Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/203/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714202590
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8714202590.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: J., právne zastúpený JUDr. Ingrid
Kovalčuková, advokátka, AK so sídlom Košice, Čajakova 1, proti žalovanému 1/: B., žalovanému 2/: A.,
obaja právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Veľký Slavkov,
Školská 257, IČO: 36 858 935, pobočka a korešp. adresa: Poprad, Hviezdoslavova 2, žalovanému 3/:
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, za
účasti intervenienta na strane žalovaných: Slovenská kancelária poisťovateľov, v zastúpení Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s., o zaplatenie 1.044,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu, žalovaných

1/ a 2/ a intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21C/28/2014-150 zo dňa 10.05.2016 v
spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 21C/28/2014-179 zo dňa 21.06.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi úrok z
omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 840,49 Eur od 06.03.2011 do 14.02.2016 do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II.Menísarozsudokvovýroku,ktorýmsúdzamietolžalobuvočižalovanémuv1.radevčastiozaplatenie

úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 605,33 Eur od 21.12.1996 do 05.03.2011 a zo sumy
235,15 eur od 21.12.1996 do 05.03.2011 tak, že žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi úrok
z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 840,49 Eur od 21.12.1996 do 05.03.2011 do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2. a 3. rade v časti o
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 840,49 Eur od 21.12.1996 do 14.02.2016.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v spojení s dopĺňacím rozsudkom) Okresný súd Poprad rozhodol

nasledovne:

„Konanie o zaplatenie 840,49 eur a o zaplatenie 33,19 eur s príslušenstvom
z a s t a v u j e.
Žalobu voči žalovanému v 2. rade a žalovanému v 3. rade z a m i e t a.
Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo
sumy 840,49 eur od 6.3.2011 do 14.2.2016.

V časti o zaplatenie 170,35 eur s príslušenstvom žalobu voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a.
Žalobu voči žalovanému v 1. rade o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy
605,33 eur od 13.4.1996 do 5.3.2011 a zo sumy 235,15 eur od 23.8.1996 do 5.3.2011 z a m i e t a.
O trovách konania súd r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. “2. V odôvodnení uviedol, že dopravnú nehodu, pri ktorej syn žalobcu utrpel smrteľné zranenie
spôsobil žalovaný v 1. rade, ktorý viedol motorové vozidlo patriace žalovanému v 2. rade, a to dňa

25.2.1996. Žalovaný v 1. rade bol uznaný vinným a odsúdený rozsudkom Okresného súdu Poprad
č. k. 2T/285/1996-1092 zo dňa 28.11.2012. Podľa § 229 ods. 1 Tr. poriadku účinného do 1.1.2006
bol žalobca ako poškodený odkázaný s nárokom na náhradu škody na konanie v občianskoprávnych
veciach. Trestný rozsudok nadobudol právoplatnosť 13.3.2013 vo vzťahu k obžalovanému C. H.. Dňa
6.3.2014 žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne doručil na súd žalobu o zaplatenie 1.044,02 s

úrokom z omeškania vo výške 16,5 % ročne. V priebehu trestného konania si žalobca uplatnil nárok na
náhradu škody, čo jednoznačne vyplýva zo zápisníc o výsluchu svedka - poškodeného z 11.4.1996 a
21.8.1996, kedy si škodu uplatnili v súvislosti s nákladmi, ktoré boli spojené s pohrebom syna E. T..

3. Právna zástupkyňa žalobcu následne po tom, čo došlo zo strany Slovenskej kancelárie poisťovateľov
v zast. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. k plneniu vo výške 840,49 eur, vzala v tejto časti žalobu

čiastočne späť a zároveň na pojednávaní dňa 25.2.2016 vzala žalobu späť aj o sumu 33,19 eur
s príslušenstvom z dôvodu, že v čase organizovania pohrebu bola táto suma vyplatená žalobcovi
Sociálnou poisťovňou. So späťvzatím žaloby súhlasil právny zástupca žalovaného v 1. a 2. rade. V
súlade s vyššie cit. zákonným ustanovením súd vyhovel žiadosti o čiastočné zastavenie konania a
konanie o zaplatenie sumy 873,68 eur zastavil.

4. Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol z toho dôvodu, že v čase, kedy uvedená osoba
právoplatne vstúpila do konania, bola suma 840,49 eur zaplatená žalobcovi, a preto v tej dobe už nebol
dôvod uplatňovať si nárok voči žalovanému v 2. rade ako prevádzkovateľovi motorového vozidla, keďže
došlo k úhrade tejto sumy žalobcovi. Žalovaný v 2. rade sa do omeškania nedostal, preto bola voči

nemu zamietnutá žaloba aj vo vzťahu k úroku z omeškania, kedy zároveň aj vedľajší účastník namietal
premlčanie úroku z omeškania.

5. V zmysle § 28 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31.12.2001 sa spravujú podľa doterajších
právnych predpisov (teda podľa vyhlášky č. 423/1991 Zb.). K vzniku dopravnej nehody došlo pred
účinnosťou v súčasnosti platného zákona č. 381/2001 Z.z., a preto je potrebné, aby súd prihliadal
na tieto prechodné ustanovenia uvedené v § 28. Do 1.1.2002, ako bolo vyššie konštatované, bol
systém zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravený vyhláškou č.

423/1991 Zb., ktorou sa ustanovoval rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Prevádzkovateľ neuzatváral poistnú zmluvu v poisťovni,
ale bol priamo poistený na základe právneho predpisu. Išlo o tzv. zákonné poistenie zodpovednosti
na rozdiel od súčasného systému povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Podľa § 28 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z. z. práva a povinnosti Slovenskej

poisťovne, a.s. vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1.1.2002 na kanceláriu. Tieto práva a
povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s.. Túto činnosť
účtuje Slovenská poisťovňa, a.s. oddelene od ostatnej činnosti. K dopravnej nehode došlo počas
existencie zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
podľa právnej úpravy uvedenej vo vyhláške č. 423/1991 Zb., kedy podľa § 7 ods. 1 náhradu platí

poisťovňa poškodenému; poškodený však nemá právo na plnenie proti poisťovni s výnimkou prípadov
uvedených v § 3 ods. 4, § 8 a § 9 ods. 2. Ani jedna z výnimiek sa na v tomto konaní prejednávaný
prípad nevzťahuje. V tomto smere súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného v 3. rade, že nie je pasívne
legitimovaným subjektom pre toto konanie, pretože pokiaľ aj došlo k plneniu sumy 840,49 eur žalobcovi,
túto plnila Slovenská kancelária poisťovateľov a nie žalovaný v 3. rade, ktorý len vykonáva práva a

povinnosti v mene a na účet kancelárie.

6. Špecifickým problémom, ktorý vzniká pri otázke premlčania nároku v konaní o náhradu škody,
ktorému predchádzalo adhézne konanie, je „zastavenie“ premlčania v súvislosti s uplatnením nároku
na náhradu škody v trestnom konaní. Podľa ust. § 112 Obč. zák. premlčacia doba neplynie po dobu

konania,vktoromveriteľsvojeprávouplatnil,pokiaľvtomtokonaníriadnepokračuje.Vprípadenámietky
premlčania je teda v konaní o náhradu škody, ktorému predchádzalo adhézne konanie, treba posúdiť,
či bol nárok na náhradu škody v trestnom konaní uplatnený, či bol uplatnený riadne a či poškodený
v občianskoprávnom konaní riadne pokračoval. Po skončení trestného konania, v ktorom nedošlok uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení trestného
stíhania, plynutie premlčacej doby pokračuje.

7. V trestnom konaní si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie 1.044,02 eur ako majetkovej ujmy. Po
skončení trestného konania, keďže bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilné konania, si
uplatnil v dvojročnej subjektívnej lehote v súdnom konaní náhradu škody, a to istinu 1.044,02 eur, avšak
aj s úrokom z omeškania. Nárok na zaplatenie istiny v čase podania žaloby na súd premlčaný nebol.

8. Právny vzťah zo spôsobenej škody treba považovať za záväzkový vzťah (§ 489 Obč. zák.), na ktorý sa
vzťahujú všeobecné ustanovenia Obč. zákonníka o záväzkoch vrátane ustanovení o zániku záväzkov a
omeškaní. Keďže v Obč. zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je uvedený čas splnenia, zásadne
treba vychádzať z toho, že škodca je povinný nahradiť škodu prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal
o splnenie.

9. Žaloba obsahovala vyčíslenie jednotlivých nárokov, ktoré si v rámci náhrady škody žalobca uplatnil a o
takomto vyčíslení získal resp. mohol získať žalovaný v 1. rade vedomosť najneskôr už v trestnom konaní
pri oboznamovaní sa s výsledkami vyšetrovania, kedy z trestného spisu bolo zistené, že dňa 19.12.1996
spolu so svojím obhajcom sa oboznámil s výsledkami vyšetrovania. Relevantnú vedomosť žalovaný v
1. rade získal dňom doručenia žaloby, a to dňom 4.4.2014, odkedy mohol dobrovoľne plniť. Neobstojí

námietka právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, že plniť mala poisťovňa, pretože škodu spôsobil
žalovaný v 1. rade a skutočnosť, že nárok žalobcu bol uspokojený až neskôr, a to konkrétne vo februári
2016úhradoupoisťovne,ikeďnievcelejuplatňovanejvýške,nemávplyvnajehopovinnosťzaplatiťúrok
z omeškania, keďže svoju povinnosť nesplnil riadne a včas. Zákon dáva možnosť poškodenému uplatniť
svoj nárok v súdnom konaní priamo voči poisťovni, neukladá mu aj povinnosť takto postupovať. Žalobca

sa rozhodol ako poškodený uplatniť v súdnom konaní svoj nárok priamo voči škodcovi a voči nemu
bol aj úspešný, a preto mu patrí aj nárok na príslušenstvo uplatnenej pohľadávky. Súd teda uvádza, že
žalovaný v 1. rade o tom, že má plniť nárok na náhradu majetkovej škody vedel už v čase prebiehajúceho
trestného konania, pričom tento nárok bol žalobcom v adhéznom konaní riadne uplatnený a od tejto doby
žalovaný v 1. rade bol v omeškaní s úhradou škody. Suma, ktorá predstavovala spôsobenú škodu bola

plnená až vo februári 2016 Slovenskou kanceláriou poisťovateľov. Úrok z omeškania si však žalobca
uplatnil až žalobou podanou na súde dňa 6.3.2014. Keďže bola vznesená námietka premlčania úrokov
z omeškania, súd priznal a zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
tak ako je nižšie uvedené a za obdobie od 6.3.2011, teda za čas odkedy úrok z omeškania premlčaný
nie je, až do dňa 14.2.2016 (dňa 15.2.2016 bola suma 840,49 eur pripísaná na účet žalobcu a tento

deň už nie je dňom omeškania).

10. V súvislosti so smútočným ošatením má žalobca nárok na 1/3-inu nákladov vynaložených na
smútočné ošatenie a táto suma mu bola aj zaplatená, preto súd považoval žalobu v časti o zaplatenie
sumy 170,35 eur s príslušenstvom za nedôvodnú a v tejto časti voči žalovanému v 1. rade žalobu

zamietol.

11. Proti rozsudku, a to proti výroku, ktorým súd žalovaného v 1. rade zaviazal na plnenie žalobcovi
podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie Slovenská kancelária poisťovateľov v zastúpení Allianz
- Slovenská poisťovňa a.s.. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že nárok

žalobcu zamietne a prizná intervenientovi náhradu trov konania. V trestnom konaní si žalobca už v
roku 1996 uplatnil náhradu škody vo výške 1044,02 Eur bez príslušenstva, pričom trestné konanie
bolo právoplatne skončené dňa 13.03.2013. Následne žalobca podal dňa 06.03.2014 občianskoprávnu
žalobu, ktorou si uplatnil voči žalovanému 1/ sumu 1044,02 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
16,5 % ročne. Dňa 15.02.2016 bola žalobcovi uhradená zo strany vedľajšieho účastníka (intervenienta)

suma 840,49 Eur. Následne dňa 07.03.2016 požiadal žalobca o vstup do konania žalovaného v 2. A
3. rade, pričom požiadal aj o zmenu žalobného petitu, kedy si uplatňoval už úrok z omeškania 17,6
% ročne zo žalovaných súm. Úroky z omeškania tvoria príslušenstvo pohľadávky, ktoré je potrebné si
uplatniťvrelevantnejpremlčacejlehote.Keďženáhradaúrokovzomeškanianebolažalobcomuplatnená
v trestnom konaní, vo vzťahu k tomuto nároku nedošlo k spočívaniu premlčacej doby a tento sa premlčal

eštevroku1999.Súdprvejinštanciekonštatovalpremlčanienárokunaúrokzomeškaniado05.03.2011.
Takéto konštatovanie je nesprávne. Právo na úrok z omeškania sa nepremlčuje ku každému jednému
dňu omeškania ale naopak, premlčuje sa ako celok, pričom premlčacia lehota začína plynúť odo dňa.,
kedy mohlo byť toto právo prvýkrát uplatnené (v tomto prípade ešte v roku 1996). Na podporu svojichargumentov poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/157/2009 zo dňa 29.06.2010. Žalobcovi preto
nie je možné priznať úroky z omeškania. Súd žalobcovi priznal premlčaný nárok ultra petit aj pokiaľ ide
o výšku úrokovej sadzby, keďže pôvodne si žalobca uplatnil žalobou úrok z omeškania vo výške 16,5

% a až návrhom na zmenu žaloby dňa 07.03.2016 vo výške 17,6 %.

12. Proti rozsudku, a to proti výroku, ktorým súd zamietol žalobu voči žalovaným 2/ a 3/ čo do zaplatenia
úroku z omeškania zo sumy 840,49 Eur (605,33 Eur + 235,15 Eur) od 21.12.1996 do 14.02.2016 a proti
výroku, ktorým súd zamietol žalobu voči žalovanému 1/ čo do zaplatenia úroku z omeškania vo výške

17,6 % ročne zo sumy 605,33 Eur od 21.12.1996 do 05.03.2011 a zo sumy 235,15 eur od 21.12.1996 do
05.03.2011 podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie (č.l. 160, č.l.189) žalobca. Rozsah odvolania
vyplýva z jeho obsahu. Žalobca v odvolaní uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne
preukázané, že žalobca si proti žalovanému v 1. rade riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody
v adhéznom konaní. Žalovaný v 1. rade sa spolu so svojím obhajcom dňa 19.12.1996 oboznámil s
výsledkami vyšetrovania. Bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade najneskôr pri preštudovaní spisu, t.j.

dňa 19.12.1996 vedel o výške škody a o tom, že táto bola proti nemu uplatnená. Vzhľadom na to bol
povinný plniť nasledujúci deň, t.j. 20.12.1996 a keďže neplanil, do omeškania sa dostal dňa 21.12.1996.
Uvedené korešponduje aj s písomnou odpoveďou žalovaného 3/ zo dňa 10.07.1997, keď táto adresuje
žalovanému 2/ odpoveď týkajúcu sa poistnej udalosti a uplatneného nároku na poistné plnenie, ktoré
nesporne pred tým musel ohlásiť. Žalovaný v 2. rade ako vlastník motorového vozidla tak musel poistnú

udalosť nahlásiť už v roku 1996 - 1997. Ohlásenie poistnej udalosti v súvislosti s motorovým vozidlom
poisťovni potvrdil aj žalovaný 2/, keď jeho právny zástupca na pojednávaní dňa 19.04.2016 uviedol,
že povinnosť žalovaného 2/ skončila tým, že, že nahlásil poistnú udalosť poisťovni. Skutočnosť, že
žalovaný 2/ riadne a včas uplatnil náhradu škody v Slovenskej poisťovni a.s., t.j. u žalovaného 3/, vrátane
predloženia dokladov, z ktorých uplatnená škoda pozostáva, vyplýva aj z toho, že žalovaný 3/ vo svojom

stanovisku zo dňa 10.07.1997 ich nežiada predložiť a tiež z e-mailovej komunikácie medzi PZ žalobcu
a žalovaným 3/ zo dňa 18.01.2016, kde tento uvádza, že vzhľadom na to, že po 10 rokoch od poslednej
komunikácie s poisteným dňa 10.7.1997 spis skartovali a až nedisponujú dokladmi týkajúcimi sa poistnej
udalosti, požiadali o ich predloženie poisteného. S ohľadom aj na ust. § 10 vyhl. č. 423/1991 Zb. je
nesporné, že žalovaný 2/ musel riadne a včas ohlásiť vznik škody, jej rozsah a predložiť doklady, a to

najneskôr 15 dní odo dňa preštudovania spisu, t.j., najneskôr dňa 03.01.1997. To bol okamih, kedy mal
žalovanýv3/radezačaťsošetrenímvrozsahunevyhnutnomprelikvidáciupoistnejudalosti.Ktomuvšak
žalovaný 3/ nepristúpil a namiesto toho dňa 10.07.1997 žiadala od žalovaného 2/ predložiť právoplatný
trestný rozsudok. Keďže sa jedná o objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla, na povinnosť
poskytnúť poistné plnenie v danom prípade nemohlo mať vplyv, či vodič poisteného vozidla bude alebo

nebude uznaný vinným. Žalovaný 2/ nespochybňuje svoju objektívnu zodpovednosť, uplatnený nárok
riadne uplatnil u žalovaného 3/. Následne sa už ale vecou nezaoberal. Až na prvom pojednávaní dňa
03.12.2015 predložil právny zástupca žalovaného 1/ listinný dôkaz, z ktorého vyplynulo, že motorové
vozidlo, ktorým bola spôsobená smrť syna žalobcu patrilo otcovi žalovaného 1/, a to L. H. - žalovanému
2/ a že vozidlo bolo poistené v Slovenskej poisťovni a.s. , t,j, u žalovaného 3/, ktorý sa v roku 2002

premenoval na Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. Po pojednávaní dňa 03.12.2015 a zistení vyššie
uvedených okolností, kontaktovala právna zástupkyňa Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, ktorá jej
oznámila, že predmetná poistná udalosť nespadá do ich kompetencie, ale že poškodený sa má obrátiť
priamo na Allianz, a.s.. Na základe tejto informácie uplatnil žalobca nárok na náhradu škody priamo proti
žalovanému3/-poisťovniAllianz-Slovenskápoisťovňaatodňa08.12.2015.Výsledkomkomunikácieso

žalovaným 3/ bolo oznámenie žalovaného 3/ zo dňa 11.02.2016, že ukončila likvidáciu poistnej udalosti a
poukázala na účet žalobcu poistné plnenie. Poistné plnenie v sume 840,49 eur poskytol priamo žalovaný
3/. Vzhľadom na to, že žalovaný 3/ neposkytol plnenie celého žalobou uplatneného nároku, ako aj z
dôvodu zistenia, že vozidlo nepatrilo žalovanému 1/ ale jeho otcovi, doručil žalobca podaním zo dňa
04.03.2016 návrh na pripustenie vstupu do konania žalovaných 2/ a 3/ . Súd návrhu vyhovel. Žalobca

nikdy nežaloval žalovaného 2/ o náhradu škody v časti, ktorá už bola žalovaným 3/ uhradená. Žaloba
proti žalovanému 2/ sa týkala len tých nárokov, ktoré žalovaný 3/ odmietol plniť dobrovoľne a úrokov
z omeškania. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, na základe čoho mal súd za to, že žalovaný 2/ sa
nedostal do omeškania, keď ten si bol najneskôr od začiatku roka 1997 vedomý, že ako subjekt s
objektívnou zodpovednosťou zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou jeho motorového vozidla.

Žalovaný3/anivedľajšíúčastníkSKPneprodukovalivkonaníjedinýdôkazotom,žebysamalozostrany
žalovaného3/jednaťokonanievmeneanaúčetSKP.Žalovaný3/odpočiatkukonalpriamovovlastnom
mene a na vlastný účet a nikdy nie v mene a na účet kancelárie, a teda je daná výnimka v zmysle §
9 ods. 2 vyhlášky č. 423/1991 Zb.. Preto je daná pasívna legitimácie žalovaného 3/. Ak raz nezanikolzáväzok zaplatiť, nemohla zaniknúť a po celý čas musela trvať aj zákonná sankcia za jeho nezaplatenie.
Uplatnením nároku v adhéznom konaní došlo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty k nároku ako k
celku. K omeškaniu so splanením povinnosti nahradiť škody došlo najneskôr dňa 21.12.21996 a od tohto

dňa až do zaplatenia dlžnej sumy, t.j. za celú dobu existencie dlhu, mal súd priznať žalobcovi aj úrok
z omeškania, a to proti všetkým žalovaným. Nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý v dôsledku hrubo
nezákonného konania žalovaného v 1/ rade nie len že prišiel o vtedy XX ročného syna, ale ešte XX rokov
po jeho smrti sa musí v dôsledku snahy žalovaných vyhnúť sa splneniu svojich povinností domáhať
náhrady za jeho pohreb v súdnom konaní. Žalovaný 3/ nesporne poskytol plnenie len na základe toho,

že bola podaná žaloba, hoci zlikvidovať poistnú udalosť mohla už v roku 1997 a nedošlo by k 20 ročnému
omeškaniu. Žalobca zároveň navrhol odvolaciemu súdu, aby v odvolacom konaní posúdil existenciu
splnenia podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov žalovaného v 1/ rade a prípadné dorubenie
riadneho súdneho poplatku za podaný odpor. Žalovaný 1/ mal v čase začatia konania XX rokov, t.j. bol v
produktívnom veku, od počiatku je zastúpený advokátom, ktorého si sám zvolil a ktorý ho zastupoval aj
v trestnom konaní. Možno mať preto dôvodné pochybnosti či oslobodenie od súdnych poplatkov bolo

opodstatnené. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie tak, že zaviaže žalovaných v 1/ až 3/ na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne
zo sumy 840,49 Eur od 21.12.1996 do 14.02.2016 a zaviaže ich aj k náhrade trov prvoinštančného a
odvolacieho konania. Vo vzťahu k výroku dopĺňacieho rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol
žalobu voči žalovanému 1/ v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy

605,33 eur od 13.04.1996 do 05.03.2011 a zo sumy 233,15 eur od 23.08.1996 do 05.03.2011 žalobca
uviedol, že tento je nepreskúmateľný a je potrebné ho zrušiť.

13. Proti rozsudku, a to proti výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného 1/ na plnenie voči žalobcovi podal
v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 1/. Uviedol, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania

pôvodne vo výške 16,5 % ročne. Svoj návrh zmenil až podaním zo 04.03.2016 na úrok z omeškania vo
výške 17,6 % ročne. Pokiaľ teda súd zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť úrok z omeškania vo výške
17,6 % ročne zo sumy 840,49 Eur od 06.03.2011 do 14.02.2016 tak rozhodol nad rámec žalobného
návrhu, pričom v časti, v ktorej bol priznaný úrok z omeškania vo výške 17,6 % od 06.03.2011 do
06.03.2014 je takto zvýšený úrok z omeškania premlčaný. Súd konštatoval, že škodca je povinný plniť

dňom odo dňa výzvy. Výzvou na plnenie bola žaloba podaná dňa 06.03.2014, a preto úroky z omeškania
mohli byť priznané až od tohto dňa. Keďže úroky z omeškania boli uplatnené v roku 2014, súd mal
vychádzať z aktuálnej výšky v čase uplatnenia a nie v čase vzniku pohľadávky, t.j. mal byť priznaný úrok
max. vo výške 5,25 %. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil trovy konania.

14. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že dopĺňací rozsudok je zákonný a nie
je dôvod rušiť ho.

15. Slovenská kancelária poisťovateľov vo vyjadrení k odvolaniam žalobcu a žalovaného 1/ uviedla, že

nakoľko si žalobca neuplatnil úroky z omeškania v trestnom konaní, došlo k ich premlčaniu a premlčaný
nárok nie je možné žalobcovi priznať. K likvidácii poistnej udalosti v rokoch 1996-1997 nemohlo dôjsť, v
časekolíziesmotorovýmvozidlomnebohýsynžalobculežalnavozovkevznačnomstupniopitostiabolo
potrebné vyčkať za ukončením trestného konania, ktoré sa skončilo v roku 2012 za účelom posúdenia
prípadnej spoluviny nebohého na vzniku škody. Hneď ako došlo k ukončeniu trestného konania a

k uplatneniu nárokov na náhradu škody zo strany poškodeného, boli nároky žalobcu vysporiadané.
Právny predpis č. 381/2001 Z.z. v § 28 ods. 2 jasne hovorí o postavení SKP v zastúpení Allianz -
Slovenskápoisťovňa,a.s.pretotokonanieavšeobecnezáväznýprávnypredpisniejepotrebnévkonaní
produkovať ako dôkaz. Súd sa správne vyrovnal s postavením žalovaného 3/, keď žalobu voči nemu
zamietol a konal s SKP v pozícii vedľajšieho účastníka.

16. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods.
1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania.

17. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu
škody v trestnom konaní vedenom proti žalovanému 1/ dňa 11.04.1996 a 21.08.1996. Súd prvej
inštancie zároveň konštatoval, že žalovaný 1/ sa oboznámil s výsledkami vyšetrovania a teda aj soskutočnosťou, že v trestnom konaní bol uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom
a jej rozsahom dňa 19.12.1996. K tomuto odvolací súd uvádza, že uplatnenie nároku na náhradu
škody v trestnom konaní vedenom proti žalovanému 1/ je plne dôvodné považovať za výzvu na plnenie

predmetného nároku na účely aplikácie § 563 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie správne
ustálil, že dňom nasledujúcim po oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania mal žalovaný 1/ plniť
náhradu škody žalobcovi s poukazom na ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Keďže tak neučinil,
nasledujúcim dňom, t.j. dňa 21.12.1996 sa dostal do omeškania s plnením dlhu. Odvolací súd sa však
nestotožňujesozáveromsúduprvejinštancie,žežalobcasiuplatnilnároknazákonnýúrokzomeškania,

t.j. príslušenstvo nároku predstavujúceho náhradu škody až podaním žaloby, na základe ktorej je
vedený predmetný civilný spor. Za stavu, kedy sa žalobca v trestnom konaní dožadoval náhrady škody
spôsobenej trestným činom spáchaným žalovaným 1/, došlo týmto konaním žalobcu k uplatneniu nároku
na náhradu škody vzniknutého v dôsledku trestného konania žalovaného 1/ ako celku, t.j. so všetkým,
čo je s ním spojené, teda aj s príslušenstvom predstavujúcim úrok z omeškania. Premlčacia doba aj
vo vzťahu k príslušenstvu začala spočívať uplatnením nároku v trestnom konaní, t.j. v auguste 1996.

Premlčacia doba pri istine ako aj úroku z omeškania spočívala až do právoplatného skončenia trestného
konania vedeného proti žalovanému 1/ (do 13.03.2013) v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka. Nárok
na zaplatenie istiny spolu s úrokom z omeškania v čase podania žaloby - 06.03.2014, na základe
ktorej je vedené predmetné konanie nebol premlčaný (§ 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). V
zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.05.1995 do 31.12.2008 zákonný úrok

z omeškania predstavoval k prvému dňu omeškania žalovaného 1/ 17,6 % ročne. Žalobca v priebehu
prvoinštančného konania, pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej upravil výšku žiadaného úroku
z omeškania na správnu, zákonnú, 17,6 % ročne (pripustenie zmeny petitu žaloby uznesením č.k.
21C/28/2014-88 zo dňa 09.03.2016). V tomto smere nejde o uplatnenie iného nároku, ale len o uvedenie
výšky požadovaného príslušenstva do súladu s ust. § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., nie je preto dôvodnou

námietka poukazujúca na nemožnosť priznania úroku vo výške 17,6 % (t.j. vyššieho ako bol uvedený
v žalobe - 16,5 %) s poukazom na jeho oneskorené uplatnenie, premlčanie. Keďže žalovaný sa do
omeškania s plnením nároku na náhradu škody dostal dňa 21.12.1996 a suma 840,49 Eur predstavujúca
časť uplatnenej istiny bola žalobcovi uhradená zo strany intervenienta dňa 15.02.2016, žalobcovi je
dôvodné voči žalovanému 1/ za dobu omeškania t.j. od 21.12.1996 do 14.02.2016 priznať zákonný úrok

z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 840,49 Eur. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok
vo výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) a
vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému 1/ za obdobie od 21.12.1996 do 05.03.2011 rozsudok
súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku 2. rozsudku
odvolacieho súdu.

18.Pokiaľideo zamietnutiežalobyvočižalovanému2/nazaplatenieúrokuzomeškaniazosumy840,49
Eur od 21.12.1996 do 14.02.2016 k tomuto odvolací súd uvádza, že výsledky vykonaného dokazovania
neopodstatňujú prijatie záveru, že žalobca žalovaného 2/ vyzýval na splnenie dlhu pred začatím tohto
konania. Žalobca si nárok voči žalovanému 2/ uplatnil až v priebehu konania, kedy podal návrh na

pristúpenie žalovaného 2/ do konania a zmenu žaloby (doručenie návrhu súdu dňa 07.03.2016). V
tomto čase však už suma 840,49 Eur bola uhradená zo strany intervenienta vystupujúceho na strane
žalovaných (Slovenská kancelária poisťovateľov - 15.02.2016).Vo vzťahu k nároku na úrok z omeškania
zo sumy 840,49 Eur nemožno konštatovať, že žalovaný 2/ sa dostal do omeškania s plnením sumy
840,49 Eur, keďže o uplatnení nároku žalobcom voči jeho osobe sa dozvedel dňom, kedy mu bol

doručený návrh žalobcu na pristúpenie žalovaného 2/ do konania, t.j. dňa 21.03.2016. V čase, kedy
by mal žalovaný 2/ plniť dlžnú sumu v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, t.j. deň nasledujúci
po oboznámení sa so skutočnosťou, že voči nemu bol uplatnený nárok na náhradu škody, t.j. dňa
22.03.2016 dlh vo výške 840,49 Eur už neexistoval (zanikol splnením zo strany Slovenskej kancelárie
poisťovateľov dňa 15.02.2016), preto sa žalovaný 2/ ani nemohol dostať do omeškania s jeho plnením

a žalobcovi tak nevzniklo právo na plnenie úroku z omeškania zo sumy 840,49 Eur voči žalovanému 2/.
Sám žalobca uviedol, že o skutočnosti, že vlastníkom vozidla, ktorým došlo k usmrteniu jeho syna bol
otec žalovaného 1/ sa dozvedel až v priebehu tohto konania, na prvom pojednávaní. Je teda zrejmé, že
žalobca žalovaného 2/ predtým na plnenie nevyzýval, keďže nemal vedomosť o jeho zodpovednosti za
škodu ako prevádzkovateľa motorového vozidla.

19. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu na strane žalovaného 3/, v tomto smere odvolací súd poukazuje
na dôvody zamietnutia žaloby voči žalovanému 3/ uvedené v napadnutom rozhodnutí, s ktorými sa
plne stotožňuje. Z ust. § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. je zrejmé, že žalovaný 3/ nie je pasívnelegitimovaným subjektom v predmetnom konaní, tento koná len v mene a na účet Slovenskej kancelárie
poisťovateľov. Keďže právne predpisy vyhlásené v Zbierke zákonov sú všeobecne záväzné, domnienka
o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná, pričom obsah

právnych predpisov je skutočnosťou, ktorú nie je potrebné dokazovať, neobstojí námietka žalobcu, že
v konaní neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že žalovaný 3/ nekonal pri likvidácii
škodovej udalosti vo svojom mene, ale v mene Slovenskej kancelárie poisťovateľov.

20. Za daného stavu odvolací súd rozsudok vo výroku o zmietnutí žaloby o zaplatenie úroku z omeškania

zo sumy 840,49 Eur od 21.12.1996 do 14.02.2016 voči žalovanému 2/ a 3/ ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).