Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. apríl 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26C/88/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106212521
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7106212521.32

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnej veci žalobcu: Ing. Vojtech Bodon,

bytom Mestská časť Košice Staré mesto, proti žalovaným v 1. rade T. F., nar. X.X.XXXX, bytom J.
X, Košice, zast. JUDr. Alexandrom Fuchsom, advokátom so sídlom kancelárie Štúrova č. 20, Košice,
2. rade O. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. R.. Č.. X, U.Ö., Maďarská republika, 3. rade D.. A. O., nar.
X.X.XXXX, bytom E. Ú. X, V., Maďarská republika, 4. rade Q. É. P., nar. X.X.XXXX, bytom U. J.. Ú..
XX, B., Maďarská republika, 5. rade F. E., bytom J. Č.. X, F., Maďarská republika, 6. rade É. D., nar.
X.X.XXXX, bytom U. Ú. XX, K., Maďarská republika, 7. rade L.. G. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., Z.. T.
M. Č.. X, 8. rade F. P., nar. XX.X.XXXX, bytom A. T.. R.. XX, B., 9. rade D. P., nar. XX.X.XXXX, bytom

sídlisko A.E. Č.. XX, Q., 10. rade L.. J. P. F., nar. XX.X.XXXX, bytom L. F. R.. XX, B., 11. rade X. P. É.,
nar. XX.X.XXXX, bytom L. R.. XX, B., 12. rade Á. P., nar. XX.X.XXXX, bytom V. Ú.K.. XX, B., Maďarská
republika, 13. K. E. F., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej.

Konanie voči žalovanému v 13.rade z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 10.5.2006 domáhal, aby súd určil, že výlučným vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX ako parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 230 m2, parcelné číslo XXXX - záhrady vo výmere 138 m2, parcelné číslo XXXX - dom súp.
č. XXXX na Správe katastra Košice, na LV č. XXXXX ako parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a

nádvoria - 2x 52 m2, všetko v okrese Košice I, obec Košice - Staré mesto, katastrálne územie Letná
je žalobca D.. V. B.. Svoj návrh odôvodnil tým, že do predmetnej nehnuteľnosti sa spolu s manželkou
nasťahoval v roku 1986 na základe kúpnej zmluvy uzavretej s P. T., rod. F. F., F. K. E. a D. M., rod.
F. zo dňa 22.7.1997, ktorých podpisy boli na zmluve riadne overené. Žalobca a jeho manželka dali
nehnuteľnosť do obývateľného stavu, keďže neboli užívania schopné, platili za užívanie, platili dane a
za média na základe riadne uzavretých zmlúv o dodávke. V roku 1991 manželka žalobcu zomrela a od
tejto doby žalovaný pokojne a dobromyseľne užíva nehnuteľnosť. Investoval do nej, vykonal prístavbu a

nadstavbu. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudol do vlastníckeho práva 19-ročnou pokojnou nepretržitou
dobromyseľnou držbou sčasti so svojou nebohou manželkou a sčasti sám.Žalovaný v 1.rade namietal, že aj keď žalobca užíval predmetnú nehnuteľnosť, nikdy nemohol byť
dobromyseľný. V liste adresovanom bývalému vlastníkovi nehnuteľnosti sám uviedol, že k odkúpeniu
nehnuteľnosti nikdy nedošlo, požiadal o odkúpenie predmetnej nehnuteľnosti a navrhol spôsob

zaplatenia kúpnej ceny. Sám uviedol, že nezhody medzi vlastníkmi boli príčinou nepodpísania dedičov
O. O. kúpnopredajnej zmluvy a bez účasti spoluvlastníkov nemohla byť zmluva registrovaná. Taktiež v
liste zo dňa 28.1.2006 sám žalobca uvádza, že zmluva, od ktorej odvodzuje svoje vlastnícke právo sa
nestala účinnou.

Žalovaní v 2,3,5,6.rade žiadali návrh zamietnuť ako nedôvodný z dôvodu neexistencie právneho titulu,
na základe ktorého by došlo k vydržaniu, keďže žalobca užíval nehnuteľnosť ako nájomca.

Žalovaní v 4,7 až 12.rade sa k veci nevedeli vyjadriť.

Žalovaný v 13.rade zomrel dňa 31.1.1999.

Súd vykonal dokazovanie výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX, kat. územie E., výpisom z evidencie
nehnuteľností zo dňa 12.11.1981, výpisom z evidencie nehnuteľností zo dňa 16.12.1987, kúpnou
zmluvou zo dňa 22.7.1987, dohodou zo dňa 30.7.1986, potvrdením o trvalom pobyte zo dňa 13.7.2005,

prihlásenímkodberuelektriny,písomnýmvyjadrenímžalobcuzodňa12.10.2006,rozhodnutímŠtátneho
notárstva v Košiciach zo dňa 18.11.1986, listom žalobcu zo dňa 12.1.2006, listom žalobcu adresovaného
notárke A., listom žalobcu zo dňa 28.1.2006, oznámením o zrušení trvalého pobytu zo dňa 3.10.2006,
listom žalobcu z decembra 2005, kúpnou zmluvou zo dňa 25.11.2005, kúpnou zmluvou zo dňa
27.1.2006, darovacou zmluvou zo dňa 6.10.2004, kúpnou zmluvou zo dňa 26.10.2005, oznámením

Mestskej časti Košice Staré mesto zo dňa 12.7.2010, oznámením Mesta Košice zo dňa 23.9.2010,
listom finančného centra zo dňa 31.3.1987, listom žalovaného v 3.rade zo dňa 12.5.1987, listom zo
dňa 22.12.1987, osvedčením o dedičstve, uznesením o odovzdaní dedičstva, oznámením o úmrtí
matričného úradu Budapešť zo dňa 29.5.2013, zápisnicou o prejednaní dedičstva zo dňa 25.7.2012,
zápisnicou o výsluchu Ústredného obvodného súdu Pešť zo dňa 12.3.2014, oznámením zo dňa

22.3.2014, spisom Štátneho notárstva Košice Mesto D 698/91, spisom Okresného súdu Košice I
15C 186/2004, oznámením žalobcu zo dňa 16.8.2006, písomným vyjadrením právneho zástupcu
žalovaného v 1.rade, písomným vyjadrením žalovanej v 2.rade zo dňa 21.9.2007, písomným vyjadrením
žalovaného v 3.rade zo dňa 17.9.2007, písomným vyjadrením žalovaného v 5.rade zo dňa 14.9.2010,
písomným vyjadrením žalovanej v 6.rade zo dňa 6.3.2007, písomným vyjadrením žalovanej v 6.rade

zo dňa 17.2.2009, výpoveďou žalobcu, výpoveďou žalovaného v 1.rade, výpoveďou žalovanej v 2.rade,
zápisnicou o výsluchu žalovanej v 2.rade pred Mestským súdom v Gyöngyösi, výpoveďou žalovaného
v 3.rade, výpoveďou žalovaného v 3.rade pred Mestským súdom vo Veszpréme dňa 11.1.2011,
výpoveďou žalovaného v 3.rade, zápisnicou o výsluchu žalovaného v 5.rade pred dožiadaným súdom
Mestským súdom v Mezökövesde, výpoveďou žalovaného v 5.rade, výpoveďou žalovanej v 6.rade pred

dožiadaným súdom v Szerencsi dňa 27.8.2010 a zistil tento skutkový stav:

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX kat. územie E. súd zistil, že žalovaný v 1.rade je výlučným
vlastníkom nehnuteľností parc. č. XXXX o výmere 230 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX o

výmere 138 m2 záhrady a stavby, rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č. XXXX, (ďalej len nehnuteľnosť)
podiel vo výške 2/8 nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.12.2005, podiel vo výške 4/8 na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.2005 a podiel vo výške 2/8 na základe kúpnej zmluvy zo dňa
1.3.2006.

Z výpisu z evidencie nehnuteľností zo dňa 12.11.1981 súd zistil, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných
na liste vlastníctva č. XXXX boli ku dňu 12.11.1981 F. T. v podiele 2/8, Z. O., rod. O. v podiele 1/8, A.
O. v podiele 1/8, F. T. v podiele 1/4 a F. T. v podiele 1/4.

Zvýpisuzevidencienehnuteľnostízodňa16.12.1987súdzistil,ževlastníkomnehnuteľnostízapísaných

na liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie Košice Sever bola 1/ Z. O. 1/8, O. A. 1/8, P. T. F. F. 2/8, F. K.
E. 2/8, D. E.Ó. Z. F. M. 2/8.Z kúpnej zmluvy zo dňa 22.7.1987 súd zistil, že P. T., F. F., F.Á. K. E., D. E. F. M. podpísali dňa 22.7.1987
kúpnu zmluvu, ktorú uzavreli Z. O., D.. O. A., P. T., rod. F.J. F. a F. K. E., D. E. ako predávajúci a M. B. s
tým, že predávajúci sú spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, parc. č.

XXXX dom, dvor o výmere 230 m2 a parc. č. XXXX záhrada o výmere 138 m2, spoločný dvor o výmere
104m2.Predávajúcipredávajúnehnuteľnosťkupujúcej,kupujúcaodkupujenehnuteľnosťzakúpnucenu
77.248,- Kčs, kúpna cena bude zložená na cudzozemský účet do 3 dní od registrácie zmluvy. Kupujúca
kupuje nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva. K tejto zmluve pristupuje D.. V. B. ako manžel kupujúcej,
ktorý potvrdzuje, že kúpna cena, ktorá bude zložená na cudzozemský účet v prospech predávajúcich

tvorí výlučné vlastníctvo kupujúcej. Štátne notárstvo v Košiciach dňa 22.7.1987 osvedčilo vlastnoručný
podpis kúpnej zmluvy F. P., rod. F., K. F. E., M. D..

Z dohody zo dňa 30.7.1986 súd zistil, že D. E., rod. M. F. dňa 30.7.1986 v dohode uviedla, že ako
spoludedička nehnuteľnosti F. XX v Košiciach zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX ako aj zástupkyňa
ostatných dedičov prehlasuje, že dnešným dňom uzavrela dohodu o predaji a prenajatí nehnuteľnosti

rod. D.. V. B. a manželke M. B.. Za súhlasu dedičov do tej doby, kým sa usporiadajú formality okolo
prevodu domu, kupujúci môžu užívať nehnuteľnosť ako podnájomníci. Nájomníci sa zaväzujú, že
nájomné budú využívať na údržbu, renováciu a platenie daňových poplatkov za nehnuteľnosť. Kupujúci
zložili dnešným dňom na cudzozemský účet časť kúpnej ceny vo výške 20.000,- Kčs ako zálohu v
prospech predávajúcich. Dohodu podpísal za kupujúcich D.. V. B., M. B., za predávajúceho D.Á. E. a

svedkovia F. X. a F. K. E..

Z potvrdenia o trvalom pobyte zo dňa 13.7.2005 súd zistil, že Mestská časť Košice Staré mesto potvrdila
dňa 13.7.2005, že D.. V. B. má trvalý pobyt na F. XX v Košiciach.

Z prihlásenia k odberu elektriny súd zistil, že Východoslovenské energetické závody, k.p. Košice, že
žalobca sa dňa 14.10.1986 prihlásil na odber elektriny na F. XX v Košiciach.

Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 12.10.2006 súd zistil, že po smrti svojej manželky M. B. v roku
1991, ktorá hodlala aj s ním v tom čase schátralú, na asanáciu určenú nehnuteľnosť kúpiť, on nepretržite

od roku 1986 dobromyseľne ako svoju vydržuje.

Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Košiciach zo dňa 18.11.1986 súd zistil, že Štátne notárstvo v
Košiciach rozhodnutím zo dňa 18.11.1986, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.3.1987 schválilo
dohodu dedičov, podľa ktorej dedičstvo po nebohej T. F., rod. N., ktoré tvorí nehnuteľnosť zapísaná na

LV č. XXXX N č. XXXX, dom súp. č. 1869 dvor o výmere 230 m2 N č. XXXX záhrada o výmere 138 m2
a N č. XXXX/X cesta o výmere 52 m2 v kat. území Košice Sever v 3/4 z celku nadobudli zo zákona P.
T., F. F., F. K. E., D. E. po 1/3 resp. 1/4 z celku.

Z listu žalobcu zo dňa 12.1.2006 súd zistil, že žalobca v liste zo dňa 12.1.2006 adresovanom T. F. st. a

vedúcej realitnej kancelárie p. B. vyzval T. F., aby ustúpil od úmyslu bezohľadnej kúpy domu nad jeho
hlavou, ktorý dal z ruín do obývateľného stavu pred 20 rokmi a od vtedy ho užíva, vydržuje v dobrej
viere, že to patrí jemu a stará sa o to ako o svoje, lebo predávajúci pre sporné dedičstvo sa nedohodli.

Z listu žalobcu adresovaného notárke A. súd zistil, že žalobca v liste adresovanom notárke A. bez

dátumu uviedol, že ako kupujúci od roku 1986 nehnuteľnosti na F. XX v Košiciach LV č. XXXX trvá na
zastavení dedičského konania. Kým dedičia T. F., rod. N. dedičstvo podľa práva a zákona neusporiadajú
ich súhlas nemôže prísť do úvahy. Ten rozpor spočíva v tom, že deti O. O., rod. N. po nebohej tete
T. J., rod. N. nezdedili po bezdetnej tete svoje zákonné dedičstvo v podiele 1/4 a celý jej podiel 1/2
bolo postupne D 1220/89, D 55/89 napísaná len na T. F., ktorá už so svojím podielom 2/8, 1/4 vlastnila

neoprávnene 3/4 z celého nehnuteľného majetku. Táto nezhoda bola hlavnou príčinou nepodpísania
22.7.1987 zo strany dedičov O. O. našej kúpnopredajnej zmluvy a bez ich účasti ako spolumajiteľov
nemohlabyťregistrovaná.Odroku1986jeonakonimipoverenýužívateľ-držiteľza19rokovpredmetnej
nehnuteľnosti.

Z listu žalobcu zo dňa 28.1.2006 adresovaného T. F. st. žalobca uviedol, že podvodom bez jeho vedomia
aj keď vedel o postavení žalobcu ako držiteľa od podielníkov potajomky vykúpil od tých, ktorí s ním
uzavreli dohodu o užívaní, pričom pre dedičský spor o podieloch k tejto nehnuteľnosti sa zmluva stala
neúčinnou.Z oznámenia o zrušení trvalého pobytu zo dňa 3.10.2006 súd zistil, že Mestská časť Košice Staré Mesto
listom zo dňa 3.10.2006 oznámila žalovanému v 1.rade, že zrušila trvalý pobyt D.. V. B. na F. XX v

Košiciach, miestom nového pobytu je Mestská časť Košice Staré Mesto.

Z listu žalobcu z decembra 2005 súd zistil, že žalobca listom z decembra 2005 adresovanom „Milý P.
s manželkou a pán O., milý E., É. F.“ uviedol, že by chcel realizovať kúpno predajnú záležitosť s ich
súhlasom keďže za ten čas sa jeho finančná situácia zmenila, zlepšila, v súlade s dnešným stavom a

pripravený na to, že sa prihlásite, mohol by som Vám za mnou používanú - opatrovanú, renovovanú,
prestavanú, pristavanú - časť nehnuteľnosti bez problémov vyplatiť ako kúpnu cenu, zodpovedajúcu
dnešným cenám nehnuteľností, cca 10 násobok vtedy dohodnutej a znalcom určenej ceny (78.000,- Kčs
vtedy cca 500.000,- Ft) ale maximálne do jedného milióna korún, t.j. do 6.000.000,- Ft, t.j. jednu štvrtinu
hodnoty vo výške 1.250.000,- Ft. Pre nich 625.000,- Ft a pre pána O. tiež 625.000,- Ft. Dovtedy, kým sa
v tejto veci nezačne znova konať, resp. všetko ostane tak, ako bolo doteraz a Vy sa rozhodnete, že svoj

podiel nepredáte, od 1.1.2006 by som im chcel vopred vo forme nájomného poslať mesačne 5.000,- Sk,
resp. 30.000,- Ft, kým sa podarí realizovať predaj, teraz už aj s ich súhlasom. Ak s tým súhlasia, prosí ich
oznámte presné adresy, kópie občianskych preukazov, resp. čísla bankových účtov, ktoré sú potrebné
k prevodu peňazí - prevod by sa realizoval na účet. Ak ponúknutá kúpna cena vyhovuje každému zo
spoluvlastníkov, prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti by sa mohol riešiť aj na základe § 63 ods.

1 písm. a/ zák. č. 397/2000 Z.z. po predložení podpísaného a osvedčeného vyhlásenia zapísaných
spoluvlastníkov o vydržaní - vo forme notárskej zápisnice - netreba sa osobne dostaviť a ani v takomto
prípade sa neplatí poplatok za prevod. Ak by sa rozhodli tak, že nehnuteľnosť predajú cudzej osobe a to
napriek tomu, že bez jeho pričinenia - využívania, opatrovania, vykonanej práce, investovaných peňazí
- dom odsúdený na asanáciu by sa bol celkom zničil, prosí, oznámiť mu to bezodkladne, ďalej prosí brať

do úvahy skutočnosť, že počas 18 rokov v dobrej viere som realizoval potrebnú renováciu, prístavbu,
investoval peniaze a pod., aby sa v dome dalo bývať, preto v prípade návrhu inej predajnej ceny pre
kupujúceho musia vyžiadať aj jeho súhlas, aby nebol v žiadnom prípade ukrátený.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 25.11.2005 súd zistil, že žalovaný v 3.rade a žalovaná v 2.rade ako predávajúci

a žalovaný v 1.rade ako kupujúci uzavreli dňa 25.11.2005 kúpnu zmluvu, na základe ktorej predávajúci
previedli na kupujúceho vlastnícke právo k nehnuteľnosti, rodinný dom a parc. č. XXXX o výmere 230
m2 zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. XXXX o výmere 138 m2, záhrada LV č. XXXX a parc.
č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 52 m2 a zastavané plochy a nádvoria v častiach 52
m2 LV č. XXXXX, každý v podiele 1/16 k celku, vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 22.12.2005.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 27.1.2006 súd zistil, že F. E. ako predávajúci a žalovaný v 1.rade ako kupujúci
uzavreli dňa 27.1.2006 kúpnu zmluvu, na základe ktorej predávajúci previedol na žalovaného v 1.rade
vlastnícke právo k nehnuteľnosti rodinný dom a parc. č. XXXX o výmere 230 m2 zastavané plochy a
nádvoria, pozemok parc. č. XXXX o výmere 138 m2, záhrada LV č. XXXX a parc. č. XXXX/X zastavané

plochy a nádvoria o výmere 52 m2 a zastavané plochy a nádvoria v častiach 52 m2 LV č. XXXXX, každý
v podiele 2/16 k celku, vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 1.3.2006.

Z darovacej zmluvy zo dňa 6.10.2004 súd zistil, že F. F., nar. XX.XX.XXXX ako darca a žalovaný v 1.rade
ako obdarovaný uzavreli dňa 6.10.2004 darovaciu zmluvu, na základe ktorej darca daroval žalovanému

v 1.rade nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie Letná ako pozemok, parcela
č. XXXX - záhrady o výmere 113 m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
126 m2, dom súp. č. XXXX, parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 103 m2, ktorú darcovia
nadobudli kúpnou zmluvou V XXXX/XX, Darovacou zmluvou V-XXX/XX z 13.3.1995 a R I. XXX/XX-XXX/
XX, nehnuteľnosť nachádzajúca sa na LV č. XXXXX, kat. územie Letná ako pozemok, parc. č. XXXX/X

- druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere v častiach 52 m2 a zastavané plochy a nádvoria
o výmere v častiach 52 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/2, ktorú darcovia nadobudli titulom Darovacej
zmluvy V-XXX/XX z 13.3.1995 a V-XXXX/XX-XXX/XX v podiele 1/2 k celku. Vklad vlastníckeho práva
bol povolený dňa 15.11.2004.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2005 súd zistil, že pôvodný žalovaný v 4.rade P. T. a žalovaná v 6.rade
ako predávajúci a žalovaný v 1.rade ako kupujúci uzavreli dňa 26.10.2005 kúpnu zmluvu, na základe
ktorej previedli vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti v podiele 2/8 každý na žalovaného v 1.rade,
vklad vlastníckeho práva bol povolený 14.12.2005.Z oznámenia Mestskej časti Košice Staré mesto zo dňa 12.7.2010 súd zistil, že žalobca platil dane z
nehnuteľnosti č. parcely XXXX 138 m2, začiatok výrubu 1993, č. parcely XXXX dom 99 m2, začiatok

výrubu 1993, č. parcely XXXX zastavané plochy a nádvoria začiatok výrubu 2004, spätne vyrubené
2001 až 2003.

Z oznámenia Mesta Košice zo dňa 23.9.2010 súd zistil, že daň za nehnuteľnosti na LV č. XXXXX,
kat. územie Letná za rok 2005 platil D.. B., daňové priznanie podal ako užívateľ. Od roku 2006 daň z

nehnuteľnosti platí T. F..

Z listu finančného centra zo dňa 31.3.1987 súd zistil, že finančné centrum Budapešť vo veci
Československá majetková vec listom zo dňa 31.3.1987 oslovilo žalovaného v 3.rade, že sa dozvedeli,
že je dedičom pani O.. Predmetom dedičstva sú podiely 1/8-1/8 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na
adrese Košice, F. Č.. XX. Priložene Vám zasielame prihlasovacie tlačivá, ktoré prosíme podpísať a vrátiť

nám spolu s osvedčením o dedičstve po pani O.. Vzhľadom k tomu, že ostatní dedičia chcú predmetnú
nehnuteľnosť predať, priložene Vám zasielame tlačivo potrebné k povoleniu predaja nehnuteľnosti a
žiadame, aby ste ho vyplnili a podpísali a tiež vrátili na našu adresu.

Z listu žalovaného v 3.rade zo dňa 12.5.1987 súd zistil, že žalovaný v 3.rade listom zo dňa 12.5.1987

oznámil finančnému centru v Bratislave na list zo dňa 31.3.1987, že zákonnými dedičmi mojej neb. matky
vdovy O. A. rod. D. (O.) N. vo vzťahu k bytu v Košiciach sú jej 4 deti: E. (E.), É.V. (M.), D. (O.) a A. (A.). O
priebehu dedičského konania nemám žiadne vedomosti, nedostal som žiadne vyrozumenie. Prekvapilo
ma, že dedičom som len ja a moja sestra D.. Nakoľko nemám k dispozícii miestopisné číslo, ani iné údaje
o nehnuteľnosti okrem označenia ulice a čísla domu, Vami zaslané tlačivo nie som schopný vyplniť kvôli

chýbajúcim údajom. Do úplného vybavenia tejto záležitosti sa nechce ani nemôže zaoberať s predajom.

Z listu zo dňa 22.12.1987 súd zistil, že P. adresoval list s oslovením Milý B. (V.) po výmene listom so
švagrom došlo k takému rozhodnutiu, že dovtedy, kým F. (D.C.) nevysporiadajú pozemnoknižný stav
nehnuteľnosti podľa svojich resp. zákonných požiadaviek, oni nepodpíšu žiadnu dohodu o predaji, ani

inú dohodu. Podarilo sa mu objasniť celú machináciu, ktorú previedol E. - nad týmto menom je dopísané
meno E. D. so svojím múdrym priateľom, aby túto rodinu pripravili o svoje oprávnené dedičstvo. Veľmi
dobre vedia, že to vyjadrené materiálne sa rovná nule, ale pre nich je to morálne aj ľudsky ponižujúce.
Dobre by bolo dovtedy, kým nás D. neprinúti k začatiu zákonného konania (január 1988), vysporiadať
veci medzi sebou, aby Vám nevznikla ani materiálna ani morálna škoda. Dúfa, že táto nepríjemná vec

nepokazí dobré vzťahy, čo by som veľmi ľutoval.

Z osvedčenia o dedičstve súd zistil, že Okresný súd Košice I sp.zn. 14D 512/2005 vydal osvedčenie o
dedičstve po poručiteľovi K. E. F., nar. X.X.XXXX, zomr. 31.1.1999, na základe ktorého schválil dedičskú
dohodu, na základe ktorej E. F., nar. XX.X.XXXX nadobúda nehnuteľnosti zapísané KN LV č. XXXX kat.

územie E. V. X/X k celku zapísané v KN LV č. XXXXX, kat. územie E. V. X/X k celku.

Z uznesenia o odovzdaní dedičstva súd zistil, že verejný notár v Budapešti uznesením o odovzdaní
dedičstva zo dňa 20.11.2008 zistil stav dedičstva, dedičského poradia a odovzdania dedičstva po neb. P.
T., rod. F. F. M., nar. XX.X.XXXX, zomrelá, meno matky N. T. M., že právnymi nástupcami po P. T., rod. F.

F. sú 1/ E. P., nar. X.X.XXXX, 2/ dr. G. T., rod. A. P., nar. XX.X.XXXX, 3/ F. P. J.. T. P., nar. XX.X.XXXX, 4/
D. P., nar. XX.X.XXXX, 5/ L.. J. P. F. rod. F. P., nar. XX.X.XXXX, 6/ X. P. É., rod. É.V. P., nar. XX.X.XXXX.

Z oznámenia o úmrtí matričného úradu Budapešť zo dňa 29.5.2013 súd zistil, že P. E. T., nar. X.X.XXXX,
meno matky F. F. zomrel dňa 13.12.2011.

Zozápisniceoprejednanídedičstvazodňa25.7.2012súdzistil,ženotárvBudapeštiprejednaldedičstvo
po poručiteľovi, neb. P. E. T., nar. X.X.XXXX, zomr. 13.12.2011. Dedičstvo nadobudli Q. É. P. a Á. P..

Zo zápisnice o výsluchu Ústredného obvodného súdu Pešť zo dňa 12.3.2014 súd zistil, že Q. É. P. a Á.

P. sa na pojednávanie vo veci výsluchu na žiadosť dožiadaného súdu Okresného súdu Košice I sp.zn.
26C 88/2006 nedostavili.Z oznámenia zo dňa 22.3.2014 súd zistil, že Q. É. P. a Á. P. listom zo dňa 22.3.2014 oznámili vo veci
predvolania sp.zn. 26C 88/2006, že vo veci nemajú žiadne informácie a myslia si, že ich účasť na
pojednávaní je bezpredmetná.

Zo spisu Štátneho notárstva Košice Mesto D 698/91 súd zistil, že Štátne notárstvo v Košiciach
rozhodnutím zo dňa 18.2.1992 určilo všeobecnú cenu majetku patriaceho do dedičstva po poručiteľke
M. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. 14.4.1991, ktorým bola schválená dohoda dedičov. Dedičstvo nadobudol
syn J. B., nar. X.X.XXXX v celosti, bez povinnosti výplaty ustupujúcim dedičom, pričom ako dedičia zo

zákona v 1. dedičskej skupine prichádzali do úvahy manžel V. B. a synovia V. B., F. B. a J. B., ktorí
dedičstvo neodmietli.

Zo spisu Okresného súdu Košice I 15C 186/2004 súd zistil, že návrhom zo dňa 18.2.2004 sa D.. V. B.
domáhalprotižalovanémuVýchodoslovenskávodárenskáspoločnosťKošicenávrhunaobnovukonania
vedeného na Okresnom súde Košice I 20C 1094/2001. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu

dňa 3.5.2006 uviedol, že on užíval druhú časť domu LV č. XXXX a dvor bez zmluvy z T. N. na jeho meno,
že nebol a ani nie je majiteľom domu na F. XX v Košiciach.

Z oznámenia žalobcu zo dňa 16.8.2006 súd zistil, že podľa zápisov v Katastri nehnuteľností jeho od roku
1986 dobromyselne vydržiavanú nehnuteľnosť vedenú v kat. území Košice - Letná na LV č. XXXX dom,

dvor, záhrada a na LV č. XXXXX spoločný dvor odkúpil T. F.. Túto ním už 20 rokov z asanačného stavu
do obytného stavu danú, fakticky do januára 2006 ovládanú ako so svojou v dobrej viere vydržiavanú
vyššie uvedenú nehnuteľnosť.

Z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného v 1.rade súd zistil, že pokiaľ ide o existenciu

kúpnej zmluvy, ktorú podľa tvrdení súdu mali podpísať žalovaní v 2,3,4 a 6.rade a právny predchodca
žalovaného v 5.rade a podpisy predávajúcich mali byť overené na štátnom notárstve v Košiciach,
toto tvrdenie však nie je pravdou a neuvádza to ani sám žalobca vo svojom návrhu. Uvádza, že
jeho manželka hodlala kúpiť túto nehnuteľnosť. Uvedenú zmluvu žalovaní v 2. a 3.rade nepodpísali a
nepodpísala ju ani manželka žalobcu ako kupujúca. Žalobca so súdom v inom konaní a s bývalými

vlastníkmi nehnuteľností, z ktorej je evidentne zrejmé, že nikdy nemohol byť dobromyseľný - ide napr.
o list žalobcu adresovaný bývalým vlastníkom nehnuteľností, v ktorom im, vedomý si skutočnosti, že k
odkúpeniu nehnuteľností nikdy nedošlo, ponúka, že tieto od nich odkúpi a navrhuje im spôsob zaplatenia
kúpnej ceny - vydržanie. Ďalším dôkazom je list žalobcu adresovaný notárke P.. A., v ktorom výslovne
uvádza: „Táto nezhoda bola hlavnou príčinou nepodpísania 22.7.1987 zo strany dedičov O. O. našej

kúpnopredajnej zmluvy, a bez ich účasti ako spolumajiteľov nemohla byť registrovaná!“ Z tohto listu je
zrejmá vedomosť žalobcu o tom, že k platnému prevodu nehnuteľností nikdy nedošlo, rovnako ako z
listu žalobcu, ktorým odpovedal na môj návrh z 28.1.2006, v ktorom sám výslovne uvádza, že zmluva,
od ktorej svoje údajné právo odvodzuje, sa nestala účinnou. Jasne poukazujú, že žalobca nebol ohľadne
nehnuteľností nikdy dobromyseľný a teda nemohlo dôjsť k ich vydržaniu.

Z písomného vyjadrenia žalovanej v 2.rade zo dňa 21.9.2007 súd zistil, že vždy vedela o tom, že má
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Košiciach na F. R.. Č.. XX. So žalobcom
pánom B. neuzavrela žiadnu dohodu ohľadom tejto nehnuteľnosti. Koncom roka 2005 ju vyhľadal
pán T. F., ktorý mu dal ponuku na kúpnu cenu spoluvlastníckeho podielu. Po dohode o kúpnej cene

jej výsledkom bol kúpnopredajný akt uskutočnený podľa slovenských zákonov a v spolupráci so
slovenským katastrálnym úradom a advokátom, ku ktorému došlo dňa 5.12.2005. Koncom roka 2005 ju
vyhľadal pán V. B. a žiadal, aby mu predala svoj podiel z domu. Oznámila mu, že ho už predala, teda
na túto nehnuteľnosť nemôže uzavrieť žiadnu inú dohodu.

Z písomného vyjadrenia žalovaného v 3.rade zo dňa 17.9.2007 súd zistil, že vždy vedel, že na
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Košiciach na F. R.. Č.. XX má spoluvlastnícky podiel. Žalobcu pána
V. B. nepozná, nikdy sa s ním nestretol a neuzavrel s ním žiadnu dohodu ohľadom nehnuteľnosti.
Koncom roka 2005 ho vyhľadal pán T. F. a urobil ponuku na odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu
na nehnuteľnosti. Ako výsledok tohto jednania a pri dohode o kúpnej cene, podľa slovenských zákonov

a v spolupráci so slovenským katastrálnym úradom a advokátom bola dňa 5.12.2005 realizovaný
kúpnopredajný akt. Po tejto udalosti ho oslovil pre neho neznámy žalobca listom zo dňa 29.12.2005,
ktorým urobil nečakanú a prekvapujúcu ponuku na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu. Teda nazáklade tohto listu je možné konštatovať, že sa pán B. v spomínanom čase nepovažoval za vlastníka.
Nakoľko on už svoj spoluvlastnícky podiel predal skôr a v zákonnej forme, na túto ponuku nereagoval.

Z písomného vyjadrenia žalovaného v 5.rade zo dňa 14.9.2010 súd zistil, že podmienky vydržania neboli
splnené a preto požiadavku žalobcu odmieta. Druhý odsek článku I návrhu sa nezakladá na pravde.
Kúpnazmluvauvedenávpodtitule„dôkazy“neexistuje.Stretlisadvakrátsožalobcomahovorilispoluasi
po pol hodine, tiež ma raz hľadal telefonicky. Nehnuteľnosť nadobudol cestou dedenia. Má vedomosti o
tom, že menované osoby prejavili svoj úmysel ohľadom predaja a začali konať vo veci predaja a kúpy. K

vzniku zmluvy nedošlo. Vie, kto predmetnú nehnuteľnosť užíval, nakoľko o tomto užívaní bola uzavretá
dohoda. Vie, že s platením výdavkov spojených s užívaním nehnuteľnosti boli problémy (nakoľko tie
zvyčajne neboli uhrádzané). Najprv ho žalobca vyhľadal osobne, potom aj telefonicky oznámil svoj
úmysel kúpiť nehnuteľnosť, ba označil aj konkrétnu sumu, 1 milión. Žalobca neprejavil ani len zámer,
že by chcel odovzdať nehnuteľnosť. V roku 2005 mu naznačil, že v budúcnosti bude musieť uvoľniť byt.
Pri stretnutí žalobca nespomínal žiadne nároky viažúce sa na uhradenie vynaložených investícií, resp.

výdavkov za vykonané práce (ale, ako som už spomínal, oznámil mi svoj zámer kúpiť nehnuteľnosť).
Inak na stave bytu nebolo vidno stopy po investíciách len po opotrebovaní. Medzi žalovanými resp. ich
príbuznými boli osoby, ktoré sa v 80-tych rokoch viackrát pokúsili o nadviazanie kontaktu so žalobcom
ale on nikdy nebol doma. Najčastejšie sa tam nachádzali „automechanici“ a príbuzní, ktorí im povedali,
že žalobca išiel do Nemecka pre osobné autá. Toto tvrdenie nemohli nijakým spôsobom overiť. Teda

neobstojí ani tvrdenie o nerušenom užívaní nehnuteľnosti.

Z písomného vyjadrenia žalovanej v 6.rade D. E. zo dňa 6.3.2007 súd zistil, že s pánom V. B. sa stretli v
rokoch 1986-87 preto, aby uskutočnili predaj zdedených nehnuteľností, ktoré chcel kúpiť pán B.. Pán B.
im vtedy povedal, že pozná jedného advokáta, ktorý je ochotný túto vec vysporiadať. S týmto advokátom

sa stretli viackrát a mysleli si, že sa im podarilo tento predaj zrealizovať s konečnou platnosťou. Bola
presvedčená o tom, že pán B. vyhotoví kúpno-predajnú zmluvu v súlade s našou dohodou. Dohoda bola
spísaná len v jazyku slovenskom. Potom išli do banky, aby pán B. zaplatil peniaze. Keď v banke uvideli
zmluvu, odmietli prevziať peniaze. Teda predaj nehnuteľnosti nebol zrealizovaný. Pán B. ich prosil, aby
počkali dovtedy, kým on získa súhlas a podpis ostatných spoluvlastníkov, teda všetkých osôb, ktoré

boli dotknuté v tejto veci a tak bude zmluva platná. Žiadal ich o to, aby dovtedy mohol bývať v dome
- aby sa tak zamedzilo nasťahovaniu sa nepovolaných osôb (Rómov). Ona s jeho návrhom súhlasila
a dohodli sme sa, že môže tam bývať dovtedy, kým sa nedohodne s ostatnými spoluvlastníkmi alebo
sa neprihlási ďalší záujemca o kúpu, ktorého ponuku jednohlasne prijmú ostatní, spoluvlastníci - ako
predávajúci. Nájomné za byt nežiadali, chceli, aby za to platil verejné výdavky spojené s bytom. V byte

nechali všetky veci a nábytky. Potom sa ešte niekoľkokrát stretli s pánom B., ale predaj bytu nebol
vyriešený. V roku 2005 ju vyhľadal pán F.. Ako vlastník druhej polovice domu a spoluvlastník spoločného
priestoru - nádvoria č. parcely XXXX/X zapísanej na LV č. XXXXX ako dvor v časti tým, že si chce odkúpiť
aj druhú polovicu nehnuteľnosti a už získal aj predchádzajúci súhlas ostatných spoluvlastníkov a takisto
jeho ponuka ceny bola vyššia. Týmto návrhom súhlasila a svoj podiel predala pánovi F.. Na to v decembri

2005 po dlhšom čase sa prihlásil pán B. so svojou ponukou ceny (ktorá bola nižšia) a vyhrážal sa súdom.

Z písomného vyjadrenia žalovanej v 6.rade zo dňa 17.2.2009 súd zistil, že v roku 1986-87 sa stretli
s pánom V. B., aby predali nehnuteľnosť, ktorú zdedili a ktorú chcel kúpiť pán B.. Pán B. pri tejto
príležitosti povedal, že je jeden právnik, ktorý je ochotný túto vec vybaviť. Viackrát sa stretli s právnikom

a mysleli si, že sa podarilo tento predaj definitívne vybaviť. Bola presvedčená o tom, že pán B. kúpno-
predajnú zmluvu vyhotoví na základe našej dohody. Zmluva bola napísaná iba v slovenskom jazyku.
Následne sme išli do banky, aby pán B. zaplatil peniaze. Ale banka, po prezretí zmluvy, peniaze
neprevzala. Tak teda, predaj nehnuteľnosti nebol realizovaný. Pán B. ich požiadal, aby ešte trošku
počkali, kým získa súhlas a podpis ďalších spoluvlastníkov, teda každého, kto je vo veci zainteresovaný

a potom zmluva nebude mať chybu. Žiadal nás, aby dovtedy mohol bývať v dome - aspoň sa
nenasťahujú neoprávnené osoby (Rómovia). Súhlasila s tým a dohodli sa, že v dome môže bývať
dovtedy, kým sa nedohodne s ostatnými spoluvlastníkmi, alebo nebude ďalší kupujúci, ktorého ponuku
každý spoluvlastník jednohlasne prijme - ako predávajúci. Nájomné za byt nežiadali, ale mal platiť všetky
spoločné náklady súvisiace s bytom. V byte nechali všetky úžitkové predmety a nábytok. Potom sa ešte

niekoľkokrát stretli s pánom B. ale predaj bytu sa nedal riešiť. V roku 2005 ju vyhľadal pán F.. Vlastník
druhejpolovicedomuaspoluvlastníkspoločnéhopozemku-dvora-XXXX/XLVč.XXXXXdvororozlohe
104 m2, v podiele 1/2 a oznámil, že chce kúpiť aj druhú polovicu nehnuteľnosti a získal aj predbežný
súhlas všetkých vlastníkov, aj jeho cenová ponuka bola vyššia. Súhlasila s touto cenovou ponukou asvoj podiel predala pánovi F.. Potom po dlhom čase v decembri 2005 pán B. sa prihlásil svojou cenovou
ponukou (ktorá bola nižšia) a vyhrážal sa súdom. V. B. na základe vyššie uvedených skutočností aj do
dnešného dňa považuje iba za jedného nájomníka v byte.

Z výpovede žalobcu súd zistil, že jeho manželka chcela kúpiť predmetnú nehnuteľnosť v roku 1986,
kedy sa nasťahovali do predmetnej nehnuteľnosti. Manželka dedila dom v Šahách a za predaj tohto
domumienilakúpiťpredmetnúnehnuteľnosť.Záležitostivybavovalasozástupcamivlastníkovmanželom
M. F., D. E., boli vybavované podiely vo výške 3/4 k celej nehnuteľnosti. 1/4 vlastnili súrodenci O.,

ktorí boli zastúpení P. Z., ktorý bol u nich osobne, pričom tento sa v liste vyjadril, že nehnuteľnosť
má pre nich nulovú hodnotu. Bol u nich niekedy v zime, pričom povedal, že žalovaní v 2. a 3.rade
neboli zmluvu podpísať. V zmysle vtedy platnej legislatívy pokiaľ má dobrú vedomosť sa nedala platne
kúpiť nehnuteľnosť, keď zmluva nebola podpísaná. Predmetnú nehnuteľnosť mali dve rodiny O. a F.,
ktorých deti mali dediť každý v 1/2. Dedičstvo vybavoval pán F., ktorý ho vybavil tak, že na ich meno
vybavil aj podiel 1/4 po G. N. a z uvedeného dôvodu boli rodiny v spore. T. F. chcela, aby predmetná

nehnuteľnosť bola asanovaná, aby dostali finančné prostriedky aspoň z asanácie, na čo bol úradmi
vydaný aj súhlas, avšak následne k tomu nedošlo. Predmetnú nehnuteľnosť mala kúpiť jeho manželka
do výlučného vlastníctva. V roku 1991 zomrela, svoju oprávnenú držbu začína počítať od roku 1991, t.j.
od smrti manželky do roku 2001, keďže v predmetnej nehnuteľnosti býval aj so synom a zveľaďoval ju.
Pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 22.7.1997 predávajúcich zastupoval P.. B., ktorý zmluvu vyhotovil,

spoľahli sa na neho. Keďže O. neprišli zmluvu podpísať, P.. B. nemohol zmluvu dokončiť a zmluva
nebola registrovaná a o 3 roky stratila platnosť. Následne zomrela jeho manželka a dohoda padla.
Nevie, prečo jeho manželka zmluvu nepodpísala, asi nebola na to vyzvaná notárom. Pamätá sa, že
manželka dala 20.000,- Sk niektorému zo žalovaných ako zálohu. Svoju držbu počíta od roku 1991,
keďže v nehnuteľnosti k tomuto dňu býval 3-4 roky, investoval do nej peniaze aj prácu, myslel si, že

nehnuteľnosť bude ich, mal ju v záujme kúpiť a čakal, že sa udobria rodiny F. a rodina O.. V Maďarsku
sa vedie konanie o náhradu investícií, konanie je prerušené do právoplatného skončenia tohto konania.
Konanie v Maďarsku inicioval z toho dôvodu, že nehnuteľnosť nebola zapísaná na neho a obával sa,
že vybehne z termínu.

Z výpovede žalovaného v 1.rade súd zistil, že je obmedzovaný v plnohodnotnom a nerušenom
výkone vlastníckeho práva, vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, ktorú riadne nadobudol a je
nepochopiteľné, že súd chráni práva žalobcu, ktorý ma šikanuje a obmedzuje výkon mojich práv. Chcel
by vidieť, kde je zmluva, ktorá je právnym titulom, na základe ktorej sa žalobca domáha svojho nároku,
zmluva, ktorú predložil, nie je podpísaná všetkými vlastníkmi, je podpísaná iba troma účastníkmi, v

zmluve nie je uvedená manželka žalobcu a táto ani nie je podpísaná. Žalobca chcel, aby nehnuteľnosť
kúpila jeho manželka. Ak žalobca tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľnosti, mal platiť dane, tieto platil až
od roku 1999, aj to za menšiu výmeru, pričom v daňovom priznaní uviedol, že daňovú povinnosť si
plní ako užívateľ. Prvá zmluva so žalobcom je uzatvorená v roku 1986 a to s potencionálnymi dedičmi
predmetnej nehnuteľnosti, pričom dedičské rozhodnutie po pôvodnom vlastníkovi bolo 18.11.1986, kedy

už dedičia vedeli, kto je vlastníkom, pričom dohoda z roku 1986 je podpísaná švagrinou. Až v roku 2004
si dal žalobca notársky overiť dohodu, pričom nachádza sa na nej aj podpis suseda ako svedka. Žalobca
sa nemôže tváriť ako vlastník nehnuteľnosti, keď kradol plyn, elektrinu a vodu, čo bolo preukázané v
konaní vedenom na Okresnom súde Košice I 20C 1094/2001, v ktorom uviedol, že nie je vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti a v tomto konaní je v rozsudku uvedené, že sa na uvedenej adrese F. XX

nezdržiava.VkonanívedenomnaOkresnomsúdeKošiceI15C186/2004takistovovyjadreníuviedol,že
nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia,
spor je vedený v Maďarsku, pričom konanie je prerušené do právoplatnosti konania vedeného na
Okresnom súde Košice I a to predmetného konania. Aj v tomto konaní žalobca uviedol, že 19 rokov užíva
predmetnú nehnuteľnosť a to do doby, keď budú vybavené formality ohľadom kúpy. Žalobca napísal list

aj notárke, ktorá viedla dedičské konanie po pani V., kde dáva notárke návod, akým spôsobom majú
byť vyporiadané podiely a takisto vo svojich vyjadreniach uvádza, že nemohol nadobudnúť vlastnícke
právo k predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu nesprávneho vyporiadania podielov. Potom ako žalovaný
v 1.rade nadobudol nehnuteľnosť, žalobca požiadal Ministerstvo vnútra o oznámenie adresy jedného
zo žalovaných, ktorému napísal, pričom tento mu uviedol, že jeho adresu žalobca poznal. Z ďalšej

korešpondencie medzi žalobcom a žalovanými vyplýva, že peniaze zo zálohy mu budú vrátené späť. Z
vyjadrenia dodávateľa plynu vyplýva, že žalobca neoprávnene odoberal plyn pre bezdomovcov, ktorým
umožňoval bývať v nehnuteľnosti, pričom dodávateľ plynu konštatoval, že išlo o neoprávnený odber
plynu s tým, že škodu si nebudú uplatňovať, keďže nie je možné stanoviť výšku a takisto nie je možnéustáliť, kto plyn odoberal. Žalovaní sa mali vyjadriť, že nemajú záujem sa vo veci vyjadrovať, že to je ich
právo nie povinnosť a väčšina dedičov nemá vedomosť o danej situácii. Právny titul, od ktorého žalobca
odvíja svoj nárok je jediný dôkaz - zmluva, na ktorej nie sú účastníci všetci vlastníci a nie sú tam ich

podpisy, na zmluve sú uvedení iba traja účastníci, manželka žalobcu ako kupujúca nie je uvedená ani
podpísaná. Žalobca je podvodník, neplatil dane za predmetnú nehnuteľnosť, pričom túto prvýkrát zaplatil
v roku 1993 aj to výmera nebola správna, daňové priznanie v roku 1993 podal ako užívateľ. Prvá dohoda
bola z roku 1986 aj to s potencionálnymi dedičmi, pričom dedičské rozhodnutie bolo 18.11.1986 a v tom
čase už boli známi dedičia a mohli podpísať zmluvu. Na tejto dohode sú však iba 2 podpisy, pričom jeden

jepodpisšvagrinejniededičkyatútozmluvusinechaloveriťžalobcavroku2004,kdejepodpisajsuseda
ako svedka. Takisto poukazujem na list žalobcu niektorým žalovaným, kde uviedol, že sa jeho finančná
situácia zlepšila a je pripravený vyplatiť kúpnu cenu a to 10-násobok pôvodne dojednanej kúpnej ceny,
t.j. spolu 6.000.000 forintov uvádza, ktorým spoluvlastníkom akú sumu a dovtedy, že bude platiť nájom,
pričom neplatil nič. Poukázal na to, že by sa situácia mohla riešiť vydaním osvedčenia o vydržaní.

Z výpovede žalovanej v 2.rade súd zistil, že dom nepredali pánovi B., F. mu to len prenajali za takých
podmienok, aby platil dane a všetky výdavky súvisiace s údržbou. Celé roky neprejavil záujem o kúpu
nehnuteľnosti a keď sa pán F. dohodol, že chce predať nehnuteľnosť, tak sa prihlásil žalobca v novembri
2005, prišiel v decembri 2005 a chcel vrátiť peniaze. Ona mu povedala, že už bola nehnuteľnosť predaná
a boli všetky náležitosti vybavené, že to nie je aktuálne. Prvýkrát videla žalobcu v roku 2005, pričom

manželovi napísal žalobca list, o čom ona nevedela predtým a nemala vedomosť o vzťahoch F. so
žalobcom, keďže nemali dobré vzťahy.

Zo zápisnice o výsluchu žalovanej v 2.rade pred Mestským súdom v Gyöngyösi zo dňa 6.9.2010 súd
zistil, že žalovaná v 2.rade pri výsluchu na Mestskom súde v Gyöngyösi dňa 6.9.2010 uviedla, že

nehnuteľnosť zdedila. Táto nehnuteľnosť bola O. N., ktorý je jej starým otcom. Toto zdedilo sedem
vnúčat, medzi nimi som bola aj ja. Trvám na vlastníckom práve nehnuteľnosti. Žalobcu osobne poznám
odtiaľ, že ma raz vyhľadal, lebo chcel kúpiť túto nehnuteľnosť. Vtedy som povedala, že s ostatnými,
bratrancom, sesternicami, ktorí sú moji žalovaní spoločníci, začneme spor, aby aspoň 1/2 časti domu
zostala v našom vlastníctve. Preto sme sa so žalobcom nedohodli. Po starom otcovi, O. N., zdedila

nehnuteľnosť moja matka. Po tom, čo moja matka v roku 1962 zomrela, som ja a spolu moji súrodenci
zdedili nehnuteľnosť. Jednu časť nehnuteľnosti zdedila moja teta, druhú časť moja matka. Po matke
so štyrmi súrodencami sme zdedili vlastnícku časť 1/8 - 1/8. Žalobca ju vyhľadal s tým, že by kúpil
nehnuteľnosť, to sa udialo v roku 1987. Nevedela, že P. F. žalovaná v 4.rade, resp. D. É. žalovaná v
6.rade, voľačo F. K. s manželkou žalovaného v roku 1987 uzavreli predajno-kúpnu zmluvu. Vedela som

len o tom, že nehnuteľnosť chcú kúpiť ale nevedela o tom, že už zmluvu uzavreli. O tom, že od roku
1986 používal nehnuteľnosť, že to bol žalovaný, predtým nevedela. Žalobca sa mimochodom tak dostal
do nehnuteľnosti, že s D. E.-vými uzavrel nejakú dohodu. Vie to, že sa dohodli tak, že nech platí daň
z nehnuteľnosti a nech býva v dome. Toto sa dozvedela neskôr, v roku 2005, keď F. T., žalovaný v
1.rade prišiel s tým, že chce odkúpiť moju časť. Ja som o ničom nič nevedela, neskôr sa dozvedela,

že medzi obdobím 1986 a 2005 pravdepodobne žalobca platil dane a iné náklady. V roku 1987 žalobca
ukázal zámer, že kúpi našu časť nehnuteľnosti. Ona však povedala, že ju nepredá. V decembri 2005
už nehnuteľnosť predali F. T.-u žalovanému v 1.rade. Vtedy prišiel s tým, aby sme predaj previedli späť.
Ale to, že v byte previedol prestavbu resp., že staval, to nepovedal ani vtedy. Ona svoju časť predala
za 150.000 korún 25. novembra 2005. Keď ju žalovaný v roku 1987 vyhľadal, nepovedal jej, že býva

v tejto nehnuteľnosti. Po roku 1987 až do decembra 2005 ju vôbec nevyhľadal. V decembri 2005 ju
znova vyhľadal s tým, aby rozviazala zmluvu uviazanú s F. T., žalovaným v 1.rade. Žalobca ju vyhľadal
v roku 1987, aby som mu predala zdedenú časť domu. Vtedy som mu ju nepredala, kvôli sporu medzi
bratrancami a sesternicami.

Z výpovede žalovaného v 3.rade súd zistil, že s pánom B. sa nepoznal, asi pred 25 rokmi mi poslal
list, dohodu, že bude bývať v dome ako užívateľ, že nebude platiť nájomné a na miesto toho bude
platiť dane a starať sa o údržbu domu. O nehnuteľnosť sa však nestaral, stav nehnuteľnosti sa zhoršil,
robil prestavby a prenajímal dom iným ľuďom z čoho mal príjmy. Asi dňa 25.11.2005 predal svoj
spoluvlastnícky podiel pánovi F.. Prvýkrát sa so žalobcom stretol v Egri na súde v roku 2008. Konanie

na súde v Maďarsku je prerušené do skončenia konania vedeného v Košiciach.

Z výpovede žalovaného v 3.rade pred Mestským súdom vo Veszpréme dňa 11.1.2011 súd zistil, že mam
také vedomosti, že pán B. býval v predmetnej slovenskej nehnuteľnosti na základe dohody uzavretejs mojimi bratrancami. Žalobcu dlho nepoznal osobne, prvýkrát sa stretli na súdnom pojednávaní dňa
6.1.2009 v Egri, potom sme sa videli na ďalších súdnych pojednávaniach. Toto konanie sa vedie na súde
v Egri z titulu bezdôvodného obohatenia. Nehnuteľnosť získal dedením, matka zomrela dňa 18.12.1962,

po nej získal z nehnuteľnosti 1/8 podiel, takisto aj moja sestra dostala 1/8 podiel. Mali dostať nie
také podiely, ale podiely 1/7-1/7 ako už predtým uviedol. Neudržiaval žiadne kontakty s bratrancami
a sesternicami a preto nevedel o žiadnom predaji, nemal vedomosti o žiadnom prevode na manželku
žalobcu. Dlho nevedel, kto býva v nehnuteľnosti, resp. kto ju má v nájme. Keď už veľmi dávno obdržal
od žalobcu slovenský dokument pripojený pod číslom 2, na jeho základe sa vlastne dozvedel, že

nehnuteľnosť užíva on. Za užívanie nehnuteľnosti mu nebolo vyplatené žiadne nájomné. Syn K. E. F. bol
dňa 21.12.2005 pred nehnuteľnosťou. Dozvedel sa, že jeho otec zomrel a prebieha dedičské konanie.
Pán F. už túto nehnuteľnosť odkúpil s výnimkou jeho podielu. Dostal od žalobcu len list pripojený pod č.
2. V dobe, kým mal spoluvlastnícky podiel na tejto nehnuteľnosti, nedostal od žalobcu žiadne návrhy v
súvislosti s predajom, teda o jeho úmysle odkúpiť jeho podiel. O predaji môjho spoluvlastníckeho podielu
pánovi F. pod číslom 4 pripájam kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 25.11.2005. List zo dňa 29.12.2005,

ktorý dostal od žalobcu, v ktorom píše o tom, že jeho finančná situácia sa už zlepšila natoľko, že si môže
dovoliť kúpu nehnuteľnosti. Spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/8 predal a túto záležitosť považoval za
ukončenú.

Z výpovede žalovaného v 3.rade súd zistil, že pánovi F. predal svoj spoluvlastnícky podiel. Po tomto

predaji ho vyhľadal pán B., ktorý mu oznámil, že finančná situácia sa zlepšila natoľko, že si môže odkúpiť
jeho spoluvlastnícky podiel. Deň predtým mu poslal jednu dohodu v slovenskom jazyku a v tejto dohode
bolo napísané, že on užíva nehnuteľnosť ako nájomca a neplatí nájomné, lebo z tejto sumy platí výdavky
spojené s užívaním tohto bytu ako dane a všetky ostatné výdavky. Pána B. nepoznal, stretli sa prvýkrát
na súde v Egri, keď podal proti ním žalobu z titulu bezdôvodného obohatenia, tam sa stretli prvýkrát asi

pred 3 rokmi. Vtedy sa videli prvýkrát. Nehnuteľnosť bola vo vlastníctve starých rodičov, naposledy užíval
túto nehnuteľnosť strýko. O kúpnej zmluve uzatvorenej v roku 1987 nemá vedomosť. O liste jeho švagra,
ktorý ich zastupoval v roku 1987, nevedel. O liste, ktorý mu napísal právny zástupca F.J. E. F., manžel
M. F., že sa má dostaviť do Košíc za účelom podpisu zmluvy vie. Nemá vedomosť o tom, že jeho švagor
P. Z. uviedol, že hodnota predmetnej nehnuteľnosti sa rovná 0. V roku 1987 nedostal žiadnu výzvu od

advokáta. Žalobca mu doručil len dohodu v slovenskom jazyku a nepamätá si, mohlo to byť niekedy 20
až 25 rokov. Návrh od žalobcu dostal 29.12.2005. Cenu ponúkol žalobca 6.000.000 Ft, 1.250.000 Ft za
1/4, pre žalovaného v 3.rade 650.000 Ft a pre O. 650.000 Ft a ponúkol, že bude platiť nájomné.

Zo zápisnice o výsluchu žalovaného v 5.rade pred dožiadaným súdom Mestským súdom Mezökövesde

súd zistil, že žalovaný v 5.rade uviedol, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v Košiciach na ulici F. je v
skutočnosti dvojdom, ktorý bol pôvodne vo vlastníctve môjho otca a jeho spoluvlastníkov. Jedna polovica
bola vo vlastníctve T. F., v druhej polovici býval brat mojej starej mamy G. (G.) V., ktorý zomrel v 80-tych
rokoch,nemalžiadnychpotomkovabytostalprázdny.VtedajšímajiteliasadohodlisožalobcomV.B.tak,
že môže užívať tento byt. V skutočnosti uzavreli nájomnú zmluvu takým spôsobom, že on nemusel platiť

žiadne nájomné, ale musel sa starať o údržbu nehnuteľnosti, znášať verejné výdavky spojené s touto
nehnuteľnosťou. V nehnuteľnosti býval spolu so svojou manželkou. Môj otec, ako aj spoluvlastníčky F. P.
aM.D.muchcelipredaťtútonehnuteľnosťokoloroku1987,aleostatníspoluvlastnícinepodpísalizmluvu
vyhotovenú advokátom a preto nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, táto ani katastrálnemu úradu nebola
predložená. Otec zomrel v roku 1999. Po ňom zdedil 2/8 časť, ale nebolo to prejednané v dedičskom

konaní. V roku 2005 sa prihlásil T. F. ako kupujúci. Vtedy dal zdedený podiel prepísať na svoje meno.
O každom spoluvlastníckom podiele bola spísaná osobitná zmluva a pred podpisom zmluvy som išiel
do Košíc pozrieť nehnuteľnosť. Tam som sa stretol s V. B.. Oznámil mu, že by bol ochotný predať svoj
spoluvlastnícky podiel aj jemu za vyššiu cenu. Nakoniec mi ponúkol jeden milión, ale nezaplatil, ostal
len pri sľuboch a nakoniec som spoluvlastnícky podiel predal T. F.. Dodatočne sa dozvedel, že vyhľadal

aj ostatných spoluvlastníkov s tým, že by chcel odkúpiť ich podiel, ale v tom čase už mali podpísanú
kúpnu zmluvu s T. F.. Nechce odpovedať na otázku, za koľko predal nehnuteľnosť T. F., nakoľko podľa
jeho názoru táto otázka nepatrí k predmetnému sporu. Keď hovoril so žalobcom, nepožadoval od neho
náhradu za svoje vynaložené investície. Podľa jeho vedomostí žalobca podal dve žaloby. Jednu žalobu
podal z titulu vydržania nehnuteľnosti a druhú kvôli tomu, aby mu uhradili peniaze za jeho investície.

Podľa jeho názoru žalobca neužíval nehnuteľnosť nerušene, nakoľko jeho otec a jeho bratia boli viackrát
v Košiciach, chceli si pozrieť byt, porozprávať sa so žalobcom o osude bytu, ale on sa dal stále zaprieť,
alebo sa nezdržiaval v nehnuteľnosti, musel vedieť, že nehnuteľnosť nie je jeho vlastníctvom.Z výpovede žalovaného v 5.rade súd zistil, že podľa vyjadrenia rodičov má vedomosť, že žalobca užíval
predmetnú nehnuteľnosť ako nájomca na základe nájomnej zmluvy. Nájomné tvorilo sumu, ktorá bola
vynaložená na zachovanie stavu tejto nehnuteľnosti. V 80-tych rokoch mamka, pani D., M. F. vyhľadali

žalobcu, nikdy ho nenašli v nehnuteľnosti. Zdržiavali sa tam cudzí ľudia, ktorí montovali autá, preto
nevedeli, ako sa dohodnúť o nájomnom. Jedna časť tých vlastníkov chcela predať túto nehnuteľnosť.
Podľa vtedajších slovenských zákonov nehnuteľnosť sa mohla predať len vtedy, keď súhlasia všetci
vlastníci, avšak nedošlo ku kúpe. K predmetnej zmluve sa dostal až po roku 2005. Rodičia sa so
žalobcom dohodli ústne, nakoľko žalobca by tam inak bývať nemohol. Rozprávalo sa, že nehnuteľnosť

je v zlom technickom stave a práve kvôli tomu sa uzatvorila ústna dohoda so žalobcom, aby tam mohol
bývať, aby tam neprišli bývať cudzí ľudia. D. M. F. a jeho matka boli viackrát v 80-tych rokoch navštíviť
žalobcu, avšak tento nebol prítomný, bol v Nemecku, čo je podľa dátumu možné zistiť aj z cestovných
dokladov. Pozná okruh dedičov po pôvodnej žalovanej v 4.rade, malo ich byť 6. Keď dostal ponuku od
žalovaného v 1.rade, prišiel ešte raz fyzicky pozrieť predmetnú nehnuteľnosť, bol sa pozrieť aj v byte
žalobcu, ktorý sa vtedy dozvedel o jednaní o uzatvorení kúpnej zmluvy so žalovaným v 1.rade, bolo to

asi v decembri 2004, nakoľko kúpa bola realizovaná v roku 2005 a žalobca chcel presvedčiť žalovaného
v 5.rade, aby odstúpil od svojho zámeru previesť spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti a
neskôr vyjadril svoj zámer kúpiť predmetnú nehnuteľnosť. Žalobca mal vyjadriť záujem kúpiť predmetnú
nehnuteľnosť. Asi vo februári po uzatvorení kúpnej zmluvy a to najmä telefonicky, kde ponúkol sumu
1.000.000,- , pričom menu neuviedol a neskôr v liste. Bol ohliadnuť, bol v toalete, v kúpeľni a jednej izbe,

pričom kúpeľňa bola zničená, chýbali tam obklady, maľovka bola stará. Videl len možnosť obývateľnosti,
avšak investície nevidel a počas jeho prítomnosti sa tam zdržiavali aj cudzie osoby.

Z výpovede žalovanej v 6.rade pred dožiadaným súdom Mestským súdom v Szerencsi dňa 27.8.2010
súd zistil, že žalobca podal proti ním žalobu preto, lebo nie je spokojný tým, že predali nehnuteľnosť

žalovanému v 1.rade. Na to mali právo, nakoľko nehnuteľnosť bola v ich vlastníctve. Nehnuteľnosti
zdedila po matke spolu so súrodencami v roku 1982, kedy matka zomrela. Dňa 30.7.1986 uzavrela
dohodusožalobcomV.B.vovecipredajanehnuteľnostíuvedenýchvbode2.Okremnej chceližalobcovi
predať nehnuteľnosť aj právni predchodcovia žalovaných v 4. a 5.rade, teda súrodenci, ale ostatné
príbuzenstvo nesúhlasilo s predajom. Žalobca ich vyhľadal s návrhom, že by chcel túto nehnuteľnosť

odkúpiť. Nakoľko kúpnu zmluvu nepodpísali všetci spoluvlastníci, táto v skutočnosti nebola uzavretá.
Nájomnú zmluvu so žalobcom neuzavreli ale jemu a jeho manželke poskytli možnosť naďalej bývať v
nehnuteľnostiaždovtedy,kýmsituáciunevysporiadajúvrámcipríbuzenstvaapredajúcelúnehnuteľnosť
žalobcovi. Za bývanie nepožadovali žiadnu protihodnotu ani v peniazoch ani v naturáliách, dohodli sa len
na tom, že žalobca bude platiť výdavky spojené s užívaním bytu, miestnu daň a iné poplatky súvisiace

s nehnuteľnosťou. Nakoniec dohodu nepodpísalo viac jeho príbuzných a preto nedošlo k naplneniu
kúpnej zmluvy, ale žalobca a jeho manželka ostali naďalej bývať v nehnuteľnosti. Ohľadom opätovného
prevodu nehnuteľností jednali iba a len s pánom B., teda so žalobcom, pri jednaniach o zmluve resp.
pri jej uzavretí manželka žalobcu nebola prítomná. Ona ani nepodpísala dokument, ani žalobca ani jeho
manželka nám nedali žiadnu peňažnú sumu. Nakoniec sme kúpnu cenu nedostali preto, lebo kúpna

zmluva nevznikla ani opakovane a to z dôvodu, že ju nepodpísali všetci spoluvlastníci. Žalobca užíval
nehnuteľnosťodroku1986asi20rokov,vktorejbývalspolusmanželkou.Žalobcaplatilvýdavkyspojené
s užívaním bytu, miestne dane, staral sa o údržbu nehnuteľnosti a záhrady. Žalobca neplatil nájomné,
ani to nežiadala. Po roku 1987 sa prihlásil žalobca len raz, osobne prišiel za ňou do Maďarska. Oznámil,
že okolo nehnuteľnosti je všetko v poriadku, ale ďalšiu konkrétnu ponuku na odkúpenie mi neoznámil,

nepovedal, že by chcel môj spoluvlastnícky podiel opätovne odkúpiť. Začiatkom roka 2005 vyhľadal ju a
ostatných spoluvlastníkov žalovaný v 1.rade s tým, že by chcel od nich odkúpiť nehnuteľnosť žalovaný
v 1.rade. Zmluva bola nakoniec uzavretá so žalovaným v 1.rade, ktorú podpísali všetci spoluvlastníci
a tak mu predali celú nehnuteľnosť. Svoj spoluvlastnícky podiel predala žalovanému v 1.rade preto,
nakoľko podľa môjho názoru kúpne zmluvy uzavreté so žalobcom nevznikli. Nie je pravdou, že v januári

1988 prevzala od žalobcu sumu 20.000,- korún. Kým žila manželka žalobcu, asi každé dva roky som
chodievala na návštevu k nim a stále sa presvedčila o tom, že nehnuteľnosť je v poriadku. Na začiatku
90-tych rokov manželka žalobcu zomrela, potom už z rodinných a zdravotných dôvodov necestovala na
Slovensko, nezaujímala sa o nehnuteľnosť. Neskôr žalobca podal žalobu proti nej a spoluvlastníkom
z titulu bezdôvodného obohatenia o zaplatenie sumy 840.290,- korún a prísl. V tejto žalobe aj sám

žalobca uznáva, že v skutočnosti kúpne zmluvy nevznikli ani v roku 1986 ani v roku 1987. Po období
rokov 1986 a 1987, kedy kúpne zmluvy nevznikli, sa dohodli so žalobcom na tom, že z titulu našej
láskavosti prejavenej voči nemu môže užívať nehnuteľnosť, ale vôbec nebola reč o tom, že by týmto
užívaním by mohol nadobudnúť aj vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Nemala žiadne vedomosti o tom,že žalobca užíva túto nehnuteľnosť tak počas života svojej manželky ako aj po jej smrti, v domnienke,
že táto nehnuteľnosť je jeho vlastníctvom.

Podľa ust. § 135a oz účinného od 1.1983 ods.1 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného
vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a
nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo
zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).

Podľa ust. § 865 ods. 1,3 OZ pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj
právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Do času uvedeného v ustanovení §
135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca
mal vec nepretržite v držbe ( § 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému
bremenu ( § 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného
roka od tohto dňa.

Podľa ust. § 868 OZ pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa ust. § 134 ods.1-4 OZ účinného od 1.1.1992 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb ( § 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny

predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.

Podľa ust § 143 oz účinného ku dňu 22.7.1987 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom osobného vlastníctva a čo niektorý z manželov nadobudol za trvania manželstva, s

výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej
potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov.

Podľa ust. § 129 ods. 1,2 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa ust. § 130 ods. 1,2 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že
mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je
oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má
tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

Súd vyhodnotil zistený skutkový stav a dospel k záveru, že návrh žalobcu je nedôvodný.

Vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je žalovaný v 1.rade. Ku dňu 16.12.1987 boli vlastníkmi
predmetnej nehnuteľnosti 1/ žalovaná v 2.rade v podiele 1/8 Z. O., 2/ žalovaný v 3.rade O. A. v podiele

1/8, 3/ P. T. F. F., pôvodná žalovaná v 4.rade, ktorá zomrela po začatí konania, jej právnymi nástupcami
v zmysle dedičského rozhodnutia sú E. P., ktorý vstúpil do konania po pôvodnej žalovanej v 4.rade ako
žalovaný v 4.rade, zomrel dňa 13.12.2011 po podaní návrhu, jeho právnymi nástupcami sú Q. É. P., s
ktorousúdkonalakosožalovanouv4.radeaÁ.P.-žalovanýv12.rade. Ďalšímiprávnyminástupcamipo
pôvodnej žalovanej v 4.rade sú L.. G. T., ktorá vstúpila do konania ako žalovaná v 7.rade, F. P. - žalovaný

v 8.rade, D. P. - žalovaný v 9.rade, J. P. F. - žalovaná v 10.rade, X. P. É. - žalovaná v 11.rade. Pôvodný
žalovaný F. K. E. ako žalovaný v 5.rade zomrel 31.1.1999, po pribraní právnych nástupcov po pôvodnej
žalovanej v 4.rade súd konal s K. E. F., pôvodne označeným ako žalovaným v 5.rade ako so žalovaným
v 13.rade. F. K. E. bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti ku dňu 16.12.1987 v podiele 2/8 a žalovaná
v 6.rade D. E. F. É. v podiele 2/8. V roku 1986 sa do predmetnej nehnuteľnosti nasťahoval žalobca, spolu

so svojou manželkou M. B. s tým, že manželka žalobcu M. B. mienila predmetnú nehnuteľnosť kúpiť
od všetkých vlastníkov z výlučných prostriedkov nadobudnutých predajom nehnuteľnosti nadobudnutej
dedičstvom patriacich do jej výlučného vlastníctva. Na základe zmluvy zo dňa 30.7.1986 uzatvorenej
so žalovanou v 6.rade D. E. F.J. É., v zastúpení všetkých dedičov do usporiadania všetkých formalítsúvisiacich s prevodom domu umožnila žalobcovi a jeho manželke bývať v dome. Dohodu podpísal
aj pôvodný žalovaný v 5.rade, t.j. súčasný žalovaný v 13.rade F. K. E.. Dňa 22.7.1987 podpísali
kúpnu zmluvu zo dňa 20.2.1987 pôvodná žalovaná v 4.rade P. T., žalovaný v 13.rade a žalovaná v

6.rade ako predávajúci, pričom v záhlaví kúpnej zmluvy bol uvedený ako predávajúci aj žalovaný v
3.rade a žalovaná v 2.rade, títo zmluvu nepodpísali, ďalší subjekt zmluvy bola uvedená M. B., ktorej
definícia subjektu zmluvy nebola v kúpnej zmluve uvedená. Zo znenia zmluvy vyplýva, že predávajúci
predávajú nehnuteľnosť kupujúcej, ktorá nadobúda nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva, pričom na
zmluve sa nenachádza podpis M. B.. M. B. zomrela 14.4.1991. V zmysle dedičského rozhodnutia ako

dedičia v 1. dedičskej skupine prichádzali do úvahy žalobca ako manžel a synovia V. B., F. B. a J. B..
Žalobca býval v predmetnej nehnuteľnosti cca do roku 2006 v domnení, že predmetnú nehnuteľnosť
nadobudol vydržaním, keďže ju od roku 1991 t.j. od smrti svojej manželky, nerušene v dobrej viere
užíval, udržiaval a rekonštruoval. Žalovaní v 2,3,5 a 6.rade - pôvodní účastníci zmluvy zo dňa 22.7.1987
uviedli, že mali záujem previesť predmetnú nehnuteľnosť do vlastníctva manželky žalobcu. V priebehu
dedičského konania, na základe ktorého žalovaní v 2,3,5,6,13 a pôvodná žalovaná v 4.rade nadobudli

spoluvlastnícke podiely k predmetnej nehnuteľnosti, došlo ku konfliktu podielových spoluvlastníkov a to
dedičov rodiny F. a dedičov rodiny O. ohľadom veľkosti spoluvlastníckych podielov, v dôsledku čoho
nedošlo k podpisu kúpnej zmluvy zo dňa 22.7.1987 Z. O. a Ing. O. A. za predávajúcich. Vzhľadom k
tomu, že žalovaní v 2,3,5 a 6.rade uviedli, že mienili uzavrieť kúpnu zmluvu iba za súhlasu všetkých
podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti, nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Túto skutočnosť potvrdili

aj žalovaní, ktorí predmetnú zmluvu už podpísali a sám žalobca.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že ani kúpna cena stanovená v kúpnej zmluve
77.248,- Kčs nebola zaplatená žiadnemu z podielových spoluvlastníkov. Aj keď z dohody zo dňa
30.7.1986 vyplýva, že kupujúci zložili časť kúpnej ceny vo výške 20.000,- Kčs na cudzozemský účet, z

výpovede žalovanej v 6.rade vyplýva, že žalobca jej síce poskytol finančné prostriedky titulom kúpnej
ceny, tieto však banka neprijala, keďže zmluva bola napísaná v slovenskom jazyku a nebola podpísaná
všetkými účastníkmi. Preto mal súd za to, že nebola zaplatená kúpna cena. Žalovaný v 2. a 3.rade ako
podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti žalobcu nepoznali, nemali vedomosť o tom, že užíva predmetnú
nehnuteľnosť na základe zmluvy uzavretej so žalovanými v 5,6 a 13.rade. Svoj spoluvlastnícky

podiel na predmetnej nehnuteľnosti previedli v roku 2005 na žalobcu, všetci spoluvlastníci predmetnej
nehnuteľnosti.Žalovanýchv2.a3.radeažvroku2005,potomakopreviedlisvojespoluvlastníckepodiely
k nehnuteľnosti na žalovaného v 1.rade, oslovil žalobca, ktorý ich požiadal o prevod spoluvlastníckych
podielovkpredmetnejnehnuteľnosti,načomuoznámili,žeužniesúvlastnícispoluvlastníckychpodielov
k predmetnej nehnuteľnosti, keďže už ich previedli na žalovaného v 1.rade.

Vlastníctvo je v našom právnom poriadku chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Tento obsah
vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je
vlastník v medziach zákona oprávnený vec držať (ius possidendi), užívať (ius utendi), požívať jej plody a
úžitky (ius fruendi) a má právo s vecou nakladať (ius disponendi). Právo vec držať, nazývané tiež právom

držby, znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré
je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných vlastníckych oprávnení.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom
určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho

orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň
tieto zákonné predpoklady : a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu,
b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas
zákonom ustanovenej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť,
že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie

toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať
len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj
z objektívneho hľadiska, t.j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti,
že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne

opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide
o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.
Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútornépresvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje
za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj
okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa

nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla
treba,abyvydržiteľpreukazovalplatnýprávnydôvodnadobudnutiavlastníctva,ktorýmôžebyťzákladom
pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto
nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci,

dostatočne opodstatňuje.

Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom k všetkým okolnostiam veci, sa musí
vzťahovať i k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Takýmto titulom
(právnym dôvodom) sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka,
napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a pod.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že aj keď žalobca užíval predmetnú nehnuteľnosť
od roku 1986 do roku 2006, jeho držba nebola dobromyseľná. Žalobca sám potvrdil, že jeho manželka
mala záujem uzavrieť kúpnu zmluvu, uviedol, že predávajúci mali záujem uzavrieť kúpnu zmluvu iba za
súhlasuvšetkýchspoluvlastníkov.Sámžalobcapotvrdil,žesijevedomý,žebolpotrebnýsúhlasvšetkých

spoluvlastníkovkprevodunehnuteľnosti,vedel,žesúhlasvšetkýchspoluvlastníkovneboldanýzdôvodu
rozporov spoluvlastníkov ohľadom spoluvlastníckych podielov. Sám si bol vedomý, že k uzavretiu platnej
kúpnejzmluvynedošlo,keďženeboldanýsúhlasvšetkýchspoluvlastníkov,kúpnuzmluvu,ktorúvkonaní
predložil, nepodpísala jeho manželka a nebola zaplatená ani dojednaná kúpna cena. Žalobca si bol
vedomý, že nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, preto sám v roku 2005 oslovil jednotlivých

spoluvlastníkov za účelom kúpy jednotlivých spoluvlastníckych podielov, pričom sám ponúkol kúpnu
cenu za predmetnú nehnuteľnosť. V súdnom konaní vedenom proti nemu na návrh Východoslovenskej
vodárenskej spoločnosti uviedol, že nie je a nikdy nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaní
v 2. a 3.rade vôbec nemali vedomosť o jednaniach v roku 1986 za účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy so
žalobcom a žalovaní v 5. a 6.rade potvrdili, že potom ako došlo k rozporom týkajúcim sa nadobudnutia

jednotlivých spoluvlastníckych podielov, si boli vedomí, že nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy, preto
umožnili žalobcovi a jeho manželke užívať predmetnú nehnuteľnosť iba ako nájomcom.

S poukazom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že žalobca nebol v držbe predmetnej
nehnuteľnosti dobromyseľný, keďže sám si bol vedomý, že sa nemôže dôvodne považovať za vlastníka

predmetnej nehnuteľnosti a nesvedčil mu žiaden nadobúdací titul.

Žalobca tvrdil, že jeho vydržacia lehota začala plynúť smrťou manželky ako právneho nástupcu súd
skúmal dobromyseľnosť jeho manželky M. B. pri vstupe do držby predmetnej nehnuteľnosti. Držba M.
B. nebola dobromyseľná, keďže k uzavretiu kúpnej zmluvy a zaplateniu kúpnej ceny nedošlo, pričom

M. B. kúpnu zmluvu nepodpísala z dôvodu rozporu medzi spoluvlastníkmi, preto nemohol ani žalobca
titulom právneho nástupníctva vstúpiť do oprávnenej držby predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ by žalobca
odvodzoval svoju dobromyseľnú držbu od roku 1986, z vykonaného dokazovania s poukazom na vyššie
uvedené bolo jednoznačne preukázané, že v roku 1986 si bol vedomý, že predmetnú nehnuteľnosť
mieni kúpiť jeho manželka a nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť z výlučných finančných prostriedkov,

k čomu však nedošlo.

S poukazom na vyššie uvedené súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Z osvedčenia o dedičstve mal súd za preukázané, že pôvodný žalovaný v 5.rade, teraz žalovaný v

13.rade K. E. F., nar. X.X.XXXX zomrel dňa 31.1.1999, t.j. pred podaním návrhu.

Podľa ust. § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci.

Podľa ust. § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.Podľa ust. § 7 ods. 1,2 OZ spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou
táto spôsobilosť zanikne.

Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok konania, ktorý nemožno odstrániť súd konanie
zastaví.

Žalovaný v 13.rade zomrel pred začatím konania, preto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
Keďže nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je nedostatkom konania, ktorý nemožno

odstrániť, súd v súlade s cit. zák. ust. konanie voči žalovanému v 13.rade zastavil.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania súd
rozhodne s poukazom na zložitosť vecí, väčší počet účastníkov po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. ( § 251 O.s.p. )