Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10XCdo/313/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217937
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Bargel
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:4312217937.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č.
4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Nitra, č. k. 9C/24/2013-82, o dovolaní žalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1Co/50/2014, zo 16. júla 2014 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala 28. septembra 2012 na Okresnom súde Levice žalobu, ktorou sa voči žalovanej

domáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 514/2003 Z. z.“) z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky,
ktorý mal spočívať v nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. V žalobe
okrem iného uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil Okresný súd Levice, preto jeho sudcovia nemôžu
danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to žiadala, aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní tejto

veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.).

2. Krajský súd v Nitre uznesením, č. k. 6NcC/501/2012-10, z 25. októbra 2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Levice sú vylúčení z prejednávania a rozhodnutia tejto veci a vec prikázal na
prejednanie Okresnému súdu Nitra.

3. Okresný súd Nitra rozsudkom, č. k. 9C/24/2013-82, z 26. septembra 2013 návrh žalobkyne zamietol
a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za
preukázané, že žalobkyňa sa domáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku
nesprávneho úradného postupu z dôvodu, že k rozhodnutiu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
nedošlo v 15-dňovej lehote. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, že rozhodovaciu činnosť
súdu nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Nedodržanie zákonnej lehoty automaticky

nezakladá nárok na náhradu škodu. Majetková ujma preukázaná nebola a nemajetková ujma nezávisí
automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty. Okresný súd konštatoval, že sa neviedlo
žiadne konanie, v ktorom bolo možné konštatovať prieťahy. V konaní nebola preukázaná priama príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Okresný súd mal za to, že žiadna
škoda nevznikla a aj keby navrhovateľ teoreticky nejakú škodu reálne dokladoval, nepreukázal jej
spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Návrh žalobkyne

ako nedôvodný súd preto v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods.
1 O.s.p.4. Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobkyne rozsudkom zo 16. júla 2014, sp. zn. 1Co/50/2014,
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.) a žalovanej náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal, keď sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia a skonštatoval správnosť skutkových zistení a právneho posúdenia veci súdom prvého
stupňa. Čo do merita veci súhlasil so súdom prvého stupňa a uzavrel, že žalobkyňa v konaní neuniesla
dôkazné bremeno. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 140
ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.

5. Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala zrušiť
rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu,
že vo veci rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.) a účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). K námietke týkajúcej sa § 237 písm. g/ O.s.p.
uviedla, že existujú objektívne dôvody, pre ktoré sú všetci sudcovia okresného súdu vylúčení. Vec podľa

nej mala byť postúpená inému okresnému súdu a mal byť uskutočnený postup podľa § 15 O.s.p. Odňatie
možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) žalobkyňa videla v tom, že rozhodnutie odvolacieho
súdu bolo prekvapivé (pretože popiera doterajšiu konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a je založené na tvrdeniach, ktoré sú sofistikovaným odôvodnením nespravodlivosti),
nedostatočne odôvodnené a porušujúce zásadu kontradiktórnosti konania (pretože súdy oboch stupňov

založili svoje rozhodnutia na skutočnostiach a právnych argumentoch, ku ktorým sa nemohla vyjadriť s
cieľomovplyvniťsúdnerozhodnutievosvojprospech).Zároveňžiadalapriznaťnáhradutrovdovolacieho
konania.

6. Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len
„C.s.p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci
k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia
§ 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však dovolanie tu bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“). Dôvodom pre takýto postup
je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a

právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych
očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy
procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C.s.p.).

8. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom
ostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv.
por. tiež § 10a ods. 1 O.s.p., § 35 C.s.p. i nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom
poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.), po zistení, že dovolanie bolo podané včas aj naň oprávneným
subjektom, zastúpeným advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C.s.p., skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania, či dovolanie je procesne prípustné a dospel k záveru, že dovolanie treba
odmietnuť.

9. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C.s.p. stručne uvádza, že
nakoľko ide o dovolanie podané žalobkyňou v obdobnej veci, aká už bola v počte aspoň päť predmetom

konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky, pričom bola v týchto
konaniach podrobne riešená aj otázka prípustnosti a dôvodnosti jej dovolania - porovnaj konania vedené
nadovolacomsúdepodsp.zn.1Cdo259/2015,6Cdo224/2015,6Cdo14/2015,8Cdo810/2015,8Cdo
612/2015, dovolací súd sa s odôvodneniami týchto rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v
celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 C.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

10. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie žalobkyne proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol
zaoberať dôvodnosťou dovolania.11. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 451 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 262
ods. 2 a § 255 ods. 1 C.s.p.

12. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.