Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 20Csp/109/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616207643
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Michalíková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616207643.5

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivanou Michalíkovou, v právnej veci žalobcu SLOVAKIA
ENERGY, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 36 807 702, právne zastúpeného JÁNSKÝ
& PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, Nitra, IČO: 47 249 650, proti
žalovanej S. I., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom: N. XX, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Evou
Kukuricášovou so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Tranovského 1, v spore o zaplatenie 1.036,11 eur s

príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 43,57 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,25 % ročne zo sumy 43,57 eur od 15.05.2014 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti s a žaloba z a m i e t a.

III. Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 91,58 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 31.10.2016, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy
1.138,11 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 1094,54 eur od 12.02.2014
do zaplatenia a vo výške 8,25% ročne zo sumy 43,57 eur od 15.05.2014, ako aj náhrady trov konania.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca - obchodná spoločnosť Cromicron
Energy, a.s. (predtým Energetické centrum a.s.), so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35 905
972, uzavrel so žalovanou dňa 02.03.2012 Zmluvu o združených službách dodávky elektriny a plynu č.
SKP159306. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytovanie združených služieb dodávky elektriny a/alebo,
zaistenie distribúcie elektriny a/alebo plynu a systémových služieb a povinnosť odberateľa odobrať
elektrinu a/alebo plyn a uhradiť dodávateľovi riadne a včas dohodnutú platbu za dodávku elektriny a/

alebo plynu, distribučné a ďalšie doplnkové služby. Právny predchodca žalobcu na základe zmluvy
vyúčtovalžalovanejneuhradenéslužbycelkovovovýške1.138,11eur,faktúrouč.2421000730,splatnou
dňa 11.02.2014 sumu 1.094,54 eur a faktúrou č. 2421021074, splatnou dňa 14.05.2014 sumu 43,57
eur. Žalovaná nezrealizovala žiadne platby v prospech žalobcu. Žalovaná si svoje povinnosti zo zmluvy
nesplnila a cenu za poskytnuté služby žalobcovi neuhradila, preto si žalobca spolu s istinou uplatnil aj
nárok na úrok z omeškania.

2. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 13.03.2017, sp. zn. 20Csp/109/2016-91, súd
vyhovel žalobe v celom rozsahu a rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.036,11
eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 992,54 eur od 12.02.2014 do zaplatenia
a úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 43,57 eur od 15.05.2014 do zaplatenia s tým,
že súd povoľuje žalovanej dlžnú sumu splácať mesačne po 100 eur, vždy do 20. dňa toho - ktorého
mesiaca, pričom prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku a omeškanie s plnením jednej

splátky má za následok splatnosť celého dlhu. Vo zvyšnej časti súd konanie zastavil a žalobcovi priznal
náhradu trov konania v rozsahu 82,08 %.3. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.08.2017, sp. zn. 11Co/185/2017-116 (ďalej
len „uznesnie“), bol rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 13.03.2017, sp. zn.
20Csp/109/2016, vo výroku (I.), ktorým súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu

1.036,11 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 992,54 eur od 12.02.2014
do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 43,57 eur od 15.05.2014 do
zaplatenia s tým, že súd povoľuje žalovanej dlžnú sumu splácať mesačne po 100 eur, vždy do 20. dňa
toho - ktorého mesiaca, pričom prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku a omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu a vo výroku (III.), týkajúcom sa trov

konania zrušený a v tejto časti bol vrátený okresnému súdu na ďalšie konanie. Výrok (II.), ktorým
súd vo zvyšnej časti konanie zastavil, zostal nedotknutý. Krajský súd v Žiline vyslovil, že odvolanie
žalovanej považuje za dôvodné, pokiaľ namieta nesprávne posúdenie plynutia premlčacej lehoty zo
strany súdu prvej inštancie. Súd síce použil správne ustanovenia právneho predpisu, avšak nesprávne
ich aplikoval na zistený skutkový stav veci. Ak medzi zmluvnými stranami niet inej dohody, splatnosť
kúpnej ceny (za dodaný plyn) by mala nastať nasledujúci deň po odovzdaní tovaru. Vzhľadom však

na komplikovanosť takejto platby sa z technických dôvodov odpočet poskytnutého plnenia vykonáva
vo väčších časových obdobiach, za ktoré sa vykonáva vyúčtovanie. Naproti tomu odberateľ energie
hradí, resp. má hradiť pravidelné preddavky za odobratý tovar (aj v zmysle dohodnutých zmluvných
podmienok to v danom prípade tak aj je). Podľa dohody účastníkov zmluvy, tak ako to vyplýva z bodu
V. VOP, dodávky plynu odberateľovi - ceny, fakturácia a platobné podmienky, vyúčtovanie dodávky

zemného plynu a distribučných služieb bude realizované dodávateľom odberateľovi v cenách platných
v dobe dodávky zemného plynu raz za 12 mesiacov (ďalej len „zúčtovacie obdobie“), a to vystavením
faktúry s náležitosťami podľa príslučných právnych predpisov. V danom prípade úprava v obchodných
podmienkach zodpovedá aj dikcii § 23 ods. 5 zákona č. 409/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá
pre fungovanie trhu s plynom, ktorý stanovuje povinnosť dodávateľa vykonávať vyúčtovanie odberu

plynu najmenej 1-krát ročne formou zúčtovacej faktúry. V zmysle vyššie uvedeného nie je pre plynutie
premlčacej doby rozhodné, kedy dodávateľ, t.j. žalobca vystavil vyúčtovaciu faktúru, ale podstatné je,
kedy ju mal a mohol vystaviť po prýkrát, t.j. uplynutím zúčtovacieho obdobia, ktoré nemohlo presiahnuť
12 mesiacov. Plynutie premlčacej doby predsa nemôže byť na svojvôli dodávateľa, ktorý by podľa
vlastného rozhodnutia potom mohol vystaviť faktúru hocikedy, v extrémnom prípade po uplynutí 5, resp.

10 alebo viac rokoch od uplynutia zúčtovacieho obdobia. Pre plynutie premlčacej doby preto nie je
rozhodné, kedy dodávateľ plynu faktúru vystavil, ale kedy ju mal a mohol vystaviť, t.j. prvým dňom po
uplynutí zúčtovacieho obdobia, ktoré nemohlo prekročiť 12 kalendárnych mesiacov, tak ako to vyplýva
zo všeobecných obchodných podmienok, ako aj dikcie zákona. Krajský súd v Žiline uložil súdu prvej
inštancie opätovne posúdiť námietku premlčania vznesenú žalovanou, pričom svoje skutkové tvrdenia a

právne závery zameria na zistenie, kedy mohol dodávateľ uplatniť právo na súde prvýkrát. Týmto dňom
bude deň nasledujúci po skončení zúčtovacieho obdobia, ktoré nemohlo presiahnuť 12 kalendárnych
mesiacov. Úlohou súdu prvej inštancie bude tiež rozhodnúť o trovách prvoinštančného a odvolacieho
konania.
4. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa

16.10.2017 uviedol, že žalobca zotrváva na žalobe v celom rozsahu, aj po oboznámení sa s rozhodnutím
Krajského súdu v Žiline. Žalobca má za to, že pokiaľ je teda určené, že zúčtovacie obdobie nesmie
presiahnuť 12 kalendárnych mesiacov, táto lehota by sa mala počítať odo dňa uzavretia zmluvy, od
ktorého času sú zmluvou aj všeobecnými obchodnými podmienkami viazané zmluvné strany. Preto
lehota 12 mesiacov v prípade zmluvného vzťahu so žalovanou začala plynúť prvýkrát dňom uzavretia

zmluvy, t.j. dňa 02.03.2012 a uplynula dňa 03.03.2013 a následne po tomto dátume by mala plynúť nová
12 mesačná lehota na vystavenie faktúry. To sa týka okolností, kedy bol najneskorší možný okamih pre
vystavenie zúčtovacej faktúry. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 16.10.2017 uviedol, že
zotrváva na dôvodoch uvedených v odvolaní aj v predchádzajúcom prvoinštančnom konaní a má za to,
že premlčacia doba začala plynúť od 19.04.2013.

5.Vrámcidokazovaniasasúdoboznámilsozmluvouozdruženýchslužbáchdodávkyelektrinyaplynuč.
SKP159306 zo dňa 02.03.2012, faktúrou č. 2421000730, faktúrou č. 2421021074, Dohodou o platbách
č. 254018627, žiadosťou o zrušenie dodávky plynu s podacím lístkom zo dňa 25.06.2012 a 27.11.2012,
žiadosťou o demontovanie meradla s podacím lístkom zo dňa 21.02.2014, vkladovým lístkom zo dňa
04.12.2012 na sumu 102 eur, zmluvou o predaji podniku zo dňa 23.09.2013 a ďalšími listinnými dôkazmi

ako aj obsahom celého spisu. Z týchto listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav:
6. Dňa 02.03.2012 uzavrel právny predchodca žalobcu a žalovaná Zmluvu o združených službách
dodávky elektriny a plynu č. SKP159306 pre odberné miesto 3100743303. Na základe zmluvy
poskytoval žalobca žalovanej dodávku a predaj plynu. Žalobca vyúčtoval žalovanej faktúrou č.2421000730 cenu dodaných služieb vo výške 1.094,54 eur a faktúrou č. 2421021074, cenu dodaných
služieb vo výške 43,57 eur. Uvedené faktúry žalovaná neuhradila riadne a včas. Žalobca po zohľadnení
platieb, ktoré žalovaná uskutočnila do podania žaloby na úhradu vystavených faktúr, si v spore uplatňuje

istinu 1.138,11 eur s príslušenstvom. Podľa Zmluvy o predaji podniku zo dňa 23.09.2013 došlo k predaju
podniku obchodnej spoločnosti Energetické Centrum, a.s. v prospech žalobcu. Žalobca podaním zo
dňa 10.03.2017 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 102 eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,25% ročne zo sumy 102 eur od 12.12.2014 do zaplatenia a žiadal, aby súd v tejto časti konanie
zastavil. Súd konanie v tejto časti zastavil, pričom v tomto výroku zostal rozsudok súdu prvej inštancie

zo dňa 13.03.2017, sp. zn. 20Csp/109/2016, unesením krajského súdu nedotknutý. Predmetom konania
preto zostalo zaplatenie sumy 1.036,11 eur s príslušenstvom. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k
týmto právnym záverom:
7. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
8. Podľa § 96 ods. 7 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, zmluvy uzatvorené podľa doterajších

predpisov zostávajú v platnosti. Ustanovenia zmlúv uzatvorených podľa doterajších predpisov, ktoré sú v
rozporestýmtozákonom,súúčastnícizmlúvpovinníuviesťdosúladustýmtozákonomdo31.decembra
2012. Dlhodobé zmluvy o poskytnutí podporných služieb uzavreté medzi prevádzkovateľom prenosovej
sústavy a poskytovateľmi podporných služieb podľa doterajších predpisov, u ktorých dohodnutá doba
platnosti ešte neuplynula, zostávajú v platnosti do doby dohodnutej medzi účastníkmi zmluvy; túto dobu

platnosti účastníci zmluvy nemôžu po nadobudnutí účinnosti tohto zákona predĺžiť. Ustanovenia § 15
ods. 6 a § 17 ods. 4 až 6 sa vzťahujú aj na zmluvy uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona.Dlhodobézmluvyoprepraveplynu,vktorýchjeprepravnákapacitavyjadrenávoformezmluvnej
trasy, sú účastníci zmlúv povinní uviesť do súladu s týmto zákonom. Prevádzkovateľ prepravnej siete
je povinný predložiť užívateľovi siete, pre ktorého zabezpečuje prepravu plynu na základe dlhodobej

zmluvy o preprave plynu, v ktorej je prepravná kapacita vyjadrená vo forme zmluvnej trasy, návrh na
zmenu takej zmluvy najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Návrh na zmenu takej zmluvy je prípustný len v rozsahu nevyhnutne potrebnom na určenie vstupných
a výstupných bodov prepravnej siete a na určenie príslušnej výšky prepravnej kapacity osobitne na
každom vstupnom a výstupnom bode prepravnej siete, pričom výška prepravnej kapacity na každom

vstupnom a výstupnom bode sa rovná prepravnej kapacite dohodnutej podľa zmluvnej trasy. Ak si
prevádzkovateľ prepravnej siete splní povinnosť predložiť návrh na zmenu zmluvy v uvedenej lehote,
zostáva taká zmluva v platnosti v pôvodnom znení až do doby prijatia takého návrhu užívateľom
prepravnej siete alebo do pôvodne dohodnutej doby platnosti takej zmluvy.
9. Podľa § 96 ods. 8 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, zmluvy uzatvorené medzi dodávateľmi

elektriny a odberateľmi elektriny podľa doterajších predpisov, ktorých predmetom bolo zo strany
dodávateľa elektriny zabezpečenie dodávky elektriny, ako aj prenosu elektriny alebo distribúcie elektriny
aprevzatiezodpovednostizaodchýlku,sapovažujúzazmluvyozdruženejdodávkeelektrinypodľatohto
zákona. Zmluvy uzatvorené medzi dodávateľmi plynu a odberateľmi plynu podľa doterajších predpisov,
ktorých predmetom bolo zo strany dodávateľa plynu zabezpečenie dodávky plynu, ako aj prepravy plynu

a distribúcie plynu a prevzatie zodpovednosti za odchýlku, sa považujú za zmluvy o združenej dodávke
plynu podľa tohto zákona.
10. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike zmluvou o dodávke plynu sa zaväzuje
dodávateľ plynu dodávať plyn v dohodnutom množstve odberateľovi plynu a odberateľ plynu sa zaväzuje
zaplatiť dodávateľovi plynu za dodaný plyn dohodnutú cenu.

11. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba J. X. H., platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
13. Podľa § 10 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v platnom a účinnom znení ako záväzkový vzťah
vnikol pred 01.02.2013, výška úroku z omeškania, ktorá je podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj
na dobu omeškania po 31.01.2013.

14. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nie je možné premlčané právo veriteľovi priznať.15.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď právo mohlo vykonať po prvý raz.
16. Súd prvej inštancie rozhodoval spor na základe citovaných zákonných ustanovení a v intenciách

Uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.08.2017, sp. zn. 11Co/185/2017 a opätovne posúdil
námietku premlčania vznesenú žalovanou. Súd zisťoval, kedy mohol dodávateľ uplatniť právo na
súde prvýkrát, pričom podľa vysloveného názoru krajského súdu týmto dňom je deň nasledujúci po
skončení zúčtovacieho obdobia, ktoré nemohlo presiahnuť 12 kalendárnych mesiacov. Ako vyplýva z cit.
ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo

mohlo vykonať po prvýkrát. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, kedy sa právo mohlo prvýkrát
uplatniť na súde. Nie je pritom rozhodujúce, z akého dôvodu, či už objektívneho alebo subjektívneho,
tak oprávnený subjekt neurobil. Možnosť dôvodne podať návrh na súde nastáva splatnosťou dlhu, t.j.
dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Žalobca fakturoval žalovanej
faktúrou č. 2421000730 zo dňa 23.01.2014, ktorá bola splatná dňa 11.02.2014, cenu dodaných služieb
vo výške 1.094,54 eur za fakturačné obdobie od 01.07.2012 do 18.04.2013. Podľa údajov detailného

vyúčtovania tejto faktúry, uvedené fakturačné obdobie od 01.07.2012 do 18.03.2013 bolo rozdelené na
tri časti, a to na fakturačné obdobie od 01.07.2012 do 31.12.2012, fakturačné obdobie od 01.01.2013 do
10.02.2013 a fakturačné obdobie od 11.02.2013 do 18.04.2013. Súd je toho názoru, že pokiaľ žalobca
takýmto spôsobom fakturoval spotrebu plynu žalovanej, nič mu nebránilo, aby po každom uvedenom
období uskutočnil fakturáciu dodaného plynu, keď po každom uvedenom období bolo zrejmé, aká bola

spotrebaplynunaodbernommieste.Žalobcavšakuskutočnilfakturáciuuvedenýchobdobínarazjedinou
faktúrou a to až dňa 23.01.2014. Obrana žalobcu, že v zmysle záverov krajského súdu má potom
nárok na pomernú časť fakturovanej sumy za obdobie každých 12 kalendárnych mesiacov, neobstojí.
Súd nie je povinný vykonávať fakturáciu akoby za žalobcu (aby fakturačné obdobie nepresiahlo 12
kalendárnych mesiacov) a nemá preto oprávnenie zasahovať do fakturácie takým spôsobom, aby sám

z jednej faktúry oddeľoval jednotlivé zúčtovacie obdobia tak, aby jedno zúčtovacie obdobie nepresiahlo
najvyššiu prípustnú dĺžku. Súd nie je oprávnený skracovať, či predlžovať vyúčtovacie obdobia tak,
aby de facto nahrádzal povinnosť žalobcu vykonávať fakturáciu v zmysle všeobecných obchodných
podmienok za obdobie, ktoré nepresiahne 12 kalendárnych mesiacov. Pokiaľ žalobca fakturoval v iných
časových úsekoch, fakturačných obdobiach kratších, či dlhších ako mal povinnosť, táto skutočnosť

nemôže byť na ujmu spotrebiteľovi. V prípade spotrebiteľských zmlúv platí v pochybnostiach o ich
obsahu zásadne výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Vyúčtovanie spotreby plynu za fakturačné obdobie
od 01.07.2012 do 18.04.2013 uskutočnil žalobca až faktúrou vystavenou dňa 23.01.2014, t.j. po viac
ako ôsmych mesiacoch od skončenia fakturačného obdobia a to napriek tomu, že spotreba plynu na
odbernom mieste u žalovanej podľa detailných údajov faktúry č. 2421000730, bola žalobcovi známa

minimálne už po 31.12.2012 a po 10.02.2013, keď v detailnom vyúčtovaní žalobca uviedol konkrétnu
výšku spotrebovaného plynu za uvedené obdobia. Nič mu preto nebránilo uskutočniť fakturáciu po
každom tomto období, tak ako fakturačné obdobia sám vo faktúre č. 2421000730 rozdelil. Žalobcovi nič
nebránilo uskutočniť fakturáciu kedykoľvek po 18.04.2013 a teda skôr než osem mesiacov po skončení
vyúčtovacieho obdobia. Súd zároveň poznamenáva, že aj pokiaľ by prisvedčil argumentácii žalobcu, že

fakturačné obdobie nemohlo presiahnuť 12 kalendárnych mesiacov a vzhľadom na uvedenú skutočnosť
je potrebné pomerne vypočítať nárok žalobcu z faktúry č. 2421000730 za obdobia, ktoré nepresahujú
12 kalendárnych mesiacov, bolo zo strany žalobcu potrebné v tomto smere uskutočniť konkrétne
procesné návrhy a navrhnúť súdu, akú presnú sumu žiada žalobca priznať. Súd nemôže nahrádzať
aktivitu strán sporu a sám iniciatívne určovať o nároku v akej konkrétnej výške bude rozhodovať.

V opačnom prípade by došlo k porušeniu rovnosti strán sporu. Súd prihliadajúc na vyslovený názor
krajského súdu považoval za deň, kedy mohol žalobca uplatniť právo na súde prvýkrát deň nasledujúci
po skončení zúčtovacieho obdobia, t. j. deň 19.04.2013. Žalobu podal žalobca na súd dňa 31.10.2016,
teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Súd v intenciách
zrušujúceho uznesenia krajského súdu a vysloveného právneho názoru krajského súdu vyhodnotil

vznesenú námietku premlčacia zo strany žalovanej ako dôvodnú a v časti o zaplatenie sumy 992,54 eur,
spolu s príslušným úrokom z omeškania žalobu z dôvodu premlčaniu nároku zamietol.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Úspech žalovanej v tomto
konaníje95,79%ajejneúspech,ktorýjeúspechomžalobcu,je4,21%aichvzájomnýpomerje91,58%,
v ktorej výške súd žalovanej priznal náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O

odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.