Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. október 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/231/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216700
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Michálek

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1712216700.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred sudcom JUDr. Tomášom Michálkom v právnej

veci žalobcu: X., Q..J..H.., X. XX, B., D.: XX XXX XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom: Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Q. J. I. F. Q. Q.
J., Q. Q.: Ž. Z. XX, B., D.: XXXXXXXX, o náhradu majetkovej škody vo výške 125,- eur a nemajetkovej
ujmy vo výške 330,- eur takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Písomnou žalobou zo dňa 17.09.2012, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, sa žalobca
domáhal vydania medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd rozhodol, že žalovaný je zodpovedný za
škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote pre

pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere číslo 1680980
dlžníkom (povinným) M. T., nar. 08.10.1949 (ďalej len „povinný“). Súdny exekútor po prijatí návrhu
na vykonanie exekúcie pridelil registráciou exekučnej veci číslo M. XXXX/XXXX. Žalobca sa zároveň
domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu
majetkovej ujmy vo výške 125,- eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 330,- eur. Žalobu odôvodnil
tým, že súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom
miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym
exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa
danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci, a to v zákonom stanovenej lehote.
V exekučnom konaní vedenom podľa Exekučného poriadku je založená povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od
doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 04.10.2010, a to

rozhodnutím o poverení, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 6 mesiacov).
Žalobca má za to, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe, keď ním prejednaná vec nevykazovalaprvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by
mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu.

2. Žalobca v rámci žaloby uviedol, že mu vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- EUR,

na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- EUR a na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- EUR. Táto suma by nezaťažila žalobcu, ak by
exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonania exekúcie by
dodržal zákonom stanovenú dobu.

3. Žalobca uviedol, že výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných
nákladov, a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná
škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových
výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca. Vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy,

pričom žalobca uviedol, že z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných
informácií nie je možné korešpondenčné predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy.

4. Súčasne si žalobca podanou žalobou uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonania

exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v
primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Žalobca mal za to, že nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené

záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným
a riziku insolvencie povinného, keď neexistoval akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy
spôsobilý reštituovať vniknutú situáciu. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy žalobcu, spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať
a spôsobila u členov riadiacich orgánov žalobcu, ako aj u jeho majiteľov pocity frustrácie, úzkosti,

nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Potrebu náhrady nemajetkovej
ujmy odôvodnil žalobca požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej
nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca
vyčíslil nemajetkovú ujmu s poukazom na doktrínu prijatú Ústavným súdom, pričom poukázal na nálezy
Ústavného súdu SR sp.zn.: D.. Ú. XXX/XX-XX, D.. Ú. XXX/XX-X, D.. Ú. XXX/XX, D.. Ú. XXX/XX-XX,

D.. Ú. XXX/XX-XX, D.. Ú. XXX/XX-XX, D.. Ú. XXX/XX-XX, D.. Ú.Q. XXX/XX-XX, D.. Ú. XX/XX-XX, D..
Ú. XXX/XX-XX, D.. Ú. XXX/XX-XX T. D.. Ú. XX/XX-XX. Žalobca mal za to, že na každý rok poznačený
prieťahmi sa na základe predmetnej doktríny vzťahuje satisfakcia vo výške 330,- eur za rok, t.j. 55,- eur
za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Na základe uvedeného požaduje žalobca ako
primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu vo výške 330,- eur za viac ako 190 dní trvajúcu nečinnosť

súdu.

5. Žalovaný sa k žalobe, ktorú prevzal do vlastných rúk dňa 16.03.2017, v súdom stanovenej lehote
nevyjadril. Z iných konaní vedených na tunajšom súde (Z.. XXC/XXX/XXXX) je však súdu známe, že
žalovaný z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok potrebných pre priznanie náhrady

škody považoval žalobu za právne neopodstatnenú a žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Súd vec prejednal v súlade s § 180 veta druhá C. s. p. na pojednávaní konanom dňa 10.10.2017 v
neprítomnosti strán sporu, ktoré mali riadne vykázané doručenie predvolania na pojednávanie a svoju
neúčasť ospravedlnili z dôvodu hospodárnosti konania.8. Vykonaným dokazovaním listinných dôkazov na pojednávaní (§ 188 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 204
C. s. p.) zistil súd nižšie uvedený skutkový stav.

9. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXXX/XXXX súd zistil, že na základe návrhu na vykonanie
exekúcie žalobcu ako oprávneného spísaného pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa
24.05.2010, na podklade exekučného titulu - rozsudku Q.E. J. Q. Q. Q. J., T..Q.., A. J. X, XXX XX B.,
D.: XX XXX XXX (ďalej len „rozhodcovský súd“), vydaného pod sp. zn. SR 14576/09 dňa 18.09.2009
v prospech oprávneného proti povinnému, bola doručená tunajšiemu súdu dňa 15.07.2010 žiadosť

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod spisovou
značkou M. XXXX/XXXX.

10. Súd uznesením č.k. XEr XXXX/XXXX-XX, M. XXXX/XXXX zo dňa 28.09.2010, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.12.2010, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v časti úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.354,92 eura od 23.04.2009 do

zaplatenia.

11. Vo zvyšnej časti súd vydal dňa 04.10.2010 poverenie č. XXXXXXXXXX, ktorým poveril v zmysle
§ 45 Exekučného poriadku súdneho exekútora P.. J. A. vykonaním exekúcie na vymoženie sumy vo
výške 1.354,93 eura, úroku z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 1.354,93 eura od 07.07.2009

do zaplatenia, trov konania vo výške 315,58 eura, trov exekučného konania vo výške 16,50 eura, trov
právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 152,17 eura a trov exekúcie.

12. Podľa § 27b ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu v znení účinnom od 01.01.2011 zodpovednosť
za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa
spravuje predpismi účinnými do 31. decembra 2008.

13. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

15. Podľa § 9 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

16. Podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

17. Podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

18. Podľa § 19 ods. 1, 2 a 3 zákona o zodpovednosti za škodu právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď
bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí,

ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas
predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania,
najdlhšie však počas šiestich mesiacov.19. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania
(24.05.2010) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

20. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

21. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v exekučnej veci oprávneného (žalobca) proti povinnému
vedenej na tunajšom súde pod spisovou značkou XEr/XXXX/XXXX vydal súd dňa 04.10.2010, na
základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej tunajšiemu

súdu dňa 15.07.2010, poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX a uznesením č.k. XEr XXXX/
XXXX-XX, M. XXXX/XXXX zo dňa 28.09.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2010, zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti úroku z omeškania vo
výške 0,25 % denne zo sumy 1.354,92 eura od 23.04.2009 do zaplatenia. Z uvedených skutkových
okolností sa dá usudzovať, že súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia nedodržal zákonnú 15-dňovú

lehotu a exekútora poveril vykonaním exekúcie po 81 dňoch od doručenia žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (nie po 6 mesiacoch, resp. 190 dňoch, tak ako uvádza žalobca v podanej žalobe),
keď pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie zamietol žiadosť o udelenie poverenia v časti
nezákonného úroku.

22. Žalobca sa po tom, čo žalovaný jeho žiadosti na predbežné prerokovanie veci nevyhovel, domáhal
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy proti žalovanému z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, ako zodpovednosti objektívnej, je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú
existencia nesprávneho úradného postupu, existencia majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy a

príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom
v súlade s § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu je aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Súd preto v tomto prípade
neskúmal,čidošlokprieťahomvkonaní,aleskúmaldodržaniezákonnejlehoty.Podľasúčasnéhoznenia
zákona o zodpovednosti za škodu všeobecný súd nie je oprávnený skúmať existenciu nesprávneho

úradného postupu. Nakoľko však právna úprava zákona o zodpovednosti za škodu účinná v období
namietaného nesprávneho úradného postupu, nevyžadovala vychádzať pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v
konaní, len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti

na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa

porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, súd dospel v súlade s § 27 ods. 1 zákona
o zodpovednosti za škodu k záveru, že je oprávnený skúmať existenciu nesprávneho úradného postupu
vprípadenedodržaniazákonnejlehoty.Súdpretonazákladeuvedenéhodospelkzáveru,žebolsplnený
prvý predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, keď došlo k nesprávnemu úradnému postupu tunajšieho
súdu, ktorý do 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nepoveril

súdneho exekútora vykonaním exekúcie, avšak to iba za predpokladu, že ustanovenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku je potrebné vykladať tak, že aj v prípade, že súd zistí čiastočný rozpor exekučného
titulu so zákonom, má aj tak vydať poverenie v časti, ktorá neodporuje zákonu, v 15-dňovej lehote. Podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného v čase začatia exekučného konania, t.j. podania návrhu na
vykonanie exekúcie (20.06.2009), bol súd povinný poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie do

15 dní bez ohľadu na druh exekučného titulu.

23. Čo sa týka druhého predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, a to existencie majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, súd má za to, že žalobca tieto v konaní nepreukázal. Pokiaľ sa žalobca domáhalnáhrady majetkovej škody predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky, mal súd za to, že aj v prípade, že
by existovala možnosť vzniku škody, je možné uhradiť iba skutočnú škodu a ušlý zisk, ktorých vznik je

povinný žalobca preukázať. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení v tomto konaní neoznačil žiadny
dôkaz preukazujúci predmetnú škodu. Dôkazné bremeno preukázať vznik a výšku skutočnej škody
zaťažuje žalobcu. Keďže žalobca na preukázanie vzniku škody dôkazné bremeno neuniesol, súd jeho
žalobu v časti o náhradu škody zamietol.

24. Žalobca sa taktiež domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože mal za to, že
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcievzákonomstanovenejdobeniejedostatočnýmzadosťučinenímvzhľadomnaujmuspôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká v prípade,
ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a ak nie je možné túto

ujmu uspokojiť inak. Z uvedeného vyplýva, že nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Aj tu platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože
okolnosť nedodržania zákonnej lehoty, bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad nesprávneho
úradného postupu, jeho vplyvu, následkov na navrhovateľa v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za
následok automatický vznik nároku na nemajetkovú ujmu. Konanie o náhradu škody a nemajetkovej

ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je totiž súdnym konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti
a unesenia dôkazného bremena stranou sporu. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. D.. R. XXX/XX vyplýva, že právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
štátnehoorgánuniejeabsolútne,alevzáujmezaisteniaprávnejistotypodliehazákonnýmobmedzeniam
upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Predpokladom na uplatnenie nemajetkovej ujmy v súlade

s § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. je práve preukázanie následkov, ktoré vznikli poškodenému
v súkromnom živote a následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Medzi prvky
nemateriálnej ujmy u právnických osôb patrí povesť spoločnosti, ale taktiež neistota v plánovaní
rozhodovaní a problémy spôsobené vedeniu spoločnosti. Žalobca uviedol, že nezákonným zásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších

rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca však svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nekonkretizoval a ničím
nepreukázal. Súd nemôže žalobcovi priznať náhradu nemajetkovej ujmy na základe jeho abstraktných
tvrdení, keď nepreukázal a nekonkretizoval, aké podnikateľské postupy a aktivity boli ovplyvnené. Pokiaľ
žalobca tvrdil, že neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého
reštituovať vzniknutú situáciu vyvolala u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov

pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť spoločnosti, súd mal
za to, že žalobca nevyužil svoju zákonnú možnosť podať sťažnosť na prípadné prieťahy. Navyše súd s
poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. XXCdo XXX/XXXX zastáva názor, že
nepríjemnosti spôsobené členom vedenia spoločnosti možno zohľadniť iba v obmedzenej miere, a že v
rámci odškodnenia právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnou neprimeranou dĺžkou

konania, by nemali byť odškodnené aj fyzické osoby, ktoré sa na právnickej osobe nejakým spôsobom
podieľajú, nakoľko im nevzniká ujma priamo (nie je daná priama príčinná súvislosť).

25. Nemajetková ujma nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj
od okolností jednotlivého prípadu. Súdu z jeho úradnej činnosti bolo známe, že žalobca podával návrhy

na vykonanie exekúcie, kde exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, ktorý zaväzoval povinného
na plnenie, ktoré v časti zmenkového úroku odporovalo dobrým mravom. Z tohto dôvodu bola na
strane súdu pri rozhodovaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie potrebná dôkladnejšia analýza
skutkového stavu a komplexnejšie právne zhodnotenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, čo mohlo mať za následok nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie poverenia. Súd preto

dospel k záveru, že s poukazom na uvedené by bolo neprimerané a neúčelné, aby bola žalobcovi,
ktorý v spotrebiteľských zmluvách používal zmluvnú podmienku upravujúcu zmenkový úrok vo výške
0,25 % denne (91,25 % ročne), ktorá odporovala dobrým mravom, priznaná nemajetková ujma v
peniazoch. Súd má za to, že nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie poverenia v danej exekučnej
veci, nemohlo spôsobiť neistotu alebo vznik akejkoľvek škody či nemajetkovej ujmy. Nie je prípustné,

aby žalobca prenášal podnikateľské riziko vo forme zániku, resp. riziko insolvencie povinného na súd.
Pri posudzovaní formy a výšky nemajetkovej ujmy je potrebné zohľadniť aj jeho podnikateľskú aktivitu.
Pokiaľ žalobca poskytuje spotrebiteľské úvery fyzickým osobám s nízkou bonitou, musí byť uzrozumený
s tým, že existuje riziko insolvencie povinného a že exekučné konanie môže trvať pomerne dlho, čoso sebou nesie tak vyššie finančné náklady, ako aj psychickú záťaž. Súd mal za to, že vzhľadom na
dĺžku času, ktorá ubehla od uplynutia 15-dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do rozhodnutia súdu a na ostatné okolnosti daného prípadu, je dostatočným

zadosťučinením pre žalobcu konštatovanie porušenia jeho práva.

26. Súd sa nestotožňuje ani s názorom žalobcu, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu
za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom
Slovenskej republiky za prieťahy v konaní. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s

prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, na závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v súkromnom živote a na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení. Výška nemajetkovej ujmy sa preto bude líšiť na základe individuálnych daností
prípadu a z tohto dôvodu jej výšku nemožno paušalizovať.

27. Pokiaľ žalobca v súvislosti s nárokom na nemajetkovú ujmu poukazoval na porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Nitre
zo dňa 01.03.2012, sp. zn. XCo/XXX/XXXX, v ktorom tento súd výslovne uviedol, že samotné porušenie

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne do právomoci ústavného súdu. Súd
preto nemohol skúmať porušenie ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a
žiadne konanie, v ktorom by bol konštatovaný prieťah v konaní, sa neviedlo (žalobca to ani netvrdil a
ani nepreukázal). Je však potrebné zdôrazniť, že aj v prípade, že by sa potvrdilo porušenie základných
práv žalobcu, aj v tomto prípade by bolo potrebné preukázať existenciu konkrétnej nemajetkovej ujmy.

Žalobca však vznik nemajetkovej ujmy nepreukázal.

28. Súd mal ďalej za to, že žalobca nepreukázal ani splnenie tretieho predpokladu zodpovednosti
štátu za škodu, keď nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a uplatňovanou majetkovou a nemajetkovou škodou. Ak by aj žalobca vznik majetkovej

škody a nemajetkovej ujmy preukázal, žalobca nepreukázal, že by mu tvrdené náklady nevznikli aj tak.
Žalobcatotižnepreukázal,žebyvprípadedodržaniazákonnejlehotynavydaniepoverenianavykonanie
exekúcie došlo priamo úmerne k skoršiemu vymoženiu pohľadávky a skoršiemu skončeniu exekučného
konania.

29. Keďže žalobca nepreukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.
30. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prihliadol na skutočnosť, že žalovanému
žiadne trovy počas konania nevznikli, a preto úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania

nepriznal.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresnom súde
Pezinok. Písomne podané odvolanie musí byť predložené v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. novoty v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.