Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206446
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116206446.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobkyne: E. U., F.. X.X.XXXX, T. A. XXX, XXX
XX P., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku 089 01, Sov. hrdinov
163/66, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35
807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia 322,- Eur a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 10C/103/2016-48 zo dňa 18.5.2017,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie 322 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 322 eur od 5.10.2016 do
zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že zmluvná podmienka v zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uvedená v bode 2. - administratívny poplatok
vovýške184,97eurzaadministratívnenákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvyospotrebiteľskom
úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná. O nároku na náhradu trov

konania rozhodol tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa XX.X.XXXX zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, ktorou žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi bezúčelový
spotrebiteľský úver vo výške 350 Eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 39,15 % ročne, čo činí 137,03
Eur a s administratívnym poplatkom vo výške 184,97 Eur - administratívne náklady na vypracovanie a

uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Celkové
náklady spotrebiteľa tak boli vyčíslené na 322 Eur. V zmluve je uvedené RPMN 92 % a jeho priemerná
hodnota 44,49 %. V zmluve nie je ani zmienka o uzavretí dohody o splátkach. Tá je uzavretá na
osobitnej listine podpísanej účastníkmi v ten istý deň ako úverová zmluva, t. j. 19.2.2014. Uvedenou
dohodou bola zmenená úverová zmluva tak, že žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 672
Eur v 12 mesačných splátkach po 56 Eur, počnúc dňom 25.3.2014. V tejto dohode je RPMN uvedené
vo výške 281,64 %. Žalobkyňa platila v splátkach, pričom celkovo zaplatila žalovanému 672 Eur.

Úverovú zmluvu súd posúdil podľa zákona č. 129/2010 Z. z.. Zdôraznil, že údaj o RPMN je jeden z
najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za
úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca
v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu stanovil prísneobligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré v zákona č. 129/2010 Z. z. sprísnil aj tým,
že pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len
uvedenie jeho výšky. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve spomínaný údaj chýba, keďže

nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN a preto je potrebné považovať úver za
bezúročný a bez poplatkov. Už aj z toho dôvodu bolo opodstatnené žalobe o vydanie bezdôvodného
obohatenia vyhovieť. Žalobca totiž mal žalovanému zaplatiť len sumu 350 Eur, a keďže mu zaplatil až
672 Eur, bolo dôvodné zaviazať žalovaného k zaplateniu sumy 322 Eur predstavujúcej jeho bezdôvodné
obohatenie v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. V

ďalšom súd skúmal sporný administratívny poplatok nie však z pohľadu primeranosti jeho výšky, ale
skúmal jeho charakter v intenciách posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, teda či spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo zmluvy
ani z VOP pritom nevyplýva, za čo vlastne sa tento poplatok platí, preto absentuje požiadavka jeho
určitosti. Spotrebiteľ tak platí za niečo, čo po materiálnej stránke mu nie je dodané. Pri spotrebiteľských
úveroch je pritom nevyhnutné, aby dohodnutými poplatkami sa platilo za skutočné plnenie spotrebiteľovi

a v jeho záujme. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp.
zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010, ktorého závery si osvojil aj Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku
podsp.zn.18Co109/2011.Súdujezjehočinnostiznáme,ževúverovýchzmluváchžalovanéhosavýška
administratívneho poplatku odvíja od výšky úveru. Poplatok, ktorý má pokryť náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere však nemôže byť ovplyvnený výškou úveru a to vedie k záveru o tom,

že žalovaný týmto pomerne sofistikovaným spôsobom sa snažil opticky vyvolať dojem nižšej úrokovej
sadzby, aj keď v skutočnosti administratívny poplatok odvíjajúci sa od výšky úveru vo svojej podstate
predstavuje úrok. Poplatok 184,97 Eur predstavuje takmer 53 % z úveru. Spotrebiteľ by teda mal
platiť administratívny poplatok za dodané skutočné plnenie, preto musí byť predmet administratívneho
poplatku určitý a musí byť v primeranej výške. Ak tieto atribúty nie sú splnené, spôsobuje to značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nejedná sa totiž o prípad vylúčenia súdnej kontroly v zmysle § 53 ods.
1 vety druhej, keďže administratívny poplatok nepredstavuje hlavný predmet plnenia úverovej zmluvy
(hlavný predmet je poskytnutie úveru za úrok ako to vyplýva z § 497 Obchodného zákonníka), navyše
nebol individuálne dojednaný (jeho výšku stanovil žalovaný bez možnosti ovplyvnenia žalobcom). Preto

súd vyhlásil uvedenú zmluvnú podmienku za neprijateľnú. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa
255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto neúspešnému žalovanému súd uložil
povinnosť nahradiť úspešnej žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

3. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že žalobkyňa bola

pri podpise zmluvy upovedomená o rozdielnej, nie však nesprávne uvedenej RPMN. Zákon č. 129/2010
Z. z. jasne hovorí o bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade RPMN,
ktorá je uvedená nesprávne alebo absentuje. Nakoľko nebol naplnený ani jeden z uvedených prvkov,
nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 672,- Eur s termínom splatnosti dňa 25.2.2015. Následne

v ten istý deň požiadal o možnosť využitia splátkového kalendára - dohody o plnení v splátkach.
Dlžník bol dňa XX.X.XXXX s touto Dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal
vedomosťajoexistenciináležitosti,ktorévnejnásledneboliuvedené.Dlžníksazaviazaluhradiťcelkovú
čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 56,- Eur, vždy k 25. kalendárnemu dňu v
mesiaci, počnúc dňom XX.X.XXXX. Každá vyššie uvedená splátka bola prednostne započítavaná na

istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný ústne. Zákon si vyžaduje
obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov. Nikde nie je zvlášť ustanovené prerozdelenie splátky.
Navyše veriteľ ako jeden z mála používa takýto spôsob započítavania, a to v prospech dlžníka. Postup,
ktorý veriteľ zvolil nie je nezákonný a zákon veriteľa nijako neobmedzuje pri voľbe jeho postupov pri
poskytovaní úverov, pokiaľ dodržiava informačnú povinnosť a kroky v súlade so zákonom, čo v tomto

prípade bolo jasne preukázané. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú
prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.6.2014, odplata za poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31.5.2014. Znamená to, že pokiaľ bola
spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.5.2014, obmedzenie
výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,

v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov alehotu splatnosti. Ak žalobkyňa namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov,
znáša v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy
išlo o odplatu, ktorá výrazne podstatne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými

subjektami poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov tak ako žalovaný. Čo sa týka poplatku za
poskytnutie úveru, ten nie je neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým
subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne a vyššie oproti bankám.
Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere žalobkyni
vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietala, zmluvu o úvere uzatvorila a peňažné prostriedky

od žalovaného prostredníctvom obchodného zástupcu prevzala. Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí
žalobkyne či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Poplatok je v zmluve o úvere
dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru a teda
žalobkyňa musela vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a mala okamžite pri podpisovaní zmluvy o
úvere vedomosť o tom, aká je cena úveru. Na str. 20 dôvodovej správy zákona o spotrebiteľských
úveroch, kde je uvedený modelový príklad výpočtu sankcií v spotrebiteľskej zmluve sa jasne počíta s

existenciou 1%-ého poplatku za spracovanie zmluvy. Zdá sa teda, že dôvodová správa takýto poplatok
pripúšťa, pričom v tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na použitie slovného spojenia v texte zákona
akýchkoľvekpoplatkov.Dôvodovásprávavšakideešteďalej,keďúrokapoplatokzaspracovaniezmluvy
označuje za odplatu za poskytnutie úveru. Môže teda ísť o cenu plnenia, ktorá nemôže byť neprijateľnou
podmienkou v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalovaný razantne odmieta, že by z jeho strany došlo

k bezdôvodnému obohateniu. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.

4. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie podané žalovaným v zmysle ustanovení § 378 a nasl. CSP bez
toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie
vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho
viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní

napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol
oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli
v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP).

6. Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom
stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
súdov SR (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3 CSP).

7. Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP)

dospelodvolacísúdkzáveru,žeuplatnenéodvolaciedôvodyniesúspôsobiléprivodiťzmenučizrušenie
napadnutého rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

8. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere pod č.

XXXXXXXXX z XX.X.XXXX je vzťahom spotrebiteľským v zmysle príslušných zákonných ustanovení (§
52 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), pretože
nepochybne ide o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko ide o dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru.

9. Je potrebné konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, nakoľko z obsahu
spisu vyplýva, že v predmetnej zmluve nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov (písm. k/), čo spôsobuje, že v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., účinného v
čase uzavretia predmetnej zmluvy medzi účastníkmi, je potrebné takýto úver považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

10. Tak explicitne presné ustanovenie, akým je § 9 ods. 1 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., cez prizmu
eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanoveníjasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených pod písm. k)
§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu,
ktorý bol v čase vydania napadnutého rozsudku, a aj stále je platný a účinný.

11. Nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie teda správne posudzoval
podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa
ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

12. Je nesporné, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., zneužíva svoje právo ako veriteľ, viackrát v
priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych inštancií porušenia práv spotrebiteľov, vrátane
upozornenia Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej republike na riešenie ochrany spotrebiteľov
práve v otázke zneužívania veriteľských práv touto spoločnosťou. Úmysly spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. obohacovať sa na úkor spotrebiteľov, sú zrejmé, lebo táto spoločnosť má vedomosť z judikovaných

rozhodnutí o svojom zneužití práva, či využívaní neprijateľných zmluvných podmienok.

13. Dôsledkom prijatia plnenia bez právneho dôvodu je vznik povinnosti žalovaného vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňa z titulu poskytnutého úveru mala žalovanému vrátiť len istinu 350,- Eur. Celkovo však

žalobkyňa zaplatila čiastku 672,- Eur a preto rozdiel medzi touto sumou a istinou úveru vo výške 322,-
Eur, predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré musí žalobkyni vydať.

14. Pokiaľ ide o samotný administratívny poplatok, tento poplatok je neúmerne vysoký, a to vo vzťahu
k nákladom na vypracovanie, uzavretie zmluvy o úvere, a na tzv. všetku administratívnu činnosť. Ide

o vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje o aké činnosti ide, pričom výška poplatku predstavuje
53 % poskytnutej sumy. V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že v porovnaní s praktikami bánk, ktoré
požadujú 1 - 2 %-tá za spracovanie úveru, je takýto poplatok neúmerne vysoký a v tomto slova zmysle
aj taký, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Z týchto dôvodov (neúmerne vysoké a nešpecifikované
administratívne náklady na spracovanie úveru), je predmetný poplatok v celosti neakceptovateľný.

15. Z vyššie uvedených dôvodov je potrebné súhlasiť aj s určením neprijateľnosti zmluvnej podmienky
vo vzťahu k tomuto poplatku z úveru, pretože skutočne ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi tohto konania ako dodávateľom a
spotrebiteľom.

16. Skutočne je potrebné konštatovať, že takto zadefinovaný poplatok je neúmerne vysoký, pričom tento
poplatok nie je ani náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčité náklady na vypracovanie a
uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Naviac je potrebné konštatovať, že
nejde o cenu plnenia, pretože túto by mal odrážať úrok z úveru. Podstatou tohto poplatku je pridanie

bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané a so
zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o poplatok neúmerne vysoký.

17. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že ide vlastne o situáciu typickú, ako je judikovaná v
rozsudku Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 sp. zn. AZ 17 U 192/2010, v ktorom

tento súd konštatoval, že ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľa, pričom je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné
spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné
protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa.

18. To znamená, že tento súd aj dojednanie poplatku súvisiaceho s poskytovaním úveru, považuje
za neprijateľnú zmluvnú podmienku a konštatuje, že za tento poplatok sa neposkytuje spotrebiteľovi
skutočné protiplnenie, čo je preukázané aj v predmetnej veci a to práve so zreteľom na jeho neurčitosť
a nešpecifikovanosť.

19. Vo vzťahu k rozhodnutiu prvoinštančného súdu o priznaní náhrady trov konania žalobkyni v rozsahu
100 %, vo vzťahu k tomuto neboli zo strany odvolateľa podané námietky nad rámec odvolacích dôvodov
týkajúcich sa veci samej, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod výrokrozsudku, ktorým prvoinštančný súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
bližšie preskúmavať.

20. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú
spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje
ako vecne správny.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, preto právo na náhradu trov konania
patrí žalobkyni. Táto si však trovy odvolacieho konania neuplatnila a ani žiadne preukázateľné trovy jej
v odvolacom konaní nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol, že sporovým stranám nepriznáva nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

23. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).