Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/1098/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614204939
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4614204939.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: AQUATREND, s. r. o.,
Hričovská 221, 010 01 Žilina, IČO: 36 406 741, zastúpeného Burian & partners, s. r. o., V. Tvrdého 819/1,
010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, proti žalovanej: R. M., nar. XX.XX.XXXX, K. XXXX/XX, XXX XX R., o
zaplatenie 1.662,- eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany
č. k. 8C/109/2014-111 zo dňa 25. augusta 2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany ako súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a
súčasne o trovách účastníkov - strán sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že žalovanej nepriznal
náhradu trov konania. Žalobcu zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 99,50 eur na účet
súdu prvej inštancie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na obsah spisu a citované ustanovenia
§ 488, § 489,§ 588, § 601 veta prvá, § 39, § 48 ods.1, ods.2, § 49, § 52 ods.1 až 4, § 52a ods.1,ods.
2, § 53 ods.1, ods.5, § 54 ods.2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), § 1 ods.1, §
2 písm. a), b),q), § 3 ods.3, § 4 ods.2 písm. c), ods.8, § 7 ods.1, ods.2 písm. b), ods.4, ods.5, §

8 ods.3, ods.4, zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase vzniku
záväzkového vzťahu medzi stranami sporu tým, že žaloba nebola dôvodne podaná. Výrok o trovách
konania strán sporu odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP (Občianskeho súdneho
poriadku - zák. č. 99/1963 Zb.) tým, že ich náhradu plne úspešnej žalovanej nepriznal, keďže si trovy
konania neuplatnila, ani jej trovy konania nevznikli. Súd prvej inštancie s poukazom na skutočnosť,
že žalovaná (v konaní v postavení spotrebiteľa) bola v konaní oslobodená od poplatkovej povinnosti

s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a s poukazom na skutočnosť, že v
konaní bola úspešná, s prihliadnutím na ustanovenie § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov zaviazal
žalobcu zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu v
sume 99,50 eur podľa Položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu citovaného
zákona. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dňa 28.11.2013 uzavreli strany sporu, žalobca ako

predávajúci a žalovaná ako kupujúca (v postavení spotrebiteľa) kúpnu zmluvu č. 22229 v písomnej
forme, v ktorej zmluve boli dohodnuté podstatné náležitosti kúpnej zmluvy (predmetom zmluvy bolo
filtračné zariadenie AQUATIP 5000 M-E-EKO v množstve jeden kus, kúpna cena bola 1.662,- eur, miesto
plnenia bolo na adrese trvalého bydliska žalovanej). Žalobca si svoju povinnosť z kúpnej zmluvy splnil,predmet kúpy dodal a nainštaloval v domácnosti žalovanej dňa 29.11.2013, ktorú skutočnosť mal za
preukázanú fotokópiou Dodacieho listu - potvrdenkou zo dňa 29.11.2013 podpísaného žalobcom a
žalovanou, ako aj výpoveďou žalovanej. Žalovaná si ako spôsob úhrady kúpnej ceny vybrala možnosť

uzavretia zmluvy o pôžičke QUATRO, preto mala so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s.,
so sídlom Hlavnú námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 uzavrieť Zmluvu o úvere na nákup
tovaru, predmetom ktorej bolo poskytnutie účelového úveru na úhradu ceny tovaru, ktorý spotrebiteľský
úver nebol schválený, preto sa žalovaná rozhodla kúpnu cenu uhradiť prostredníctvom spotrebiteľského
úveru od spoločnosti COFIDIS, a. s., so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 816 337, avšak

zmluvu o spotrebiteľskom úvere so spoločnosťou COFIDIS, a. s. nepodpísala. Z toho dôvodu žalobca
za účelom úhrady kúpnej ceny vystavil žalovanej faktúru č. 112013575 zo dňa 29.11.2013, splatnú
dňa 06.12.2013 na sumu 1.662,- eur. Žalovaná od kúpnej zmluvy odstúpila listom zo dňa 02.12.2013
z dôvodov, že cena výrobku nezodpovedá dodanému tovaru (je niekoľkonásobne predražená), že
pri prezentácii výrobku ju neupozornili na fakt, že po 10 mesiacoch sa menia filtre, za ktoré sa platí
(pri tak vysokej cene je to neadekvátne), že ani pri prezentácii a ani po nainštalovaní systému nebola

písomne upozornená na oprávnenie, že môže do 7 dní písomne odstúpiť od zmluvy a systém vrátiť
s poukazom na zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji. Žalobca
listom zo dňa 11.12.2013 adresovaného žalobkyni okrem iného uviedol, že nakoľko bola predmetná
kúpna zmluva uzatvorená v prevádzkarni žalobcu v Topoľčanoch, nemožno na právne vzťahy vzniknuté
medzi stranami aplikovať žalovanou citovaný zákon, vrátane ustanovení upravujúcich odstúpenie od

zmluvy. Bez uvedenia relevantného dôvodu zakladajúceho zákonný, resp. zmluvný nárok žalovanej na
odstúpenie od kúpnej zmluvy, nepovažoval odstúpenie od kúpnej zmluvy za platné a vyzval žalovanú
zaplatiť kúpnu cenu v lehote troch dní. Žalovaná žalobcovi kúpnu cenu nezaplatila, keď mala za to, že
platne zrušila všetky zmluvy uzavreté so žalobcom. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami sporu
nebolo sporné, že uzavreli záväzkový vzťah podľa § 588 a nasl. OZ, ktorý je zároveň spotrebiteľským

podľa § 52 a nasl. OZ, ani tá skutočnosť, že žalobca plnil z kúpnej zmluvy, keď dňa 29.11.2013 odovzdal
predmet kúpy žalovanej. Žalovaná predmet kúpy prevzala dňa 29.11.2013 a kúpnu cenu žalobcovi
nezaplatila. Súd prvej inštancie podstatné náležitosti Kúpnej zmluvy č. 22229 zo dňa 28.11.2013 posúdil
ako neodporujúce zákonu. Mal za preukázané, že žalobkyňa mala v úmysle filtračné zariadenie kúpiť.
S poukazom na obsah kúpnej zmluvy kúpnej zmluvy a to bod IV. ods. 6 veta prvá (dohodnutú výhradu

vlastníctva v zmysle § 601 veta prvá OZ), súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná nie je
vlastníčkou predmetu kúpnej zmluvy. Spornou medzi stranami sporu bola skutočnosť, či žalovaná listom
zo dňa 02.12.2013 platne, resp. neplatne odstúpila od kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie s poukazom
na zákon č. 108/2000 Z. z. o podomovom a zásielkovom predaji dospel k záveru, že v danej právnej
veci sa nejedná o právny vzťah vzniknutý podľa zákona č. 108/2000 Z. z. o podomovom a zásielkovom

predaji v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu dôvodiac tým, že z kúpnej zmluvy nesporne
vyplýva, že bola uzatvorená v prevádzke navrhovateľa v Topoľčanoch, Obchodná 9, ktorú skutočnosť
potvrdilažalovanávosvojejvýpovedi.Súdprvejinštancieneprihliadolnaobranužalovanejspočívajúcuv
poukázanínaPredbežnéopatrenieSlovenskejobchodnejinšpekcie,InšpektorátuSlovenskejobchodnej
inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, zo dňa 29.05.2014 dôvodiac tým, že predbežné opatrenie

bolo s konečnou platnosťou zrušené Rozhodnutím Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej
inšpekcie so sídlom v Bratislave, č. SK/0440/99/2014 zo dňa 11.11.2014, ktorým bolo vyhovené
námietkam žalobcu. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že
dňa 28.11.2013 na prezentačnej akcii, na ktorú sa za účelom možnosti privyrobenia žalovaná dostavila,
bola zástupkyňou žalobcu ako predávajúceho, ako to vyplýva z článku 1.2. kúpnej zmluvy, realizovaná

prezentácia produktu žalobcu - filtračného zariadenia AQUATIP 5000 M-E-EKO. Po prezentácii bola
podmienenámožnosťprivyrobeniasižalovanej(akoiostatnýchzáujemcovoavizovanúprácuužalobcu)
v tom, že bude ďalej získavať klientov a predávať produkty žalobcu tým, že si zakúpi prezentovaný
produkt. Z toho dôvodu boli dňa 28.11.2013 uzavreté tri zmluvy, ako prvá zmluva o zastúpení, na základe
ktorej mala žalovaná pre žalobcu pracovať - predávať filtračné zariadenia. Podmienkou uzatvorenia

zmluvy o zastúpení bolo uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorej neplnenie žalovanou je predmetom konania.
Treťou zmluvou bola zmluva o úvere so spoločnosťou QUATRO, na základe ktorej mala byť uhradená
kúpna cena prostredníctvom úveru poskytnutého žalovanej spoločnosťou QUATRO. Z uvedeného
dôvodu mala so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavnú námestie 12, 060 01
Kežmarok,IČO:35923130uzavrieťZmluvuoúverenanákuptovaru,predmetomktorejboloposkytnutie

účelového úveru na úhradu ceny tovaru - vodného filtra zakúpeného od žalobcu, ktorý spotrebiteľský
úver nebol žalovanej schválený, preto mala kúpnu cenu uhradiť prostredníctvom spotrebiteľského úveru
od spoločnosti COFIDIS, a. s., so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 816 337, avšak
zmluvu o spotrebiteľskom úvere so spoločnosťou COFIDIS, a. s. nepodpísala. Súd prvej inštancieďalej v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že v danej právnej veci (žaloba na plnenie podľa § 80
písm. b) OSP) sa ako otázkou predbežnou zaoberal platnosťou predmetnej kúpnej zmluvy dôvodiac
tým, že bez posúdenia platnosti kúpnej zmluvy, by nebolo možné usporiadať právne vzťahy medzi

stranami sporu v tom zmysle, či má žalovaná naďalej plniť z kúpnej zmluvy žalobcovi (pričom kúpnu
zmluvu, vzhľadom na v nej určený spôsob úhrady kúpnej ceny, nemožno oddeliť od zmluvy o úvere),
keď žalovaná sa nachádza v stave objektívnej právnej neistoty ohľadne platnosti kúpnej zmluvy, ktorú
uzatvorila so žalobcom, ktorý neuznal odstúpenie od zmluvy a považuje kúpnu zmluvu, ako aj zmluvu
o zastúpení za platne uzavreté. V tomto kontexte posúdil kúpnu zmluvu a zmluvu o úvere za na sebe

vzájomnezávisléspotrebiteľskézmluvyspoukazomnaustanovenie§52aods.2OZ.Súdprvejinštancie
dospel k záveru, že žalobca dosiahol tento výsledok využitím nekalej obchodnej praktiky a cieleným
konanímzástupcužalobcu,prektoréhoboltentopostuppracovnoumetódouvedúcoukuzavretiuzmluvy
s klientom, pričom podstatným spôsobom narušil ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa, v
tomto prípade žalovanej vo vzťahu k produktu. Ďalej uviedol, že nekalá obchodná praktika podľa § 7
ods. 2, 4 zákona o ochrane spotrebiteľa je definovaná len demonštratívne. Pokiaľ podľa § 8 ods. 3

zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú
informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o
obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, tak je nepochybne nekalou obchodnou praktikou úmyselné
uvedenie nepravdivej informácie majúcej vplyv na rozhodnutie spotrebiteľa. V danej právnej veci mal
na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca oslovoval potenciálnych klientov s

ponukou privyrobenia si, je teda zrejmé, že klienti prichádzali v prvom rade za účelom ponuky práce
a možnosti zárobku, takýmto klientom žalobcu bola aj žalovaná, avšak podmienkou spolupráce bola
kúpa prezentovaného produktu - filtračného zariadenia. V prípade, že klient nemal finančné
prostriedky na kúpu produktu, tak ako ich nemala ani žalovaná, musel klient na kúpu produktu uzavrieť
úverovú zmluvu. Žalovaná v dobrej viere mysliac si, že ide o pracovné stretnutie za účelom vykonávania

práce popri zamestnaní pre žalobcu, na ktoré bola telefonicky pozvaná, teda nemohla uzavrieť zmluvu
o zastúpení bez uzavretia kúpnej zmluvy. Súd mal za preukázané, že účelom prezentačnej akcie bolo
získať klientov na kúpu produktov žalobcu a žalovaná na toto stretnutie prišla len za účelom ponuky
práce. Pokiaľ bola žalovaná vystavená tiesni buďto odmietnuť ponuku privyrobenia si alebo využitia
tejto možnosti, ktorej podmienkou však bola kúpa prezentovaného produktu, takto bolo ekonomické

správanie spotrebiteľa podstatne narušené, ak nie úplne potlačené, vidinou novej pracovnej príležitosti.
Táto spotrebiteľa ovplyvňovala nielen pri uzatváraní uvedených zmlúv, ale aj neskôr, keďže zo strany
žalobcu nebola spolupráca ukončená, naopak keďže sa klienti cítili byť zástupcami a v podstate
mohli v závislosti od svojich schopností predávať produkty žalobcu, nebol predpoklad, že by odstúpili
v zákonom určenej lehote od kúpnej zmluvy, či zmluvy o spotrebnom úvere. Žalovaná mala záujem o

prácu a zárobok, ktorú inzeroval žalobca. S cieľom získať prácu išla na stretnutie so zástupcom žalobcu.
Zástupca žalobcu na tomto stretnutí podmienil spoluprácu so žalovanou kúpou produktu žalobcu. Je
teda zrejmé, že úmysel žalovanej kúpiť tento produkt bol vedený len snahou splniť túto podmienku
a dosiahnuť tak primárny cieľ - získať prácu. Konanie zástupcu žalobcu, teda žalobcu, tak podstatne
narušilo ekonomické správanie žalovanej ako priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k predmetnému

výrobkužalobcu.Spoukazomnavyššieuvedenésúdprvejinštanciedospelktomuprávnemuzáveru,že
úmysel žalovanej kúpiť filtračné zariadenie bol vyvolaný zo strany žalobcu nekalou obchodnou praktikou.
Takéto konanie žalovaného a ani jeho výsledok (uzatvorená zmluva), nemôže požívať súdnu ochranu.
Kúpnu zmluvu, zmluvu o zastúpení, ako aj úverovú zmluvu, je potrebné posudzovať vo vzájomnej
súvislosti. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil tým, že pokiaľ aj v spojitosti so systémom prezentácií

zameraných na upútanie potenciálneho klienta, majú byť obchodnou praktikou, tak táto v
súvislosti s jej realizáciou tak, ako sa týkala žalovanej v tomto danom prípade, nemôže byť obchodnou
praktikou požívajúcou zákonnú ochranu. Súd prvej inštancie z dôvodov vyššie uvedených a s poukazom
na ustanovenie § 39 OZ pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi posúdil kúpnu zmluvu za neplatnú
a povinnosťou žalovanej zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za nedôvodnú, preto žalobu žalobcu ako

nedôvodnú zamietol.

2. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, príp. vec
inak právne posúdil. Odvolanie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a/

OSP s poukazom na § 221 ods. 1 písm. f/, d/, f/ OSP. Uviedol, že sa stotožňuje so závermi súdu
obsiahnutými v odôvodnení rozsudku, že sa v tomto prípade nejednalo o právny vzťah vzniknutý medzi
účastníkmi konania podľa zákona č. 108/2000 Z. z. o podomovom a zásielkovom predaji, rovnako
tak s konštatovaním, že pokiaľ ide o náležitosti kúpnej zmluvy č. 22229 zo dňa 28.11.2013, tietoneodporujú zákonu. Nestotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie o tom, že na základe vykonaného
dokazovaniapovažovalzanesporné,žepodmienkouuzavretiazmluvyozastúpeníbolouzavretiekúpnej
zmluvy, ktorej neplnenie je predmetom konania. Uvedené totiž tvrdila len žalovaná, pričom žalobca v

návrhu, ako aj vo svojich vyjadreniach uvádzal, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a zmluvy o úvere
separátne. Tvrdenie žalovanej o poradí uzatváraných zmlúv a najmä o podmienenosti uzavretia zmluvy
o zastúpení uzavretím kúpnej zmluvy sú len jej tvrdením, nepodložené nijakým dôkazom a už vôbec
nie potvrdené žalobcom tak, aby súd mohol uvedené tvrdenia považovať za nesporné. V uvedenom
považuje rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné, nakoľko súd len konštatoval vzájomnú podmienenosť

zmlúv bez rozvitia úvah, na základe akých dôkazov dospel k záveru o vzájomnej podmienenosti
zmlúv, prípadne ak konštatoval nespornosť tvrdení, akým spôsobom dospel k záveru, že uvedené
tvrdenie od žalovanej potvrdil žalobca. Je názoru, že týmto postupom súd porušil právo žalobcu na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako základnej zásady spravodlivého procesu, pričom toto
konštatovanie priamo viedlo k rozhodnutiu vo veci samej, nakoľko v prípade, ak by bola preukázaná
vzájomná podmienenosť uzavretých zmlúv, jednalo by sa o nekalú praktiku tak, ako ju deklaroval súd, čo

však žalobca popiera a v konaní ani neuvádzal. Žalobca popiera, že by zástupca žalobcu postupoval v
intenciách ako súd rozvíja na strane 11 rozsudku. Tieto závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Žalobkyňa svoje tvrdenia ničím nepreukázala, rovnako žalobca nebol vyzvaný na preukázanie opaku
tvrdení, nakoľko tieto tvrdenia boli prezentované na pojednávaní, z ktorého sa žalobca ospravedlnil.
Uvedené závery súdu o zneužití tiesne žalovanej, vzájomnej podmienenosti zmlúv, využitia nekalej

obchodnej praktiky sú navyše negované samotným správaním žalovanej, ktorá deň po uzavretí kúpnej
zmluvy si nechala u seba v byte namontovať predmet kúpy, pričom v prípade, ak by sa cítila zneužitá
a konajúca v tiesni, niekoľko hodín po uzavretí zmluvy by racionálne nesúhlasila s namontovaním
predmetu kúpy, pokiaľ by nemala záujem o predmet kúpy, ale len o prácu tak, ako to konštatuje súd. Vidí
logicky rozpor medzi ničím nepodloženým tvrdením súdu o vôli žalovanej si len privyrobiť a absenciou

záujmu o kúpu prístroja a jej konaním, kedy si prístroj nechala u seba doma niekoľko hodín po uzavretí
zmlúv namontovať. Ani tento logický rozpor súd bližšie vo svojom odôvodnení nevysvetľuje. Súd tak
mal podľa jeho názoru vyzvať žalovanú na preukázanie svojich tvrdení, čo sa nestalo a súd rozhodol v
merite veci len na základe tvrdenia jednej zo strán sporu, ktoré naviac považoval z neznámych dôvodov
za nesporné.

3. Žalovaná strana sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej aj ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej

lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP,
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti
ustanovenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 470 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len CSP) právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento

zákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožnouplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(CSP), ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej
aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. V danej právnej veci odvolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení
vyplýva, že odvolací súd posudzuje prípustnosť odvolania v zmysle Občianskeho súdneho poriadku,účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, avšak dôvodnosť odvolania už posudzuje podľa
Civilného sporového poriadku v zmysle citovaného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP.

10. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
OSP (§ 205 ods.2 písm. a) OSP) (odňatie možnosti konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP-
nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie). Žalobca v podanom
odvolaní tiež namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods.2 písm. d) OSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm.).

11. Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
13.Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami

účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157
ods.2OSP,§220ods.2CSP).Citovanézákonnéustanoveniesatotižchápeajzhľadiskaprávúčastníka
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce
garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci Garcia

Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I
tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené.
Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností
každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

14. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 389 ods.1 písm. b) CSP treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného ale aj z ústavnoprávneho rámca, a
ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou

ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo
vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na
relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae
(odmietnutie spravodlivosti). Povinnosť súdov rozhodnutie odôvodniť v súlade s vyššie citovaným

ustanovením je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a
nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.
Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
stranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Všeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázky
nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale
aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke právneho posúdenia veci vychádzajúc z
rozsahu dokazovania zaujal názor, že kúpna zmluva zo dňa 28.11.2013 č. 22229 uzavretá stranami
sporu, žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou (v postavení spotrebiteľa) v písomnej
forme, je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 a nasl. OZ. Posudzujúc v danej právnej veci (žaloba na
plnenie podľa § 80 písm. b) OSP) ako predbežnú otázku platnosť predmetnej kúpnej zmluvy dospel

k záveru, že predmetná kúpna zmluva je neplatná s poukazom na ustanovenie § 39 OZ pre rozpor
so zákonom a dobrými mravmi a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobca dosiahol uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2013 využitím
nekalej obchodnej praktiky, cieleným konaním zástupcu žalobcu, pre ktorého bol tento postup pracovnou
metódou vedúcou k uzavretiu zmluvy s klientom, pričom podstatným spôsobom narušil ekonomické
správanie priemerného spotrebiteľa, v tomto prípade žalovanej vo vzťahu k produktu, s poukazom

na ustanovenia § 7 ods. 2, ods. 4, § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Teda úmysel žalovanej kúpiť filtračné zariadenie bol vyvolaný zo strany žalobcu nekalou obchodnou
praktikou. Takéto konanie žalovaného a ani jeho výsledok (uzatvorená kúpna zmluva), nemôže požívať
súdnu ochranu. Dôvodil skutkovým stavom, že v danej právnej veci mal na základe vykonaného

dokazovania za preukázané, že žalobca oslovoval potenciálnych klientov s ponukou privyrobenia si, je
teda zrejmé, že klienti prichádzali v prvom rade za účelom ponuky práce a možnosti zárobku, takýmto
klientom žalobcu bola aj žalovaná, avšak podmienkou spolupráce bola kúpa prezentovaného produktu
- filtračného zariadenia. V prípade, že klient nemal finančné prostriedky na kúpu produktu, tak ako ich
nemala ani žalovaná, musel klient na kúpu produktu uzavrieť úverovú zmluvu. Žalovaná v dobrej viere

mysliac si, že ide o pracovné stretnutie za účelom vykonávania práce popri zamestnaní pre žalobcu,
na ktoré bola telefonicky pozvaná, teda nemohla uzavrieť zmluvu o zastúpení bez uzavretia kúpnej
zmluvy dňa 28.11.2013. Účelom prezentačnej akcie bolo získať klientov na kúpu produktov žalobcu a
žalovaná na toto stretnutie prišla len za účelom ponuky práce. Pokiaľ bola žalovaná vystavená tiesni
buďto odmietnuť ponuku privyrobenia si alebo využitia tejto možnosti, ktorej podmienkou však bola kúpa

prezentovaného produktu, takto bolo ekonomické správanie spotrebiteľa podstatne narušené, ak nie
úplne potlačené, vidinou novej pracovnej príležitosti. Žalovaná mala záujem o prácu a zárobok, ktorú
inzeroval žalobca. S cieľom získať prácu išla na stretnutie so zástupcom žalobcu. Zástupca žalobcu na
tomto stretnutí podmienil spoluprácu so žalovanou kúpou produktu žalobcu. Je teda zrejmé, že úmysel
žalovanej kúpiť tento produkt bol vedený len snahou splniť túto podmienku a dosiahnuť tak primárny cieľ

- získať prácu. Tieto závery súdu prvej inštancie namietal žalobca v podanom odvolaní.

17. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa
prieči dobrým mravom nie je dovolený. Nedovolenosť je teda daná, ak a) obsah alebo účel právneho
úkonu odporuje zákonu (obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodilé alebo vedľajšie zložky,
z týchto zložiek môže odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v § 39
vyvoláva iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek, ktoré nie

sú podstatné ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov právneho
úkonu. Účelom právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárske určenie, ktoré je, alebo nie je v súlade
s účelom dovoleným zákonom), b) obsah alebo účel právneho úkonu obchádza zákon (obchádzanie
zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak
vkonečnomdôsledkuvznikajú,meniasaalebozanikajúprávaapovinnosti,ktorésúvrozporesúčeloma

zmyslom zákona), c) sa právny úkon prieči dobrým mravom (dobré mravy možno stotožniť so všeobecne
spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv,
nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov)).
Neplatnosť právneho úkonu vyjadrená v ustanovení § 39 OZ je neplatnosťou absolútnou.

19. Ochranu spotrebiteľa garantuje v súčasnom právnom poriadku komplex právnych noriem.
Ochrana spotrebiteľa je objektom úpravy tak verejného, ako aj súkromného práva. Verejnoprávnu
ochranu spotrebiteľa garantuje najmä zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorýupravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov, postavenie právnických
osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa. Vzťahuje sa aj na predaj výrobkov a
poskytovanieslužieb,akkplneniudochádzanaúzemíSRaleboakplneniesúvisíspodnikanímnaúzemí

SR. Súkromnoprávna ochrana spotrebiteľa náleží Občianskemu zákonníku a samostatným zákonom,
ktoré boli prijaté v nadväznosti ma niektoré smernice EÚ. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za
zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť individuálne
ovplyvniť tieto zmluvné podmienky. Občiansky zákonník podobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá

pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že také ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú
neprijateľné a preto neplatné. Samotným zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv
do právnej úpravy je zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri
predaji tovaru alebo poskytovaní služieb. Z toho dôvodu obsahuje právna úprava spotrebiteľských
zmlúv určité odchýlky od ostatných záväzkových vzťahov, ktoré spočívajú v zásade zmluvnej autonómie

a rovnosti strán. Do právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv sa takto premieta snaha zákonodarcu
vyrovnávať takýmto spôsobom faktickú nerovnováhu, ktorá vzniká tým, že na druhej strane zmluvného
vzťahu je profesionálny účastník. V spotrebiteľských zmluvách sú zakázané ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a sú zakázané tiež nekalé obchodné praktiky.

20. Podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nekalé obchodné praktiky sú zakázané,
a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť

ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo
ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú
skupinu spotrebiteľov. Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny
spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku
alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu

priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je
zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne. Za nekalú obchodnú praktiku
sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná
praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je
v prílohe č. 1.

21. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne postupoval, keď skúmal predmetnú
kúpnu zmluvu z hľadiska zvýšenej ochrany slabšieho účastníka tohto záväzkového vzťahu, teda
žalovanej v postavení spotrebiteľa a pokiaľ podrobil predmetnú zmluvu preskúmal z hľadiska, či táto
nevykazuje vady, ktorých existencia by bola dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu (§ 39

OZ). Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná kúpna zmluva
(ktorá je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 a nasl. OZ) je neplatná podľa ustanovenia § 39 OZ pre
rozpor so zákonom a dobrými mravmi, keďže žalobca nesporne dosiahol uzavretie predmetnej kúpnej
zmluvy použitím nekalej obchodnej praktiky, ktorá bola v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
ktorá podstatným spôsobom narušila ekonomické správanie žalovanej ako priemerného spotrebiteľa,

keď konanie žalobcu, spôsob akým uzavrel so žalovanou predmetnú kúpnu zmluvu a okolnosti za
ktorých uzavrel predmetnú kúpnu zmluvu so žalovanou jednoznačne smerovali k tomu, že žalovaná
ako spotrebiteľ, urobila rozhodnutie o obchodnej transakcii, týkajúce sa predmetnej kúpnej zmluvy, o
ktoré pôvodne nemala záujem a ktoré by inak nebola urobila, keďže je úmyslom nebolo kúpa filtračného
zariadenia, ale výkon práce pre žalobcu podľa zmluvy o zastúpení (predaj výrobkov žalobcu), teda

zadováženie si príjmu. S poukazom na zistený skutkový stav veci je potom neprijateľné prijať vo veci
iný záver a to taký, že by sa sama žalovaná dostavila bez iniciatívy žalobcu práve do prevádzkarne
žalobcu a to len za účelom prezentácie produktov žalobcu a kúpy predmetu kúpnej zmluvy, keďže jej
primárnym cieľom bolo získanie príjmu na základe zmluvy o zastúpení žalobcu, keď žalobca v konaní
nepoprel žalovanou uvedené skutkové tvrdenie v rámci procesnej obrany žalovanej v konaní pred

súdom prvej inštancie o uzavretí viacerých zmlúv, teda aj zmluvy o zastúpení medzi stranami sporu
a o uzavretí predbežnej zmluvy o úvere, ktoré skutkové tvrdenia tvrdila žalovaná v podanom odpore,
ako aj na pojednávaní dňa 20.11.2014, ktoré skutočnosti za daných vyššie uvedených okolností lenpotvrdzujúapreukazujúprocesnúobranužalovanejovzájomnejpodmienenosti kúpnejzmluvyazmluvy
o zastúpení žalobcu.

22. Odvolací súd s poukazom na žalobcom uvedené odvolacie dôvody uvádza, že vo veci nezistil
dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP a podľa § 389 ods.1 písm.
c) CSP a to z nižšie uvedených dôvodov. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa vyššie
uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozsudku a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného
odvolacieho dôvodu odvolateľa, ktorý odvolací súd považoval za nedôvodný, za preskúmateľné v takej

miere, že nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie dal odpoveď na tie otázky, ktoré
majú pre vec podstatný význam, dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, keď
súd prvej inštancie nebol povinný zachádzať do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Teda odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie stručne a jasne objasňuje skutkový a právny

základ rozhodnutia, čo stačí na záver o tom, že z tohto aspektu bolo plne realizované základné
právo účastníka na spravodlivý proces. Úlohou odvolacieho súdu v prípade odvolania odôvodneného
nesprávnym právnym posúdením veci je posúdiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil
správny právny predpis a či ho aj správne interpretoval. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k
záveru, že odvolaním vytýkané nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, nie je dôvodné.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedený výklad v súvislosti s tým, kedy sa obchodná praktika
považuje za nekalú a či boli dané dôvody absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 OZ,
dospel k záveru, že tomu potom zodpovedá tvrdenie súdu prvej inštancie, že úmysel žalovanej kúpiť
filtračné zariadenie bol vyvolaný zo strany žalobcu nekalou obchodnou praktikou a takéto konanie
žalovaného a ani jeho výsledok (uzatvorená kúpna zmluva), nemôže požívať súdnu ochranu, dôvodiac

zisteným skutkovým stavom veci, keď v danej právnej veci mal na základe vykonaného dokazovania za
preukázané, že žalobca oslovoval potenciálnych klientov s ponukou privyrobenia si, bolo teda zrejmé, že
klienti prichádzali v prvom rade za účelom ponuky práce a možnosti zárobku, takýmto klientom žalobcu
bola aj žalovaná, avšak podmienkou spolupráce bola kúpa prezentovaného produktu - filtračného
zariadenia. V prípade, že klient nemal finančné prostriedky na kúpu produktu, tak ako ich nemala ani

žalovaná, musel klient na kúpu produktu uzavrieť úverovú zmluvu. Žalovaná v dobrej viere mysliac
si, že ide o pracovné stretnutie za účelom vykonávania práce popri zamestnaní pre žalobcu, na ktoré
bola telefonicky pozvaná, teda nemohla uzavrieť zmluvu o zastúpení bez uzavretia kúpnej zmluvy dňa
28.11.2013. Účelom prezentačnej akcie bolo získať klientov na kúpu produktov žalobcu a žalovaná na
toto stretnutie prišla len za účelom ponuky práce. Pokiaľ bola žalovaná vystavená tiesni buďto odmietnuť

ponuku privyrobenia si alebo využitia tejto možnosti, ktorej podmienkou však bola kúpa prezentovaného
produktu, takto bolo ekonomické správanie spotrebiteľa podstatne narušené, ak nie úplne potlačené,
vidinounovejpracovnejpríležitosti.Spoukazomnauvedenédôvodysúdprvejinštanciedospelkzáveru,
že predmetná kúpna zmluva je neplatná s poukazom na ustanovenie § 39 OZ pre rozpor so zákonom
a dobrými mravmi Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na takom

právnom posúdení veci, ktoré odvolací súd považuje za správne.

23. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

24. O trovách odvolacieho konania strán sporu odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255
ods.1CSPavodvolacomkonaníúspešnejžalovanejnáhradutrovodvolaciehokonanianepriznal,ajkeď
jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak žiadne trovy odvolacieho
konania jej nevznikli.

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).