Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. september 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/202/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414213765
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6414213765.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu

O. X., nar. XX.X.XXXX, bytom J. - I., J. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Dušanom Klimom, so sídlom
v Žiari nad Hronom, Sládkovičova 16/61, proti žalovanej Z. E., nar. XX.X.XXXX, bytom J. - I., J. XXX,
zastúpenáJUDr.ĽudmilaPetrušová,advokátkas.r.o.,sosídlomvŽiarinadHronom,A.Dubčeka386/10,
o návrhu na vypratanie bytu takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania a zaplatiť ich do rúk právnej zástupkyne

žalovanej, JUDr. Ľudmile Petrušovej vo výške 429,13 €, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom domáhal uloženia povinnosti
žalovanej vypratať byt č. 5, na 3. poschodí, v dome č. súp. 245, k. ú. J., zapísaný na LV č. XXX. Svoj
návrh odôvodnil tým, že žalovanej predmetné nehnuteľnosti daroval na základe darovacej zmluvy, avšak
vzhľadom na správanie sa žalovanej voči jeho osobe uplatnil právo na vrátenie daru, a preto vzťah z
darovacej zmluvy zanikol. Konštatoval, že žalovaná sa správa voči nemu hrubo, nedôstojne, urážlivo,
vyjadruje sa takýmto spôsobom pred cudzími ľuďmi, odmieta starostlivosť o žalobcu. V konaní žalovanej
vidí porušenie dobrých mravov, nakoľko má vzťahy s inými mužmi, odmieta o žalobcu biologický záujem

a vybrala z účtu žalobcu peniaze vo výške 10.000 €, o čom žalobca nemal vedomosť, pričom finančné
prostriedky mal pripravené na svoj pohreb.

Žalovaná s podaným návrhom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne nesúhlasila, návrh žiadala
zamietnuť, poukázala to, že je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti na základe uzavretej darovacej
zmluvy s tým, že podľa jej názoru navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na podanie takéhoto návrhu.
Právna zástupkyňa žalovanej konštatovala, že vzťahy účastníkov konania boli dobré až do r. 2014, a

preto žalobca vedel o skutočnostiach, že žalovaná vybrala 10.000 € a uložila ich na termínovaný vklad,
pričom žalobcovi chodili výpisy a mohol sa s touto skutočnosťou oboznámiť. Poprela, že by sa voči
žalobcovi vyjadrovala žalovaná hrubo, nedôstojne, urážlivo a takisto poprela aj to, že by mala vzťahy
s inými mužmi. Žalovaná na pojednávaní zdôraznila, že k zhoršeniu vzájomného vzťahu účastníkov
konania došlo až v marci 2014, po tom, ako sa žalobca vrátil z liečenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámil

sa s listinnými dôkazmi z bankových ústavov, s notárskou zápisnicou zo dňa 30.9.2004, so zrušením
darovacej zmluvy, s čestnými prehláseniami, s ostatným spisovým materiálomPodľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru
nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Podľa § 628 ods. 3 Občianskeho zákonníka neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až
po darcovej smrti.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3

Občianskeho zákonníka).

Občiansky ani iný právny predpis nedefinuje podpis dobré mravy. Napriek tomu je nimi možné
rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú
istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti

a majú povahu noriem základných. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daruje smeruje len
také závadné konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho
rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Predpokladom
úspešného uplatnenia práva darcu taktiež nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ale
také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé

porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity, alebo o porušenie sústavné, a to
či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Nie každé chovanie,
ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného chovania vo vzájomných vzťahoch
medzi ľuďmi naplňuje znaky ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Predpokladom aplikácie
tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym chovaním obdarovaného,

ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií, a nielen podľa subjektívneho názoru
darcu.

Podľa ustálenej súdnej praxe (napr. R 88/1998, R 31/1999, R 61/1997) k zániku operovacieho vzťahu
podľa zákona dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach:

a/ hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho
rodiny
b/ jednostranného právneho úkonu darcu, adresovaného obdarovanému.

Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium, obmedzujúce

subjektívne práva a v ich obsahu alebo častejšie vymedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré
mravy, hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované.
Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem
ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy sa vzťahuje vždy na konkrétny
prípad.

Negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako
správanie sa v rozpore s dobrými mravmi sa musí prejavovať objektívne. Zachovanie dobrých vzťahov
je vecou vzájomnej tolerancie účastníkov. Nie je možné považovať správanie sa jedného účastníka
k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojim konaním takéto

správanie vyvoláva. V takom prípade je len všeobecne možné konštatovať, že ide o ich spôsob
komunikácie.

Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie
dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a

hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými
mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu,
alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia
daru, lebo reakciu obdarovaného, i keď bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubéporušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiadúcu vzájomnú komunikáciu
medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov zo strany obdarovaného.

Pri posudzovaní konkrétneho správania sa treba vychádzať z toho, či ide o porušenie, dosahujúce
značnú intenzitu, alebo ide o porušenie sústavné, ktoré svojim trvalým priebehom, váhou a pôsobením
nadobudlo povahu hrubého porušenia. Z uvedeného vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia
práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, alebo len samotná

jeho nevďačnosť.

Účinky právneho úkonu darcu, smerujúce k vráteniu daru, nastáva jeho doručením obdarovanému. V
prípade, že tento právny úkon je obsiahnutý v žalobe, nastávajú účinky okamihom, kedy bola žaloba
doručená obdarovanému. Občiansky zákonník neustanovuje žiadne náležitosti výzvy k vráteniu daru,
ani jej obsah. Výzvu na vrátenie daru je nutné posudzovať z hľadiska všeobecných náležitostí právneho

úkonu ako prejavu vôle podľa ustanovení § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Právny úkon je prejav vôle, smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 Občianskeho zákonníka).

Vprípade,akdarcauplatnísvojeprávonavráteniedaruaaksúsplnenézákonnépodmienkyprevrátenie
daru, zanikne právny vzťah z darovania priamo zo zákona, a to dňom, kedy bola výzva darcu doručená
obdarovanému. Na základe právom uznaného dôvodu odvoláva darca jednostranným právnym úkonom
poskytnutý dar a následne alebo súčasne žiada o vrátenie daru. Odôvodnené odvolanie daru má za
následok zánik nadobudnutého vlastníckeho práva k daru. Týmto momentom sa potom zo zákona

darca stáva opäť vlastníkom obdarovanej veci. Obdarovaný je povinný darovanú vec vydať darcovi a v
prípade, ak bola predmetom darovania nehnuteľnosť, zapíšu sa dôsledky obnovenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností na základe spätného prevodu vlastníckeho práva vkladom
vlastníckeho práva (§ 28 Katastrálneho zákona).

V prípade, ak obdarovaný s vrátením daru nesúhlasí, a výzvu darcu na vrátenie daru nerešpektuje,
musí darca pred uplynutím premlčacej doby uplatniť svoj nárok na vrátenie daru na súde. V prípade, ak
je predmetom daru nehnuteľnosť a obdarovaný odmieta darcovi nehnuteľnosť dobrovoľne odovzdať a
prepísať v katastri nehnuteľností, potom musí darca podať na súde žalobcu o určenie jeho vlastníckeho
práva k daru podľa § 80 písm. c/ OSP, pretože až určujúci výrok súdu je podkladom pre ďalší zápis

vlastníckeho práva darcu k daru príslušnou správou katastra do katastra nehnuteľností. Rozhodnutie
súdu priamo nezakladá vznik vlastníckeho práva darcu, je len právnym titulom pre zápis vlastníckeho
práva darcu do katastra nehnuteľností, ktorý sa vykonáva záznamom. Súd si rieši predbežnú otázku, či
boli pre vrátenie daru splnené zákonné podmienky.

V prípade, ak ide o nehnuteľnosť, je možné, ak obdarovaný s nehnuteľnou vecou ďalej disponuje a
napriek výzve darcu ju aj naďalej užíva, podať žalobu na vypratanie nehnuteľnosti.

Žalobca zvolil návrh, kde sa domáha uloženia povinnosti žalovanej vypratať nehnuteľnosť, ktorá bola
predmetom darovania.

Z notárskej zápisnice, spísanej na Notárskom úrade v Banskej Štiavnici dňa 30.9.2004 Nz 72868/2004
súd zistil, že účastníci konania uzatvorili Darovaciu zmluvu, kde žalobca ako darca daroval žalovanej
ako obdarovanej nehnuteľnosti, špecifikované v zmysle bodu I. zmluvy, a to byt č. 5, na III. podlaží,
pod B6 v celosti spolu aj s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu spoluvlastníckeho podielu k pozemku 8693/48554-in, ktorý byt sa nachádza v bytovke so šiestimi
bytovými jednotkami, č. súp. 245, nachádzajúci sa na parcele CKN 664 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 4433 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané v KN pre R. J. - I., k. ú. J., na LV XXX. Z bodu VI.
predmetnej zmluvy vyplýva, že obdarovaná už vstúpila do užívania darovaných nehnuteľností, pričom
obdarovaná poskytne bezplatné bývanie v predmetnom byte O. X. do konca života ako vecné bremeno,

ktoré sa vzťahuje aj na podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastníckeho podielu k bytu.Vzhľadom na obsah vecného bremena, upraveného v darovacej zmluve toto nebolo zakotvené do LV č.
XXX, k. ú. J.. Z predloženého rozhodnutia Okresného úradu Žiar nad Hronom, Katastrálny odbor zo dňa
12.9.2014, číslo vkladu V 1861/2014 súd zistil, že bol povolený vklad vecného bremena, spočívajúceho

v doživotnom bývaní a užívaní nehnuteľností, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, a to v prospech
navrhovateľa na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 9.9.2014.

V súčasnej dobe je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, žalovaná, ktorá
skutočnosť medzi účastníkmi sporná nebola. Medzi účastníkmi nebolo sporné ani to, že žalovaná

predmetné nehnuteľnosti nevypratala a neodovzdala ich žalobcovi. Medzi účastníkmi nebolo sporné ani
doručenie listiny žalobcu, nazvané Zrušenie darovacej zmluvy žalovanej.

Žalobca predložil súdu listinu „Zrušenie darovacej zmluvy“ zo dňa 22.10.2014, ktorá je adresovaná
žalovanej. Z obsahu uvedenej listiny je zrejmé, že žalobca ruší prejav svojej vôle, uvedený v darovacej
zmluve, uzavretej dňa 30.9.2004, a to s poukazom na hrubé porušenie dobrých mravov žalovanou,

každodenné správanie žalovanej voči darcovi, ktoré hodnotí ako bezcitné a urážajúce. Ako ďalší
dôvod zrušenia darovacej zmluvy konštatuje, že žalovaná nedala zapísať ťarchu vecného bremena -
doživotného bezplatného užívania bytu a súčasti domu žalobcovi, a preto sa ho musel domôcť novou
zriadenou zmluvou až dňa 9.9.2014. Žalobca ako darca ďalej vytýkal žalovanej to, že žalovaná o neho
neprejavuje žiadny záujem a nadväzuje kontakty s inými mužmi. V zrušení darovacej zmluvy žalobca

poukázal aj na stratu dôvery žalobcu voči žalovanej, nakoľko žalovaná mala dispozičné právo k účtu, na
ktorom mal uložené peniaze pre prípad smrti na zabezpečenie jeho pohrebu v čiastke 10.000 €, ktorú
čiastku žalovaná z tohto účtu bez vedomia žalobcu ako darcu vybrala. Všetko toto konanie žalovanej
žalobca považuje za hrubé porušenie dobrých mravov značnej intenzity, a preto požiadal žalovanú o
uvoľnenie bytu, jeho odovzdanie a zároveň o prepísanie bytu do výlučného vlastníctva žalobcu.

Žalobca nepreukázal súdu, kedy doručil uvedenú listinu, nazvanú „Zrušenie darovacej zmluvy“
žalovanej. Súd preto vychádza z toho, že uvedená listina bola žalovanej doručená najneskôr dňa
11.11.2014, nakoľko súd má k dispozícii list žalovanej, nazvaný ako „Odpoveď“, doručovaný právnemu
zástupcovi žalobcu, kde vlastne poukazuje na to, že jej bolo uvedené zrušenie darovacej zmluvy

doručené. Žalobca podal návrh na súd na vypratanie bytu dňa 2.12.2014.

Súd posudzoval výzvu na vrátenie daru z hľadiska všeobecných náležitostí právneho úkonu ako prejavu
vôle. Z uvedenej listiny je zrejmé, že žalobca prejavil svoju vôľu voči žalovanej ako obdarovanej, kde
mal záujem z tam uvedených dôvodov, aby mu žalovaná ako obdarovaná vrátila predmet daru späť.

Súd vykonával dokazovanie, pokiaľ sa týka zisťovania odôvodnenosti jednotlivých dôvodov, na základe
ktorých sa žalobca domáhal vrátenia daru, skúmal, či sa obdarovaná k žalobcovi správala tak, že by
hrubo porušovala dobré mravy. Keďže žalovaná tieto skutočnosti popierala, súd vykonal dokazovanie,
a to listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom svedkov.

Jeden z dôvodov, v ktorom vidí žalobca porušenie dobrých mravov, je konanie žalovanej, spočívajúce
v tom, že pri zápise darovacej zmluvy, čo zabezpečovala žalovaná, nedala zapísať ťarchu vecného
bremena doživotného bezplatného užívania bytu a súčastí domu žalobcom, a on sa toho musel domôcť
až novozriadenou zmluvou zo dňa 9.9.2014. Z obsahu darovacej zmluvy súd zistil, že v zmysle čl. VI.
je okrem iného konštatované, že obdarovaná, čiže žalovaná, poskytne žalobcovi ako darcovi bezplatné

bývanie v dome č. 5, na III. podlaží do konca života ako vecné bremeno, ktoré sa vzťahuje aj na podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k bytu.
Voči uvedenému obsahu darovacej zmluvy, ktorá bola spísaná formou notárskej zápisnice, žalobca
ako darca nenamietal, čo vyplýva aj z toho , že uvedenú darovaciu zmluvu v takomto znení podpísal.
Súdu je zrejmé, že žalovaná ako osoba neznalá práva nemohla predpokladať, že táto skutočnosť sa

neodzrkadlí v zápise na liste vlastníctve. Aj z výpovede žalovanej vyplynulo, že nikdy nemala úmysel toto
právo žalobcu spochybniť. Súd tu poukazuje na dobrú vieru žalovanej aj vzhľadom na tú skutočnosť, že
darovacia zmluva, kde bolo takýmto spôsobom zakotvené vecné bremeno, bola vypracovaná notárom,
a to formou notárskej zápisnice. Pokiaľ Správa katastra Žiar nad Hronom listom zo dňa 7.10.2004
vyzvala na nápravu nedostatkov návrhu na vklad v tom zmysle, kde bolo poukázané, že nemožno

akceptovať čl. VI. uzavretej zmluvy, nakoľko sa to chápe len ako záväzkový vzťah medzi účastníkmi
konania a nepodlieha to do zápisu katastra nehnuteľností, táto listina bola doručená obom účastníkom
konania, čo je zrejmé zo záhlavia tejto listiny. Súd je preto toho názoru, že žalovaná sa nedopustila
takého konania v súvislosti s vecným bremenom, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi s tým, ženebolo preukázané konanie ani úmysel žalovanej, že by v súvislosti s uzavretou darovacou zmluvou
chcela obísť dohodu so žalobcom v zmysle akceptácie vecného bremena. Na zdôraznenie uvedených
skutočností súd poukazuje na rozhodnutie Okresného úradu Žiar nad Hronom, Katastrálny odbor zo dňa

12.9.2014, ktorý rozhodol o povolení vkladu vecného bremena, spočívajúceho v doživotnom bývaní a
užívaní nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, v prospech žalobcu, pričom vklad bol povolený pod V
1861/14 s tým, že právne účinky vkladu nastali dňa 12.9.2014, čiže ešte predtým, ako žalobca vyhotovil
dňa 22.10.2014 listinu, ktorou sa domáhal zrušenia darovacej zmluvy.

Žalobca ako ďalší dôvod pre vrátenie videl v tom, že žalovaná hrubo porušuje dobré mravy, nakoľko
sa každodenne správa voči žalobcovi bezcitne a urážajúco, neprejavuje o neho záujem a nadväzuje
kontakty s inými mužmi.

Súd v konaní vypočul svedka, Q. O., ktorý podľa čestného prehlásenia, ktoré bolo súdu predložené a
vyhotovené dňa 30.10.2014, mal byť prítomný, keď žalovaná nadávala žalobcovi, že je „hluchý, sprostý

kokot“, niekoľkokrát opakovane, pričom toto správanie pretrváva dodnes, pričom z jeho výpovede na
pojednávaní súd zistil, že svedok sa nevedel vyjadriť, kedy presne žalovaná žalobcovi mala takéto slová
povedať, podľa jeho vyjadrenia bolo to pred tromi, štyrmi alebo piatimi rokmi s tým, že žalobca bol vtedy
opitý. Svedok však uviedol, že žalovaná viackrát nadávala žalobcovi, avšak nie tak, že by mu nadávala
do „kokotov“. Súd poukazuje na to, že v tomto je rozpor medzi čestným prehlásením svedka a jeho

výpoveďou na pojednávaní. Pokiaľ svedok uviedol, že žalovaná v máji 2015 povedala žalobcovi, že
zabúda a je sprostý, v tejto súvislosti tiež sa svedok nevedel bližšie vyjadriť k okolnostiam.

Súd v konaní vypočul aj svedka, X. X., ktorý je bratom žalobcu, ktorý tiež vyhotovil čestné prehlásenie,
a to dňa 18.2.2014, kde konštatoval, že žalovaná sa hrubo a urážlivo správala voči jeho bratovi, pretože

v mesiaci jún asi pred šiestimi rokmi zvádzala S., ktorého obchytkávala, bozkávala ho s tým, že má
vedomosť o tom, že k bratovi sa v súčasnej dobe chová hrubo a urážlivo. Súd vypočul svedka na
pojednávaní, pričom z výpovede svedka vyplynulo, že asi pred šiestimi rokmi videl, ako žalovaná objíma
a bozkáva pána S. s tým, že tiež bol svedkom toho, že minulý rok bola narodeninová oslava, kde
žalovaná bola nahnevaná a nadávala bratovi, avšak presnejšie sa k tomu už vyjadriť nevedel. Svedok

na pojednávaní sa nevedel vyjadriť ani k tomu, kedy naposledy sa so žalovanou stretol.

Súd v konaní vypočul ako svedka aj U. S., ktorý uviedol, že pozná oboch účastníkov konania. svedok
konštatoval, že nikdy nebol prítomný, keď by sa žalovaná správala k žalobcovi hrubo, urážlivo, alebo
vulgárne, uviedol, že jeho vzťah k žalobcovi v poslednom období sa zhoršil v tom zmysle, že žalobca sa

mu začal odcudzovať, prestal ho kontaktovať s tým, že žalobca je svojim spôsobom svojská povaha s
tým, že vždy pravdu má mať len on. Vo vzťahu k žalovanej svedok uviedol, že jeho vzťah k žalovanej je
len priateľský, susedský, on má svoju priateľku v ČR. Poprel, že by niekedy žalovanú obchytkával alebo
bozkával, pokiaľ to konštatoval svedok X. X., tak svedok Alexander Kubala poukázal na to, že tento
svedok nehovorí pravdu. Súd vypočul svedka aj k čestnému prehláseniu Z. S., jeho bývalej manželky,

ktorá konštatovala, že v r. 1999 mala pocit, že manžel jej je neverný, našla u neho náušnice, zakúpené s
blokom, ktoré sa potom objavili na ušiach Z. E. a z tohto teda zistila, že žalovaná jej mala zviesť manžela.
U. S. na pojednávaní konštatoval, že on sa so svojou manželkou rozvádzal okolo roku 2000, pričom
jeho manželka, aj pokiaľ sa on len s niekým rozprával, tak už podľa nej jej bol neverný. Uviedol, že
náušnice kúpil, avšak svojej priateľke, ktorú v tom čase mal, nebola to žalovaná, bola to jeho priateľka,

ktorá bola z Handlovej. Takisto poprel, že by bol so žalovanou na dovolenke v Hurgade. Zároveň
svedok konštatoval, že dôvodom jeho rozvratu nebola tá skutočnosť, že by mal mať tvrdenú známosť
so žalovanou. Z výpovede svedka na pojednávaní vyplynulo, že mal vedomosť o mimopartnerských
vzťahoch navrhovateľa s tým, že ešte v minulosti mal pár mileniek s tým, že konkrétne mená hovoriť
nebude, pričom aj v období, keď už žalovaná bola nasťahovaná k žalobcovi, má vedomosť o tom, že

mal známosť s inou ženou.

Súd v konaní vypočul ako svedkyňu aj sestru navrhovateľa, H.. X. V.. Z výpovede svedkyne vyplynula,
že nikdy nebola svedkom toho, že by žalovaná sa správala k jej bratovi hrubo, urážlivo alebo vulgárne,
bola svedkom len toho, že sa voči nemu správala nevšímavo. Z výpovede svedkyne nevyplynuli ďalšie

podstatné skutočnosti pre posúdenie návrhu žalobcu.

Súd v konaní vypočul aj dcéru žalovanej, A. S., ktorá uviedla, že do roku 2001 bývala v spoločnej
domácnosti s účastníkmi konania. Následne sa odsťahovala, pretože uzatvorila manželstvo, avšak aj potomto období sa s účastníkmi konania stretávala, navštevovala ich. Podľa vyjadrenia svedkyne k zmene
vzťahu účastníkov konania došlo na jar r. 2015, kedy mala pocit, že žalobca sa im vyhýba, nebol tam
tak, ako obyčajne, keď prišli na návštevu. Ona ho brala ako súčasť rodiny a bol v postavení otca. Potom

začala vnímať zmenu v jeho správaní. Bola toho názoru, že je tam podozrenie, že má nejaký iný vzťah.
Keď komunikovala so žalobcom pred Vianocami 2014, žalobca jej povedal, že na Vianoce sa nestretnú,
pretože on tam nebude, chce sa s mamou rozísť, nechce sa s ňou už kamarátiť, pretože svoje posledné
roky si chce užiť inak. Svedkyňa to vnímala veľmi negatívne, pretože iný dôvod jej nepovedal a následne
dalžalobunasúd.Zvýpovedesvedkynevyplynulo,žebynebolaprítomnátoho,kedybysajejmatkavoči

žalobcovi správala hrubo, urážlivo, alebo že by mu povedala niečo vulgárne. Svedkyňa takisto poprela,
že by jej mama mala vzťah s Alexandrom Kubalom, pretože uviedla, že vlastne oni chodievali spolu na
dovolenky, je to ich rodinný známy 20 rokov a jej mama má k nemu čisto kamarátsky vzťah, nič iné.
Svedkyňa uviedla, že pokiaľ sa týka iného vzťahu žalobcu s inou ženou, bolo to asi pred 7 - 8 rokmi s
tým, že mama jej hovorila, že žalobca pred jej mamou kľačal, priznal sa jej k tomu a prosil o odpustenie.

Súd konštatuje, že ani po vykonanom dokazovaní, a to oboznámením sa s čestnými prehláseniami,
ako aj po výpovedi svedkov žalobca nepreukázal, že by žalovaná sa k nemu správala tak, že by hrubo
porušovala dobré mravy, nepreukázal, že by bolo správanie žalovanej voči nemu bezcitné a urážlivé,
ani to, že by mala kontakty s inými mužmi. Naopak v konaní bolo svedeckými výpoveďami preukázané,
že počas trvania vzťahu medzi účastníkmi konania mal žalobca známosť s inými ženami.

Ďalší dôvod, ktorý videl žalobca v hrubom porušovaní dobrých mravov bolo to, že žalovaná vybrala
z účtu žalobcu sumu 10.000 €. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná nepopierala výber
hotovosti z účtu žalobcu, na ktoré mala dispozičné právo, sumy 10.000 € (9.990 €) dňa 27.5.2010. Tento
výber bol uskutočnený o 10.00 hod. Následne na základe žiadosti o zriadenie investičného účtu boli

tieto finančné prostriedky vložené na investičný účet, pričom z predloženej listiny je zrejmé, že žiadosť
o zriadenie investičného účtu bola toho istého dňa, a to dňa 27.5.2010 o 10.09 hod. Je teda zrejmé, že
vlastne finančné prostriedky žalovaná presunula po výbere na uvedený investičný účet. Keďže žalovaná
finančné prostriedky vybrala v hotovosti z účtu žalobcu, ku ktorému mala dispozičné právo, je zrejmé,
že žalobca ako majiteľ účtu bol o tejto skutočnosti informovaný, pretože mu chodili výpisy z účtov. To,

že sa nezaujímal o spôsob hospodárenia a o výber uvedenej hotovosti, resp. manipuláciu s účtom tak,
ako konštatovali účastníci konania na pojednávaní (v tom zmysle, že nečítal ani výpisy, ktoré chodili z
banky), nemôže byť na ťarchu žalovanej. Súd poukazuje na to, že aj zo samotnej výpovede žalobcu
na pojednávaní vyplynulo, že k zhoršeniu vzťahov medzi ním a žalovanou došlo až v r. 2014, pričom
uvedený výber finančných prostriedkov z účtu a presun na iný účet sa realizoval v r. 2010, čiže je

zrejmé, že dá sa predpokladať, že žalobca o týchto skutočnostiach vedel, aj keď to popieral, pretože
aj z výpovede svedkyne, A. S. vyplynulo, že k zhoršeniu vzťahov medzi účastníkmi konania došlo až v
r. 2014. Z výpovede uvedenej svedkyne vyplynulo aj to, že mala vedomosť o tom, že navrhovateľ má
uložených na účte 10.000 € s tým, že jej mama ako žalovaná sa jej pýtala, že dostali výhodnejšiu ponuku
z Tatrabanky, kde by mohli tieto finančné prostriedky lepšie zhodnotiť, a to na záložných listoch, a preto

vlastnekomunikovalispolu,čitojevýhodné,alebonie.Súdpoukazujeajnaďalšiupodstatnúskutočnosť,
žefinančnéprostriedkyvovýške10.000€,ktoréžalovanávložilanainvestičnýúčet,takbolituuloženéaž
do 29.6.2015, to znamená aj v čase, keď žalobca žiadal vrátenie daru. Za obdobie od výberu finančných
prostriedkov v hotovosti žalovanou žalobca nijakým spôsobom danú vec neriešil, pokiaľ tvrdí, že s tým
nesúhlasil, pričom treba uviesť, že o zrušenie termínovaného účtu požiadal žalobca až dňa 21.2.2012.

Účet bol následne zrušený 30.3.2013 (súd predpokladá s poukazom na plynutie výpovednej lehoty).

Súd je toho názoru, že žalovaná ani svojim konaním v tom zmysle, že vybrala finančné prostriedky z účtu
žalobcu, s ktorými však mala oprávnenie disponovať, nakoľko sám žalobca jej umožnil disponovať so
svojim účtom s tým, že finančné prostriedky vložila na výhodnejší, termínovaný vklad, kde boli uložené

do 29.6.2015, sa nedopustila takého konania, ktoré by hrubo porušovalo dobré mravy žalobcu s tým, že
vlastne je zrejmé, že finančné prostriedky nestrovila pre svoju potrebu a súd uveril tvrdeniu žalovanej,
že žalobca mal o týchto skutočnostiach vedomosť, aj s poukazom na to, že chodieval im výpis z účtu a
zároveň aj s poukazom na to, že žalovaný už v r. 2012 zrušil účet, kde pôvodne tieto finančné prostriedky
boli uložené, nakoľko vlastne zrejme tento účet už pre neho význam nemal.

Z vykonaného dokazovania súd má jednoznačne za preukázané, že žalovaná svojim konaním
neporušila hrubo dobré mravy voči osobe žalobcu, a preto nie je daný zákonný dôvod, pre ktorý by
sa žalobca mohol domáhať vrátenia daru. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by žalovaná sadopustila takého konania, ktoré by z hľadiska svojho rozsahu a intenzity vzbudzovalo pochybnosti o
kolízii s dobrými mravmi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je
akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť. Súd poukazuje

aj na tú skutočnosť, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že samotný vzťah žalobcu voči
žalovanej nebol korektný, nakoľko aj z výpovede svedka vyplynulo, že mal vzťah s inými ženami, a
to počas trvania vzťahu medzi účastníkmi konania. Jednoznačne však súd konštatuje, že nedošlo k
hrubému porušeniu dobrých mravov a takej intenzity zo strany žalovanej, ktoré by odôvodňovalo návrhu
žalobcu vyhovieť.

Právna zástupkyňa žalovanej vzniesla námietku premlčania, najmä poukázala na tú skutočnosť, že
žalovaná realizovala prevod finančných prostriedkov v r. 2010, a preto v tejto časti treba považovať
dôvod žalobcu na vrátenie daru za premlčaný a zároveň konštatovala, že aj pokiaľ sa týka ostatných
preukazovaných skutočností zo strany žalobcu, tak tieto konkrétne skutky sa mali odohrať pred 4 - 5
rokmi, a preto právo sa premlčalo.

Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone stanovenej (§ 101 - 110). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva (§ 110 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach

uvedeného inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý
raz (§ 101 Občianskeho zákonníka).

Právo darcu na vrátenie daru podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Pri premlčaní tohto práva je významný

charakter relevantného správania obdarovanej. Premlčacia doba plynie totiž odlišne vtedy, keď
ide o správanie, hrubo porušujúce dobré mravy, ktoré spočíva v jedinom (jednorazovom alebo
samostatnom) konaní obdarovanej, a vtedy, ak ide o sústavné (pokračujúce alebo opakované) správanie
obdarovanej, relevantné podľa § 430 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ v prípade jednorazového
správania obdarovanej, hrubo porušujúcej dobré mravy začína plynúť premlčacia doba dňom,

nasledujúcom po dni, v ktorom došlo k tomuto správaniu v prípade, že k takémuto správaniu, hrubo sa
priečiacemudobrýmmravom,dochádzavdlhšomčasovomobdobí,jeprezáverodôvodochprevrátenie
daru určujúci čas posledného správania obdarovanej, ktoré vykazuje znaky, relevantné v zmysle § 630
Občianskeho zákonníka.

Z predloženého dokladu výberu v hotovosti v Tatrabanke a.s. (č.l. 30) je zrejmé, že žalovaná vybrala
finančné prostriedky vo výške 9.990 € dňa 27.5.2010 z účtu žalobcu, ku ktorému mala dispozičné
právo, číslo účtu XXXXXXXXXX. Z oznámenia Tatrabanky a.s. (č.l. 56) je zrejmé, že žalobca o zrušenie
uvedeného účtu požiadal dňa 21.2.2012, čiže minimálne najneskôr vtedy musel mať vedomosť o výbere
finančných prostriedkov žalovanou. Žalobca podal na súd žalobcu dňa 2.12.2014, že je zrejmé, že pokiaľ

sa týka tejto časti dôvodov pre vrátenie daru, návrh žalobcu premlčaný nebol s poukazom na to, že
trojročná premlčacia lehota by uplynula až 21.2.2015.

Súd je však toho názoru, že pokiaľ sa týka dôvodov pre vrátenie daru, ktoré mali spočívať v tom, že
žalovaná nedala zapísať ťarchu vecného bremena žalobcu, spočívajúcu v jeho doživotnom bezplatnom

užívaní bytu a súčasti domu, je dôvod pre vrátenie daru premlčaný, a to s poukazom na to, že
darovacia zmluva bola uzavretá dňa 30.9.2004, pričom Správa katastra Žiar nad Hronom listom zo
dňa 7.10.2004 vyzvala tak žalovanú, ale rovnako aj žalobcu na nápravu nedostatkov návrhu na vklad
predmetnej zmluvy, ktoré sa týkali toho, že nemožno akceptovať čl. VI. zmluvy, kde účastníci konania
žiadali zriadenie vecného bremena, nakoľko správny orgán tento právny úkon účastníkov chápe len

ako záväzkový vzťah medzi nimi a nepodlieha zápisu do katastra nehnuteľností. To znamená, že už v
tomto období mal žalobca vedomosť o tom, že vecné bremeno na katastri zapísané nebude a mohol sa
domáhať vrátenia daru, pokiaľ by bol toho názoru, že túto skutočnosť spôsobila žalovaná.

Pokiaľ sa týka dôvodu pre vrátenie daru, ktorý mal byť v tom, že žalovaná neprejavuje o žalobcu záujem

a nadväzuje kontakty s inými mužmi. Toto vo výzve na vrátenie daru špecifikované nebolo, pokiaľ sa týka
toho, že kedy, v ktorom období mala žalovaná takýto kontakt s inými mužmi mať a neprejavovať záujem.
Pokiaľ sa týka dôvodov na vrátenie daru, ktoré mali byť z dôvodov bezcitného a urážlivého správania
žalovanej voči žalobcovi, tu súd poukazuje na výpoveď svedkov, a to Q. O., ako aj X. X. s tým, že ktakémuto konaniu malo dôjsť síce aj v období pred 3 - 5 rokmi, ale zároveň aj v máji 2014, preto v tejto
časti súd vykonával dokazovanie a v tejto časti dôvod pre vrátenie daru za premlčaný súd nepovažoval.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaná mala v konaní úspech, preto jej súd priznal náhradu trov konania, a to trov právneho

zastúpenia. Právna zástupkyňa žalovanej si uplatnila trovy právneho zastúpenia z hodnoty neurčitej,
preto súd jej priznal náhradu trov konania v uplatnenej výške. Súd priznal trovy konania za štyri úkony
po 64,53 € (príprava a prevzatie veci, vyjadrenie dňa 26.3.2015, účasť na pojednávaní dňa 15.6.2015 a
porada so žalovanou dňa 3.8.2015 od 9.00 hod. do 10.15 hod.), jeden úkon vo výške 129,06 € (účasť na
pojednávaní dňa 21.9.2015, pojednávanie od 12.00 hod. do 14.36 hod.). Súd priznal právnej zástupkyni
žalovanej aj režijný paušál, a to päťkrát po 8.39 € (úkony v r. 2015). Spolu súd priznal trovy právneho

zastúpenia vo výške 429,13 €.

O povinnosti žalobcu zaplatiť trovy konania do rúk právnej zástupkyne žalovanej súd rozhodol v zmysle
§ 149 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.