Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. október 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/168/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116223919
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116223919.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr.
Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: Q. R., H..
XX.XX.XXXX, C. Z. H. XXXX/XX, XXX XX S., právne zastúpeného JUDr. Ladislav Riedl, advokát, so
sídlom Konštantínova 3308/6, 080 01 Prešov, o zaplatenie 4 399,60 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy vo výške 817,78 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne z tejto sumy od 16.10.2016 až do zaplatenia.

II. Žalobu zamieta.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 25.11.2016 sa pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka a.s. domáhal
na žalovanom zaplatenia sumy 4 399,60 € s príslušenstvom. Žalobca vychádzal z toho skutkového
základu, že medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 22.11.2012 uzatvorená zmluva
o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť

žalovanému kreditnú kartu. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 23,76%.
Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 2 400 €
a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 80 €. Žalovaný si neplnil svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých
pokusoch. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 08.10.2016 nový výpis z bankovej
knihy s konečným stavom ku dňu 08.10.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov,
sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným

zostatkom na úhradu vo výške 4 399,60 €.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 28.03.2017. Uviedol, že zmluva
uzatvorená so žalobcom by mala byť bezúročná a bez poplatkov, keďže neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. j) a písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva teda nemá obsahovať RPMN, celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Žalovaný ďalej poukázal na to, že prostredníctvom kreditnej karty čerpal sumu 2 610 € a zaplatil sumu

1 740 €. Teda žalobca by podľa neho mal nárok len na 870 €. Žalobca podľa žalovaného neosvedčil
dodržanie dikcie zákona pri zosplatnení úveru podľa § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ. Podľa jeho názoru,
v zmluve sa o tomto práve pri nezaplatení splátky výslovná dohoda nenachádza a žiadnu výzvu na
zaplatenie pred domnelým zosplatnením úveru žalobca k žalobe nepripojil. Preto vôľou žalobcu bolozmluvu ukončiť a je potrebné ju vykladať podľa § 517 ods. 1 OZ ako odstúpenie, čo zmluvu od začiatku
zrušilo. Medzi odstúpením od zmluvy do podania žaloby uplynuli 2 roky a 11 mesiacov, preto žalovaný
vzniesol námietku premlčania celého nároku.

3. Súd vo veci vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu, na ktorom vykonal dokazovanie
obsahom listín tvoriacich súdny spis a zistil nasledujúce:
3.1. Dňa 20.11.2012 bola medzi VÚB a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva
s názvom „Žiadosť o aktiváciu autokarty“. Podľa tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úverový rámec

2 400 € so štandardnou mesačnou splátkou 80 € a štandardnou úrokovou sadzbou 23,76% ročne. V
tejto zmluve sa tiež nachádza indikatívny výpočet RPMN pre výšku spotrebiteľského úveru 2 400 €,
ďalej je tam uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť ako 3 792,39 € a celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom 1 392,39 €. Deň splatnosti štandardnej mesačnej
splátky bol 15-ty deň v kalendárnom mesiaci a mal byť uvedený vo výpise. Priemerná hodnota RPMN
pre kreditné karty na Slovensku bola 26,70 % ročne.

3.2. Žalobca súdu ďalej predložil výpis z autokarty, z ktorej je zrejmé, že žalovaný skutočne čerpal sumu
vo výške 2 610 € a do 30.09.2016 vrátil sumu 1 740 €.
3.3. Počas konania došlo k postúpeniu pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy, a preto súd pripustil
zmenu na mieste žalobcu tak, že novým žalobcom sa stala spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o..
3.4. Listom zo dňa 06.03.2017 (č. l. 26) požiadal súd žalobcu, aby mu tento zaslal originál zmluvnej

dokumentácie, preukázal kedy a ako došlo k predčasnému zosplatneniu úveru, resp. k ukončeniu
zmluvného vzťahu a zaslal doklady a výstupy z registrov, na základe ktorých sa posudzovala bonita
žalovaného.
3.5. Listom zo dňa 06.04.2017 (č. l. 33) súd ďalej vyzval žalobcu, aby tento preukázal splnenie
podmienok na postúpenie pohľadávky podľa § 17 zákona č. 129/2010 Z. z..

3.6. Na predmetné výzvy reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 02.10.2017, v ktorom uviedol,
že originál zmluvy súdu zaslať nemôže, ale s poukázaním na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obo 61/2009
má za to, že spôsobilým na vykonanie dôkazu o existencie zmluvy je aj predložená kópia. Žalobca
ďalej zastáva názor, že zmluva s názvom „Žiadosť o aktiváciu autokarty“ obsahuje všetky zákonom
požadované náležitosti. Žalobca tiež uviedol, že v súlade s článkom 5. bod 35 písm. a) obchodných

podmienok spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. listom zo dňa 18.12.2013 vyhlásila okamžitú
splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v
opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Žalobca ďalej v tomto vyjadrení uvádza,
čo je revolvingovým úverom a ďalej uvádza rozsah žalovaného čerpaní a ním zaplatených súm.
Špecifikuje, že žalovaná suma 4 399,60 € pozostáva z istiny vo výške 1 993,94 €, poplatkoch 479,72 €,

štandardného úroku 1 587,88 €, sankčného úroku 338,06 €. Pokiaľ ide o poplatky a sankčný úrok spolu
vo výške 817,78 €, v tejto časti spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania žalobca zobral žalobu späť.
Súdpostupompodľa§145ods.2C.s.p.konanievtejtočastizastavil.Akoprílohutohtopodania,žalobca
súdu predložil Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných
Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., ďalej

listinu s názvom Vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku vyhotovenú
dňa 18.12.2013, v ktorom sa uvádza, že: „K dnešnému dňu sa nám nepodarilo obnoviť Vašu platobnú
disciplínu tak, aby ste pokračovali v pravidelnom mesačnom uhrádzaní splátok v zmysle podpísaných
dojednaní. V súlade s obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet
vydávaných VÚB a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., preto pristupujeme

k vypovedaniu zmluvy č. 42894399 a vyhláseniu okamžitej splatnosti celého dlžného zostatku.“ K tejto
listine je pripojená aj doručenka o tom, že túto listinu prevzala manželka žalovaného dňa 20.12.2013.

4. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúceho:
4.1. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka - veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka - postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi,
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 4.2. V súvislostí
s postúpením pohľadávky sa zvykne postupník odvolávať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis.
zn. 4Obo210/01 publikované v periodiku Zo súdnej praxe pod číslom 66/2003, ktorého právna vetaznie: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez
toho, aby ako prejudiciálnu otázku, skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.“

4.3. V tejto súvislosti procesný súd uvádza, že Najvyšší súd SR v novšom rozhodnutí sp. zn.
1Cdo/76/2007, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod č. 46/2009
uviedol, že: „ Z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd
skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca
ale dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky

postupca dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukázal.
Na takého rozlišovanie v postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno
činiť záver, že dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o

postúpení postupník. V ustanovení § 526 a ani na inom mieste Občiansky zákonník nerozlišuje takéto
dve postavenia dlžníka z hľadiska jeho možností namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.
Najvyšší súd ďalej uviedol, že v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnenie,
kedy postúpená pohľadávka nie je ešte uhradená, je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku
skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo.

Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že priamo zo zákona a od počiatku sa na dotknutý
právny úkon hľadí, ako keby nebol urobený. Odlišný prístup by znamenal obchádzanie ustanovení o
absolútnej neplatnosti právnych úkonov.“
4.4. Podstatnou otázkou pri každej žalobe je to, či je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna
vecná legitimácia žalovaného. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, určujúci či

strany sporu boli zároveň účastní aj hmotnoprávneho vzťahu, nárokov z ktorého sa žalobca domáha.
V prejednávanej veci malo dôjsť k postúpeniu bankovej pohľadávky pôvodného žalobcu VÚB a.s. na
spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o.. Postup a teda aj podmienky platnosti postúpenia takejto
pohľadávky sú uvedené v § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. podľa ods. 1, ktorého práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,

ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a:
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona, alebo osobitného predpisu na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru

alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
4.5. Vychádzajúc z povahy revolvingového úveru, ktorý je zmluvou na dobu neurčitú, je zrejmé, že
preto, aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky, je potrebné, aby sa táto pohľadávka stala
splatnou ako celok. To znamená, že postúpiť pohľadávku z revolvingového úveru ako celok možno iba
potom, ako dôjde k platnému predčasnému ukončeniu úverového vzťahu. Žalobca v žalobe uvádza,

že ku skončeniu revolvingového úverového vzťahu malo dôjsť na základe Obchodných podmienok pre
vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s. v
spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holdig a.s., a to konkrétne článku 5 bod 35 a), podľa
ktorého: „Ak klient nezrealizuje úhradu povinnej splátky, správca ho vyzve na jej vyrovnanie. V prípade,
ak banka eviduje voči klientovi pohľadávku po lehote splatnosti, ktorú klient neuhradil ani v zmysle výzvy,

má právo dočasne alebo natrvalo obmedziť realizáciu transakcií držiteľa karty na všetkých kartových
účtoch vedených na meno klienta. Ak klient napriek výzve nezaplatí povinnú splátku v stanovenej lehote,
banka má právo využiť jeden alebo viacero z nasledovných prostriedkov:
a) vyhlásiť dlžný zostatok za okamžite splatný.“
4.6. Tu treba uviesť, že listina, ktorou malo dôjsť k ukončeniu zmluvy podľa žalobcom uvedeného článku

obchodných podmienok svojím znením tomuto článku nezodpovedá, keďže spája v sebe dva inštitúty,
ktoré sú svojou právnou povahou rozdielne, a to vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti
dlžného zostatku. Ak teda by malo ísť o vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku podľa § 565
OZ (Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutíurčené.Totoprávovšakmôževeriteľpoužiť

najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.), musel by mu predchádzať postup podľa § 53
ods. 9 OZ (Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniťprávopodľa§565 najskôrpo uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.), ktorý preukázaný nebol.
4.7. Avšak nehľadiac na vyššie uvedené, bolo potrebné najprv skúmať, či obchodné podmienky sú

súčasťou preskúmavaného úverového vzťahu. Preto aby tomu tak bolo, musela by žiadosť o aktiváciu
autokarty ako zmluva o úvere obsahovať transparentnú inkorporačnú doložku o tom, že obchodné
podmienky sú súčasťou tejto zmluvy. Tu treba poukázať na to, že predložená zmluva je od článku
V. s názvom „Vyhlásenie klienta“, bodu 7 nezrozumiteľná. 4.8. Pri svojom závere o nezrozumiteľnosti
zmluvy sa súd stotožňuje s rozhodnutím Finančného arbitra ČR registračné číslo 76/SU/2012, ktorého

odôvodnenie považuje za priliehavé aj v prejednávanej veci a ktorý uviedol:
„Pokud jde o posouzení formálních náležitostí Smlouvy o úvěru, finanční arbitr při zkoumání Smlouvy
o úvěru shledal, že Instituce tuto smlouvu koncipovala, vyjma označení jednotlivých částí Smlouvy o
úvěru a identifikačních údajů smluvních stran, do dvou sloupců za využití typu bezpatkového písma
z rodiny Arial, ve velikosti odpovídající zhruba 5,5 typografického bodu. Finanční arbitr provedením
jednoduchého měření zjistil, že velká písmena abecedy dosahují velikosti menší než 2 mm a malá

písmena abecedy, jimiž je psána většina textu, pak mnohdy až o polovinu méně.
Z předložených dokumentů finanční arbitr dále zjistil, že tato miniaturní písmena o velikosti pohybující se
kolem 1 milimetru jsou vytištěna na barevném podkladě. Samotný text Smlouvy o úvěru čtenáři splývá,
neboť v textu nejsou užity prakticky žádné zvýrazňující prvky jako je například kurzíva, tučná písmena
nebo kapitálky (vyjma označení oddílů a článků Všeobecných obchodních podmínek). Všeobecné

obchodní podmínky navíc postrádají výraznější vizuálně dělící prvky, což nápadně ztěžuje orientaci a
pochopení textu.
Finanční arbitr při zkoumání Smlouvy o úvěru, která při zvolené velikosti a typu písma představuje bez
Úvěrových produktů poskytovatele šest hustě zaplněných stran textu na jiném než bílém podkladě,
shledal, že Smlouva o úvěru je prakticky nečitelná pouhým okem, text není možné přečíst najednou a

udržet při tom koncentraci tak, aby čtenář pochopil její obsah a veškeré důsledky ze Smlouvy o úvěru
pro něj plynoucí.
Finanční arbitr konverzí textu obdobného rozsahu do běžně užívaného formátu, s přihlédnutím k
doporučovanému formátu pro formální písemnosti (srov. například normu ČSN 01 6910 11 Úprava
písemností zpracovaných textovými editory z roku 2007, která stanoví, že obchodní písemnosti se mají

psát písmem o velikosti alespoň 10 typografických bodů), zjistil, že text Smlouvy o úvěru by v takovém
formátu (za využití písma Times New Roman, velikost písma 12 typografických bodů, text bez sloupců)
vydal na zhruba čtyřnásobný počet stran, tj. na 24 stran.
Navícvpodmínkách,kdyčtenářnapříkladnemámožnostSmlouvuoúvěrustudovatzapříméhodenního
světla, nelze Smlouvu o úvěru bez využití pomůcek, jako jsou brýle, lupa či zdroj umělého osvětlení,

a bez dostatečné časové rezervy přečíst vůbec. Finanční arbitr pro úplnost doplňuje, že jemu čtení
písemností obecně nezpůsobuje žádné potíže, na čtení písemností nepotřebuje brýle a pro zkoumání
Smlouvy o úvěru si vytvořil ideální podmínky (prostorové i časové), přesto mu čtení Smlouvy o úvěru
působilo velké obtíže a přesvědčil se rovněž o tom, že při zhoršení světelných podmínek je Smlouva o
úvěru skutečně prakticky nečitelná.

Shora uvedené posouzení není, jak je rozvedeno dále, neodůvodněným či snad účelovým, neboť i
obecné soudy se jím zabývají, v neposlední řadě i Nejvyšší soud České republiky, který například ve
svém rozhodnutí ze dne 29. 6. 2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009, konstatoval, že [p]ro standardní adhezní
smlouvy je typický dlouhý nepřehledný text psaný miniaturním, jen obtížně čitelným písmem, popřípadě
dokonce jen odkaz na takto pojaté obchodní podmínky.

Nemožnost určitý text přečíst bez vynaložení zvláštního úsilí a bez využití zvláštních pomůcek, by
byla sama o sobě dostačujícím důvodem pro konstatování neplatnosti Smlouvy o úvěru pro její
nesrozumitelnost, jelikož platí, že právní úkon je nesrozumitelný, jestliže jednající po jazykové stránce
nedosáhl v důsledku vadného slovního či jiného zprostředkování (rozuměj ve zkoumaném případě
vizuálního zpracování) jasného vyjádření vůle (srov. Rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 31. 3. 2010, sp.

zn. 23 Cdo 2942/2009). Ke shodnému závěru došel například Vrchní soud v Praze ve svém rozsudku
ze dne 7. 9. 2011, sp. zn. 103 VSPH 84/2011.“
4.9. Článok V. a nasledujúce boli napísané v nasledujúcom formáte, ktorý je na rozdiel od tejto ukážky
rozmazaný.
Ukážka: Podľa článku V. bodu 10. tejto žiadosti - Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti som sa

oboznámil s (a) OP, ktoré sú súčasťou tejto Žiadosti, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať,
(b) Cenníkom, ktorý je prílohou tejto Žiadosti, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou
sadzbou ...Podľa článku V. bodu 21. tejto žiadosti - Prijatím a schválením Žiadosti zo strany Banky sa táto Žiadosť
stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s CFH.
Účinnosť Zmluvy je viazaná na splnenie odkladacích podmienok, ktorými sú vydanie Potvrdzujúceho

listu a doručenie PIN kódu klientovi. OP, Cenník a Potvrdzujúci list sú súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy.
4.10. Súd je presvedčený, že ak by žalovaný obdŕžal zo súdu rozsudok písaný vo formáte ako je
ukážka, tento by bez ďalšieho taktiež považoval za nezrozumiteľný. V prejednávanej veci tak súd
má za to, že Zmluva, ktorej súčasťou je aj článok V. (obsahom, ktorého je inkorporačná doložka vo
vzťahukObchodnýmpodmienkam,CenníkuaPotvrdzujúcemulistu)jeprenezrozumiteľnosťvizuálneho

spracovania neplatná od bodu 7. tohto článku. Tento záver zároveň znamená, že neplatnou je aj
inkorporačná doložka, podľa ktorej by súčasťou zmluvy vo forme žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty
mali byť potvrdzujúci list, obchodné podmienky a cenník.
4.11. V rámci právnej argumentácie k tejto časti odôvodnenia poukazuje súd aj na rozhodnutie NS
SR sp. zn. 1 Cdo/320/2013 - „Dovolací súd tiež zdôrazňuje, že neprijateľnou podmienkou môže byť
nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale aj spôsob

jeho formálneho vyjadrenia, zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej
zmluvy. Jednoznačne možno súhlasiť s odvolacím súdom, že text uvedený v úverovej zmluve a v
úverových zmluvných podmienkach, je voľným okom nečitateľný. Veľkosť písma je tak minimálna, že je
reálne nenaplniteľné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s dotknutým textom, nie
to ešte mu porozumieť a vyhodnotiť jeho dôsledky dopadajúce na neho ako spotrebiteľa. Žalovanému

nič nebránilo zmluvu pripraviť tak, aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým obsahom
povinností vznikajúcich mu uzavretím zmluvy. Takú zásadnú a dôležitú informáciu, akou je odkaz na
úverové zmluvné podmienky, mali byť minimálne uvedené zvýrazneným písmom, aby spotrebiteľa
upozorňovali na nevyhnutnosť preštudovania zmluvy v celom rozsahu jej rozsahu.“
4.12. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že obchodné podmienky neboli súčasťou zmluvného

vzťahu, keďže čitateľná časť zmluvy s názvom „Žiadosť o aktiváciu autokarty“ neobsahuje inkorporačnú
doložku o záväznosti obchodných podmienok.
4.13. Následne sa súd zaoberal ešte formuláciou „Vypovedanie zmluvy“, a teda, či k ukončeniu
zmluvného vzťahu nemohlo dôjsť vypovedaním zmluvy. Tu súd poukazuje na § 14 ods.2 zákona č.
129/2010 Z.z. (Veriteľ môže zmluvu o spotrebiteľskom úvere na dobu neurčitú vypovedať, ak je to

dohodnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere na dobu neurčitú. Výpovedná lehota nesmie byť kratšia
ako dva mesiace. Výpoveď veriteľ zašle spotrebiteľovi písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.), z ktorého je zrejmé, že zmluva na dobu neurčitú ako je aj zmluva o
revolvingovom úvere môže byť ukončená zo strany poskytovateľa úveru výpoveďou, avšak len vtedy, ak
je to v zmluve dojednané. Tu súd konštatuje, že ustanovenie o možnosti vypovedania zmluvy žalobcom,

čitateľná časť zmluvy neobsahuje.

5. Súd teda dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na postúpenie bankovej pohľadávky z toho
dôvodu, že nebol úverový vzťah platne predčasne ukončený a z toho dôvodu nie je daná aktívna vecná
legitimácia na strane žalobcu, keďže tento pohľadávku, ktorú žaluje platne nenadobudol.

6. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa§255ods.C.s.p.-Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
6.1. Žalovaný v konaní plne úspešný, má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.