd zistil, že ním banka oznámila odporcovi,
že jemu poskytnutý hypotekárny úver s termínom konečnej splatnosti 10.11.2015 vedený na účte č.

XXXXX-XXXXXX/XXXX bol z dôvodu porušenia podmienok dohodnutých v úverovej zmluve k termínu
10.06.2010 zosplatnený, s tým, že banka voči nemu eviduje pohľadávku ku dňu 25.10.2010 vo výške
20.170,836 €. Súčasne odporcovi oznámila, že pristupuje k výkonu záložného práva zavkladovaného
pod č. U. XXXX/XX (?- zrejme XXXX/XX) dražbou.

Z upomienky K. zo dňa 20.4.2008 súd zistil, že neplnením povinností vyplývajúcich z hypotekárneho
úveru č. XXXXX-XXXXXX/XXXX odporcovi vznikol dlh vo výške 7.163,-Sk. Podľa upomienky č. 2 zo
dňa 13.5.2008 a 13.7.2008 banka uvádza, že odporca opätovne neuhradil povinnú splátku spotrebného
úveru č. XXXXX-XXXXXX. Z písomnosti - poslednej výzvy Č. zo dňa 12.4.2010 (č.l. 86) súd zistil, že
odporca bol vyzvaný k zaplateniu dlžnej čiastky z hypotekárneho úveru č. XXXXX-XXXXXX, inak banka

pristúpi k zosplatneniu.

Zo zápisnice o odovzdaní predmetu dobrovoľnej dražby zo dňa 31.05.2011 sp. zn. DDr 120/2010 súd
zistil, že predmetom dražby boli predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov, navrhovateľom
dražby bola Č., E..L.., právnym dôvodom dražby bol výkon záložného práva, vydražiteľom bol E. V.

a cena dosiahnutá vydražením predstavovala sumu 12.600,-€. Vydražiteľ súčasne svojim podpisom
potvrdil prevzatie predmetu dražby od pôvodných vlastníkov, t.j. navrhovateľov.

Z písomnej výzvy navrhovateľky v 2.rade zo dňa 2.2.2011 adresovanej odporcovi súd zistil, že v
ňom navrhovateľka v 2.rade poukazuje na predmetnú kúpnu zmluvu zo dňa 18.5.2006 uzatvorenú s

odporcom. Uviedla aj, že predmetom tejto kúpnej zmluvy bolo splatenie hypotekárneho úveru K., ktorá
má záložné právo zapísané na liste vlastníctva. Navrhovateľka v 2.rade súčasne uviedla, že odporca jej
nedal číslo účtu K. na splatenie úveru, ale jeho (odporcove) číslo účtu, na ktorý postupne vložila (spolu
so splátkami zo začiatku daných do rúk odporcu) sumu 21.711,256 €. Odporcu vyzvala na vrátenie tejtosumy do 14 dní z dôvodu, že oni musia zaplatiť úver K. vo výške 25.615,62 € a náklady dražby 1.269,34
€. Navrhovateľka uviedla vo výzve, že peňažné prostriedky ktoré od nich odporca dostal, použil pre svoju
potrebu a nie na splatenie hypotekárneho úveru.

Zodpovedeodporcuzodňa17.2.2011(č.l.79)navýzvusúdzistil,žeodporcavnejnavrhovateľomnaich
výzvu, ktorá mu bola doručená dňa 3.2.2011 uviedol, že vykonal dôslednú analýzu všetkých transakcií
a nezistil žiadne jeho pochybenie. Zistil, že v roku 2006 a 2007 boli splátky vtedy K. akceptované bez
väčších nedostatkov, omeškanie v roku 2007 riešila z jeho finančných prostriedkov. Ďalej uviedol, že

v apríli roku 2008 splátka 10.000,-Sk nestačila a nakoľko v ďalších mesiacoch nasledovali ešte nižšie
splátky, stále menej finančných prostriedkov bolo na úhradu spotrebného a hypotekárneho úveru. Rok
2009opäťzačalpodľaodporcunevloženímsplátokza1.a2.mesiac,v2.mesiacivložililensumu200,-€,
pričom mesačné splátky požadované v roku 2009 na HÚ boli 277,70 € a SÚ 107,45. Z dôvodu narastanie
dlhu sa tento stal splatným. Odporca uviedol, že navrhovatelia nestíhali splácať ani požadované výšky
mesačných splátok.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 18.5.2006 vyhotovenej pod hlavičkou R.. E. F., advokátska kancelária T.
súd zistil, že odporca bol ako predávajúci, navrhovatelia ako kupujúci a jej predmetom bol prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX ako pozemok par.č. XXX, dom súp.č.
XXX s príslušenstvom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhovateľov. Kúpna cena bola

dohodnutá vo výške 1.000.000,-Sk, ktorú podľa zmluvy odporca od navrhovateľov ako kupujúcich
prevzal v plnej výške pred podpisom tejto kúpnej zmluvy. Súčasne bolo v čl. V zmluvy uvedené, že
účastníci zmluvy berú na vedomie, že k predávaným nehnuteľnostiam viaznu v časti C LV č. XXXX
záložné práva, a to záložné právo v prospech K. k hypotekárnemu úveru podľa záložnej zmluvy, ktorej
vklad U. XXXX/XX je účinný od 27.12.2005 a záložné právo v prospech K. k hypotekárnemu úveru podľa

záložnej zmluvy, ktorej vklad U. XXXX/XX je účinný od 27.12.2005. Pri oboch zápisoch záložných práv
v čl. V zmluvy bola rukou dopísané: „* mes. splátky“ a súčasne bolo rukou na prvej strane zmluvy v
jej hornej časti rukou dopísané: „ * mes. splátky XXXXX-XXXXXXXX/XXXX môžu vkladať mes. splátku
12.000,-Sk“, pričom sa tu nachádzal aj ručný podpis. V tejto súvislosti súd uvádza, že účet č. XXXXX-
XXXXXXXX/XXXXbolúčetvedenývK.namenoodporcu,čovyplývazoznámeniaČ.zodňa29.01.2015

(č.l. 174). Na kúpnej zmluve bola pečiatka Správy katastra Piešťany o povolení vkladu tejto zmluvy do
katastra nehnuteľností dňa 26.6.2006 pod č. U. XXXX/XX.

Z písomnosti na č.l. 15 spisu súd zistil, že odporca svojim podpisom potvrdil prevzatie sumy v celkovej
výške 180.000,-Sk (5.974,91 €) od navrhovateľa v 1.rade ako zálohy za kúpu domu, pričom prvú prevzal

dňa 19.12.2005 a poslednú dňa 13.11.2006.
Z potvrdení o vklade (na č.l. 18-41) a z výpisov z účtu Č. (na č.l. 177 - 239) súd zistil, že navrhovateľkou
v 2.rade boli postupne v prospech účtu odporcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, č.XXXXX-XXXXXXXX/XXXX
a č. XXXXX-XXXXXX/XXXX za obdobie od 11.01.2007 do 02.11.2010 vložené peňažné prostriedky v
celkovej výške 12.851,80 €, z toho za obdobie od 19.10.2009 do 02.11.2010 to bola suma 2.900,-€.

Taktiež bolo preukázané, že z tohto účtu boli bakou vykonané debetné pohyby za účelom úhrady splátok
úveru (ako automatická splátka úveru) v jednotlivých sumách. Z písomnosti Č. zo dňa 29.1.2015 (č.l.
174) súd zistil, že účet č. XXXXX-XXXXXXXX/XXXX (bývalý účet K.) bol od 12.12.2009 prečíslovaný na
účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, a jeho majiteľom je odporca.

Z písomnosti podpísanej navrhovateľkou v 2.rade a odporcom (č.l. 165) vyplýva, že sa dohodli počnúc
januárom 2006 na platení nájomného vo výške 12.000,-Sk - na splátky a poplatky HU + SU. Súčasne
bola uvedená suma 5.000,-Sk - mes. na nájom (odstupné dom).

Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 26.06.2006 pre k.ú. T. súd zistil, že ako vlastníci nehnuteľností, a to

pozemok par. č. XXX o výmere 140 m2 - zastavené plochy a nádvoria, stavby - dom súp. č. XXX boli v
tom čase na liste vlastníctva zapísaní navrhovatelia v podiele 1/1, a to na základe kúpnej zmluvy ktorej
vklad bol evidovaný pod U. - XXXX/XX. Z listu vlastníctva taktiež vyplýva, že na predmetné nehnuteľnosti
boli zapísané v časti „C“ ťarchy, a to záložné právo v prospech K. k hypotekárnemu úveru podľa záložnej
zmluvy vklad U. XXXX/XX účinný od 27.12.2005 a záložné právo v prospech K. k hypotekárnemu úveru

podľa záložnej zmluvy vklad U. XXXX/XX je účinný od 27.12.2005.Z písomnosti odporcu (na č.l. 77) súd zistil, že si v nej odporca viedol evidenciu platieb za rok 2006,
podľa ktorej v roku 2006 mali zaplatiť (pozn. súdu - bez uvedenie osôb) mesačne na HU + SU sumu
12.000,-Sk a odstupné 5.000,-Sk, pričom tieto sumy boli podľa evidencie aj zaplatené.

Z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Trnave, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-423/2-OVK-TT-2011 sú
zistil, že dňa 15.3.2011 navrhovateľka v 2.rade podala na odporcu trestné oznámenie z dôvodu, že im
odporca predal rodinný dom v T., F. XX na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.5.2006, za ktorý vyplatili
kúpnu cenu 1.000.000,-Sk, pričom vedeli, že na pozemku je ťarcha v prospech K.. Vedela od odporcu že

si zobral úver 609.000,-Sk a spotrebný úver okolo 270.000,-Sk, pričom on si tieto úvery zobral na svoje
meno s tým, že ona bude tieto úvery splácať, nakoľko ona úver z banky nedostala. Ďalej sa uvádza, že
odporca vymyslel, že mu budú splácať 12.000,-Sk mesačne, s čím súhlasila a odo dňa 10.1.2006 mu
začala splácať úver priamo do ruky, a to do 13.11.2006. Potom išli peniaze priamo do banky, číslo účtu
jej napísal odporca vlastnou rukou na vrch kúpnej zmluvy. Takto platila až do roku 2010, kedy dostala
od odporcu list z banky, že sa nepravidelne spláca, načo s ním išla do banky, kde jej povedali, že celé

tie roky platí na účet, ktorý patrí odporcovi. Navrhovateľka v 2.rade uviedla, že s odporcom mala ústne
dohodnuté, že v splátke 12.000,-Sk mala platiť splátku hypotekárneho a spotrebného úveru.
Z uznesenia vyšetrovateľky PZ pod ČVS: ORP-423/2-OVK-TT-2011 zo dňa 14.4.2011 sú zistil, že
vec bola podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietnutá, nakoľko nie je dôvod na
začatie trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2 Tr. poriadku, nakoľko bolo zistené, že

konaním odporcu nedošlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty sprenevery a ani iného trestného činu.
Súčasťou odôvodnenia bolo konštatovanie o platbách v prospech účtu odporcu, resp. do rúk odporcu.
Na sťažnosť navrhovateľky v 2.rade proti uzneseniu pod ČVS: ORP-423/2-OVK-TT-2011 zo dňa
14.4.2011 bolo dňa 30.9.2011 uznesením prokurátora okresnej prokuratúry rozhodnuté, že jej sťažnosť
ako nedôvodnú zamieta.

Z výsluchu navrhovateľky v 2.rade súd zistil, že sa s odporcom poznali, nakoľko tento poskytoval pôžičky
aj pre ich syna, preto ho požiadali, či by im nevedel zohnať nejaké bývanie, načo uviedol, že on kúpil
rodinný dom pre svoju dcéru, no jeho dcéra tam bývať nebude, on tento rodinný dom nepotrebuje.
Nakoľko nemali v tej dobe v hotovosti peniaze na kúpu tohto domu, tak sa s odporcom dohodli, že tam

budú bývať a platiť nájomné vo výške 12.000,- Sk mesačne, toto platili od decembra 2005. V roku 2006
uzatvorili s odporcom kúpnu zmluvu, pričom dovtedy platili odporcovi uvedené nájomné v sumách, ktoré
sú uvedené v návrhu. Ešte pred podpisom kúpnej zmluvy im odporca uviedol, že na tomto rodinnom
dome je ťarcha, t.j. záložné právo v prospech banky. Po podpísaní kúpnej zmluvy im odporca na ich
vyhotovenie kúpnej zmluvy rukou dopísal číslo účtu a sumu, ktorú majú platiť v prospech Istrobanky za

účelom splácania dlhu a následného výmazu záložného práva. Odporca im uviedol, že je tam dlh asi
800.000,-Sk,aže sabudesplácaťdoroku2015.Peňažnéprostriedkyvkladalinačísloúčtunapísanéna
tejto kúpnej zmluve, inú písomnú dohodu s odporcom nemali uzatvorenú. Splátky mali slúžiť k splateniu
dlhu, ktorý bol zabezpečený záložným právom v prospech K.. Napriek tomu, že odporcovi kúpnu cenu
uhradili, pred podpisom kúpnej zmluvy sa dozvedeli, že na tomto rodinnom dome je ťarcha (záložné

právo), a preto napriek zaplateniu kúpnej ceny splácali mesačné splátky na účet uvedený odporcom,
nevadilo im, že v konečnom dôsledku sa kúpna cena za tento rodinného domu týmito splátkami navŕši.
Mesačné splátky platili až do roku 2010, kedy v K. od zamestnankyne banky zistila, že tieto peniaze
odporca vyberá a neslúžia na úhradu dlhu banky, následne došlo k dražbe rodinného domu.
Navrhovateľka v 2.rade na pojednávaní (č.l. 245) opätovne potvrdila, že odporcovi platili nájomné vo

výške 12.000,- Sk, pričom pri podpise kúpnej zmluvy sa s odporcom dohodli, že budú od jej podpisu
uhrádzať sumu 12.000,- Sk (t.j. po prepočte 398,33 €) K., pričom odporca im napísal číslo účtu ako aj
sumu na predmetnú kúpnu zmluvu. Túto sumu mali platiť z toho dôvodu, aby prišlo k výmazu záložného
práva v prospech Istrobanky, pričom s navrhovateľom v 1. rade vedeli, že dlh voči Istrobanke je cca.
800.000,- Sk, toto im hovoril odporca po podpise kúpnej zmluvy, taktiež im uviedol, že tieto splátky

je potrebné splácať do roku 2015. Navrhovateľka v 2.rade spolu s jej manželom, t.j. navrhovateľom v
1.rade súhlasili s tým, že sumu 12.000,- Sk budú splácať do roku 2015, pričom taktiež uviedla, že sumu
800.000,-Sk nezaplatili v plnej výške. Čo sa týka úhrad na úvery odporcu, tieto vykonávali nasledujúci
mesiac po tom, čo im bol doručený nový list vlastníctva, poukazovala sumu podľa toho, čo napísal
odporca na kúpnu zmluvu. Navrhovateľka v 2.rade uviedla, že žalovanú sumu žiadajú z dôvodu, že

odporca ich dostal do omylu, keď prišli o rodinný dom.
Z výsluchu odporcu súd zistil, že sa s navrhovateľmi poznal, títo bývali v podnájme T. T., kde im končil
podnájom a vedel, že majú záujem o kúpu najmä rodinného domu v Piešťanoch. Začal preto sledovať
inzeráty, pričom našiel rodinný dom na F., pričom kúpna cena bola 1.000.000,- Sk. Tento dom som chcelkúpiť pre svoju dcéru, ktorá mu však následne pred kúpou uviedla, že v tomto rodinnom dome bývať
nebude. Potom ho napadla myšlienka, že tento dom kúpi na seba pre navrhovateľov, nakoľko už vedel,
že navrhovateľom zo strany banky nebude poskytnutý úver, nakoľko nespĺňajú podmienky. Zo strany K.

mu bol schválený hypotekárny úver a spotrebný úver na kúpu tohto domu, rodinný dom kúpil za kúpnu
cenu 1.000.000,- Sk v decembri 2005. S navrhovateľmi sa dohodol, že títo budú bývať v dome, pričom
sa dohodli, že títo mu budú v hotovosti platiť sumu 12.000,- Sk ako nájomné, pričom v tejto sume bola
zahrnutá splátka hypotekárneho a spotrebného úveru, ktorú mal vložiť na splácanie týchto úverov. Čo sa
týka platieb navrhovateľov uvedených v návrhu t.j. v roku 2005, 2006 vo výške 180.000,-Sk, tieto mu boli

vyplatené v hotovosti a on tieto sumy vložil na účet za účelom úhrady HÚ a SÚ. Nakoľko navrhovatelia
mali záujem splácať osobne na účet do banky, v decembri 2006 boli v banke (K.), pričom vypísali doklad
o vložení sumy 12.000,- Sk a bolo im vysvetlené, že podľa tohto dokladu majú vkladať peniaze vo výške
13000,- Sk na účet uvedený na tomto doklade. Podľa výpisov z banky rok 2007 bol platený riadne,
problémy nastali až v roku 2008. Odporca uviedol, že s navrhovateľmi nemali písomnú dohodu o tom, že
títo budú za neho splácať HÚ a SÚ. Čo sa týka rukou napísaného dodatku ohľadne mesačných splátok

na predmetnej kúpnej zmluve na strane 1 v hornej časti, tieto tam dopísal on rukou, bolo to zrejme po
podpise tejto zmluvy. Navrhovatelia boli zaviazaní k splateniu predmetných úverov na meno odporcu na
základe ústnej dohody, ktorú uzatvorili ešte pred podpisom predmetnej kúpnej zmluvy, s tým, že tento
úver budú splácať až po podpise predmetnej kúpnej zmluvy. Nakoľko po podpise kúpnej zmluvy nebol
zo strany banky umožnené previesť úvery na navrhovateľov, tak sa spoločne dohodli, že navrhovatelia

budú platiť mesačné splátky. S navrhovateľmi sa dohodli tak, že tieto úvery budú navrhovatelia splácať
po zavkladovaní predmetnej kúpnej zmluvy v katastri nehnuteľnosti, a teda na prvú úhradu dlhu z
HÚ a SÚ vykonali 04.07.2006 v sume 5000,- Sk. Predmetná kúpna zmluva bola zavkladovaná podľa
potvrdenia Správy katastra dňa 26.06.2006. Odporca potvrdil, že mu 18.826,71 eura mu bola zo strany
navrhovateľov vyplatená, tieto boli použité na splácanie hypotekárneho a spotrebného úveru v K..

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že čo sa týka samotného sporu je pravdou, že
účastníci konania v danej veci postupovali neštandardne, dohodu o splácaní úveru za odporcu uzatvorili
len ústne, v kúpnej zmluve bolo písomne podchytené len zapísané záložné právo. Čo sa týka príčin
výkonu záložného práva zo strany banky, k tomu došlo z dôvodu, že navrhovatelia riadne nesplácali

splátky úveru. Ústnu dohodu - zmluvu o splácaní predmetných úverov voči ČSOB si navrhovatelia
a odporca dohodli pri prevode predmetnej nehnuteľnosti, existenciu uzavretia tejto ústnej dohody o
splatení zostatku úverov voči Č. až do jeho splatenia v roku 2015 potvrdila navrhovateľka v 2.rade vo
svojevýpovedinapojednávaní05.02.2015.Zároveňnatomtopojednávanípotvrdila,žepredmetnádlžná
suma nebola z ich strany uhradená v plnej výške.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní vzniesol námietku premlčania voči jednotlivým platbám zo
strany navrhovateľov, ktorých vrátenia sa touto žalobou domáhajú, keď premlčacia doba je tri roky a
plynie u každej splátky jednotlivo. Námietku premlčania vzniesol na všetky splátky (platby) zaplatené
pred 19.10.2009, vychádzajúc z dátumu podania návrhu na súd, t.j. 19.10.2012. Taktiež poukázal na

odôvodnenie uznesenia o odmietnutí trestného oznámenia v ktorom vyšetrovateľka dospela k záveru,
že „Konaním K.. V.Á. nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty sprenevery ani iného trestného činu“.
Analogicky preto má za to, že ak nedošlo v danej veci k protiprávnemu konaniu zo strany odporcu
v trestnoprávnej rovine v zmysle sprenevery, nemohlo zo strany odporcu dôjsť ani k bezdôvodnému
obohateniu v rovine občiansko-právnej.

Právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní uviedol, že sa nestotožňuje s právnym posúdením zo
strany súdu (pozn. súdu - uvedené účastníkom konania postupom v zmysle § 100 ods. 1 O.s.p.) podľa §
534 Občianskeho zákonníka, poukázal na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, najmä na časť že právny
úkon sa musí urobiť určite a zrozumiteľne, čo sa v danom prípade nestalo, keď odporca uviedol, že sa

nedohodli na presnej výške splácania úveru, dokonca dňa 02.12.2014 uviedol, že takáto dohoda bola
medzi riaditeľkou pobočky banky, ním a navrhovateľkou v 2. rade, čiže nemal pri tom byť ani navrhovateľ
v 1. rade. Nebol dohodnutý presný obsah záväzku, právny úkon je neplatný. Na strane odporcu takto
vzniklo bezdôvodné obohatenie, z uvedeného dôvodu žiadal návrhu v nepremlčanej časti vyhovieť.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa§34Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“),právnyúkonjeprejavvôlesmerujúcinajmäkvzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 534 OZ, kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi
povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.
Súd po vykonanom dokazovaní, zhodnotení dôkazov, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých
dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, dospel k právnemu záveru, že návrh nebol podaný dôvodne.
Čo sa týka dôvodu, pre ktorý žiadajú navrhovatelia zaplatiť žalovanú sumu odporcom, týmto je podľa

navrhovateľky v 2.rade fakt, že odporca ich dostal do omylu, keď prišli o rodinný dom. Podľa právneho
zástupcu týmto titulom je bezdôvodné obohatenie odporcu, teda jeho majetkový prospech získaný z
neplatného právneho úkonu v zmysle § 37 OZ pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Právny zástupca
odporcu sa stotožnil s právnym posúdením v zmysle § 534 OZ a súčasne však vzniesol námietku
premlčania na všetky splátky zaplatené pred 19.10.2009, vychádzajúc z dátumu podania návrhu na súd,

t.j. 19.10.2012.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané a nebolo to medzi účastníkmi konania ani sporné, že
účastníci konania dňa 18.5.2006 uzatvorili kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti, z ktorej obsahu
okrem iného vyplýva, že v čase prevodu vlastníckeho práva bolo na tieto nehnuteľnosti zapísané
v katastri nehnuteľnosti záložné právo v prospech K. k hypotekárnemu úveru (ako ťarcha). Medzi

účastníkmi nebolo taktiež sporné, že navrhovatelia zaplatili v prospech odporcu, či už osobne do rúk
odporcu v roku 2005 a 2006 ako i vkladom na jeho účet v rokoch 2007 až 2010 celkovo sumu 18.826,71
€, t.j. žalovanú sumu. Táto skutočnosť bola potvrdená samotným odporcom. Predmetom tohto sporu
bolo posúdenie dôvodnosti vrátenia tejto (žalovanej) sumy vo výške 18.826,71 €.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo k vzniku

záväzkového vzťahu v zmysle ust. § 534 OZ, nového, samostatného záväzkového právneho vzťahu,
keď navrhovatelia sa s odporcom ako dlžníkom voči banke (K. - W. Č. ako právneho nástupcu, od ktorej
čerpal dva úvery - hypotekárny a spotrebný na účely kúpy rodinného domu, ktorý bol neskôr predmetom
kúpnej zmluvy zo dňa 18.5.2006 medzi účastníkmi konania) ústne dohodli, že prevezmú jeho záväzok
zaplatiť dlh voči banke, teda že za neho splnia jeho peňažný záväzok, čím došlo k uzatvoreniu dohody

o prevzatí plnenia (§ 534 OZ). K tejto dohode došlo medzi účastníkmi konania po podpísaní predmetnej
kúpnej zmluvy. Ako bolo potvrdené výsluchom samotnej navrhovateľky v 2.rade, pred podpisom tejto
kúpnej zmluvy im odporca uviedol, že na tomto rodinnom dome je ťarcha (záložné právo v prospech
banky), že je tam dlh asi 800.000,- Sk a bude sa splácať do roku 2015, pričom po podpísaní kúpnej
zmluvyimnaichvyhotoveniekúpnejzmluvyrukoudopísalčísloúčtuasumu,ktorúmajúplatiťvprospech

K. za účelom splácania dlhu a následného výmazu záložného práva. Navrhovateľka v 2.rade uviedla,
že túto sumu mali platiť z toho dôvodu, aby prišlo k výmazu záložného práva v prospech K., pričom s
navrhovateľom v 1. rade vedeli, že dlh voči K. je cca. 800.000,- Sk, taktiež vedeli, že tieto splátky je
potrebné splácať do roku 2015. Z výsluchu navrhovateľky v 2.rade vyplynulo, že navrhovatelia súhlasili
s tým, že sumu 12.000,- Sk budú splácať do roku 2015, pričom navrhovateľka v 2.rade uviedla, že

úhrady na úvery odporcu vykonávali nasledujúci mesiac po tom, čo im bol doručený nový list vlastníctva.
Podľa názoru súdu uvedená dohoda ako právny úkon bol platným právnym úkonom, súd sa nestotožnil
s právnym posúdením zástupcu navrhovateľov o neplatnosti tohto právneho úkonu z dôvodu jeho
neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Samotní navrhovatelia v návrhu, no napokon aj navrhovateľka v 2.radeopakovane uviedla, že platby tvoriace žalovanú sumu vykonali za účelom výmazu záložného práva
(pozn. súdu - toto zanikne zánikom zabezpečenej pohľadávky, t.j. jej splnením- zaplatením) zapísaného
ako ťarcha na liste vlastníctva k predmetu kúpnej zmluvy zo dňa 18.5.2006, taktiež vo svojom návrhu

na začatie konania uvádzajú navrhovatelia, že odporca od nich prevzal na splácanie predmetných
úverov predmetnú sumu, pričom taktiež v návrhu uviedli, že výška finančnej hotovosti bola dojednaná.
Podľa súdu navrhovatelia vedeli čo platia, prečo to platia a ako už bolo uvedené, sami v návrhu na
začatie konania uviedli, že predmetné platby prevzal odporca na splácanie predmetných úverov. Preto
podľa názoru súdu bol úkon jednak určitý a jednal zrozumiteľný (navrhovatelia vedeli presne čo týmto

právnym úkonom sledujú -výmaz záložného práva), navrhovatelia až do vykonania dobrovoľnej dražby k
predmetu ich vlastníctva vykonali niekoľko mesačných úhrad, pričom nikdy nenamietali a ani od odporcu
nezisťovali, čo platia, prečo to platia, toto im bolo zrejmé od samého počiatku vykonávania týchto
platieb. Napokon aj ich písomná výzva zo dňa 2.2.2011 obsahuje vedomosť navrhovateľov o splácaní
úveru banke, v prospech ktorej je zapísané záložné právo. Zmena ich postoja nastala až po vykonaní
dobrovoľnej dražby, keď predmet ich bezpodielového spoluvlastníctva museli odovzdať vydražiteľovi,

čo označila i samotná navrhovateľka v 2.rade ako dôvod pre vrátenie predmetných platieb vo výške
18.826,71 €. V tejto súvislosti súd uvádza, že takýto dôvod je pre účely vrátenia (zaplatenia zo strany
odporcu) nimi zaplatenej sumy 118.826,71 € právne irelevantný, nakoľko navrhovatelia mali vedomosť
užpripodpisekúpnejzmluvydňa18.5.2006,ženapredmetekúpnejzmluvyjezapísanézáložnéprávo,a
teda museli si byť vedomí (a to s prihliadnutím na fakt, že predmetnú zmluvu navrhovateľom pripravovala

osoba s právnickým vzdelaním- advokát), že je tu hrozba, že v prípade nesplácania zabezpečenej
pohľadávky banka pristúpi k výkonu ich záložného práva, čo môže viesť k strate ich vlastníckeho práva.
Navrhovatelia podľa názoru súdu neuniesli dôkazné bremeno v otázke osvedčenia právneho titulu,
pre ktorý by im mal odporca žalovanú zaplatiť, v konaní nebolo preukázané, že by odporca peňažné
prostriedky od navrhovateľov z účtu vyberal a že tieto neslúžili na úhradu dlhu voči banke. V konaní

neobstojí ani obrana navrhovateľov, že navrhovateľ v 1.rade nebol prítomný pri dohode o splácaní úveru,
keď navrhovateľa v 2.rade sama uviedla, že spolu s jej manželom, t.j. navrhovateľom v 1.rade súhlasili
s tým, že sumu 12.000,- Sk budú splácať do roku 2015. Čo sa týka určitosti tejto dohody súd poukazuje
na výpoveď navrhovateľky v 2.rade ako i na predloženú kúpnu zmluvu, na ktorej bol okrem čísla účtu
odporcuuvedenáajsuma12.000,-Sk,ktorúnavrhovateliaajspočiatkusplácali,odroku2007platilisumu

13.000,-Sk (na tejto sume sa mali účastníci dohodnúť priamo v banke), z čoho možno vyvodiť záver,
že pokiaľ samotní navrhovatelia opakovane platili sumu 13.000,-Sk, táto bola výsledkom ich dohody
s odporcom, inak by ju dobrovoľne a opakovane neuhrádzali. Čo sa týka platieb do času uzatvorenia
kúpnej zmluvy, účastníci sa zhodli na tom, že sa jednalo o platenie nájomného, a to vo výške 12.000,-Sk.
K ustanoveniu § 534 OZ súd uvádza, že upravuje možnosť pristúpenia tretej osoby (v tomto prípade

navrhovateľov) k záväzku, ktorým sa uľahčuje postavenie dlžníka. Tretia osoba ako preberateľ sa
zaviaže dlžníkovi (v tomto prípade odporcovi), že namiesto neho poskytne veriteľovi (v tomto prípade
banke) plnenie. V postavení veriteľa uzavretím dohody medzi dlžníkom a treťou osobu sa nič nemení.
Tomuto nevzniká právo na plnenie voči tretej osobe. Uzavretie dohody veriteľovi nemusí byť oznámené
a o tejto sa ani nemusí dozvedieť. Bude to teda iba vzťah medzi dlžníkom a treťou osobou. Dohoda si

nevyžaduje písomnú formu. Preberateľ dlhu má povinnosť iba voči pôvodnému dlžníkovi, že namiesto
neho splní záväzok jeho veriteľovi. Ak preberateľ záväzok nesplní, môže dlžník od neho požadovať, aby
poskytol sľúbené plnenie jeho veriteľovi. Pokiaľ ten, kto dlh prevzal, dlh veriteľovi nesplní, nezbavuje
to pôvodného dlžníka zodpovednosti voči veriteľovi. Pôvodný dlžník sa môže voči preberateľovi dlhu
domáhať náhrady toho, čo musel sám poskytnúť svojmu veriteľovi.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany právneho zástupcu odporcu vo vzťahu k platbám
vykonaným pred 19.10.2009, bolo potrebné túto námietku posúdiť, t.j. jej dôvodnosť. Ako už bolo vyššie
uvedené, právny vzťah medzi účastníkmi konania súd posúdil ako záväzkový vzťah, a to jednak ako
nájomný vzťah (do času uzatvorenia kúpnej zmluvy) a ako dohodu o prevzatí plnenia (v čase po
uzatvorení kúpnej zmluvy), pričom na oba vzťahy je potrebné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu

dobu.
Čosatýkapremlčania,totomožnocharakterizovaťakokvalifikovanéuplynutímčasu,vdôsledkuktorého
súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych
vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania
je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a

zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si
svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v znej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť
námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súdesvojho práva. Navrhovatelia návrh podali na súd dňa 19.10.2012, a preto vznesenú námietku premlčania
na všetky platby navrhovateľov zaplatené pred 19.10.2009 súd posúdil ako dôvodnú, nakoľko platby
vykonané pred 19.10.2009 (vychádzajúc z dátumu podania návrhu na súdu s použitím trojročnej

premlčacej doby) sú premlčané, a preto súd návrh v tejto časti (15.926,71 €) zamietol predovšetkým z
dôvodu premlčanie práva, a preto sa týmito platbami nie je potrebné bližšie zaoberať.
S poukazom na právne posúdenie predmetu sporu uvedené vyššie súd návrh zamietol i v časti
zaplatenia sumy 2.900,-€ s príslušenstvom, t.j. platieb vykonaných od 19.10.2009 do 02.11.2010, keď
podľa názoru súdu v konaní nebol zistený a ani vykonaným dokazovaním preukázaný právny titul

(dôvod),prektorýbymalodporcatútosumunavrhovateľomvrátiť(zaplatiť).Poskytnutépeňažnéplnenie
zo strany navrhovateľov bolo plnením ich záväzku z titulu prevzatia plnenia vo vzťahu k banke za
odporcu, ku ktorému sa dobrovoľne zaviazali, pričom toto plnenie mali vykonať v sume 800.000,-Sk,
čo uviedla samotná navrhovateľka, keď uviedla, že vykonaním predmetných platieb chceli dosiahnuť
výmaz záložného práva, pričom vedeli, že toto právo zabezpečuje pohľadávku banky vo výške 800.000,-
Sk v čase uzatvorenia tejto dohody, túto sumu doposiaľ neuhradili. Platby vykonané od 19.10.2009 do

02.11.2010 nepresiahli ani sumu 12.000,-Sk (398,33 €) mesačne, t.j. sumu uvedenú na predmetnej
kúpnej zmluve, tieto boli vykonané v maximálnej výške 200 € za ten - ktorý mesiac. Z vyššie uvedených
dôvodov potom súd návrh ako nedôvodný zamietol a to i s poukazom na odôvodnenie tohto rozsudku
uvedené vyššie, keď navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno v otázke osvedčenia právneho titulu
(dôvodu), pre ktorý by im mal odporca žalovanú zaplatiť, v konaní nebolo preukázané, že by odporca

peňažné prostriedky od navrhovateľov z účtu (neoprávnene) vyberal a ani to, že tieto neslúžili na
úhradu dlhu voči banke. Podľa výpovede navrhovateľky v 2.rade navrhovatelia súhlasili s tým, že
sumu 12.000,- Sk splácať do roku 2015, a to za účelom výmazu záložného práva na predmete ich
vlastníctva. Samotné vykonanie záložného práva formou dobrovoľnej dražby nie je dôvodom na vrátenie
poukázaných platieb zo strany navrhovateľov, navrhovatelia si museli byť vedomí, že ak predmetom

kúpnej zmluvy je nehnuteľnosť , na ktorej je zapísané záložné právo (ako vecné právo), je tu možnosť,
resp. hrozba, že v prípade nesplácania pohľadávky zabezpečenej týmto záložným právom banka ako
záložný veriteľ môže pristúpiť k výkonu ich záložného práva, čo môže viesť k strate ich vlastníckeho
práva.
K dokazovaniu súd ešte uvádza, že dôkaz (výsluch svedka R.. E. F.) navrhnutý právnym zástupcom

odporcu nebolo možné vykonať, nakoľko tento ako bývalý advokát má zákonnú povinnosť zachovávať
mlčanlivosť (aj po vyčiarknutí zo zoznamu advokátov) o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel
v súvislosti s výkonom advokácie, pričom tento nebol zo strany navrhovateľov ako jeho klientov tejto
mlčanlivosti pozbavený (§ 23 ods. 2 zák. č. 586,/2003 Z.z.).
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. a contrario ako i § 151 ods. 3 O.s.p., nakoľko v čase, keď súd vyhlasoval
toto rozhodnutie vo veci, nebolo ešte rozhodnuté (ani doposiaľ súdom prvého stupňa predložené

odvolaciemu súdu - § 209 ods. 2 O.s.p.) odvolacím súdom o odvolaní odporcu voči uzneseniu o
uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu, čiže súd v čase
vyhlásenia rozsudku nemohol ustáliť konečnú výšku trov odporcu ako úspešného účastníka, a preto
by rozhodnutie o trovách konania bolo v tomto smere predčasné. Taktiež bude rozhodnuté o trovách
konania štátu. Konec formuláře

Konec formuláře

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)