Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. august 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/73/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116204137
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116204137.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie

Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcov 1/ O. N.,
nar. XX.X.XXXX, bytom R., N. XXXX/XX, 2/ O. S., nar. XX.X.XXXX, bytom R., C. XXXX/XX, zastúpených
Mgr. Michalom Grošaftom, advokátom so sídlom R., C. XX, proti žalovanej S. F., nar. X.XX.XXXX,
bytom R., M. S. X/XX, zastúpenej JUDr. Sabínou Hodoňovou, advokátkou so sídlom R., O. D. XX, o
neplatnosť právneho úkonu, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
41C/59/2016-122 zo dňa 21.11.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie určil neplatnosť odstúpenia žalovanej

zo dňa 2.12.2015 od darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 24.8.2015, vklad
vecných práv, z ktorej bol povolený okresným úradom Žilina, Katastrálnym odborom dňa 24.9.2015 -
5013/15 pod V 7102/2015.

M e n í rozsudok vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania tak, že žalobcom v 1/ a 2/ rade p
r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 25%.

Žalobcom v 1/ a 2/ rade p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 25%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe a určil, že odstúpenie žalovanej zo dňa
2.12.2015 od Darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 24.8.2015, vklad vecných
práv z ktorej bol povolený Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, dňa 24.9.2015 - 5013/15
pod V 7102/2015, je neplatné.
2. Vychádzal zo záveru, že nebol preukázaný jednak žiaden dôvod neplatnosti Darovacej zmluvy a
zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 24.8.2015, jednak dôvod na odstúpenie od tejto zmluvy.

3. Prvotne za zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení v
zmysle§137písm.c/CSP,pričomdospelkzáveru,žetentojedaný.Nestotožnilsasnázoromžalovanej,
že Civilný sporový poriadok neumožňuje podanie žaloby o určenie toho, či tu právny vzťah je alebo
nie je (ak je na tom naliehavý právny záujem), resp. že podanie takej žaloby nepripúšťa. V súdenej
veci sa žalobcovia domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva nadobudnutého na základe úkonu,
ktorý by mal byť, v dôsledku napadnutého odstúpenia od tohto právneho úkonu, od počiatku zrušený. S
ohľadom na to, či účinky odstúpenia nastali alebo nie možno povedať, že právne postavenie žalobcov

je neisté, pričom podanou žalobou možno túto neistotu odstrániť. Navyše, žalobcovia boli v rámci
správneho konania vedeného Správou katastra Žilina o vykonanie záznamu na podanie takej žaloby
odkázaní pre prípad, že rozporujú platnosť odstúpenia od predmetnej zmluvy zo strany žalovanej s tým,
že pokiaľ by tak neučinili, zrejme by došlo k vykonaniu príslušného záznamu ohľadom zmeny vlastníctvadotknutých nehnuteľností. Postup správy katastra je zasa odrazom právneho názoru Najvyššieho súdu
SR vyjadreného v jeho rozhodnutí sp.zn. 6Sžo 229/2010. Vzhľadom na preventívny charakter určovacej
žaloby nemožno súhlasiť ani s názorom žalovanej, že žaloba bola podaná predčasne.

4. Prejudiciálne riešil okresný súd otázku ne/platnosti predmetnej zmluvy, keďže odstúpiť od nej možno
lenzapodmienky,žebybolaplatneuzavretá.Pokiaľžalovanáuvádzala,žepredmetnúzmluvuuzatvorila
v omyle, pri výsluchu na polícii potvrdila, že vedela, že predmetnou zmluvou daruje byt žalobcom s tým,
že títo sa o ňu postarajú, pričom tiež uviedla, že títo sa o ňu počas domácej liečby aj starali. Neskôr,
vzhľadom na vôľu žalovanej, aby ju nenavštevovali, a na nadväzné odporúčanie ich právneho zástupcu

rešpektovať túto vôľu žalovanej, so starostlivosťou o žalovanú prestali, pričom však prejavili snahu
upraviť vzájomné vzťahy so žalovanou v súvislosti so starostlivosťou o ňu, čo však táto odmietla. Okrem
toho predmetná zmluvy bola podpísaná pred notárom, ktorý žalovanej vysvetlil, čo podpisuje. V jej
prospech je v predmetnom byte zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu doživotného bývania,
čo žalovaná opäť potvrdila v rámci podaného trestného oznámenia. Preto sa jej tvrdenia ohľadom omylu
pri uzatváraní predmetnej zmluvy neukázali ako pravdivé, resp. žalovaná neuniesla v tomto smere

dôkazné bremeno. Nebolo tiež preukázané, že by žalovaná uzatvorila predmetnú zmluvu v tiesni alebo
za nápadne nevýhodných podmienok. Obdobne nebola preukázaná nespôsobilosť žalovanej na právne
úkony v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy; pritom nemožno vychádzať len z veku a zdravotného
stavu žalovanej. V uvedenom smere ani neboli navrhnuté žiadne dôkazy. Okresný súd nevzhliadol v
okolnostiach prípadu ani dôvody neplatnosti predmetnej zmluvy podľa § 37 a § 40 Obč. zák.

5. Čo sa týka samotného posúdenia ne/platnosti odstúpenia od predmetnej zmluvy, konanie v omyle,
ako dôvod odstúpenia prezentovala žalovaná, nie je zákonným dôvodom na odstúpenie od zmluvy.
Omyl spôsobuje (relatívnu) neplatnosť zmluvy (§ 49a Obč. zák.), ktorej sa žalovaná nedovolávala. Preto
odstúpenie od predmetnej zmluvy, ako ho žalovaná vymienila listom zo dňa 2.12.2015, okresný súd
vyhodnotil ako neplatné.

6. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovia majú nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.
7. Vychádzal z toho, že žalobcovia boli v konaní úspešní v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP).
8. Zároveň mal za to, že neexistuje dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP pre nepriznanie
náhrady trov konania žalobcom. Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala svoju sociálnu situáciu

a že nemôže trovy konania žalobcom nahradiť, ev. len s veľkými ťažkosťami. Zdravotný stav a vek
žalovanej bez ďalšieho nepriznanie náhrady trov žalobcom neodôvodňujú. Ani okolnosti podania žaloby
nepredstavujú dôvod nepriznania predmetného procesného nároku žalobcom, keďže tí podali žalobcu
v dôsledku postupu správy katastra.

9. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala
jeho zmeny tak, že krajský súd žalobu žalobcov zamietne.
10. Namietala, že žalobu, akú podali žalobcovia - o určenie, či je medzi stranami sporu právny vzťah -
podľa Civilného sporového poriadku nemožno podať. Poukázala pritom na to, že oproti ust. § 80 písm.
c/ O.s.p., ktorý pripúšťal určenie, či tu právny vzťah alebo práv je alebo nie je (ak je na tom naliehavý

právny záujem), v ust. § 137 písm. c/ CSP sa nenachádza slovné spojenie „právny vzťah“. Nadväzne,
žaloba bola podaná predčasne, nakoľko žalobcovia by sa v zmysle Civilného sporového poriadku mohli
domáhať určenia ich vlastníckeho práva v prípade, že by ona bola v katastri nehnuteľností zapísaná ako
vlastník dotknutých nehnuteľností.
11. Pokiaľ ide o otázku naliehavého právneho záujmu, odvolateľka namietala, že rozsudok Najvyššieho

súdu SR sp.zn. 6Sžo 229/2010 bol vydaný v správnom súdnictve, pričom nie je možné aplikovať jeho
závery týkajúce sa sporu v oblasti verejného práva na súkromnoprávny spor strán. Navyše, s poukazom
na ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, žiadne ust. zákona č. 162/1995 Z.z. (ani iného zákona) neoprávňuje
katastrálny odbor k realizácii výzvy pre prípad spochybnenia platnosti odstúpenia od zmluvy druhou
zmluvnou stranou v zmysle odôvodnenia označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Pokiaľ mali

žalobcovi obavu o svoje právne postavenie, mali vo vzťahu ku katastrálnemu odboru využiť inštitúty
na obranu svojich práv z oblasti verejného práva (napr. sťažnosť na postup, resp. správnu žalobu).
Žalobcovia mali podať žalobu o určenie vlastníckeho práva alebo, naopak, žalovaná mohla podať
žalobu o určenie vlastníckeho práva, pričom v oboch prípadoch by sa v konaní ako predbežná otázka
posudzovala platnosť odstúpenia od zmluvy.

12. Odvolateľka ďalej namietala nesprávnosť záveru okresného súdu o neexistencii dôvodov neplatnosti
predmetnejzmluvy,keďvzhľadomnajejvysokývek,nepriaznivýzdravotnýstavasamotnýobsahzmluvy
(keď sa v podstate bezdôvodne zbavila svojho majetku) táto bola uzatvorená v tiesni a za nápadne
nevýhodných podmienok, z dôvodu čoho je absolútne neplatná. Nemožno sa stotožniť ani so záveromokresného súdu o nepreukázaní toho, že by nebola spôsobilá na právne úkony. Pokiaľ to žalovaná
tvrdila, pričom to okresný súd nemal za preukázané, mal nariadiť k danej otázke znalecké dokazovanie.
Nespôsobilosť na právne úkony spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorú je súd povinný

skúmať z úradnej povinnosti.
13. V súvislosti so samotným odstúpením od zmluvy odvolateľka, s poukazom na ust. Obč. zák. o vrátení
daru, namietala, že okresný súd nesprávne posudzoval platnosť úkonu odstúpenia od zmluvy, ktorý
však vo vzťahu k darovacej zmluve nemá žiadnu relevanciu. Zákon ani dohoda účastníkov odstúpenie
od zmluvy totiž neumožňovali. V prípade darovacej zmluvy zákon - Obč. zák. neupravuje inštitút

odstúpenia od zmluvy v zmysle § 48 ods. 1 Obč. zák. ale iba vrátenie daru. Odstúpenie od predmetnej
darovacej zmluvy je tak ničotné a nemožno posudzovať, resp. uvažovať o jeho platnosti či neplatnosti.
Pritom právne postavenie sporových strán/obsah zápisu v katastri nehnuteľnosti sa v dôsledku vydania
napadnutého rozsudku voči žalobcom v porovnaní so stavom pred podaním žaloby nijako nezmenil -
žalobcovia boli a sú zapísaní ako vlastníci dotknutých nehnuteľností.
14. Vo vzťahu k rozhodnutiu okresného súdu/výroku o trovách konania odvolateľka, poukazom na ust. §

257 CSP, argumentovala, že je onkologickým pacientom vo veku 84 rokov, býva často hospitalizovaná.
Jej nepriaznivá finančná situácia vyplýva aj z toho, že je zastúpená advokátom na základe rozhodnutia
Centra právnej pomoci. Ďalej uviedla, že podanie žaloby nijako nezavinila, k jej podaniu došlo, ako
uvádza okresný súd, v dôsledku postupu katastrálneho odboru.

15. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedli
len toľko, že k uplatnenému nároku sa vyjadrili v konaní pred okresným súdom a na svojich vyjadreniach
zotrvávajú. Argumentáciu odvolateľky označili za nedôvodnú a v prejednávanej veci nepoužiteľnú.

16. V ďalšom štádiu odvolacieho konania zostali sporové strany nečinné.

17. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379
a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného
súdu potvrdil v meritórnom výroku podľa § 387 ods. 1 CSP pre vecnú správnosť a zmenil podľa § 388
CSP vo výroku o trovách prvoinštančného konania.

18. Prvotne k otázke prípustnosti žaloby v prejednávanej veci ako takej, vzhľadom na argumentáciu
odvolateľky, krajský súd uvádza:
19. Vypustením slovného spojenia „právny vzťah“ z ust. § 137 písm. c/ CSP (v porovnaní so
zodpovedajúcim ust. § 80 písm. c/ O.s.p.) neznamená, že je vylúčené konanie o neplatnosť právneho

úkonu (zakladajúceho alebo zrušujúceho určitý právny vzťah). Je potrebné si všimnúť, že ust. § 137
CSP vymedzuje druhy žalôb exemplifikatívnym (príkladmým) spôsobom, o čom svedčí predovšetkým
použitie častice „najmä“ v úvodnej časti označeného ustanovenia „Žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o...“
20. Okrem toho, v komentári k Civilnému sporovému poriadku, ktorého spoluautorom je aj predseda

Rekodifikačnej komisie pre nové civilné procesné právo (Prof. JUDr. Marek Števček, PhD.), sa, okrem
iného, uvádza, že predchádzajúca právna úprava v Občianskom súdnom poriadku rozlišovala medzi
určením (ne)existencie práva a právneho vzťahu, avšak uvedené rozlíšenie nemalo vecný význam a
oba použité pojmy, teda „právo“ a „právny vzťah“ mali rovnaký obsah. Z uvedeného dôvodu nová právna
úprava v Civilnom sporovom poriadku určenie (ne)existencie právneho vzťahu výslovne neuvádza,

pričom týmto k žiadnej materiálnej zmene nedošlo.

21. Pokiaľ ide o posúdenie otázky danosti naliehavého právneho záujmu na v žalobe požadovanom
určení, krajský súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu, preto naň
odkazuje.

22. Okresný súd správne vyhodnotil preventívny charakter určovacej žaloby v súdenej veci. Žaloba
nebola podaná predčasne z toho hľadiska, že by žalobcovia mohli žalovať len o určenie práva
v danom prípade ich vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, teda až po eventuálnom
zápise vlastníckeho v prospech žalobkyne záznamom. Nie je ničím odôvodnené, aby žalobcovia
čakali na výsledok príslušného správneho konania na okresnom úrade, katastrálnom odbore. Doktrína

preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem
na určení vtedy, ak k porušeniu jeho práva (zatiaľ) nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené.
V danom prípade bolo možné práve určovacou žalobou odstrániť stav právnej neistoty žalobcov, ktorý
vznikol v nadväznosti na konanie žalovanej a následný postup okresného úradu, katastrálneho odboru,ktorý žalobcov odkázal na podanie žaloby pre prípad, že nezdieľajú súhlasný postoj k odstúpeniu
žalovanej od predmetnej zmluvy.
23. Už zo samotnej skutočnosti, že žalobcovia podali žalobu v aktuálne prejednávanej veci, je pritom

zrejmé, že otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom prevodu v zmysle zmluvy
zo dňa 24.8.2015, je spornou a spornou by zostala aj v prípade, že by príslušný okresný úrad, katastrálny
odbor, formou záznamu zapísal vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam v prospech žalovanej.
Uvedené by nepochybne viedlo k podaniu žaloby o určenie vlastníctva žalobcami, v ktorom by sa
prejudiciálne riešili tie otázky, ktoré boli riešené v aktuálne prejednávanej veci (ne/platnosť predmetnej

scudzovacej zmluvy, ne/platnosť odstúpenia od nej žalovanou).

24. Vo vzťahu k odvolateľkou namietanému postupu okresného súdu, katastrálneho odboru, krajský súd
konštatuje, že predmetom aktuálneho (odvolacieho) konania nie je prieskum predmetného postupu.
25. Je však potrebné uviesť, že predmetný postup príslušného správneho orgánu bol v súlade s
odpoveďou na otázku súvisiacou s danou problematikou zverejnenou v Katastrálnom bulletine č. 2/2014

(otázka č. 36, str. 33). Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vydáva od roku
1993 "Katastrálny bulletin" a od roku 2009 "Geodetický a kartografický bulletin", ktorých cieľom je
formou otázok a odpovedí z oblasti vecnej pôsobnosti rezortu Úradu geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky pôsobiť pri tvorbe jednotnej metodiky a pri zabezpečovaní dodržiavania ústavnosti
a zákonnosti orgánov geodézie, kartografie a katastra. Predmetná odpoveď znie:

Odstúpenie od zmluvy má záväzkovoprávne aj vecnoprávne účinky, obnovuje sa v dôsledku neho
pôvodný stav, t. j. zo zákona sa obnovuje vlastnícke právo prevodcu. Predpokladom takéhoto obnovenia
vlastníctva prevodcu je však skutočnosť, že vlastníctvo dotknutej nehnuteľnosti nebolo pred odstúpením
od zmluvy dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou. Pokiaľ sa teda pri odstúpení od zmluvy o prevode
nehnuteľnostipriamozozákonaobnovujevlastníckeprávoprevodcu,zapisujesatátozmenadokatastra

nehnuteľností záznamom. Dohoda o odstúpení od zmluvy sa považuje za dva jednostranné právne
úkony.
Ak druhý účastník spochybní platnosť odstúpenia od zmluvy, mal by ho katastrálny odbor vyzvať, aby v
určenej lehote podal na súd príslušnú žalobu s poučením, že pokiaľ tak neurobí, bude to vyhodnotené
ako akceptácia platnosti vykonaného odstúpenia od zmluvy. Ak následne daná žaloba bude podaná,

správny orgán ponechá na dotknutom LV plombu o začatom záznamovom konaní.
Zároveň sa ruší otázka a odpoveď č. 2 v katastrálnom bulletine č. 2/2010.

26. Pokiaľ ide o odvolateľkou namietané dôvody neplatnosti zmluvy zo dňa 24.8.2015, s týmito všetkými,
včítane eventuality tiesne žalovanej pri uzatváraní predmetnej zmluvy ako dôvode pre odstúpenie od

nej, sa okresný súd vysporiadal v rozsahu dostatočnom a nevyhnutnom pre rozhodnutie veci. Správne
uzavrel, že relatívne vyšší vek žalovanej a jej nepriaznivý zdravotný stav bez ďalšieho nemôžu mať za
následok neplatnosť právneho úkonu žalovanej. Je pravdou, že žalovaná scudzila svoje nehnuteľnosti,
avšak súčasne došlo k zriadeniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu jej doživotného užívania
dotknutého bytu (jej bývania v ňom). Zároveň, akousi formou „odplaty“ za benefity nesporne získané v

konečnom dôsledku od žalovanej bol sľub žalobcov, že budú žalovanú navštevovať a zabezpečovať jej
pomoc v jej chorobe a v starobe. Pokiaľ žalobcovia neskôr žalovanú už nenavštevovali, uvedené bolo
dôsledkom priania samotnej žalovanej, aby za ňou žalobcovia nechodili. Správnosť tohto čiastkového
záveru okresného súdu odvolateľka nenamietala. Krajský súd len dodáva, že predmetný „záväzok“
žalobcov, ktorý nespochybňovali ani oni samotní, trvá naďalej a je na žalovanej, či zmení svoj postoj k

žalobcom (resp. k ich navštevovaniu žalovanej, starostlivosti o žalovanú atď.).

27. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalovanej ohľadom nedostatočného, resp. nesprávneho
postupu okresného súdu v smere zisťovania a vyhodnotenia jej ne/spôsobilosti na právne úkony
(ako dôvodu neplatnosti zmluvy zo dňa 24.8.2015). Nakoľko konanie v prejednávanej veci je

konaním sporovým, nie je povinnosťou súdu zisťovať iniciatívne rozhodné skutočnosti. Pokiaľ žalovaná
argumentovala svojou nespôsobilosťou na právne úkony, neuviedla nijaké bližšie okolnosti, na základe
ktorých by bolo možné sa dôvodne domnievať, že v čase uzavretia zmluvy zo dňa 24.8.2015 nebola
schopnározpoznaťnásledkysvojhokonaniaalebohoovládať.Azároveňzaúčelompreukázaniasvojich
tvrdení nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov. Nebolo povinnosťou okresného súdu bez ďalšieho

vykonávať dokazovanie, resp. nariaďovať znalecké dokazovanie. Okresný súd v danej súvislosti
poukázal na následné vyjadrenia žalovanej (v trestnom konaní), na základe ktorých bolo, naopak,
dôvodné usudzovať na spôsobilosť žalovanej rozpoznať následky svojho konania a ovládať ho.28. Pokiaľ odvolateľka argumentovala, že odstúpenie od darovacej zmluvy nemá žiadnu relevanciu,
nakoľko ju dohoda účastníkov ani zákon nepripúšťa (ale upravuje problematiku vrátenia daru), krajský
súd konštatuje, že predmetom aktuálneho konania nie je (ani) vrátenie daru. Zároveň je nevyhnutné

konštatovať, že právny úkon žalovanej zo dňa 2.12.2015 (odstúpenie od zmluvy zo dňa 24.8.2015)
je čiastočne nezrozumiteľný predovšetkým pre rozpor tej jeho časti, v ktorej žalovaná uvádza, že 1/
odstupuje od darovacej zmluvy, pričom ale 2/ argumentuje, že bola uvedená do omylu (keď omyl nie je
zákonným, a ani zmluvným dôvodom na odstúpenie od zmluvy), 3/ čo zasa odvodzuje do „podvodného“
konania žalobcov (okrem iného aj následne, po uzatvorení zmluvy, čo môže evokovať dôvod na vrátenie

daru). V aktuálnom konaní sa súdy vysporiadali s otázkou (platnosti) odstúpenia žalovanej od zmluvy
zo dňa 24.8.2015 a otázkou ne/platnosti samotnej zmluvy zo dňa 24.8.2015. Ako už bolo vyššie
konštatované, predmetom konania nebolo vrátenie daru.

29. K námietke žalovanej, že pokiaľ zákon alebo dohoda účastníkov neumožňuje odstúpiť od zmluvy,
nie je namieste uvažovať o ne/platnosti odstúpenia od zmluvy (ale ide o ničotný úkon), krajský súd

poznamenáva, že predmetom konania (v širšom význame) je posúdenie, či nastali účinky odstúpenia od
zmluvy zo dňa 24.8.2015 žalovanou. Na uvedené účely možno hovoriť aj o platnosti alebo neplatnosti
tohto odstúpenia.

30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal krajský súd, v zhode s okresným súdom, za to, že účinky

odstúpenia žalovanej zo dňa 2.12.2015 od zmluvy zo dňa 24.8.2015 nenastali. Preto napadnutý
rozsudok okresného súdu, ktorým bolo predmetné odstúpenie žalovanej určené za neplatné, potvrdil.

31. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania (o nároku na ich náhradu), krajský súd mal za to, že
existuje solídny základ na rozhodovanie o trovách prvoinštančného konania (o návrhu na ich náhradu

aplikáciou ust. § 257 CSP). Niet pochýb o tom, že žalobcovia mali v konaní plný úspech, na tomto
základe podľa § 255 ods. 1 CSP by mali nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanej v
konaní plne neúspešnej. Krajský súd akceptoval odvolaciu argumentáciu žalovanej, že v súdenej veci pri
rozhodovaní o náhrade trov konania (prvoinštančného) boli naplnené zákonné podmienky podľa § 257
Civilného sporového poriadku, t.j. existovali tzv. dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré výnimočne

priznal žalobcom 1/ a 2/ voči žalovanej nárok na náhradu trov konania iba v rozsahu 25% (po znížení
o 75%). Zohľadnil osobnú, sociálnu, príjmovú situáciu žalovanej, ktorej jediným príjmom je starobný
dôchodok v mesačnej výške približne 320 eur, nevlastní žiaden majetok, má vážne zhoršený zdravotný
stav. Nachádza sa v stave materiálnej núdze, ako sa to konštatuje aj v dôvodoch rozhodnutia Centra
právnej pomoci zo dňa 5. augusta 2016, v zmysle ktorého jej bol priznaný návrh na poskytnutie právnej

pomoci s finančnou účasťou vo výške 40 eur. Krajský súd s prihliadnutím na uvádzaný sociálny aspekt
uzavrel, že žalovaná by iba s veľkými ťažkosťami mohla uhradiť žalobcom trovy v plnej výške. Na druhej
strane nebolo možné čiastočne nezohľadniť okolnosť, ktorá žalobcov 1/, 2/ viedla k podaniu žaloby
- síce sa tak stalo pre postup Okresného úradu Žilina - katastrálneho odboru, ten však bol dôsledok
konania žalovanej, jej odstúpenia od zmluvy zo dňa 24.8.2015 v zmysle jej podania zo dňa 2.12.2015,

adresovanému označenému správnemu orgánu. Napokon priznaním nároku na náhradu trov konania
iba v rozsahu 25% nenastane závažná ujma v majetkových, sociálnych pomeroch žalobcov.

32. O náhrade (nároku) trov odvolacieho konania krajský súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1 CSP v
aplikácii s § 257 CSP a z dôvodu osobitného zreteľa priznal žalobcom nárok na náhradu trov odvolacích

voči žalovanej v rozsahu 25%. Vychádzal z totožných úvah ako v prípade rozhodnutia o náhrade trov
prvoinštančného konania.

33. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v
§ 429 ods. 2 CSP.