Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. október 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/343/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215212088
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2215212088.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu:

Orange Slovensko, a. s., Bratislava, Metodova 8, IČO 35 697 270, zastúpeného advokátskou
kanceláriou: Bobák, Bollová a spol., s. r. o., Bratislava, Dr. V. Clementisa 10, proti žalovanému: B. P., X..
XX.XX.XXXX, V. L. G. F., XXX, o zaplatenie 147,09 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 106,26 eur s 5,25% úrokom z omeškania ročne z istiny od
28.02.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou zo dňa 30.06.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške
147,09 eur, a to titulom náhrady škody vo výške 40,83 eur a titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté
telekomunikačné služby vo výške 106,26 eur spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania.
Nárok odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie
telekomunikačných služieb cez vypožičanú SIM kartu. V prípade nedodržania zmluvných povinností -
doby viazanosti vznikla žalobcovi škoda, pričom pri jej výpočte žalobca zohľadnil počet celých mesiacov,

ktoré uplynuli od uzavretia zmluvy do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného.
Žalobca sa domáha nároku vo výške škody, ktorá škoda vo výške 40,83 eur predstavuje rozdiel medzi
predajnou cenou telekomunikačného zariadenia zn. Orange Acapulco za zvýhodnenú cenu oproti cene
trhovej, a ktorá škoda mu vznikla tým, že žalovaný získal telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú
cenu a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas doby viazanosti a platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Okrem toho si uplatnil žalobca nárok
na nezaplatenú cenu telekomunikačných služieb za obdobie október až december 2013 vo výške 106,26

eur. Úrok z omeškania z dlžnej sumy žiadal žalobca priznať vo výške 5,25% ročne od 28.02.2014, teda
odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku.

(2) Žalovanému bola žaloba postupom podľa § 116 ods. 2 CSP doručená dňa 09.08.2017.

(3) Podľa § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak sa žalobu
nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd

povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Podľa ods. 2 ak sa
súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom
podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy,ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa ods. 3 ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu
podľa § 106 ods. 1 písm. a).

(4) Podľa § 106 („adresa na doručovanie“) ods. 1 písm. a/ CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej
schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát
neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú
v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej
republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

(5) Podľa § 297 CSP súd na prejednanie /spotrebiteľského/ sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie
nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

(6) Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

(7) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav
veci:

(8) Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 01.07.2013 pod č. A7064775 s dodatkom z rovnakého
dňa zmluvu o poskytovaní verejných služieb, v zmysle ktorej bol žalobca povinný poskytovať

žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný bol povinný platiť žalobcovi za využívanie týchto
služieb cenu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky, Cenník služieb a informácie
o poskytnutých službách. Zároveň podľa zmluvy žalobca žalovanému poskytol SIM kartu, ktorá mu
umožňovala telekomunikačné služby poskytované žalobcom využívať. V čl. 1. ods. 2 dodatku k zmluve
odpredal žalobca žalovanému koncové telekomunikačné zariadenie s definovaným výrobným číslom

so zľavou z ich spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu s DPH vo výške 1 euro. V zmysle čl. 2. ods.
3 písm. a) dodatku sa žalovaný vždy zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku
zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb
poskytovaných jej žalobcom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia
tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiadny taký úkon, ktorý

by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku
pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu. V zmysle
čl. 2. ods. 3 písm. b) dodatku sa žalovaný zaviazal, že nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o
dočasnú deaktiváciu SIM karty, pokiaľ mu takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takom prípade
je povinný bez zbytočného odkladu pokračovať v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá

nahradí vypojenú, resp. deaktivovanú SIM kartu. V zmysle čl. 2. ods. 3 písm. c) dodatku sa žalovaný
taktiež zaviazal, že sa nedopustí takého konania, alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani
neumožní také konanie, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo
vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa
zaviazal v tomto dodatku alebo v zmluve, alebo na základe ktorého by bol žalobca oprávnený mu v

dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb. V zmysle čl. 2. ods. 3 písm. d)
dodatku sa žalovaný zaviazal, že bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program (resp. taký
variant účastníckeho programu) alebo takú kombináciu účastníckych programov v bode 2.2 písmeno b)
uvedených kategórií služieb, že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto
článku.Včl.2.ods.5dodatkusiúčastnícidohodlipreprípadporušenianiektorejzpovinnostížalovaného

uvedenej v čl. 2, ods. 3 alebo 4 zmluvnú pokutu vo výške 49 eur.

(7) Pokusom o pokonávku zo dňa 13.02.2014 žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu pohľadávok za
poskytnuté elektronické komunikačné služby v celkovej sume 126,26 eur za (zúčtovacie) obdobie od
októbra do decembra 2013. Zároveň žalovaného vyzval k zaplateniu zmluvnej pokuty vo výške 49 eur,

všetko najneskôr do 27.02.2014. Čiastku 20 eur žalobca následne odpísal.(8) Faktúrami vystavenými dňa 22.10.2013 (č. 5225245121), 22.11.2013 (č. 5228954818) a 24.12.2013
(č. 5232598033, č. 5232597656) vyúčtoval žalobca žalovanému postupne čiastky k úhrade vo výške
spolu 126,26 eur za mesačné poplatky a poskytované hlasové a nehlasové služby a upomienku (5 eur).

(9) Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
(účinného od 01.01.2012) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať
všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je

písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych
automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je
možnémeniťajinouakopísomnouformou,aksanatomzmluvnéstranydohodnú;toneplatíprezáväzky
účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa ods. 8
písm. b/ podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu
za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

(10) Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ tohto zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ods. 12 písm. a/ a b/ účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom
a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

(11) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom
od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo

účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

(12) Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

(13)Podľa§54ods.1OZzmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliťod
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

(14) Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

(15) Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa
§ 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

(16) Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú

objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na
poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme
nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento
vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný, je na škodcovi.(17) Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaný porušil záväzky vyplývajúce zo
zmlúv, konkrétne Dodatkov k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu

za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže
založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ.
Súd mal za preukázané, že žalovaný porušil povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby,
keď žalobcovi neuhradil faktúry, ktorými mu túto cenu vyfakturoval.
(18) Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd

preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za
škodu, a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

(19) Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako
právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku

existencie škody ako právnej kategórie, a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu
(poškodeného) a to, či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej
povinnosti žalovaným.

(20) Povinnosť žalovaného zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade

porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo
z dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava
z kúpnej ceny mobilného telefónu, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s
porušením tejto povinnosti žalovaného. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny,
ktorú žalovanému pri kúpe mobilného zariadenia poskytol, nie je následkom porušenia povinnosti

žalovaného platiť žalobcovi za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu (ako výsledku jeho
myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak
povedané, k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti
žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len na
základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v tejto zmluve. Akými očakávaniami bola vôľa žalobcu

pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, a teda ako uviedol, žalovanému poskytol zľavu z kúpnej
ceny len z toho dôvodu, že sa zaviazal platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, nemá na vyššie
uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní vôle žalobcu, ako aj žalovaného pri
uzatváraní dodatkov k zmluve o pripojení mali určite vplyv mnohé faktory, ako sú na strane žalovaného
napr. ponuky iných mobilných operátorov, jeho majetkové pomery, potreba nového mobilného telefónu,

predpokladaný rozsah využívania služieb mobilného operátora a na strane žalobcu snaha získať nového
klienta alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu, atď.
Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb
za poskytované služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním
vyjadrená vôľa v zmluve odpredať žalovanej mobilné zariadenia so zľavou. Avšak jediným možným

následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby by bolo
nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb žalovaného za
aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku žalobcu o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného
telefónu takýmto následkom nie je.

(21) Vzhľadom na uvedené má súd za to, že vznik škody v danom prípade nebol preukázaný, čím neboli
splnené ani ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škody, a to existencia príčinnej súvislosti medzi
porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie.

(22) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, ale nárok

žalobcu nie je oprávnený v plnom rozsahu. K nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných služieb súd
uvádza, že túto povinnosť žalovaného upravuje čl. 6 v bode 2 písm. b/ „Všeobecných podmienok
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a. s.“ (VP), zmysle ktorého je účastník povinný platiť cenu za poskytnuté
služby.Žalobcaslužbyjednoznačnedodal,žalovanýichprijal.Podľatvrdeniažalobcužalovanýneuhradil

ceny za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 106,26 eur. Tento nárok žalobcu mal súd v konaní
preukázaný, a žalovaný ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nárok žalobcu nesporoval.
Súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie neuhradenej ceny poskytnutých služieb. Súd priznal
zároveň žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania (priznaný v zmysle platnej právnej úpravy) z priznanejčiastky odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaný sa s platením služieb preukázateľne dostal
do omeškania. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, nakoľko nárok na náhradu škody žalobca nijako
nepreukázal.

(23) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

(24) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(25) Súd priznal nárok na náhradu trov žalobcovi ako úspešnejšiemu účastníkovi konania voči
žalovanému v rozsahu 44% (podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovaného 72%:28%).

(26) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)