Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. september 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/338/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815208820
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8815208820.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: Secapital

S.á.r.l. so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo, reg. č. B
108306 zastúpeného: JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář
s.r.o. organizačná zložka IČO: 47 255 773, Ul. Svornosti 43, Bratislava proti žalovanému: Z. O., H..
XX.XX.XXXX, R. C. K. XXX, XXX XX K., o zaplatenie 1.648,01 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.648,01 eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 31.12.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.6.2013 uzatvorili žalobca a žalovaný právny dokument s názvom
„Dohoda o urovnaní“. Predmetom urovnania bol dlh žalovaného, ktorý vznikol na základe zmluvy o
úvere Č..XXXXXXX (ďalej len „Zmluva“). Uvedenú Zmluvu uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom
žalobcu, spoločnosťou Consumer Finance Holding,a.s., dňa 20.9.2009. Na základe uvedenej Zmluvy
poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 1605,42 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Žalobca sa stal vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok, a to dňa 7.3.2013. Medzi žalobcom a žalovaným bola výška postúpenej pohľadávky vo
výške 1846,89 eur sporná a tak sa dohodli, že záväzok vo výške 1846,89 eur sa nahrádza záväzkom
vo výške 1773,01 eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť čiastku 1773,01 eur spolu so zmluvným úrokom
vo výške 7 % p. a. Celkovo sa tak žalovaný zaviazal uhradiť 2277,88 eur, a to formou 91,- mesačných
splátok. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nehradil dlh tak ako sa zaviazal, t. j. v dohodnutých termínoch
a výške splátok, celý dlh sa stal v súlade s bodom 5 v dôsledku omeškania so splátkou splatnou
dňa 30.12.2013 splatným v uvedený deň. Žalovaný uhradil čiastku 25,- eur. Celková dlžná čiastka

predstavuje 1648,01 eur.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením príloh žaloby, a to Dohodou o urovnaní zo dňa 28.6.2013,
výpisom z obchodného registra žalobcu, oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 26.3.2013,
zosplatnením dlhu zo dňa 11.8.2015 spolu s poštovým podacím hárkom, zmluvou o poskytnutí pôžičky

zo dňa 20.9.2009, písomnými podaniami žalobcu zo dňa 3.6.2016 a dňa 10.6.2016, doplnením žaloby
zo dňa 5.1.2017, doplnením žaloby zo dňa 31.7.2017 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil
tento skutkový stav:4. Z dohody o urovnaní uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.6.2013 v časti A Úvodné
ustanovenia vyplýva, že právny predchodca veriteľa spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako
právny predchodca veriteľa a dlžník dňa 20.9.2009 uzavreli zmluvu č. XXXXXXX, na základe ktorej

poskytol právny predchodca veriteľa dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 2233,26 eur a dlžník sa
zaviazalposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťdohodnutýúrok.Dňa7.3.2013došlonazáklade
zmluvy o postúpení pohľadávky k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy č. XXXXXXX. Podľa časti B dohody
Konštatovanie sporných skutočnosti dlžník záväzky vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas neplnil a
preto má dlžník voči veriteľovi ku dňu uzavretia dohody záväzok v celkovej výške 1846,89 eur vrátane

príslušenstva, s ktorého zaplatením je dlžník v omeškaní. Dlh pozostáva z istiny vo výške 1568,90 eur,
úroku a úroku z omeškania vo výške 266,11 eur a zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných nákladov
vo výške 11,90 eur. Medzi veriteľom a dlžníkom je výška záväzku dlžníka z titulu zmluvy sporná. Z
tohto dôvodu uzatvárajú účastníci dohodu o urovnaní na základe ktorej urovnávajú vzájomné práva a
záväzky vyplývajúce zo zmluvy a to spôsobom uvedeným v časti C tejto dohody. Podľa časti C dohody
veriteľ a dlžník sa dohodli na urovnaní záväzkov dlžníka voči veriteľovi tak, že doterajší záväzok dlžníka

vrátane jeho príslušenstva zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom dlžníka uhradiť veriteľovi dlžnú
čiastku vo výške 1773,01 eur spolu s úrokovou sadzbou 6 % p. a. z dlžnej čiastky úveru. Celková
čiastka je tak 2277,88 eur (je tvorená súčtom úveru a jeho príslušenstva a celkových nákladov. Celkové
náklady tvorí úrok vo výške 7 % p. a. z dlžnej čiastky úveru. Ročná percentuálna miera nákladov
predstavuje 7,23%). Táto čiastka bude dlžníkom uhradená prostredníctvom pravidelných mesačných

splátok vo výške rozvrhnutých v dohode. Dlžník je oprávnený uhradiť svoj dlh úplne alebo čiastočne
pred lehotou splatnosti. V takom prípade má veriteľ právo na náhradu nákladov, ktoré mu vzniknú v
súvislosti so splatením dlhu pred lehotou splatnosti, za podmienok stanovených zákonom. Dlžník týmto
svoj záväzok (dlh) podľa ods. 1 uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť spôsobom
uvedeným v ods. 1 a 4 tejto časti C. V prípade omeškania dlžníka so zaplatením akejkoľvek platby sa

dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za každý i len začatý
deň omeškania so zaplatením platby. Tým nie je dotknutá povinnosť dlžníka hradiť úrok z omeškania
vo výške stanovenej Obč. zákonníkom. Dňom úhrady sa rozumie deň, keď sú peňažné prostriedky
pripísané na účet veriteľa s variabilným symbolom presne špecifikovaným v dohode. Pokiaľ sa dlžník
ocitne v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky, stáva sa celý záväzok s príslušenstvom bez ďalšieho

okamžite splatný. Dlžník je v takomto prípade povinný zaplatiť celú dlžnú čiastku veriteľovi do 3 dní
odo dňa splatnosti príslušnej platby, s ktorou úhradou je dlžník v omeškaní, a ktorá viedla k splatnosti
celého záväzku. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou ktorejkoľvek
platby alebo v prípade porušenia inej povinnosti dlžníka má veriteľ voči dlžníkovi právo na zaplatenie
všetkých nákladov, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti so súdnym alebo mimosúdnym vymáhaním,

poplatku 12,- eur za odoslanie akejkoľvek upomienky, poplatku 40,- eur za odoslanie predžalobnej
upomienky. Podľa časti D dohody Záverečné ustanovenia dohoda je vyhotovená v dvoch rovnopisoch
z ktorých každý má silu originálu a každý z účastníkov dostane po jednom rovnopise. V prípade, že sa
niektoré ustanovenia dohody ukážu neplatnými alebo niektoré ustanovenia chýbajú, zostávajú ostatné
ustanovenia tejto dohody touto skutočnosťou nedotknuté. Na miesto dotknutého ustanovenia nastupuje

ustanovenie príslušného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré je svojou povahou a účelom
najbližšie k zamýšľanému účelu dohody. V prípade, že by sa prípadná neplatnosť týkala časti tejto
dohody, na základe ktorej sa urovnávajú všetky vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy,
je dlžník v takomto prípade povinný plniť svoj záväzok uvedený v časti B bode 1 tejto dohody, a to
v termínoch a lehotách pôvodných tak, ako by táto dohoda nebola uzatvorená. Účastníci prehlasujú,

že si túto dohodu prečítali, že bola uzatvorená po vzájomnej dohode podľa ich pravej a slobodnej
vôle, vážne a zrozumiteľne a nebola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Na
dôkaz tohto pripojujú svoje podpisy. Dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu tejto dohody
oboma zmluvnými stranami. Akékoľvek zmeny tejto dohody je možné urobiť len na základe písomných
číslovaných dodatkov, ktorú budú podpísané oboma zmluvnými stranami.

5. Listom zo dňa 26.3.2013 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 7.3.2013 postúpil svoju pohľadávku, ktorá vyplýva zo zmluvy Č.. XXXXXXX zo dňa
20.9.2009 uzatvorenej medzi žalovaným a ním.

6. Listom zo dňa 11.8.2015 žalobca žalovanému oznámil, že jeho dlh bol zosplatnený a zároveň ho
vyzval na úhradu dlžnej sumy 1648,01 eur najneskôr do 22.8.2015.7. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad podaním zo dňa 10.6.2016 vyplýva, že už k 20.2.2010
právny predchodca žalobcu evidoval splatnosť celého dlhu žalovaného v sume 1509,95 eur.

8. V podaní zo dňa 31.7.2017 žalobca uviedol, že pôvodný záväzok 1846,91 eur bol sporný a podpisom
Dohody o urovnaní z 28.6.2013 bol nahradený záväzkom vo výške 1773,01 eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal uhradiť formou 91 mesačných splátok. Konečná splatnosť pôvodnej pôžičky nastala dňa
20.11.2012.

9. Medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným ako klientom došlo dňa 20.9.2009
k uzavretiu zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá
pôžička vo výške 1605,42 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 58,77 eur
v počte 38.

10. Ako vyplýva z § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení

účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

11. V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;3) v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

12. Ako vyplýva z § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

13. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

14. V zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
t) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
u) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje

náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

15. Ako vyplýva z § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

16. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

17. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

18. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úrok ( § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka ).

19. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana ( veriteľ ) druhej strane ( dlžníkovi ) veci určené podľa
druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom
pôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

20. Z § 39 Občianskeho zákonníka vyplýva, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.25. Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

26. Z § 101 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

27. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

28. Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

29. Z § 101 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

30. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

31. Podľa § 585 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva
medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva,
sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou
formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne; to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného

záväzku.

32.Predmetnýprávnyvzťahvzhľadomnacharakterpôvodnejuzavretejúverovejzmluvysúdposudzoval
ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú
uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných

podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

33. Podľa ust. § 191 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“)
dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

34. Na základe vyššie uvedeného a výsledkov vykonaného dokazovania po zhodnotení všetkých
vykonaných dôkazov, tak ako je to vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
Medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným ako klientom došlo dňa 20.9.2009 k
uzavretiu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá suma 1605,42 eur, ktorú sa

žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 58,77 eur v počte 38.

35. Žalobca svoj nárok odvádza od dohody o urovnaní, ktorú strany sporu podpísali dňa 28.6.2013. V
dohode je uvedený celkový peňažný záväzok zo zmluvy o úvere vo výške 2208,13 eur a je konštatované,
že výška záväzku dlžníka voči veriteľovi je sporná, preto došlo k uzatvoreniu dohody o urovnaní.

36. Tak, ako je vyššie uvedené, predmetný právny vzťah vzhľadom na charakter pôvodnej úverovej
zmluvy ako aj Dohody o urovnaní súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako
spotrebiteľ, pričom obsah formulára bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek

zmenu.

37. Keďže právny vzťah medzi stranami sporu je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na
tento vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto
ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú

zmluvu a teda aj na Dohodu o urovnaní so žalovaným. Dohodu o urovnaní je potrebné považovať za
dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej žalobca
odvodzuje svoj právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný včl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, teda nevyhnutne musí dopadať aj na predmetnú dohodu.

38. Aj Dohoda o urovnaní musí zodpovedať všetkým všeobecným náležitostiam platného právneho
úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná a musí mať všetky zákonné náležitosti pre ten ktorý právny
úkon. Najmä jej v nej potrebné riadne a zrozumiteľne špecifikovať spornú výšku pohľadávky.

39. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa

očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

40. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

41. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v

neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného
súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

42. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

43. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades

a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol

použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.44. Z textu dohody by sa mohlo zdať, že nový záväzok žalovaného voči žalobcovi nahradzujúci
dovtedajší záväzok predstavuje nižšiu sumu. Pôvodný záväzok dlžníka vrátane všetkého príslušenstva

mal činiť sumu 1846,89 eur. Nová výška záväzku vzniknutá z dohody o urovnaní predstavovala sumu
2277,88 eur. V dohode je naviac pri výške nového záväzku uvedené neurčito až zmätočne to, čo má
tento záväzok zahŕňať popri istine. Podľa dohody to malo byť príslušenstvo a celkové náklady, pričom
celkové náklady mali tvoriť úrok vyjadrený úrokovou sadzbou 7% p. a. z dlžnej čiastky. Ak celkové
náklady mali zahŕňať daný úrok, nie je zrejmé, čo konkrétne potom mal zahŕňať pojem príslušenstvo

a ani to, čo konkrétne zahŕňa suma nad rámec istiny 1773,01 eur a celkovou čiastkou 2277,88 eur, t.j.
čo z danej sumy malo spadať pod zmluvný pojem „príslušenstvo“ a čo pod zmluvný pojem „celkové
náklady“ zahŕňajúce výslovne úrok vo výške 7 % ročne z dlžnej čiastky. Z dohody nie je možné zistiť,
akým výpočtom dospel žalobca k výške RPMN 7,23 %, t.j. z akých predpokladov sa vychádzalo pri jej
výpočte.

45. Ako vyššie uvedené sumy boli určené, vyčíslené, vypočítané nie je zrejmé. Nie je zrejmé z akej sumy,
od kedy a z akej výšky, pri akej úrokovej sadzbe, na základe akých ustanovení zmluvy boli vypočítané
úroky a úroky z omeškania. Nebolo uvedené čo tvorí celkové náklady veriteľa.

46. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že daná dohoda trpí vadami vôle a

jej prejavu a súčasne je dohoda neurčitým a nezrozumiteľným právnym úkonom, ktorého nedostatky
majú za následok absolútnu neplatnosť takéhoto úkonu. Vôľou žalovaného - spotrebiteľa, napriek
prehláseniam obsiahnutým v dohode, nebolo nahradiť jeho dovtedajší nižší záväzok novým záväzkom
vo vyššej sume. Podpisom takejto dohody žalovaný, vychádzajúc z toho, čo mu prezentovala osoba
predkladajúc formulárovú dohodu na podpis, chcel dohodnúť iba zaplatenie dlhu v splátkach, aby

nemusel dlh uhradiť jednorazovo, pričom takúto dohodu považoval za výhodnú.

47. Nebolo preukázané, že by pred podpisom dohody mal žalovaný možnosť akýmkoľvek spôsobom
namietať v zmluve uvádzanú výšku pôvodného záväzku.

48. Spotrebiteľovi ide najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna situácia zrejme
nedovoľovala uhradiť dlh naraz. Vzhľadom na takto predformulovaný obsah návrhu dohody možno mať
vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaného uzavrieť dohodu o urovnaní a
nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.

49. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o praktiku, ktorá sa navonok javí ako výhodná, keďže výška sumy
určenej je nižšia, no len naoko, pretože pôvodná výška spornej pohľadávky bola zrejme nadhodnotená.

50. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

51. V tejto súvislosti súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom

výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten
výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

52. Podpísaním vyššie uvedenej dohody žalovaný ako spotrebiteľ jednoznačne zhoršil svoje zmluvné
postavenie, nakoľko sa zaviazal k úhrade súm, ktoré nie je možné jednoznačne identifikovať s nárokmi

z pôvodného právneho vzťahu medzi účastníkmi a naviac sa zaviazal k ďalším sankciám, akou je
zmluvná pokuta 0,1% denne z dlžne čiastky (Časť C bod 3. Dohody o urovnaní). Uvedenej zmluvnej
pokute korešponduje zmluvná pokuta vo výške 28,00 % ročne, čo je jednoznačne neprijateľná sankcia
pre spotrebiteľa v čase, keď sadzba zákonných úrokov z omeškania sa pohybuje okolo 5,00 % ročne.
Zároveň v časti C bod 6. Sa žalovaná zaviazal na úhradu ďalších poplatkov za upomienky v sume 12

eur a 40 eur.

53. Dohoda o urovnaní, jej uzavretie bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom môže bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jehoprávneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie až
zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto
dohodu v snahe dosiahnuť splátkový kalendár.

54. Z obsahu dohody vyplýva, že sa žalovaný zaviazal k úhrade zmluvnej pokuty, úrokom a poplatkom,
čo si spotrebiteľ neuvedomil, v snahe dohodnúť sa na úhrade dlhu v splátkach.

55. Súd predmetnú spotrebiteľskú vec a uzavretú dohodu o urovnaní podrobil preskúmaniu aj z pohľadu

súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Takýto postup žalobcu je rovnaný v mnohých iných
veciach, čo súd zistil zo svojej činnosti, vedie sa na súde množstvo konaní , kde je postup žalobcu
rovnaký. Súd má za to, že takýto postup je vlastne obchádzaním zákona a ide tiež o použitie nekalej
obchodnej praktiky. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa uzatvorenia dohody o
urovnaní, výšky peňažného záväzku vyplývajúceho pre žalovanú z tejto dohody, súd považoval konanie
žalobcu za nekalú obchodnú praktiku.

56. V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

57. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona

č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

58. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo

vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

59. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno

rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej
obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm.
u) zákona o ochrane spotrebiteľa).

60.Podstatnýmnarušenímekonomickéhosprávaniaspotrebiteľasarozumievyužitieobchodnejpraktiky

na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

61. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

62. Zásada zakotvená vo vyššie uvedenom ustanovení vnáša do nášho právneho poriadku požiadavku
dôsledne zachovávať dobré mravy. Zdôrazňuje to, že nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť
ochranu.

63. Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium ktoré obmedzuje subjektívne práva. Pojem
dobré mravy nie je definovaný v zákone. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky,
pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré
mravy patrí od prípadu k prípade sudcovi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva , ktoré

je síce v súlade so zákonom, zodpovedná zákonu avšak odporuje dobrým mravom. V praxi sa stávam,
že výkon práva je síce formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnuť iný výsledok, než
dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v rozpores dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany respektíve odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu
potrebného na právneho vzťahu.

64. Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním Dohody o urovnaní so splátkovým
kalendárom zo dňa 28.6.2013, ktorú podpísal žalovaný, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku,
pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí
na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.

65. Dohodu o urovnaní so žalovaným súd považuje za právne neúčinnú, pretože, žalovaný nemal
vedomosť o následkoch urovnania, ktoré je zakomponované do dohody o uzavretí splátkového
kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaného uzavrieť
dohodu o urovnaní a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach o žalobcom. Z uvedeného je
zrejmé, že pri dostatku informácii by žalovaný uvedenú dohodu nepodpísal. Žalobca v rozpore s
požiadavkami odbornej starostlivosti predložil žalovanému na podpis formulár, ktorý žalobca používa

vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov a údaje o dlžníkoch sú následne do formulára dopisované,
pričom ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol
možnosť uhrádzať svoj dlh v splátkach. Uzavretie dohody o urovnaní je cieľ sledovaný žalobcom, nie
však žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý obsah formulára nemôže nijako ovplyvniť. Žalobca naviac sám
vyhľadal žalovaného v mieste jeho trvalého bydliska, pričom táto skutočnosť je nepochybná, lebo ako

miesto uzavretia dohody je uvedená obec trvalého bydliska žalovaného (prípadne bol žalovanému návrh
dohody zaslaný poštou).

66. Zo samotného znenia dohody o urovnaní so splátkovým kalendárom je zrejmé, že sa jedná o
formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanému vo forme povolenia splátok

dlhu, no jeho skrytým cieľom je dosiahnutie predĺženia premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného
nároku a nepodrobenie nárokov plynúcich z pôvodného právneho vzťahu súdnej kontrole. Naviac
dopredu pripravený text v podobe formulára je vytlačený drobným písmom, čo spôsobuje, že bežný
priemerne informovaný spotrebiteľ si tento text dôkladne neprečíta. Aj v prípade, že by uvedený text
prečítal a nemá právnické vzdelanie, ťažko možno predpokladať, že by si mohol byť vedomý právnych

dôsledkov uzavretia dohody o urovnaní. Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil
by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň dohodu o
urovnaní a zároveň obsahuje ďalšie sankcie za porušenie splácania dlhu (bod 3 Časti C dohody). Takto
vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve
to je jeho účelom.

67. Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica
Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný
spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej
Smernice (čl. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej

kvality života ľudí.

68. V danom prípade uzavretím dohody o urovnaní sa žalobca snažil vyhnúť posudzovaniu
jednotlivých nárokov z pôvodnej zmluvy o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a aplikácii zákona
o spotrebiteľských úveroch ako aj náležitosti uzavretej úverovej zmluvy. Takýto postup žalobcu, ktorý

je výslovne špekulatívny v snahe obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, preto
nemôže požívať právnu ochranu (§3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) zo strany súdu. Žalobcu sa
chcel vyhnúť posudzovaniu pôvodného zmluvného vzťahu a nárokov z neho plynúcich, a to či má
všetky zákonom požadované náležitosti, prípadne či nedošlo k premlčaniu nároku z predmetnej zmluvy.
Nahradil ju inou zmluvou, ktorá je len zdanlivo výhodnejšia, v skutočnosti ide o zhoršenie postavenia

spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu. Takúto dohodou o urovnaní súd považoval za neplatnú pre rozpor s
dobrými mravmi a zákonom a celý postup žalobcu za jeho obchádzanie.

69. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.70. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku. V danej súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho

súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014, z odôvodnenia ktorého je zrejmé, že „ustanovenie §
52ods.2tretejvetyObčianskehozákonníka,podľaktoréhonavšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.“

71. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že predčasná splatnosť celého dlhu nastala
dňa 20.2.2010, a pri uvedenej splatnosti je dlh premlčaný vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe.
Žalobcovi tak súd nemôže priznať premlčaný nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Naviac žalobca svoj nárok
neodvodzuje od pôvodnej zmluvy a tvrdí, že pôvodný záväzok zo zmluvy zanikol a bol nahradený
Dohodou o urovnaní z 28.6.2013, ktorú súd vyhodnotil ako absolútne neplatnú. S prihliadnutím na
uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol.

72. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

73. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

74. Keďže žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi

v rozsahu 100 %.

75. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté
samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozhodnutia.Vtejtosúvislostisúdpovažujezapotrebné
poukázať aj na článok 17, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Nakoľko žalovanému žiadne trovy konania
nevznikli ani mu zo spisu nevyplývajú, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že
žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.