Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. marec 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/118/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314209814
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8314209814.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4,
Bratislava, IČO: 36 864 421 proti povinnej: I. U., nar. XX.XX.XXXX, I. XX/X, XXX XX R., o vymoženie
9,96 eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.

k. 6Er/648/2014-35 zo dňa 16.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil a účastníkom náhradu trov

exekučného konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 251 ods.
4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“).
Zo spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 5Er/184/2007 zistil, že o návrhu oprávneného, ktorým sa
domáhal vydania poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského

rozsudku bolo rozhodnuté tak, že súd exekúciu zastavil.

3. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok.

4. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Uviedol, že v tejto fáze

exekučného konania exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom
prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o
zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. V predmetnej veci však súd prvej inštancie o návrhu na vydanie
poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol o zastavení exekúcie. Exekučný
súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p.,
pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo

uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2
zákona č. 244/2002 Z. z., aplikovať zásadu res iudicata. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom
predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, pretože exekučné konanie predstavuje
len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Je teda
zrejmé, že exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len
proces, v dôsledku čoho akékoľvek skončenie exekučného konania nie je spôsobilé vytvoriť prekážku

rozhodnutej veci. Zároveň poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne
neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Navrhol,aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

5. Zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie, podanému odvolaniu nevyhovel a v
súlade s § 374 ods. 4 OSP postúpil vec na ďalšie konanie odvolaciemu súdu.

6. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ
súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku

(zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel
postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015
Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom
aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie
(okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 01.07.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
10. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

11. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

12. Zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd nekonal a nerozhodoval o
veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je súd viazaný.
Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, preto
posúdenie existencie uvedenej prekážky má zásadný význam pre ďalší priebeh konania. Ak súd zistí, že

prekážka právoplatne rozhodnutej veci existuje, v konaní pôjde o prekážku, ktorú nie je možné odstrániť,
a preto konanie zastaví.

13. Z ustanovenia § 9a Exekučného poriadku účinného od 01.07.2016 (do 30.06.2016 uvedenú situáciu
upravovalo ust. § 251 ods. 4 OSP) je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné

podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to
nadväzujúajdôsledkyexistencienedostatkupodmienokkonania.Akpôjdeoneodstrániteľnúpodmienku
exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia §
161 ods. 1, 2 CSP (do 30.06.2016 to boli ust. § 103 a § 104 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 251
ods. 4 OSP). Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo

prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 230 CSP (do
30.06.2016 to bolo ust. § 159 ods. 3 OSP), ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

14. Prekážka rozhodnutej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá

vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo
právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. V exekučnom
konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného
titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia.
Nárok oprávneného na zákonným spôsobom vynútené splnenie povinnosti povinného je tak predmetom

exekučného konania. Ak teda k zastaveniu exekúcie došlo z hmotnoprávnych dôvodov napríklad pre
materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu alebo pre zánik vymáhaného práva, takéto rozhodnutie
možno prirovnať k zamietnutiu návrhu v základnom konaní a ako také toto rozhodnutie zakladá prekážku
rozhodnutej veci. Vzhľadom na tú skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie,ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 230
CSP, ktoré výslovne upravuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova.

15. Oprávnený zjavne nesprávne a účelovo vykladá vzťah všeobecného právneho predpisu (Občiansky
súdny poriadok, od 01.07.2016 Civilný sporový poriadok) a špeciálneho právneho predpisu (Exekučný
poriadok). Je zrejmé, že vzhľadom na znenie § 159 CSP (do 30.06.2016 to bolo ust. § 83 OSP) podľa
ktorého začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore (o tej istej veci) prebiehalo na súde iné
konanie, si osobitosti exekučného konania vyžiadali špeciálnu právnu úpravu prekážky skôr začatého

konania (litispendencia) v ustanovení § 36 ods. 3 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, podľa
ktorého začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie;
ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci niekoľkým exekútorom, exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie poverí súd; v ostatných prípadoch sa exekučné konanie
zastaví. Vzhľadom k tomu, že súdne konanie zásadne začína doručením žaloby súdu (§ 156 CSP)
a exekučné konanie začína dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi

(§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku), odlišný okamih začatia konania si tu vyžiadal osobitnú úpravu
prekážky skôr začatého konania (litispendencia) v exekučnom konaní. Súčasne zákonodarca upravil
dôsledky podania viacerých návrhov na vykonanie exekúcie rôznym súdnym exekútorom, pretože v
exekúcii pokračuje ten súdny exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd, teda deň začatia
exekučného konania tu nehrá rozhodujúcu úlohu (na rozdiel od súdneho konania, kde v zásade dôjde

k zastaveniu neskôr začatého konania). V prípade prekážky rozhodnutej veci (res iudicata) žiadne
takéto osobitosti exekučného konania do popredia nevystupujú (nie je rozhodujúce, kedy konanie
začalo, ale či ide o totožnú vec), preto nie je potrebné tento inštitút špeciálne upravovať a na prekážku
rozhodnutej veci (res iudicata) v exekučnom konaní sa prostredníctvom ustanovenia § 9a Exekučného
poriadku aplikuje ustanovenie § 230 CSP. Obdobne v Exekučnom poriadku zákonodarca neupravil

napríklad procesnú subjektivitu v exekučnom konaní, čo však neznamená, že v exekučnom konaní
možno konať s oprávneným alebo povinným, ktorý nemá právnu subjektivitu, a podobne. Preto nie je
správny názor oprávneného, že exekučné konanie nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci
(res iudicata), pretože i keď má exekučné konanie do veľkej miery procesný charakter, právoplatné
rozhodnutie v exekučnej veci tvorí prekážku veci rozhodnutej pre totožnú exekučnú vec, s výnimkou

tvorenou rozhodnutiami založenými výlučne na procesných dôvodoch (napríklad zastavenie exekúcie
pre nezloženie preddavku na trovy exekúcie, na základe návrhu oprávneného alebo pre nemajetnosť
povinného).

16. V posudzovanej veci je zrejmé, že oprávnený podal totožný návrh na vykonanie exekúcie proti

totožnému povinnému a na základe totožného exekučného titulu, ktorý už bol právoplatne posúdený ako
nevykonateľný pre rozpor so zákonom, pričom toto rozhodnutie zakladá prekážku rozhodnutej veci (res
iudicata) pre nové exekučné konanie vedené medzi totožnými účastníkmi na základe tohto exekučného
titulu. Súd prvej inštancie preto správne exekučné konanie zastavil pre prekážku rozhodnutej veci (res
iudicata) a z dôvodu tejto (negatívnej) procesnej prekážky nebol povinný rozhodovať o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zastavením exekučného konania nemohlo dôjsť
ani k oprávneným tvrdenému odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.

17. Vzhľadom k tomu, že v tomto exekučnom konaní sa oprávnený domáha vykonania exekúcie
na podklade toho istého exekučného titulu, ktorý bol skorším rozhodnutím vyhlásený za nespôsobilý

exekučný titul z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého
ako vecne správne v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení ust. § 262
ods. 1 CSP v súlade s ust. § 2 CSP, čl. 4 ods. 1 CSP, § 200 ods. 1 Exekučného poriadku na základe §

255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. Oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný a povinnému ani súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho konania
nevznikli.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).