Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. august 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/194/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115217189
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115217189.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v exekučnej veci oprávneného:
MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 852 453, zastúpený: Advocate,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Q. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. B. XXXX/X, Q., o vymoženie sumy 100,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 34Er/681/2015-19 zo dňa 20. januára 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava,
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2

písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 34 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“), § 1 ods. 1 - 3, § 2 písm. a), b), d)
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch), § 3 ods. 1, § 52 ods.
1 - 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej

len „Občiansky zákonník“), čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, čl. 6 Smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS z 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Konštatoval, že oprávnený podaním spísaným
do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. dňa 04.03.2015, žiadal súdneho
exekútora o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. pod sp. zn. SR 17481/14 zo dňa 28.11.2014.
Pre posúdenie materiálnej stránky exekučného titulu si súd vyžiadal od oprávneného Zmluvu o úvere,

Všeobecné obchodné podmienky a Rozhodcovskú zmluvu. Zároveň pri tomto preskúmaní zistil, že tento
exekučný titul sa vzťahuje na spotrebiteľský právny vzťah a jeho účastníci uvedení aj v exekučnom titule
sú tzv. dodávateľ - veriteľ (oprávnený) a spotrebiteľ - dlžník (povinný), a preto sa používajú právne normy
spotrebiteľského práva. Povinnosť plniť bola povinnému uložená na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, medzi oprávneným a povinným na diaľku prostredníctvom
web stránky www.minipozicka.sk dňa 20.12.2013, z ktorej vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver

vo výške 100,00 eur. Zo Zmluvy, ako aj z Rozhodcovskej zmluvy bolo podľa súdu zrejmé, že tieto
zmluvy boli už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov, a
preto povinný ako dlžník ani nemohla ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Ďalej bolo vzhľadom
na dátum a čas uzatvorenia oboch týchto formulárových zmlúv zrejmé, že súčasne s uzatvorením
Zmluvy s povinným došlo k uzatvoreniu Rozhodcovskej zmluvy, v ktorej povinný musel súhlasiť s
riešením prípadného sporu v rozhodcovskom konaní, inak by mu nebol poskytnutý úver na základe

Zmluvy, pričom skutočnosť, že oprávnený pripravil rozhodcovskú doložku na samostatnom liste papiera
žiadnym spôsobom nespochybňuje, že k uzatvoreniu Zmluvy s povinným došlo súčasne s uzatvorenímRozhodcovskej zmluvy, nakoľko vzhľadom na formu oboch zmlúv a dátum a čas ich uzavretia bola
zrejmá ich vzájomná súvislosť a podmienenosť. Z rozhodcovskej zmluvy síce pre povinného ako
spotrebiteľa vyplývalo právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu (a to v lehote 10 dní

od uzatvorenia tejto zmluvy), avšak absentovala zmienka o tom, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy
nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o úvere. Zo samotnej rozhodcovskej zmluvy
nevyplývalo, že by mal povinný možnosť rozhodnúť sa, či túto rozhodcovskú zmluvu príjme alebo nie,
ani nevyplývalo, či bol o tejto skutočnosti zo strany oprávneného jasne a zrozumiteľne informovaný, ani
či jej uzatvorenie nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. Ďalej súd dodal, že rozhodcovská

zmluva bola veriteľom navrhnutá vopred, a teda išlo o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej
podstatu spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Takto formulovanú zmluvu nemožno považovať za individuálne
dojednanú. V čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi neexistoval z uzavretej zmluvy
spor. Takýmto spôsobom sa povinný vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť
svoje práva pred všeobecným súdom. Podľa názoru súdu bolo uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy,
ako podmienky uzatvorenia Zmluvy o úvere, ktorú oprávnený používa v prípadoch rovnakého druhu a

neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, neprijateľnou podmienkou. Samotná rozhodcovská
zmluva umožňovala dlžníkovi obrátiť sa v spore s veriteľom na všeobecný súd, avšak toto právo bolo
len formálne, pretože bolo obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu
na rozhodcovský súd. Rozhodcovský súd bol pritom paušálnym spôsobom zakotvený v Rozhodcovskej
zmluve ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ mal istotu, že si ho môže

do zmluvy uvádzať. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto rozhodcovská
zmluva neplatná a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh
dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Na základe uvedených
skutočností súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Mal za to, že súd pri posudzovaní predložených dôkazov nesprávne právne vec posúdil, keďže uviedol,
že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou podmienkou, pretože povinný nemal možnosť výberu medzi
rozhodcovským a konaním pred súdom. V tejto súvislosti poukázal na to, že oprávnený s povinným

uzavrel rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného
právneho úkonu na samostatnej listine. Poukázal na znenie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej
zmluve, z ktorej vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporu aj v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom k
uvedenému nemožno považovať rozhodcovskú doložku za nerovnovážnu a v neprospech spotrebiteľa.
S poukazom na uvedené nemožno podľa neho hovoriť o nevýhradnej rozhodcovskej doložke. Doložka

dohodnutá medzi účastníkmi umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď
prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Vzhľadom k uvedenému má žalobca
kedykoľvekprávoslobodnesarozhodnúť,naktoromorgáneuplatnísvojeprávo.Pokiaľideoprípustnosť
rozhodcovskej doložky, do pozornosti odvolacieho súdu dal rozsudok Vrchného súdu v Olomouci zo dňa
02. 03.2011 sp. zn. 12 Cmo 13/2010, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30. 10. 2009 sp. zn. 33

Cdo 2675/2007, rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 01. 03. 2011, sp. zn. 19Co/481/2010
a rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. 06. 2010 sp. zn. 23 Cdo 1201/2009. Taktiež zdôraznil, že
uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy.
Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale nemusí byť uzavretá
spolu so zmluvou o úvere. V prípade, ak žiadateľ o úver uzavretie rozhodcovskú zmluvu pri vzniku

sporu zo zmluvy o úvere má každá strana možnosť voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním.
Rozhodcovská zmluva je teda individuálne dojednanou podmienkou. Rozhodcovské konanie prebiehalo
v písomnej forme, t. j. na základe písomného návrhu na začatie rozhodcovského konania zo strany
oprávneného zaslal rozhodcovský súd povinnému výzvu na žalobnú odpoveď, na základe čoho potom
rozhodcovský súd podľa skutkových zistení vydal rozhodcovský rozsudok.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca nemienil odvolaniu oprávneného
vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

5. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uzneseniadospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 04.03.2015, kedy
bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 17481/14 zo dňa 28.11.2014,
podkladom ktorého bola Zmluva o úvere zo dňa 20.12.2013. Účastníci exekučného konania uzatvorili

toho istého dňa (a aj v tom istom čase 13:24) aj rozhodcovskú zmluvu. Oprávnený na výzvu predložil
súdu prvej inštancie príslušnú zmluvu o úvere spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru
a rozhodcovskú zmluvu. Následne súd prvej inštancie obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal
napadnuté uznesenie.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Nová

právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z
tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. To znamená, že v danom prípade

je potrebné účinky podania odvolania posudzovať podľa právnej úpravy stanovenej vo vtedy platnom
Občianskom súdnom poriadku.

11. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého

predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

12. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

13. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

14. Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).15. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

16. V zmysle ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014,
exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva
mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v ustanovení § 45 citovaného zákona. Exekučný súd je
teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na

plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto, ak
súd prvej inštancie posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekoná nad rozsah zákona a pre
toto posudzovanie potrebuje predloženie dokladov, na základe ktorých bol vyhotovený rozhodcovský
rozsudok, ktorými v danom prípade je úverová zmluva a jej súčasti.

17. Podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu,

ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva
exekučnému súdu právo preveriť a posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo
výrokovejčastirozsudkujedovolenéačizároveňniejevrozporesdobrýmimravmi.Uvedenéposudzuje

exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie
exekúcie.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súdprvejinštanciesprávnezistilskutkovýstavveciaztaktozistenéhoskutkovéhostavuurobilajsprávny

právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej právnej veci v celom
rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto sa v odôvodnení
rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa §
387 ods. 2 CSP.

19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutie odvolací súd dodáva, že spotrebiteľská zmluva
je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ
a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom

za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

20. V danej právnej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v

postavení spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní
skúmať nekalú povahu sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského
súdu, ale aj preskúmať rozpor rozhodcovskej zmluvy s vnútroštátnymi predpismi v oblasti
verejného poriadku, ako aj musí preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s
článkom 6 Smernice rady 93/13/EHS. Článok 6 ods.1 tejto smernice má kogentnú povahu.

21. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú
v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako

aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti uvádza,
že dojednania ohľadom rozhodcovskej zmluvy vyznievajú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa
(povinného), keďže ich znenie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. Iba
v prípade, že by bola rozhodcovská zmluva so spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy individuálnedojednaná, t. j. iba v prípade, ak by spotrebiteľ mal danú možnosť význam tohto dojednania v celom
rozsahu pochopiť a teda i ovplyvniť, bolo by možné konštatovať, že rozhodcovská zmluva je dojednaná
platne.

23. Odvolací súd iba zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť rozhodcovskej zmluvy, keďže následne v
prípade spornosti nároku, napríklad neplnenia odporcom na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza
prakticky automaticky k podávaniu návrhov zo strany dodávateľov na rozhodcovský súd, ako tomu
bolo i v tomto prípade. Predkladanie rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú

pravidlá rozhodcovského konania a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru,
sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič
nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom formulári. Nepochybne
je možné konštatovať, že v danom prípade išlo o vopred dodávateľom (oprávneným) naformulované
zmluvné klauzuly vrátane rozhodcovskej zmluvy a je zrejmé, že spotrebiteľ nemohol takúto formulárovú
(adhéznu, typovú) zmluvu meniť. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá elektronickou formou

cez internetovú stránku, nebola individuálne dojednaná, keď jej obsah povinný nemohol ovplyvniť,
prípadne aspoň niektoré ustanovenia vylúčiť. Elektronicky boli doplnené len identifikačné údaje povinnej
osoby a číslo a dátumu zatvorenia zmluvy o úvere. Vzhľadom na spôsob uzatvorenia rozhodcovskej
zmluvy, táto neobsahuje ani podpisy zmluvných strán a nie je ani zrejmé, či sa povinný vôbec mal
možnosť s jej obsahom oboznámiť. Z jej obsahu tiež vyplýva, že výber z alternatív riešenia sporu

spočíval na žalobcovi. Veriteľ (oprávnený) mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť
na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný.
Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho
bydliska. Odvolací súd zastáva v tomto smere názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale

ak by sa podľa takejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ
by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej
zmluvy vo vopred pripravenej elektronickej podobe, jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu
bude vec predložená. Rozhodcovskú zmluvu, na poklade ktorej si rozhodcovský súd v danej veci založil
právomoc, preto odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie vyhodnotil ako nekalú, postihnutú

sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

24. Odvolací súd zdôrazňuje správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazujúc aj na zákon č.
266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.Účelomzákonajeupraviťproblematikuochranyspotrebiteľapriposkytovanífinančnýchslužieb

na diaľku v súlade so smernicou č. 2002/65/ES o marketingu spotrebiteľských finančných služieb na
diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES. V predmetnej
veci bola zmluva o úvere vrátane rozhodcovskej zmluvy uzatvorená stranami na diaľku prostredníctvom
prostriedkov diaľkovej komunikácie (§ 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z.z.), pričom v súlade s § 8
citovaného zákona práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne vylúčiť ani

obmedziť, a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na diaľku nesmie
obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a ustanovenia, že
dokazovanie týkajúce sa splnenia všetkých povinností dodávateľa alebo časti povinností dodávateľa,
ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.

25. V prejednávanej veci bola spotrebiteľovi (povinnému) fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným bola podaná žaloba na rozhodcovský súd.
Spotrebiteľmusímaťvždyprávoobrátiťsanavšeobecnýsúd(čl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky).
Táto rozhodcovská zmluva síce formálne pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom,
avšak ak jedna zo strán podá žalobu na rozhodcovský súd (žalobca) druhá strana (žalovaný) sa už

nemôže domáhať svojich práv na všeobecnom súde, pretože to priamo rozhodcovská zmluva vylučuje.
Predtlačené ustanovenie zmluvy, že povinný bol poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy
za situácie, keď je rozhodcovská zmluva uzatváraná v rovnaký deň spolu s úverovou zmluvou a to
navyše elektronickou formou, odvolací súd nepovažuje za dostatočné preukázanie kvalifikovaného
vysvetlenia vážnych dôsledkov rozhodcovského konania.

26. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozhodcovskú zmluvu posúdil ako neprijateľnú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje
jej absolútnu neplatnosť. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútneneplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v
rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého
by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie

domáhať. Z uvedených podstatných dôvodov námietky oprávneného uvedené v odvolaní, považoval za
neopodstatnené.

27. Súd prvej inštancie ako exekučný súd správne v štádiu posudzovania rozporu žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného a exekučného titulu so

zákonom celú žiadosť súdneho exekútora zamietol, pretože exekučný titul, na základe ktorého žiadal
súdny exekútor exekúciu vykonať vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú
zmluvu) ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor
účastníkov konania.

28. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, keďže len platná
rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc na konanie rozhodcovského súdu v rozhodcovskom
konaní. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy v exekučnom konaní súd nepreskúmaval vecnú
správnosť rozhodnutia, len realizoval svoje oprávnenie z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Je v súlade

s Exekučným poriadkom, ak súd zamietne žiadosť o udelenie poverenia aj len na základe
údajov vyplývajúcich z obsahu spisu a to bez nariadenia pojednávania ak zistí, že tvrdený exekučný titul
exekučným titulom nemôže byť.

29. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387

ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).