Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2016

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 6C/233/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415204172
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2016:5415204172.10

Rozhodnutie

Okresný súd Dolný Kubín sudkyňou JUDr. Janou Veselou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.
r. o. so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: H. Y., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. F., X. R. XXXX/XX, adresa na doručovanie: S. Y. XXX, v konaní o
zaplatenie 345,35 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 83,34 EUR s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od
23.12.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.11.2015, sa žalobca (vtedy ešte Consumer Finance
Holding, a.s.) prostredníctvom svojho zástupcu voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 345,35 EUR
s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 23.12.2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili spolu dňa 05.12.2011 zmluvu o pôžičke evid.
č. 7101858, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky 664,80 EUR na

zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať
pôžičku v pravidelných 12 mesačných splátkach v sume 57,01 EUR. Do dnešného dňa uhradil žalovaný
z vyššie uvedenej zmluvy sumu 404,77 EUR. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť
splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a
podmienkami k zmluve, žalobca dňa 28.11.2012 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovaného k
okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil.

Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 345,35 EUR.
3. Dňa 11.05.2016 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým, prostredníctvom svojho zástupcu,
zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 66,- EUR predstavujúcej dlžné zmluvné pokuty účtované
podľa čl. 11 bod 12.2 Všeobecných zmluvných podmienok úverovej zmluvy, a to vrátane žalovaného
príslušenstva, späť.
4. Uznesením č.k. 6C/233/2015-45 zo dňa 12.05.2016, právoplatným dňa 11.06.2016 súd konanie v

časti o zaplatenie sumy 66,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 66,- Eur
od 23.12.2012 do zaplatenia, zastavil.
5. Vzhľadom na toto čiastočné zastavenie konania predmetom konania ostalo zaplatenie sumy 279,35
Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 279,35 Eur od 23.12.2012 do zaplatenia.
6. V priebehu konania došlo k zmene žalobcu, keď súd uznesením sp. zn. 6C/233/2015-111 zo dňa
29.09.2016, právoplatným dňa 27.10.2016, pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu

Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130 vstúpila
spoločnosť Intrum Justitia, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154.7. Žalovanému bola žaloba (vrátane jej príloh) doručená dňa 26.05.2016 a vyjadril sa ku nej na
pojednávaní, ktoré súd nariadil na prejednanie veci. Uviedol, že voči žalobcovi nemá žiadnu podlžnosť,
pretože žalobcovi všetko uhradil ešte v roku 2013, a to prostredníctvom pošty alebo z nejakého účtu.

Ako to urobil, si už presne nepamätá, pričom takto to uhrádzal z toho dôvodu, že mal zablokovaný
účet kvôli exekúcii vedenej práve na základe tohto dlhu. Exekučným titulom bolo rozhodnutie Okresného
súdu Poprad alebo išlo o Kežmarok. Nemá doklad od pošty o úhrade.
8. Súd vo veci vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, ako aj tie, ktoré nikto nenavrhol, keď do
30.06.2016 postupoval podľa § 120 ods.1 OSP a od 01.07.2016 podľa § 295 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len ako “CSP”). Je totiž nepochybné, že prejednávaný spor je sporom zo
spotrebiteľskejzmluvy.Ajžalobcavovyjadrenízodňa26.09.2016uviedol,žežalovanémubolposkytnutý
spotrebiteľský úver na základe zmluvy podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., čo potvrdil žalovaný na
pojednávaní dňa 20.06.2016, keď uviedol, že úver si bral na súkromné účely, a to na nákup vianočných
darčekov (zmluva bola uzavretá dňa 05.12.2011).
9. Vo vyššie zmieňovanom vyjadrení žalobca tiež uviedol, že zmluva, na základe ktorej bol žalovanému

poskytnutý úver bola uzavretá v písomnej forme a obsahuje všetky podstatné náležitosti pre
spotrebiteľské úvery kladené zákonom č. 129/2010 Z.z. platným a účinným v čase poskytnutia úveru.
Podľa § 25a zákona č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 01.01.2013 na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere sa spravujú podľa doterajších predpisov. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010
Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 sa na účely tohto zákona rozumie zmluvou o spotrebiteľskom

úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy: poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a)
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa §

9 ods. 2 písm. a) až k), r), a y) a § 10 ods.1. Zákon ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) v znení platnom ku
dňu uzavretia zmluvy sankcionoval spotrebiteľské úvery bezúročnosťou len v prípade kumulatívneho
splnenia nedostatku písomnej formy spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
a súčasnej absencie niektorej z náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Keďžežalobcompredloženáúverovázmluvaspĺňazákonompožadovanúpísomnúformu,niejesplnená

zákonom stanovená podmienka pre označenie úveru za bezúročný. Voči žalovanému si tak žalobca
uplatňuje okrem istiny aj nárok na zaplatenie zmluvne dojednaných úrokov z úveru. Na podporu svojho
názoru žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/111/2014.
10. Ako už bolo uvedené, žalovaný sa v konaní bránil tým, že žalovanú pohľadávku už zaplatil, a to v
roku 2013, kedy na neho bola vedená exekúcia. Žalobca k tomu uviedol, že žalovaná pohľadávka nebola

vymožená v exekučnom konaní, pretože nebola predmetom exekúcie, nakoľko neexistuje právoplatné
a vykonateľné rozhodnutie súdu, ktorým by bola pohľadávka z nesplateného úveru z úverovej zmluvy
č.7101858žalobcovipriznaná.Vykonanýmdokazovanímsúdzistil,žeskutočnebolavroku2013vedená
exekúcia voči žalovanému v prospech (aktuálneho) žalobcu, keď exekučné konanie sa začalo dňa
17.12.2013, kedy (aktuálny) žalobca doručil súdnemu exekútorovi Mgr. Jozefovi Deákovi, Exekútorský

úrad Banská Bystrica návrh na vykonanie exekúcie. Uvedený exekútor sa obrátil na Okresný súd
Námestovo a dňa 07.01.2014 mu tento súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky vo výške 454,08 Eur s príslušenstvom, pričom ako exekučný titul bol uvedený platobný
rozkaz Okresného súdu Námestovo č.k.6Ro/357/2013-26 zo dňa 31.07.2013 (spis Okresného súdu
Námestovo č.k. 8Er/2179/2013). Zo spisu Okresného súdu Námestovo č.k. 6Ro/357/2013 však vyplýva,

že platobným rozkazom č.k. 6Ro/357/2013-26 zo dňa 31.07.2013 bolo rozhodnuté o nároku žalobcu,
ktorý vyplýval zo zmluvy o pripojení uzavretej dňa 01.12.2009 medzi žalovaným a spoločnosťou
T-Mobile Slovensko, a.s., pričom táto spoločnosť zmluvou zo dňa 03.10.2012 pohľadávku, neskôr
uplatnenú v konaní č.k. 6Ro/357/2013, postúpila na žalobcu. Zo spisu č.k. 8Er/2179/2013 vyplýva, že
predmetná exekúcia sa skončila upustením od vykonania exekúcie.

11. Je teda zrejmé, že tvrdenie žalovaného, že aktuálnemu žalobcovi zaplatil v rámci exekúcie vedenej
v roku 2013 peňažnú sumu sa ukázalo ako pravdivé. Nepreukázalo sa však, že išlo o totožný nárok ako
je prejednávaný nárok. Keby tomu tak bolo, konanie by muselo byť zastavené pre prekážku rozhodnutej
veci.
12. Nakoľko takáto prekážka zistená nebola a nebolo možné prijať záver, že žalovaná pohľadávka už

bola zaplatená, súd sa zaoberal vecnou dôvodnosťou žalovaného nároku.
13. Súd v zhode so žalobcom konštatuje, že zmluva o pôžičke č. 7101858, z ktorej vyplýva žalovaný
nárok je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže právnypredchodca žalobcu poskytol danú pôžičku v rámci svojho podnikania žalovanému, ktorý nekonal v
rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Ide teda o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa §
2 písm. a/, b/ a d/ uvedeného zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

14. Preskúmaním obsahu zmluvy súd dospel k záveru, že táto neobsahuje všetky náležitosti, ktoré
uvedený zákon vyžaduje k tomu, aby mohlo ísť o úver úročený a s poplatkami (§ 11 ods. 1 písm. a/
predmetného zákona). Konkrétne neobsahuje uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet
ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/), termín konečnej splatnosti úveru je v zmluve

vyjadrený nie dostatočne určitým spôsobom - len uvedením mesiaca a roka 12/2012 (§ 9 ods. 2 písm.
f/), splátky pôžičky nie sú uvedené tak, aby bolo zrejmé akú sumu z jednotlivej splátky tvorí istina,
akú úroky a akú prípadné poplatky (§ 9 ods. 2 písm. k/). Napokon splatnosť jednotlivých splátok a doba
trvania zmluvy by nemala byť uvedená vo VOP (hoci sú podľa textu zmluvy jej súčasťou), ale priamo v
zmluve, keďže ide o jej podstatné náležitosti (§ 9 ods. 2 písm. f/ a k/). Na základe uvedeného súd dospel
k záveru, že v danom prípade ide o spotrebiteľský úver bez úrokov a bez poplatkov.

15. Z uvedeného záveru je zrejmé, že súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu o tom, že aby
mohlo ísť o úver bezúročný a bez poplatkov bolo by potrebné súčasné naplnenie dvoch podmienok: I.
zmluva by nemala písomnú formu, II. v zmluve by absentovala niektorá náležitosť uvedená v § 9 ods. 2
písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z. Súd sa nestotožnil s uvedeným právnym názorom

preto, že sa opiera o jazykový výklad ust. § 11 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012,
ktorý výklad súd považuje v danej veci za formalistický a predovšetkým v rozpore s výkladom logickým
a teleologickým (výklad “e ratione” = zo zmyslu zákona). Logickému a teleologickému výkladu danej
normy (§ 11 ods. 1 písm. a) z.č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012) zodpovedá taký výklad,
podľa ktorého, aby nešlo o úver bezúročný a bez poplatkov je potrebné, aby v písomnej zmluve o

spotrebiteľskom úvere boli uvedené náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods.
1 z.č. 129/2010 Z.z. Podľa výkladu žalobcu by nebolo možné dodávateľov sankcionovať bezúročnosťou
a bez poplatkovosťou úveru aj keby zmluva nemala náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r)
a y) a § 10 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. a stačilo by jedine to, že by mala písomnú formu. Takýto výklad
podľa názoru súdu jednoznačne nezodpovedá zmyslu daného zákona a logike veci. Žalobca v súvislosti

so svojím názorom poukázal na rozhodnutie KS Prešov sp. Zn. 13Co/111/2014. Uvedené rozhodnutie
žalobca k svojmu vyjadreniu nepripojil a tunajšiemu súdu sa ho nepodarilo vyhľadať, keď pod uvedenou
spisovouznačkoujenainternetovýchstránkach,ktoréobsahujúvyhľadávaniesúdnychrozhodnutí(napr.
stránka www.otvorenesudy.sk) uverejnené len opravné uznesenie vydané KS Prešov. Z dôvodu, že súd
nemal možnosť sa s týmto rozhodnutím oboznámiť, nebolo možné sa vyporiadať s prípadnými právnymi

závermi, ktoré sú v ňom obsiahnuté a ktoré sa prípadne dotýkajú aj prejednávanej problematiky.

16. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy je v danom prípade, popri zákone č. 129/2010 Z.z.
nutné aplikovať súčasne aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“) o spotrebiteľských
zmluvách a ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ tak, ako to vyplýva

z ust. § 52 ods. 2 vety prvej OZ.

17. Podľa ust. § 565 prvá veta OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

V prejednávanom prípade, po preskúmaní obsahu zmluvy o poskytnutí pôžičky, vrátane jej podmienok
súd zistil, že v zmluve, ani v podmienkach k zmluve a ani vo všeobecných obchodných podmienkach
nebolo dohodnuté právo veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky.
Preto ak právny predchodca žalobcu listom zo dňa 28.11.2012 zosplatnil celú pôžičku pre porušenie
mesačného splácania, urobil tak v rozpore s ust. § 565 prvá veta OZ a s takýmto úkonom nemožno

spájať zamýšľané účinky (zosplatnenie). V nadväznosti na záver, že nemohlo dôjsť k predčasnému
zosplatneniu pôžičky súd uzaviera, že pôžička bola splatná tak, ako to bolo dohodnuté v zmluve (v jej
súčasti -VOP), t.j. v mesačných splátkach splatných 20. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka je splatná
mesiac po uzatvorení zmluvy, teda v danom prípade dňa 03.01.2012 (čl. 6 bod 6.1 a 6.2 VOP).

Keďže v danom prípade ide o úver bezúročný a bez poplatkov a v konaní žalobca tvrdil, že žalovaný
zaplatil sumu spolu 404,77 Eur, čo vyplýva aj z prehľadu splátok a úhrad na č.l. 9 p.v. spisu a
ktoré tvrdenie žalovaný nepoprel, znamená to, že žalovaný doposiaľ neuhradil časť desiatej splátky a
jedenástu, ako aj dvanástu splátku, a to v tom rozsahu, ktorá zodpovedá istine, t.j. čo do sumy 41,67 Eur(istina 500,- Eur :12 splátok). K tomu záveru súd dospel nasledovne: žalovaný zaplatil 404,77 Eur, ktorá
suma po vydelení sumou 41,67 Eur pripadajúcou na splátku istiny, zodpovedá prvej až deviatej splátke
a zvyšok zodpovedá sume 29,74 Eur, ktorá tak pripadá na splátku istiny desiatej splátky. Nezaplatená

istina desiatej splátky predstavuje 11,93 Eur. Istina jedenástej splátky predstavuje 41,67 Eur a istina
dvanástej splátky 41,67 Eur.

Splatnosť desiatej splátky však bola dňa 20.10.2012. Nakoľko bol súd povinný v prejednávanej veci
aplikovať § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, prihliadol na to, že nárok na zaplatenie

nezaplatenej časti desiatej splátky v sume 11,93 Eur (41,67 Eur -29,74 Eur) bol premlčaný, pretože bol
uplatnený po 3 ročnej premlčacej lehote uvedenej v § 101 OZ. Žaloba bola totiž podaná po 16.11.2015
(deň jej spísania) a na súd bola doručená 18.11.2015.

Na základe uvedeného súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie splátok istiny, ktoré neboli premlčané
a ide o jedenástu a dvanástu splátku istiny spolu v sume 83,34 Eur.

K tejto sume súd žalobcovi priznal úrok z omeškania odo dňa 23.12.2012 do zaplatenia vo výške
8,75% ročne ako žiadal žalobca, pretože dňa 23.12.2012 bol žalovaný v omeškaní so zaplatením
jedenástej a dvanástej splátky istiny, keďže jedenásta splátka bola splatná dňa 20.11.2012 a dvanásta
dňa 20.12.2012. Čo do výšky bol pritom úrok žalovaný v súlade s ust. § 3 v spojení s § 10c nariadenia

vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré súd aplikoval popri ust. § 517 ods. 2 OZ.

Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

24. Vzhľadom na výsledok konania je zrejmé, že každá zo strán sporu mala úspech čiastočný, pričom

súd za neúspech žalobcu (a na druhej strane za úspech žalovaného) považoval aj časť uplatneného
nároku, ohľadne ktorého bolo konanie zastavené, nakoľko zastavenie konania procesne zavinil žalobca.
V percentuálnom vyjadrení úspech žalobcu (ktorému zodpovedá priznaná suma) predstavuje 24,1%,
keďže žiadaná bola suma 345,35 Eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 23.12.2012 do zaplatenia.
Úspech žalovaného v percentuálnom vyjadrení potom predstavuje 75,9 % a čistý úspech žalovaného je

51,8%. V takomto rozsahu mu vzniklo, podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP právo na náhradu trov
konania. Keďže žalovaný výslovne uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje, súd mu nemal akú
náhradu priznať. Preto rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Dolný Kubín (§ 362 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien.

V Dolnom Kubíne
dňa 25. októbra 2016

JUDr. Jana Veselá sudkyňa