Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. september 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/214/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203902
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313203902.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: CD Consulting, s. r. o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice (Brno-střed), 602 00 Brno, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: H. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XX B. G. XXX, za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka
Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom Janka Kráľa
7, Banská Bystrica, o zaplatenie 132 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Humenné zo dňa 17.05.2016, č. k. 6C/37/2013-75, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok okrem výroku o zastavení konania v časti zmenkového úroku vo výške

0,19 % denne.

Priznáva Združeniu spotrebiteľov Slovenska nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %, vo vzťahu k žalobcovi.

Žalobcovi a žalovaný nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Stranám sporu náhradu trov konania
nepriznal. Zastavil konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne. Pripustil

vstup Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z., IČO: 42309166, J. Kráľa 7, Banská Bystrica, ako
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi
uložil povinnosť uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 60,43 eur na adresu právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Dňa 28.03.2013 podal žalobca na súd prvej inštancie návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku
4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktorým žiadal aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť: zmenkovú sumu vo výške 132 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z jednotlivých
čiastkových plnení do zaplatenia, 6% ročný úrok z jednotlivých čiastkových plnení do zaplatenia,
zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 1,26 eur, náhradu trov konania za zaplatený
súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia.

3. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. Článok 14

všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienkou.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) je neprijateľná podmienka v článku 14
všeobecných podmienok spotrebiteľskej zmluvy neplatným právnym úkonom v tejto časti. Neplatným
spôsobom bolo dojednané vyplnenie zmenky. Sporná zmenka, ktorá vznikla ako zabezpečovací právnyúkon k primárnemu právnemu úkonu spotrebiteľskej zmluve nemôže byť považovaná za platný právny
úkon, keď bola vystavená a vyplnená na základe neplatného dojednania neplatnej dohody o vyplnení
zmenky v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že článok 14 všeobecných podmienok úverovej zmluvy je
neprijateľnou podmienkou. Neplatným spôsobom bolo dojednané vyplnenie zmenky. Z vykonaného
dokazovania mal preukázané, že uzavretie spotrebiteľskej zmluvy bolo podmienené podpisom zmenky
zo strany spotrebiteľa, čo vyplýva z rovnakého dátumu zmenky a úverovej spotrebiteľskej zmluvy, ako

aj z článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Táto podmienka je neprijateľná
podľa § 53 ods. 2 OZ pretože nie je individuálne dojednaná, bola súčasťou formulárovej zmluvy -
všeobecných podmienok a bez jej podpisu by spotrebiteľ nedostal úver.

5. Dojednanie v článku 14 všeobecných podmienok o vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. a) OZ, pretože spotrebiteľ nemal možnosť sa s týmto

ustanovením oboznámiť pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy.

6. Podľa § 53 ods. 4 písm. b), m) OZ, je dojednanie o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou zmluvnou
podmienkou aj preto, že na základe tejto podmienky vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou
bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany POHOTOVOSŤ, s.r.o. na žalobcu CD Consulting,

čím došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia nadmerne sťažili
spotrebiteľovi možnosť realizovať práva spotrebiteľa.

7. Dohoda o vypĺňacom práve zmenky v článku 14 všeobecných podmienok je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka, pretože výška úveru (dlhu) a úroku

mala byť takto určená až v čase splnenia, v tomto prípade splatnosti úveru, kedy vzniklo veriteľovi právo
vypísať zmenkovú sumu a splatnosť zmenkového úroku podľa článku 14 všeobecných podmienok.

8. Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky podľa článku 17 všeobecných podmienok je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, pretože dojednanie umožnilo veriteľovi, aby pri

vyplnení zmenky v budúcnosti zaviazal spotrebiteľa zaplatiť za nesplnenie záväzku neprimerane vysokú
sankciu, ktorá mu pri uzavretí úverovej spotrebiteľskej zmluvy nebola známa. V zmenke je veriteľom
vypísaný zmenkový úrok vo výške 0,25% denne krát 365 dní = vo výške 91,25% ročne. K vyplneniu
zmenky veriteľom došlo momentom zosplatnenia dlhu. Ide o rozpor so zákonom (§ 4 ods. 4 Zák. č.
258/2001Z.z.).Zároveňideonekalúpodmienkupodľačlánku2písm.a)vspojenísustanovenímprílohy

ods. 1 písm. e) Smernice 93/13 EHS. Touto nekalou zmluvnou podmienkou a zároveň neprijateľnou si
veriteľ zabezpečil za nesplnenie záväzku spotrebiteľa neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky
zmenkový úrok vo výške 0,25% denne (91,25% ročne).

9. Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej

zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 OZ, pretože v rozpore s kogentnými
ustanoveniamizákonamuuvedenédojednanieumožniloobísťzákonnéustanoveniaavpísaťdozmenky
pri jej vyplnení také plnenia, na ktoré mu vôbec nevznikol nárok. Úverová spotrebiteľská zmluva
neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h), i), j), k) zák. č. 258/2001 Z. z., § 9 ods. 9 zák. č.
129/2010 Z. z. Neobsahuje údaj o RPMN a neobsahuje rozpis splátok. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001

Z. z. a § 9 ods. 9 zák. č. 129/2010 Z. z. sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

10. V danom prípade je teda dojednanie v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej
zmluvy o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods. 5 OZ zároveň
neplatne dojednanou zmluvnou podmienkou. Zmluvná podmienka je z už uvedených dôvodov neplatná

aj pre neurčitosť dojednania podľa § 37 ods. 1 OZ pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona a pre
obchádzanie zákona podľa § 39 OZ, § 265 Obchodného zákonníka.

11.SúdprvejinštanciepripustilvstupZdruženiaspotrebiteľovSlovenska,o.z.,akovedľajšiehoúčastníka
do konania na strane žalovaného v zmysle ust. § 93 ods. 1 až 3 OSP z dôvodu, keď dospel k

záveru, že je potrebné považovať námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vznesenú zo strany
žalobcu za nedôvodnú, pretože predmetom súdneho konania sú spotrebiteľské právne vzťahy, vyššie
uvedené združenie je subjektom, ktorý je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na
základe zákonného splnomocnenia zo zákona o ochrane spotrebiteľa, a to bez konkretizácie svojhohmotnoprávneho záujmu na výsledku konania. Tým sa zabezpečuje aj smernicou EÚ požadovaná
reálna a nielen formálna rovnosť účastníkov v spotrebiteľských veciach, čo je zmyslom a cieľom
spotrebiteľského práva EÚ a SR.

12. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, keď neúspešnému žalobcovi nevzniklo
právo náhradu trov konania a úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil. Vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovaného priznal trovy konania, pretože vystupoval na strane žalovaného, ktorý bol v konaní
plne úspešný v celkovej výške 60,43 eur. Trovy vedľajšieho účastníka považoval za účelne vynaložené

trovy konania, lebo vedľajší účastník si plní svoje povinnosti (ochrana spotrebiteľa) vyplývajúce priamo
z vyššie uvedených právnych predpisov SR a EÚ. Tým zabezpečil nielen teoretickú, ale aj faktickú a
reálnu rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov.

13. Proti tomuto rozsudku v časti o zamietnutí žaloby žalobcu, pripusteniu vstupu a povinnosti uhradiť
trovy trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že súd

prvej inštancie uvádza vo svojom odôvodnení, že vo veci vykonal dokazovanie, avšak žalobca a ani
žalovaný dokazovanie úverovou zmluvou, či ďalšími listinnými dôkazmi vôbec nenavrhli. Podľa ust. §
120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd
vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli.
Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania. V danej veci

súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej
zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania a vykonaného
dokazovania vykonaného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie
nenavrhnuté dôkazy. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučné predloženie originálu
zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje právo žalobcu. Žalovaný mohol na základe

čl. 5 ods. 3 a 6 nariadenia vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobil musia byť akékoľvek iné
námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej týmto nariadením.
K rozhodnutiu dospel súd prvej inštancie na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj
nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie.

14. Ďalej uviedol, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je
možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Súd prvej inštancie sa
aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal
a ignoroval predmet sporu. Mal za nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka
a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že

za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné.
Súd prvej inštancie porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., porušil
ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov ak prihliadol na skutočnosti a dôkazy,
na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 vykonané bez návrhu. Vzhľadom na úplnú samostatnosť,

oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou
podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní
má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok žalobcu
je tak v celom rozsahu dôvodný. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22. 8. 2002, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo

dňa 22.10.2008 a na rozsudky Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13C 88/2013 zo dňa 13. 02. 2014,
Okresného súdu Revúca sp. zn. 3C 8153/2013 zo dňa 06. 03. 2014, Okresného súdu Martin sp. zn.
8C 198/2013 zo dňa 11. 02. 2014 a rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co 16/2010 zo dňa 03.
02. 2010, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013 a uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013. Žalobca namietal

pripustenie vedľajšieho účastníctva v konaní s nízkou hodnotou sporu vedeného podľa nariadenia, v
ktorom je upravený procesný postup súdu a strán odlišne od vnútroštátnej úpravy v OSP Právna
regulácianariadeniavčlánkoch4a5vedľajšieúčastníctvonepoznáaaplikáciuprocesnýchustanovenív
Občianskom súdnom poriadku pripúšťa len výnimočne a to vtedy, ak sa postupuje v súlade s príslušným
procesným právom, uplatniteľným v členskom štáte. Pri oznámeniach o vstupe vedľajšieho účastníka

do konania doručených súdu pred 01.01.2015, teda pred účinnosťou zákona č. 353/2014 Z.z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. OSP je konajúci súd povinný zabezpečiť si vyjadrenie účastníka,
na ktorého stranu vedľajší účastník vstúpil. Len samotné oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do
konania nemôže automaticky zakladať právo vedľajšieho účastníka na účasť na konaní a tak isto, žeosoba, popri ktorej vstúpil do konania, s takýmto úkonom súhlasí. Poukázal na to, že vedľajší účastník
získava prístup k osobným údajom spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ k takémuto prístupu nedal súhlas.
Ide o neoprávnené zasahovanie do súkromného života účastníka konania. Zároveň dochádza k rozporu

so zákonom č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, ktorý neoprávnené spracovávanie prísne
sankcionuje Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie z uvedených dôvodov zmeniť a žalobe
vyhovieť.

15. Vedľajší účastník na strane žalovaného sa k podanému odvolaniu vo svojom vyjadrení stotožnil

so skutkovými závermi súdu prvej inštancie v celom rozsahu a navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne
správny. Zároveň si uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

16. K vyjadreniu vedľajšieho účastníka podal vyjadrenie žalobca, ktorý mal za to, že nový Civilný sporový
poriadok neobsahuje ustanovenie na základe ktorého by bolo možné priznať v zmysle nového CSP
náhradu trov konania inému subjektu, tak ako to umožňovalo ustanovenie § 93 Občianskeho súdneho

poriadku účinného do 30.06.2016.

17. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 378 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 CSP a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

18. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

19. Vo veci nie je možné stotožniť sa s argumentáciu spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní
dôkazov. V prejednávanom spore predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na
žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý následne svoje práva vyplývajúce zo zmenky uplatňuje
pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu

upraveného Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11.7.2007. Článok 4 Nariadenia
upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Žalobca začne konanie vyplnením príslušného
tlačiva a jeho zaslaním na súd. Pokiaľ by súd nemal na základe vyplneného tlačiva k dispozícii všetky
potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, môže žalobcu vyzvať k doplneniu tlačiva a na iné úkony tiež

použitím príslušného tlačiva. Znenie Čl. 4 Nariadenia môže vzbudiť dojem, že súd nemá k dispozícií iné
dôkazné prostriedky ako príslušné tlačivá a v zásade nemá možnosť oboznámiť sa s inými písomnými
dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Takýto výklad je ale nesprávny. Cieľom Nariadenia č.
861/2007 totiž nie je obmedziť sudcov pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci,
ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo

čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z Čl. 8 a 9 uvedeného nariadenia jednoznačne
vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné
dokazovanieanariadiťústnepojednávaniepokiaľtopovažujezapotrebné.Zjednodušenáformakonania
podľa tohto nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex
offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo

veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi za predpokladu, ak nie je ustanovené inak procesným právom
členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva v Čl. 19 Nariadenia č. 861/2007.

20. V zmluve o úvere zo dňa 27.04.2010 okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovaného
(meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje

uvedené nie sú. Kolónky umožňujúce identifikovať žalovaného ako subjekt konajúci v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo
živnostenského registra, iné oprávnenie ako živnostenský list) vôbec vyplnené neboli. Z iných konaní
je pritom známe, že právny predchodca žalobcu subjekty podnikajúce, resp. vykonávajúce činnosť na
základe iného ako živnostenského oprávnenia špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich obchodným menom

a prideleným identifikačným číslom. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o
úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.21. Ustanovenie § 17 zákona č. 191/1950 Zb. odkazuje na okolnosti „nadobúdania zmenky“ na strane
indosatára. Indosatárovi možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu
dlžníka, teda ak pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne (uznesenie NS SR 3Obo/3/2007).

Dobromyseľnosť indosatára CD Consulting je vylúčená z dôvodu, že každá zmenka obsahuje číslo,
ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy (to možno zistiť porovnaním so spisom). Pri nadobúdaní
takého veľkého a masového množstva zmeniek, ktoré sú označené rôznymi číslami a ku ktorému
indosant (POHOTOVOSŤ) musel poskytnúť určité údaje o platení, možno vychádzať z toho, že indosatár
vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú, ale spoliehal sa na to, že nebudú mať na jeho zmenkové práva

vplyv. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka.

22. Ak má byť zabezpečené naplnenie cieľa sledovaného právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa,
je nutné umožniť súdu skúmať charakter právneho vzťahu, na základe ktorého došlo k vystaveniu
zmenky a v prípade zistenia, že ide o vzťah spotrebiteľský, podrobiť skúmaniu zmluvné podmienky
z hľadiska ich neprijateľnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery NS SR vyslovené

v stanovisku č. 93/2015 zo dňa 20.10.2015, v zmysle ktorého, ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z
indosovanej zmenky súd nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie
právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17
ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany

svojich práv. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými
mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu
prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu
neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto
skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola

zmenka vystavená.

23.Vslovenskomprávnomporiadkuplatíustanovenie§5bzákonač.250/2007Z.z.,ktoréukladáorgánu
rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na námietky spotrebiteľa.
Opäť teleologickým výkladom uvedeného ustanovenia možno dospieť k záveru, že z neho vyplýva aj

právo skúmať, či vôbec ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, inak by toto ustanovenie nemalo zmysel. Z
tejto povinnosti nie je vyňaté ani konanie podľa nariadenia 861/2007, ktoré v čl. 19 odkazuje na národné
procesné právo a hmotné právo neupravuje vôbec.

24. Navyše Súdny dvor EÚ vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (počnúc

C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať
možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito),
že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex
post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s

právom EÚ.

25. Správnym nie je tvrdenie, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa malo vychádzať
jedine z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy.
Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a

správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, nezakazuje používanie
zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia Čl. 10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu
povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu
spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom
na Čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu

spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z
predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo
skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa
je abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu
pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto

obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi, ktorý
poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné
vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorejšpecifika súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje

aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a
o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane
ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhaní pohľadávky nie je

možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi samozrejme aj v takejto situácii ostáva
možnosť uspokojiť veriteľa (nadobúdateľa indosovanej zmenky) a následne ho žalovať o náhradu škody,
ale v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať,
že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie
je nemožné, avšak dokazovanie tejto skutočnosti neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je
zrejmé, že takáto požiadavka nie je v súlade s právom únie, keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie

je závislá od zavinenia veriteľa.

26. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody

žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovanú nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny
predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôžu zbaviť
ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jeho dôsledkov v neprospech žalovanej. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych
vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech

spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje
požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť

spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

27. Vzhľadom na povahu tohto cenného papiera, si žalovaný bez akýchkoľvek pochybnosti zhoršil svoje
zmluvné postavenie. Potreba vystavenia a odovzdania zmenky právnemu predchodcovi žalobcu pritom
pre žalovaného priamo vyplývala zo všeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne

významné ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke nezohľadňujúce právne predpisy na ochranu

spotrebiteľa odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1. 2 Občianskeho zákonníka, a preto je absolútne neplatné
podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

28. Žalobca je po spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. nástupcom práv zo zmenky. Na žalobcu dopadajú
všetky dôsledky nečestného konania vrátane toho, že musí počítať s odmietnutím súdnej ochrany.

Súdna ochrana sa principiálne neposkytuje osobe konajúcej so zlým úmyslom. Súd chráni vzťahy
založené na dobromyseľnosti a čestnosti. Dobromyseľnosť je vylúčená pri návrhoch, v ktorých osoba
musela pri elementárnej opatrnosti zistiť, že sú založené na nečestnosti.

29. Kódex o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z. z.) zakotvil definíciu konania v rozpore s dobrými

mravmi (§ 4 ods.8). Konanie v rozpore s čestnou obchodnou praxou je teda nielen konaním proti dobrým
mravom ale explicitne proti zákonu.

30. Žalobca pri tisícoch postúpení si musel byť dobre vedomý, že ide v skutočnosti o zmenkových
dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. OZ) a ktorých postavenie

nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník (§ 54 ods.1
OZ). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na úverové zmluvy, osobné prepojenie cez
rovnakého zástupcu (Fridrich Paľko) a žalobcovi postačovalo vynaložiť minimálne úsilie, aby zistil
spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou.31. Právne bezvýznamná je i námietka, podľa ktorej vo veci sa nevydalo žiadne rozhodnutie o
nariadení pojednávania a ani sa takéto rozhodnutie nedoručovalo stranám. Článok 5 ods. 1 Nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 priamo zakotvuje oprávnenie súdu alebo tribunálu nariadiť
ústne pojednávanie nielen vtedy, ak o to požiada niektorá zo strán, ale aj vtedy, ak to považuje za
potrebné. Akým spôsobom dochádza k nariadeniu pojednávania a aké sú jeho náležitosti v tomto
nariadení uvedené nie je. Na nariadenie pojednávania sa preto musí v súlade s čl. 19 Nariadenia
č. 861/2007 aplikovať procesné právo Slovenskej republiky podľa ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku. V prejednávanej veci predvolaním zo dňa 22.04.2016 bolo pojednávanie bez akýchkoľvek
pochybností nariadené na deň 17.05.2016 o 10 hod. a na toto pojednávanie boli predvolané strany
sporu, právny zástupca žalobcu a vedľajší účastník. Ustanovenie § 115 OSP ukladá súdu nariadiť na
prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je
potrebná. V predvolaní na pojednávanie bol bez akýchkoľvek pochybností obsiahnutý i údaj o nariadení
pojednávania na konkrétny termín. Zo žiadnych zákonných ustanovení nevyplýva, aby nariadenie

pojednávania muselo mať formu samostatného rozhodnutia.

32. Podľa čl. 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

33. Podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31.12.2014, ako vedľajší
účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 3 OSP účinného do
31.12.2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

34. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu voči rozsudku rozhoduje po
01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na §§ 470 ods. 1, 473, 474 CSP už v režime CSP
Pokiaľ však ide o posúdenie samotnej prípustnosti vstupu Združenia spotrebiteľov Slovenská, o.z., ako
vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p. do konania, ku ktorému došlo pred 01.07.2016, tu je

potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do 30.06.2016, t.j. Občiansky súdny poriadok,
keďže v zmysle § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti
CSP (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované. Z uvedených dôvodov odvolací súd preskúmaval
vecnú správnosť výroku napadnutého rozsudku o pripustení vedľajšieho účastníka na strane žalovanej
v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinných v čase vstupu vedľajšieho

účastníka do konania.

35. Vo veci nie je možné stotožniť sa s argumentáciou spochybňujúcou možnosť vstupu vedľajšieho
účastníka do konania upraveného nariadením ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s
nízkouhodnotousporu.Hocitotonariadeniezaúčastníkovkonaniaoznačujelennavrhovateľaaodporcu

nie je v ňom obsiahnutý žiadny zákaz, či obmedzenie brániace vstupu vedľajšieho účastníka do takéhoto
konania.Toznamená,žezapredpokladuchýbajúcejprávnejúpravyvtomtonariadenítýkajúcejsaúčasti
vedľajšieho účastníka v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa vedľajšie účastníctvo
riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z článku 19
Nariadenia č. 861/2007. Najvyšší súd SR v odôvodnení stanoviska č. 93/2015 z 20.10.2015 uviedol, že:

„Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti
preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v
slovenskom právnom poriadku.“

36. Podľa článku 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách sa členské štáty zaviazali k vytvoreniu účinných mechanizmov, aby sa predchádzalo
súvislému používaniu neprijateľných (nekalých) zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
Práve vedľajší účastník môže privodiť naplnenie tohto cieľa svojou aktivitou.

37. Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. je registrovaným združením, u ktorého je v evidencii

občianskych združení vo výpise z registra vedenom Ministerstvom vnútra SR uvedený predmet činnosti
- spotrebiteľské.38. Z uvedeného je zrejmé, že ide o združenie, ktoré v zmysle § 93 ods. 2 OSP mohlo vstúpiť do konania
ako vedľajší účastník vo veci ochrany práv spotrebiteľa (ide o predmet jeho činnosti).

39. Skutočnosť, že vôľu vstúpiť do určitého konania prejaví právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná
naochranuprávspotrebiteľa,neznamená,žespotrebiteľmusísjejvstupomdokonaniasúhlasiť.Povahe
a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup takéhoto vedľajšieho účastníka do
konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci
3Cdo 188/2012 publikované ako rozhodnutie 62. v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. 4/2014). Nevyslovenie súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nie
je možné považovať za nesúhlas účastníka konania so vstupom (porov. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej vo veci 6Cdo 323/2013). V predmetnom konaní nie je možné vyhodnotiť vstup vedľajšieho
účastníka ako nanútený, keďže obsahom spisu nie je výslovný nesúhlas žalovaného s jeho vstupom
do konania. Vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu pred 1.1.2015 (konkrétne dňa
11.11.2014), teda v dobe, keď v tom čase účinný Občiansky súdny poriadok nevyžadoval ako súčasť

podnetu aj súhlas účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.

40. Vedľajší účastník má podľa prvej vety § 93 ods. 4 OSP v konaní rovnaké práva a povinnosti
ako účastník, a teda má právo okrem iného aj nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy,
odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov (§ 44 ods. 1

OSP), pričom táto činnosť priamo predpokladá možnosť oboznámenia sa s osobnými údajmi účastníkov
konania a prípadne aj s predmetom telekomunikačného tajomstva, ak je aj to obsahom súdneho spisu.
Tým ale nie je dotknutá jeho povinnosť chrániť takto získané osobné údaje (podľa zákona č. 122/2013
Z.z. o ochrane osobných údajov), zachovávať telekomunikačné tajomstvo (podľa § 63 ods. 2 zákona č.
351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách) a vyvarovať sa zneužitia svojho postavenia vedľajšieho

účastníka v konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR PL. ÚS
1/2014-9 zo dňa 29.01.2014, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že návrh na vyslovenie nesúladu § 93
ods. 2 OSP s čl. 19 Ústavy SR je zjavne neopodstatnený.

41. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okrem výroku o zastavení konania v časti zmenkového

úroku vo výške 0,19 % denne ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387
ods. 1 a 2 CSP.

42. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením§255ods.1a§262ods.1CSP.Dôvodomtakéhotorozhodnutiaotrováchbolaskutočnosť,

že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne
trovy nevznikli. Združenie spotrebiteľov Slovenska bolo plné úspešné v odvolacom konaní a preto mu
odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi,
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).