Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. november 2007

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 17C/161/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217219510
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2007:1217219510.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: H. M. S. R. B., P. N. X,. B., proti

odporcom: 1. H. P., K. XX,. B., zastúpená advokátom J.. P. Č., P. XX. B., 2. N. D. S., a.s., M. N. XX, B.,
zastúpený advokátkou J.. R. B., Š. XX,. B., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o určenie vlastníckeho
práva, rozhodol

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že kúpna zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľnosti uzavretá dňa 11.10.1999 medzi
odporkyňou v 1. rade H. P. ako predávajúcou a S. S. S. C. ako kupujúcim na prevod pozemku v
katastrálnom území T., časť parcely č. 16454 - orná pôda o výmere 333 m2 ako diel 6 k parcele č.
15850/26, geometrický plán č. 31321704/231-19/98/1 zo dňa 23.02.1998 je n e p l a t n á.

Súd u r č u j e, že vlastníkom pozemku v katastrálnom území T., parc.č. 16454 - orná pôda o výmere
1425 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. 3145 je H. M. S. B..

Súd u r č u j e, že vlastníkom pozemku v katastrálnom území T., parc.č. 15850/202 - zastavaná plocha
o výmere 333 m2, vytvorená geometrickým plánom č. 64/2006, úradne overeným dňa 12.12.2006 je
H. M. S. B..

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny
poplatok 1.000,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok 1.000,- Sk do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok 1.000,- Sk do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd, pôvodne iba voči H. P., domáhal určenia vlastníctva
k pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území T., parc.č. 16454 - orná pôda o výmere 1758 m2.
Podaním doručeným súdu dňa 10.02.2006 žiadal navrhovateľ pripustiť do konania ďalšieho účastníka

na strane odporcu - S. S. S. C. a v tej súvislosti žiadal tiež pripustiť zmenu petitu, ktorým by súd určil,
že kúpna zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, uzavretá dňa 11.10.1999 medzi odporkyňou v 1.
rade H. P. ako predávajúcou a odporcom v 2. rade S. S. S. C. ako kupujúcim na prevod pozemku v
katastrálnom území T., parc.č. 16454 - orná pôda o výmere 1758 m2, zapísaná na LV č. 3145 je neplatnáa aby súd určil, že vlastníkom pozemku v k.ú T., parc.č. 16454 - orná pôda o výmere 1758 m2 je H. M.
S. B.. Súd svojim uznesením zo dňa 21.8.2006, č.k. 17C/161/2002-68 pripustil do konania ako ďalšieho
účastníka na strane odporcu: S.S. S. C., M. ul.č. XX,. B. a podľa § 95 O.s.p. pripustil navrhovanú zmenu

petitu návrhu. Podaním zo dňa 02.10.2006 navrhovateľ žiadal, aby odporca v 2. rade vystúpil z konania
a na jeho miesto vstúpila do konania N. D. S. a.s., so sídlom B. M. N. XX. nakoľko v zmysle zákona č.
639/2004 Z.z. vznikla N. D. S. a.s., a do jej majetku boli vložené všetky D. Ú. vybudované ako aj vo
výstavbe a to spolu s právami a záväzkami viažucimi sa na vložený majetok, pričom predmetná vec o
určenievlastníckehoprávatýkajúcasapozemkovvykupovanýchpreD.D.M.S.bolavloženádomajetku

N. D. S. a.s. Uznesením zo dňa 17.10.2006, č.k. 17C/161/2002-73 súd návrhu podľa § 92 ods. 2, 3 O.s.p.
vyhovel a pripustil, aby z konania vystúpil doterajší odporca v 2. rade a na jeho miesto vstúpila N. D. S.
a.s. Podaním doručeným súdu dňa 10.01.2007 navrhovateľ žiadal pripustiť zmenu návrhu (vzhľadom
na vypracovaný geometrický plán č. 64/2006) tak, aby súd určil, že kúpna zmluva o prevode vlastníctva
nehnuteľnosti uzavretá dňa 11.10.1999 medzi odporkyňou v 1. rade H. P. ako predávajúcou a S. S. S.
C. ako kupujúcim na prevod pozemku v k.ú. T., časť parc.č. 16454 - orná pôda o výmere 333 m2 ako

diel 6 k parc.č. 15850/26 podľa GP č. 31321704/231-19/98/1 zo dňa 23.02.1998 je neplatná.

Súd určuje, že vlastníkom pozemku v k.ú. T., parc.č. 16454 - orná pôda o výmere 1425 m2 zapísaného
na LV č. 3145 je H. M. S. B..

Súd určuje, že vlastníkom pozemku v k.ú. T., parc.č. 15850/202- zastavaná plocha vo výmere 333 m2
vytvoreného geometrickým plánom č 64/2006 úradne overeného dňa 12.12.2006 je H. M. S. B.. Na
pojednávaní konanom dňa 20.9.2007 súd navrhovanú zmenu petitu pripustil.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že navrhovateľka v 1. rade bola vlastníčkou pozemku
nachádzajúceho sa v kat. úz. T. ako parcela registra „E“ č. 16454 - orná pôda o výmere 1758 m2,
zapísaná na LV č. 3145. Vlastníčkou tohto pozemku sa stala na základe dedičského rozhodnutia D
333/94. Pôvodným vlastníkom bol P. P., zapísaný v pozemkovoknižnej vložke č. 2203, pozemok PK

parc.č. 16454 - roľa o výmere 5050 m2. Na základe vyvlastňovacej dohody uzavretej dňa 16.01.1962
medziČeskoslovenskýmštátom,zastúpenýmzáhradníckymiarekreačnýmislužbamimestaBratislavya
p.P.P.boloztejtoparcelyodkúpených1758m2zacenu2,-Kčs/m2.Predmetnénehnuteľnostivzhľadom
na existenciu vyvlastňovacích dohôd nemohli byť ani predmetom dedičského konania a teda odporkyňa
v 1. rade ich nemohla nadobudnúť do vlastníctva na základe dedenia a nemohla následne ani časť z

nich previesť kúpnou zmluvou na odporcu v 2. rade.

Odporcovia s návrhom nesúhlasili.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich právnych zástupcov, oboznámil sa

s obsahom vyvlastňovacej dohody zo dňa 16.01.1962, vyvlastňovacej dohody zo dňa 26.7.1960,
geometrického plánu č. Z0-70/94-1, č. 31321704/231-19/98/1, geometrického plánu č. 64/2006,
výpisomzLVč.3145,čiastočnýmvýpisomzLVč.196,LVč.2096-čiastočným,kúpnejzmluvyuzavretou
medzi odporcami v 1. a 2. rade zo dňa 11.10.1999, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, ako i
ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 16.01.1962 uzavrel Československý štát, zastúpený Záhradníctvom a rekreačnými službami mesta
Bratislavy ako vyvlastniteľ s P. P. ako vlastníkom vyvlastňovanej nehnuteľnosti vyvlastňovaciu dohodu,
predmetom ktorej bola parcela číslo 16454, zapísaná v pozemkovoknižnej vložke č. 2203, katastrálne
územie B. vo výmere 1758 m2, podľa geometrického polohopisného plánu Oblastného ústavu geodézie

a kartografie okresného meračského strediska v Bratislave zo dňa 30.9.1961, číslo C-75-201-920-61
pre výstavbu Z. Z. na T. C. (P. L.).

Podľa článku II dohody bola vlastníkom poskytnutá za vyvlastnené nehnuteľnosti náhrada podľa
ustanovenia vyhlášky č. 258/1951 Ú.v.I, v sume 2,- Kčs za 1 m2 t.j. celkom 3.516,- Kčs.Dňa 26.7.1960 uzavrel Československý štát zastúpený Záhradníctvom a rekreačnými službami mesta
Bratislavy ako vyvlastniteľ s P. P. ako vlastníkom vyvlastňovaciu dohodu, predmetom ktorej bola parcela
číslo 16454, zapísaná v pozemkovoknižnej vložke č. 2203, katastrálne územie B. vo výmere podľa

geometrického polohopisného plánu Oblastného ústavu geodézie a kartografie - okresného meračského
strediska v Bratislave zo dňa 29.6.1960, číslo D-55-920-401-60 pre výstavbu Z. Z. na T. C. (P. L.).

Z obsahu listu vlastníctva č. 3145 Katastrálneho úradu v Bratislave, Správy katastra Bratislava II súd
zistil, že navrhovateľka nadobudla vlastníctvo k parc.č. 16454 o výmere 1758 m2 - orná pôda titulom

dedičstva, na základe osvedčenia o dedičstve č. 333/94, D not 84/94.

Dňa 11.10.1999 uzavrela odporkyňa v 1. rade ako predávajúca kúpnu zmluvu so S. S. S. C. ako
kupujúcim. Predmetom zmluvy bola časť nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území T., zapísaná na LV
č. 3145 ako parc.č. 16454 v celkovej výmere 1758 m2. Predmetom prevodu bola časť tejto nehnuteľnosti
o výmere 333 m2 podľa geometrického plánu ako diel 6 parc.č. 15850/26. Vklad vlastníckeho práva

povolil Okresný úrad Bratislavy II dňa 26.10.2000 pod č. V-7909/99.

Odporkyňa v 1. rade s návrhom nesúhlasila, jej právny zástupca bol toho názoru, že nie je daný základ
sporu, podľa Občianskeho zákonníka platného v danom čase. Právny úkon by bol platný v prípade, ak
by bol urobený slobodne, vážne, zrozumiteľne, určite, pričom prejav vôle štátu rozhodnutie o vyvlastnení

a následne podpísané dohody o vyvlastnení sú simulované právne úkony zo strany štátu, kde vystupuje
nezhoda vôle a prejavu. Ide teda o absolútne neplatný právny úkon z dôvodu nezhody vôle a prejavu
štátu, pretože tento vôľovo prejavil pozemky vyvlastniť, avšak prejav bol urobený v inej forme a to
uzavretím dohody o vyvlastnení. Poukázal na zák.č. 87/1958 o stavebnom poriadku, z obsahu ktorého
vyplýva, že stav ktorý chcel navrhovateľ vyvodiť vyvlastnením, mohol dosiahnuť aj iným spôsobom a

to uzavretím kúpnej zmluvy.

Odporca v 2. rade s návrhom nesúhlasil, mal za to, že vyvlastňovacia dohoda zo dňa 16.01.1962
je absolútne neplatná, je nejasná, miestami nezrozumiteľná a vyvoláva značné pochybnosti.
Nezrozumiteľná a neurčitá má byť predovšetkým v časti predmetu vyvlastňovacej dohody nakoľko

sa nedá ustáliť, či predmetom prevodu bola celá parcela alebo len jej časť a vlastne ktorá časť.
Neoddeliteľnou súčasťou dohody mal byť aj geometrický polohopisný plán Oblastného ústavu geodézie
a kartografie - okresného meračského strediska v Bratislave ktorý však ako dôkaz v konaní predložený
nebol. Z predmetnej vyvlastňovacej dohody nie je jasné, aká bola celková výmera parcely s parc.č.
16454 (v návrhu navrhovateľ uvádza 5050 m2). Vyvlastňovacia dohoda je, pokiaľ ide o identifikáciu

prevádzanej nehnuteľnosti, absolútne neurčitá a nezrozumiteľná, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť.

Navrhovateľ podľa názoru odporcu v 2. rade v konaní nepreukázal, že parc.č. o výmere 333 m2,
ktorú nadobudol odporca v 2. rade kúpnou zmluvou od odporkyne v 1. rade by mala byť súčasťou

parcely, ktorá bola predmetom vyvlastňovacej dohody. Odporca v 2. rade ďalej poukázal na ustanovenie
§ 3 vyhl. Ministerstva financií č. 206/1958 Úl. o odplatnom nadobúdaní vecí od súkromníkov a
organizáciami socialistického sektoru, ktorá bola vydaná na základe zmocnenia vládneho nariadenia č.
81/1958 Zb. o správe národného majetku, podľa ktorého platilo nasledovné: Organizácia socialistického
sektoru mohla nadobudnúť veci za odplatu od súkromníkov len pokiaľ bolo takéto nadobudnutie veci

odôvodnené dôležitým hospodárskym alebo iným všeobecným záujmom a vec nebolo možné získať
od inej socialistickej organizácie. Podmienkou nadobudnutia veci však bolo podľa § 3 ods. 1 písm. a/
cit. vyhlášky, že k nadobudnutiu veci privolil príslušný orgán a v zmysle § 4 ods. 1 vyhlášky príslušným
orgánom privoliť k nadobudnutiu veci bol orgán priamo nadriadený socialistickej organizácii, ktorá vec
nadobúdala. Podľa tohto zákonného ustanovenia, teda podľa odporcu v 2. rade bol potrebný súhlas

nadriadeného orgánu, ktorý v danom prípade daný nebol. Ak by sa súd nestotožnil s právnym názorom
odporcu v 2. rade poukázal na skutočnosť, že na odporkyňu možno hľadieť ako na nepravú dedičku v
zmysle § 486 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého
dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby bol nadobudol od oprávneného
dediča.

Navrhovateľ sa vo svojej výpovedi plne pridržiaval písomne podaného návrhu v znení jeho ďalších
zmien a doplnení. Uviedol, že z obsahu listinných dôkazov je zrejmé, že celá parcela č. 16454 bola
pôvodne o výmere 5050 m2, z ktorej prvou vyvlastňovacou dohodu zo dňa 26.7.1960 bola vykúpenáčasť o výmere 3292 m2 a druhou vyvlastňovacou dohodu zo dňa 16.01.1962 bola vykúpená zvyšná
časť o výmere 1758 m2. Teda pri sčítaní uvedených rozlôh je súčet 5050 m2, teda vykúpená bola celá
parc.č. 16454. Navrhovateľ poukázal na to, že súčasťou vyvlastňovacej dohody nemusel byť v zmysle §

41 ods. 1 zák.č. 141/1950 Zb. geometrický plán. Pokiaľ odporca v 2. rade namietal, že vo vyvlastňovacej
dohode zo dňa 16.01.1962 nie je vyčiarknuté, či je alebo nie je potrebný súhlas nadriadeného orgánu,
poukázal navrhovateľ na znenie § 4 vyhl.č. 206/1958 Zb. z obsahu dohody je zrejmé, že kúpna cena
bola dohodnutá celkovo sumou 3.516,- Kčs, pričom ak kúpna cena nepresahovala 10.000,- Kčs nebol
potrebný súhlas nadriadeného orgánu.

Dňa 24.9.1958 bol radou ÚNV v Bratislave zriadený podnik Záhradníctvo a rekreačné služby mesta
Bratislavy.

Podľa§31ods.1zák.č.141/1950Zb.Občianskehozákonníkaúčinnéhokudňuuzavretiavyvlastňovacej
dohody, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol urobený,

zodpovedá pravidlám socialistického spolužitia.

Podľa § 34 zák.č. 141/1950 Zb. ak sa má právnym úkonom urobeným naoko zastrieť iný úkon, treba ho
posudzovať podľa podstaty zastretého úkonu.

Podľa § 36 ods. 1 zák.č. 141/1950 Zb. neplatný je právny úkon, ktorý sa prieči zákonu alebo
všeobecnému záujmu.

Podľa § 40 ods. 1 zák.č. 141/1950 Zb. písomná forma je potrebná pri právnych úkonoch o právach
k nehnuteľnostiam, okrem ak ide o nájom rodinného domčeka alebo inej podobnej stavby alebo časti
budovy. To isté platí pri majetkových právnych úkonoch medzi manželmi, pokiaľ nejde len o obvyklé
darovanie primerané ich zárobkovým a majetkovým pomerom. Písomná forma je ďalej potrebná pri

právnych úkonoch, pre ktoré zákon osobitne predpisuje písomnú formu.

Podľa § 41 ods. 1 veta prvá zák.č. 141/1950 Zb právny úkon, pre ktorý zákon alebo dohoda strán
vyžaduje písomnú formu pôsobí od podpisu strán, podpisy nemusia byť na tej istej listine.

Podľa § 111 ods. 1 zák.č. 141/1950 Zb. vlastníctvo k veciam jednotlive určeným prevádza sa už samou
zmluvou, ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov.

Podľa § 112 zák.č. 141/1950 Zb. prevod vlastníctva k nehnuteľným veciam, zapísaným v pozemkovej
alebo železničnej knihe, zapíše sa do týchto kníh.

Podľa § 132 ods. 1 zák. č. 141/1950 Zb. vlastníctvo sa stráca najmä tým, že ho nadobudne niekto iný
alebo že sa ho vlastník vzdá.

Podľa § 366 zák.č. 141/1950 Zb. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu

predmet kúpy a kupujúci sa zaväzuje ho odobrať a zaplatiť dojedanú cenu.

Podľa § 1 ods. 1 vyhl.č. 258/1951 Ú.v. o určovaní náhrady za vyvlastnenie a za predbežné užívanie
nehnuteľnosti náhrada za nehnuteľnosti vyvlastnené pre účely výstavby obcí (§ 20 ods. 1 zákona) sa
určí cenou pozemku zvýšenou o cenu investícii.

Podľa § 1 ods. 2 vyhl.č. 258/1951 Ú.v. cenu pozemku možno určiť najvyššie týmito sumami na jeden m2:
v obciach, kde sú krajské národné výbory........................................................10,- Kčs
v obciach, kde sú okresné národné výbory.........................................................8,- Kčs
v obciach, s počtom obyvateľstva nad 2000.......................................................6,- Kčs

v ostatných obciach.............................................................................................4,- KčsTieto sumy smú byť priznané za najhodnotnejšie stavebné pozemky, za stavebné pozemky menej
hodnotné sú priznané sumy pomerne nižšie, najmenej však 2,- Kčs za 1 m2. Hodnotu stavebného

pozemku treba posudzovať podľa jeho polohy v obci, možnosti jeho využitia zastavaním, dĺžky priečelia,
akosti základovej pôdy, slnečnej polohy atď.

Podľa § 18 ods. 2 zák.č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku vyvlastniť možno, len ak nemožno
účel vyvlastnenia dosiahnuť inak a ak nemožno získať nehnuteľnosti alebo práva k nim dohodou.

Vyvlastnenie musí byť v zhode so zámermi a cieľmi územného plánu a môže sa vykonať len v
nevyhnutnom rozsahu a s najmenším obmedzením práv tretích osôb.

Podľa § 4 ods. 2 písm. d/ vyhl.č. 206/1958 Ú.v. o odplatnom nadobúdaní vecí od súkromníkov
organizáciami socialistického sektora bez privolenia nadriadených orgánov smú veci nadobúdať
organizácie podriadené národnému výboru až do výšky odplaty 10.000,- Kčs.

Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 518/1990 Zb. o prechode a zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie
národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy,
zakladateľská funkcia voči štátnemu podniku, ktorého zakladateľom je národný výbor, prechádza na
obec,vktorejmáštátnypodniksídlo,svýnimkouštátnychpodnikovpôsobiacichvodvetviachuvedených

v odseku 2, 3, 4 a 6.

Podľa § 2 ods. 2 zák.č. 518/1990 Zb. zakladateľská funkcia krajských národných výborov voči
štátnych podnikom, ktoré pôsobia v odvetviach potravinárskeho priemyslu, vodného hospodárstva,
dopravy, dopravného stavebníctva, automobilového opravárenstva, obchodu, zberu druhotných surovín,

projektovania a výskumno-vývojovej základne v miestnom hospodárstve, prechádza na príslušný
ústredný orgán štátnej správy.

Podľa § 2 ods. 3 zák.č. 518/1990 Zb na príslušný orgán štátnej správy prechádza zakladateľská
funkcia aj voči štátnym podnikom, ktoré vznikli vyčlenením zo štátnych podnikov založených krajskými

národnými výbormi v odvetviach uvedených v odseku 2.

Podľa § 2 ods. 4 zák.č. 518/1990 Zb. na príslušný orgán štátnej správy prechádza zakladateľská
funkcia aj voči štátnym podnikom pôsobiacim v odvetví miestneho stavebníctva, založeným okresnými
národnými výbormi, krajskými národnými výbormi, národným výborom hlavného mesta Slovenskej

republiky Bratislavy a národným výborom mesta Košíc.

Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, účinného od 01.5.1991 do vlastníctva obcí
prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľnosti

patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo
hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.

Podľa § 2 ods. 2 zák.č. 138/1991 Zb. veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom

rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým
prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z
majetku Slovenskej republiky do vlastníka obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva
a povinnosti upravia zmluvne.

Podľa § 2 ods. 7 zák.č. 138/1991 Zb. veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec
dňom účinnosti tohto zákona.

Podľa § 854 Občianskeho zákonníka účinného do 01.4.1964 pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa
ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964, vznik týchto právnych

vzťahov , ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov.Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného do 01.01.1992) vlastník má právo na ochranu
proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania
veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 868 Občianskeho zákonníka (účinného od 01.01.1992) pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa

ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992, vznik týchto právnych
vzťahov ako aj nároky z nich sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že po
pripustení navrhovaných zmien návrhu bol tento dôvodný, preto mu v celom rozsahu vyhovel.

K jednotlivým námietkam odporcov súd uvádza nasledovné: Súd sa nestotožnil s právnym názorom
právnychzástupcovodporcov, otom,žedohodaovyvlastneníjeabsolútneneplatnýmprávnymúkonom.
Z jej obsahu vyplýva, že vlastník pozemku p P. P., previedol svoje vlastnícke právo k danej nehnuteľnosti
na štát za odplatu. Podľa obsahu súd vyvlastňovaciu dohodu posúdil ako kúpnu zmluvu, ktorá obsahuje
všetky potrebné zákonné náležitosti. Účastníkmi kúpnej zmluvy boli ako predávajúci P. P. a ako kupujúci

Československý štát. Predmet zmluvy je

dostatočne určený parcelným číslom, rozlohou a zápisom v pozemkovoknižnej vložke. Kúpna cena je
dohodnutájasneazrozumiteľne,vsúladesvtedyplatnouvyhláškou.Podľaplatnýchprávnychpredpisov

v čase uzavretia vyvlastňovacej dohody platila zásada, že k prevodu vlastníctva dôjde len čo je zmluva
skutkom a zápis v pozemkovej knihe má iba deklaratórnu povahu. To, že daná vyvlastňovacia dohoda
nebola zapísaná v pozemkovej knihe nemá za následok jej neplatnosť. Uzavretie vyvlastňovacej dohody
nebolo v rozpore ani s vtedy platnými právnymi predpismi (viď § 18 zák.č. 87/1958 Zb.).

K námietke odporcu v 2. rade, že právny predchodca navrhovateľa nemal súhlas na uzavretie dohody
o vyvlastnení od nadriadeného orgánu, súd uvádza, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. d/ vyhl.č. 206/1958
Ú.v. privolenie nadriadeného orgánu potrebný nebol, keďže výška odplaty nepresiahla 10.000,- Kčs.

Keďže teda došlo k platnému prevodu vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti na navrhovateľa nemohla

byť predmetom dedičského konania. Nikto totiž nemôže previesť na iného viac práv, než ktoré mu
samotnému prislúchajú. Ak teda P. P. v čase smrti nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností,
nemohlo vlastnícke právo k nim platne prejsť na odporkyňu v 1. rade. Neobstojí preto ani tvrdenie
odporcu v 2. rade, že nehnuteľnosti nadobudli dobromyseľne od nepravého dediča. Ustanovenie §
486 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na prípad, ak dôjde k nadobudnutiu veci od nepravého

dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, hoci dediť mal niekto iný. K takejto situácii v danom prípade
vonkoncom nedošlo, v prípade odporkyne v 1. rade nemôžme hovoriť o nepravej dedičke, naopak
oprávnená dediť bola, ibaže predmet dedenia v čase smrti poručiteľa nebol už v jeho vlastníctve.

Práve s poukazom na uvedené skutočnosti súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporkyňou v 1.

radeakopredávajúcouaS.S.S.C.akokupujúcimoprevode vlastníckehoprávaknehnuteľnosti,parc.č.
16454 - orná pôda o výmere 333 m2 ako diel 6 k parc.č. 15850/26 podľa GP č. 31321704/231-19/98/1
zo dňa 23.02.1998 je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Z obsahu listinných dôkazov mal súd za preukázané, že celková výmera parc.č. 16454 bola 5050 m2.

Vyvlastňovacími dohodami zo dňa 26.7.1960 a zo dňa 16.01.1962 bola vyvlastnená celá parc.č. 16454
(1758 m2 + 3292 m2). Z obsahu listu vlastníctva č. 3145 súd zistil, že odporkyňa v 1. rade bola vedená
ako výlučná vlastníčka parc.č. 16454 o výmere 1758 m2, z ktorej previedla kúpnou zmluvou na odporcu
v 2. rade časť o výmere 333 m2. Pôvodná výmera pozemku odporkyne v 1. rade sa teda znížila o
333 m2, ktoré odkúpila S. S. S. C., pričom z grafickej identifikácie vyplýva, že z pôvodnej parcely bol

odkúpený diel 6 o výmere 333 m2, ktorý je súčasťou parcely č. 15850/26, kat. úz. T.. Listami vlastníctva,
geometrickým plánom č. 64/2006 úradne overeným dňa 12.12.2006 a geometrickýmplánom č. 31321704/231-19/98/1 zo dňa 23.02.1998 boli uvedené skutočnosti ozrejmené a preukázané.

Navrhovateľ ako vecne aktívne legitimovaný účastník, na ktorého prešlo vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam v zmysle zákona č. 518/1990 Zb. a zákona č. 138/1991 Zb. zo štátu, bol v konaní plne
úspešný. Trovy konania si podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Navrhovateľ bol od súdneho poplatku oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zák.č. 71/1992 Zb. v znení

neskorších zmien o súdnych poplatkoch, z ktorého dôvodu sú povinní zaplatiť súdny poplatok za návrh
odporcovia v zmysle § 2 ods. 2 zák.č. 71/1992 Zb. v znení neskorších zmien o súdnych poplatkoch.

Výšku súdneho poplatku súd vyrubil podľa vyhlášky č. 71/1992 Zb. platnej ku dňu podania návrhu na
súd t.j. ku dňu 15.7.2002. Navrhovateľ sa domáhal spolu troch nárokov, pričom za každý z nárokov súd
vyrubil súdny poplatok vo výške 1.000.- Sk. V časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy súd zaviazal

odporcov na zaplatenie súdneho poplatku spoločne a nerozdielne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd,
písomne, trojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočnosti,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.