Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. september 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/490/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511202633
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7511202633.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcov 1/ M. L., D.. XX.X.XXXX, H. N. N. XX,
G. - Š., 2/ H. O., D.. XX.X.XXXX, H. N. U. Č.. XXX, 3/ U. L., D.. XX.X.XXXX, H. N. Z. XX, G. - Š.,
zast. JUDr. Jana Liptáková, advokátka, so sídlom Krmanova 1, Košice, proti žalovanému: 1/ M. N., D..
XX.X.XXXX, H. N. Š. Č.. XX, zast. JUDr. Miroslav Katunský, advokát, Floriánska 16, Košice, o 8 997,98
€ s prísl., o odvolaní tak žalobcov ako aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k.
17C/62/2011-193 z 31.5.2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) žalobu žalobcov v 2. a 3. rade súd
zamietol a vyslovil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1.rade sumu 8 426,01 € spolu s úrokom
z omeškania
- 7,50 % ročne zo sumy 165,97 € od 01.11.2008 do zaplatenia
- 6,50 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.12.2008 do zaplatenia
- 10,5 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.01.2009 do zaplatenia
- 10 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.02.2009 do zaplatenia

- 10 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.03.2009 do zaplatenia
- 9,50 % ročne zo sumy 97,90 € od 01.04.2009 do zaplatenia
- 9,25 % ročne zo sumy 97,90 € od 01.05.2009 do zaplatenia
- 9,00 % ročne zo sumy 97,90 € od 01.06.2009 do zaplatenia
- 9,00 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.07.2009 do zaplatenia
- 9,00 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.08.2009 do zaplatenia
- 9,00 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.09.2009 do zaplatenia

- 9,00 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.10.2009 do zaplatenia
- 9,00 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.11.2009 do zaplatenia
- 9,00 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.12.2009 do zaplatenia
- 9,00 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.01.2010 do zaplatenia
- 9,00 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.02.2010 do zaplatenia
- 9,00 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.03.2010 do zaplatenia
- 9,00 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.04.2010 do zaplatenia

- 9,00 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.05.2010 do zaplatenia
- 9,00 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.06.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok II.). V prevyšujúcom rozsahu pohľadávku spolu s príslušenstvom zamietol (výrok III.).
O vzájomných trovách účastníkov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok IV.).Vychádzal z toho, že počas konania žalobkyňa v 2. rade dňa XX.X.XXXX zomrela, pričom súd zo spisu
Okresného súdu Košice II 39D/438/2012 zistil, že nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXX k.ú. G.- Š. zdedil
osvedčením o dedičstve 39D/438/2012 zo dňa 10.1.2013, právoplatným dňa 10.1.2013, iba žalobca v

1. rade (stal sa teda výlučným vlastníkom) a hoci súd konal aj s ostatnými dedičmi - žalobcami v 2. a
3, rade, ktorí vstúpili do konania po svojej neb. matke, súd voči nim vzhľadom na výsledok dedičského
konania a ich nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalobu zamietol.
Žalobca v žalobe ako právny dôvod uplatnenia pohľadávky uviedol, že so žalovaným uzavrel (aj spolu
s jeho teraz už neb. matkou) nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol rodinný dom, č.s. 11, zapísaný na

LV č. XXX k.ú. G.-Š., a ktorý je postavený na parcele č. 901, vedenej na LV č. XXX k.ú. G.-Š.. Touto
zmluvou boli do užívania žalovaného ponechané bytové priestory v danom dome , pozostávajúce z
troch izieb, kuchyne, kúpeľne, WC a garáže spolu s priľahlými priestormi. Zmluva bola uzavretá dňa
1.5.2008 na dobu od 1.5.2008 do 31.5.2009 s možnosťou jej predĺženia, k čomu na základe dohody
zmluvných strán aj došlo a žalovaný tieto nehnuteľnosti užíval do mesiaca jún 2010.
Voči výške dlhu na nájomnom za rok 2008 uviedol, že nájomné za obdobie mesiacov mája - október

2008 zaplatil v plnej sume, pričom dňa 1.5.2008 zaplatil sumu 25 000 Sk t.j. o 10 000 Sk viac, a teda
rozdiel 10 000 Sk má byť započítaná na najskôr splatný záväzok, v tomto prípade za mesiac november
2008, takže dlh za 11/2008 činí 5 000 Sk a dlh na nájomnom za 12/2008 sumu 15 000 Sk. Tento dlh
podľa tvrdenia žalovaného bol so žalobcom vyporiadaný tak, že žalovaný pre žalobcu zabezpečil a dodal
10,01 m3 dreva a tiež za účelom započítania nájomného poskytol tzv. „nájazdovku“ na prívesný vozík

za motorové vozidlo.
Čosatýkaplnenia,požadovanéhotitulomnedoplatkuzavoduvauguste2008vsume1600Sk,ohľadom
nej prichádza do úvahy bezdôvodné obohatenie, ktoré sa premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe a
keďže žaloba bola podaná 28.2.2011, vzniesol námietku premlčania.
Vo vzťahu k prívesnému vozíku - prepravníku vozidiel zn Agricom, ev.č. KS-809YD, žalobca po 4

mesačnom užívaní nezaplatil žalovanému žiadnu odplatu, pričom ako je zrejmé z potvrdenia obchodnej
spoločnosti, prenajímajúcej prívesné vozíky, odplata za nájomné sa v období rokov 2008 - 2009
pohybovala v cene 600 Sk/deň. Žalovaný na tomto základe vzniesol započítaciu námietku s nárokom
žalobcu a to v sume 2 389,96 € (72 000 Sk), ktorá zodpovedá obdobiu 4 mesiacov (120 dní) x 600 Sk.
Poukázal ďalej na to, že žalobca vrátil žalovanému vozík v značne poškodenom stave a teda

voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody, pričom ohľadom tejto pohľadávky vznesie procesnú
započítaciu námietku.
Súd dôvodil, že žalovaný nepoprel, že začiatkom roka 2009 začal evidovať značné finančné zaťaženie
titulom nájmu a rozhodol sa dom žalobcovi vrátiť a svoj úmysel mu aj oznámil. Žalobca mu mal povedať,
že k tomu môže dôjsť až po uplynutí trojmesačnej výpovednej doby a že to nebude mať význam

vzhľadom na to, že nájom končí v máji. Zároveň mu povedal, že ak by žalovaný odišiel, musel by
žalobca chodiť do domu kúriť tiež je vysoké riziko, že ho vykradnú tak, ako v nedávnej minulosti. Navrhol
preto žalovanému, aby v dome zotrval kvôli tom, aby dom nechátral a aby ho nevykradli. V aktuálnom
čase pritom mali s priateľkou kam ísť, pretože ona mala v tom čase ešte stále jeden a pol izbový byt v
Medzeve a on sám mal byt v rodinnom dome v Šemši a teda mali sa kam odsťahovať.

Súd ako svedka vypočul tiež p. W. N., ktorý vypovedal, že: Od roku 2000 si ako súkromný podnikateľ
otvoril prevádzku so stavebninami a stavebným materiálom na Lúčnej ulici v Šaci, ktorá začala pomerne
prosperovať, čo súviselo aj s tým, že bolo treba prevádzku postupne rozširovať. V relatívnom kľude v
tejto prevádzke pôsobil asi do roku 2007, kedy sa v tejto súvislosti začali jeho problémy v tom smere,
že jednému susedovi začali mnohé veci, týkajúce sa tejto prevádzky, výslovne prekážať (hluk, zvýšená

prašnosť, ...) a jeho nespokojnosť sa neustále stupňovala. Videl, že iná možnosť, ako odísť z tohto
miesta v podstate nie je a začal hľadať vhodné možnosti, kam by tú prevádzku mohol presťahovať. Nič
vhodné momentálne nenašiel a keďže sa s pánom L. poznajú, oslovil ho, či by nebolo možné vziať
si do nájmu jeho dom, ktorý má veľmi dobrú polohu. K tomu došlo niekedy v máji roku 2008. Pán L.
mu ale oznámil, že (nepamätal si či mesiac alebo dva) mal tento dom už prenajatý niekým iným a že

tento človek tam býva. Samozrejme túto vec svedok vzal ako fakt a musel sa prispôsobiť. Hovoril o
tom len preto, že jeho problémy so spomínaným susedom na Lúčnej ulici sa neustále stupňovali a teda
jeho snaha presťahovať túto prevádzku na iné miesto trvala a, samozrejme, nechcel byť závislý jedine
na nehnuteľnosti žalobcu v 1. rade. Snažil sa zohnať aj nejakú inú vhodnú nehnuteľnosť, a to aj za tú
cenu, že si kúpi nejaký pozemok od obce, no všetky tieto jeho snahy stroskotali a zistil, že za daných

okolností nezostáva nič iné, len byť trpezlivý.
V priebehu konania, na pojednávaní dňa 10.11.2015 žalovaný prezentoval, že v čase od 1.6.2009 až do
vypratania nehnuteľnosti v júni 2010, tieto nehnuteľnosti neužíval iba on sám, ale okrem družky spolu
s ním tam bývali ďalšie 3 osoby, a to 2 plnoleté deti jeho a taktiež aj dospelý, plnoletý syn žalovaného,čo znamená, že bezdôvodné obohatenie sa týkalo nielen žalovaného v samotného ale celkového počtu
5 osôb. Zároveň však žalovaný nie je vnútorne presvedčený o akejkoľvek povinnosti platiť žalobcom
úhradu za užívanie v období od 1.6.2009 do 30.6.2010, a to práve s poukazom na tú skutočnosť, že

mali právo bývať tam bezodplatne. Za účelom preukázania toho, že v tomto dome, resp. v prenajatých
nehnuteľnostiach v čase po zániku zmluvnej doby nájmu nebýval žalovaný sám, ale spolu s nim aj ďalšie
osoby, ktorých by sa prípadne úhrada za užívanie týchto nehnuteľností mala týkať, navrhol vykonať
ďalšie dôkazy.
S týmito tvrdeniami žalovaného žalobca kategoricky nesúhlasil.

Ohľadom spôsobu a počtu ľudí, ktorí užívali prenajatý byt v dome žalobcu súd okrem už vypočutej družky
žalovaného vypočul aj jej dve dcéry a syna žalovaného.
Vykonaným dokazovaním bolo nevyvrátiteľne preukázané, že účastníci medzi sebou uzavreli nájomnú
zmluvu, ktorá sa týkala iba bytu v rodinnom dome č.s. 11 vedené na LV č. XXX k.ú. G.-Š., pozostávajúci
z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva. Nespochybniteľným spôsobom bola výške nájomného dohodnutá
sumu 497,90 € (15 000 Sk), splatná vopred, najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, a že na

začiatku bola dohodnutá záloha na nájomné za máj a jún 2008 v sume 25 000 Sk, teda nie 30 000 ako
to tvrdil žalobca.
Preukázané bolo aj to, že súčasťou nájomného nie sú dodávky energií a médií, ktoré si žalovaný mal
hradiťsám,pričomneboloabsolútnepresnešpecifikované,čosapodtýmtopojmomt.j.oktorékonkrétne
energie a médiá jedná. V súlade s touto úpravou žalovaný vykonal prehlásenie elektriny a plynu avšak

vodu, napriek tomu že zostala evidovaná na žalobcovi ako odberateľovi, prehlásiť nemohol.
V tomto kontexte vznikol medzi účastníkmi spor o to, či platba za pripojenie Magio balíka bola/nebola
súčasťou nájomného. Žalobca tvrdil, že keď sa sťahoval na Lúčnu ulicu do zrekonštruovaného domu,
chcel si tento „balík“ prehlásiť a bol to žalovaný, ktorý ho mal uhovoriť na to aby to tam nechal aj naďalej.
Naopak žalovaný oponoval týmto skutočnostiam tvrdiac, že o tieto služby záujem nemal a osobitne o

nich nerokovali a neuzavreli písomnú dohodu a preto aj poprel túto časť pohľadávky.
Vychádzajúc z obsahu zmluvy, v ktorej externé dodávky do domu boli upravené osobitne, súd nevidí
dôvod, pre ktorý v prípade, že podľa tvrdenia žalobcu žalovaný o ponechanie signálu výslovne požiadal,
neupravili túto okolnosť v zmluve (ako pri plyne, elektrine...). Žalobca nepreukázal, že k dohode o
ponechaní TV signálu a internetu došlo nad rámec dohodnutého nájomného a preto má súd za to, že

dodávka tejto služby bola jeho súčasťou a neuznal jeho cenu v celkovej uplatnenej výške 518,79 € ako
osobitný nárok popri dohodnutom nájomnom a navyše platby, zodpovedajúce mesiacom jún 2008 -
január 2009 sú premlčané.
Súd citoval § 98 O.s.p., § 100, § 101, § 106, § 107 ods.1 O.z. a dôvodil, že žalovaný ohľadom
výšky svojho záväzku namietol skutočnosť, že so žalobcom urobili dohodou o započítaní nájomného

s hodnotou dreva, ktoré mal žalobcovi zadovážiť v cene 18 000 Sk. Ohľadne týchto tvrdení však
neuniesol svoje dôkazné bremeno, pretože takáto okolnosť v konaní preukázaná nebola. Žalobca toto
tvrdenie žalovaného poprel a naopak, z výpovede svedka A. F. vyplynulo, žalovaným zabezpečené
drevo vôbec nebolo určené žalobcovi ale vypočutému svedkovi na úhradu nedoplatku, ktoré žalovaný
spôsobil v prevádzke servisu svedka odberom elektriny a plynu. Žalovaný teda nepreukázal existenciu

pohľadávky titulom hodnoty dreva pre žalobcu tak, aby bola započítaniaschopná s pohľadávkou žalobcu
voči žalovanému a keďže v tomto smere žalovaný započítaciu námietku ani nevzniesol a dohodu o
započítaní so žalobcom nepreukázal, hoci tvrdil, že to preukáže, uvedenú okolnosť súd nebral do úvahy
a konštatuje, že v rozsahu hodnoty dreva pohľadávka žalobcu voči žalovanému nezanikla.
Žalovaný ďalej ako procesnú obranu vzniesol započítaciu námietku v podaní zo dňa 8.12.2011,

doručenom súdu dňa 13.12.2011 a to titulom užívania jeho prívesného vozíka, ktoré za obdobie 4
mesiacov vyčíslil sumou 2 389,96 € (120 dní x 600 Sk/deň), vychádzajúc z potvrdenia spoločnosti KITT
CAR s.r.o. zo dňa 14.11.2011.
Rovnako tak nebral do úvahy ani tvrdenia žalovaného o vzniku škody na vozíku, ohľadom na
pojednávanídňa5.3.2012predložilrozúčtovanienákladovnaopravustým,žesitaktouplatňujenáhradu

škody voči žalobcovi, pritom samotné konštatovanie existencie pohľadávky žalovaného vo vzťahu k
žalobcovi, ktorá mala byť spôsobilá na započítanie bez relevantných dôkazovo jej skutočnej existencii
na započítanie nestačí. Potvrdenie - rozpis predpokladanej ceny opravy v zmysle potvrdenia spoločnosti
Agricom s.r.o. zo 14.11.2011 (čl 63) nepostačuje a navyše je neurčité keďže z neho nevyplýva, akého
vozíka sa vôbec týka. Rovnako tak je neplatný aj úkon, akým bola započítacia námietka na danom

pojednávaní učinená započítaniu vzájomných pohľadávok. Ak nedôjde k preukázaniu že škoda vznikla,
v akej výške, a kto za ňu zodpovedá a v akej výške sa má s pohľadávkou žalobcu započítať, nie je takáto
námietka platným právnym úkonom. Aj keď forma právneho úkonu započítania nie je predpísaná, musí
spĺňať všeobecné náležitosti stanovené v §34 a nasl. OZ a musí byť z neho zrejmé, aká pohľadávka a vakej výške sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Napokon, aj keby žalovaný preukázal
vyššie uvedené skutočnosti, žalobca, keďže k úkonu vznesenia námietky došlo dňa 5.3.2012, vniesol
námietku premlčania. Ak by bola pravda, že to žalobca vozík poškodil a práve on ho v tomto vrátil

žalovanému koncom roka 2008, subjektívna lehota na uplatnenie škody uplynula žalovanému najneskôr
31.12.2010.
Keďže nebola preukázaná zodpovednosť žalobcu za vzniknutú škodu, nijakým spôsobom nebola v
konaní nepochybným spôsobom preukázaná ani jej výška (potvrdenie na č.l.63 nemá žiadnu výpovednú
hodnotu), nemožno konštatovať ani existenciu nároku žalovaného z tohto titulu voči žalobcovi, a preto

ani na túto skutočnosť súd nebral zreteľ.
Súd preto neuveril tvrdeniam žalovaného o tom, že na dom žalobcu neboli odkázaní, pretože byt v
Medzeve bol primalý na bývanie takejto rodiny a do rodinného domu žalovaného v Šemši a jeho priateľka
výslovne odmietla ísť, pričom je len málo pravdepodobné, aby sa mohli nasťahovať do neobývateľného
domu v Šaci, ktorého vlastníčkou sa priateľka žalovaného stala až v októbri 2009. Je všeobecne známe,
že rekonštrukčné práce stavebného charakteru sa v zime Svoje tvrdenia o tom, že tam zostali iba na

základe prosby žalobcu, nijako nepreukázal a navyše ich žalobca výslovne poprel a výpoveď svedkyne
M. Z., ktorá skutočnosti uvádzané žalovaným potvrdila, súd vzhľadom na ich rodinnú väzbu posúdil ako
účelovú.
Za daného stavu možno uzavrieť, že v období od 1.6.2009 do 30.6.2009 rodinný dom žalobcu užíval
žalovaný s rodinou bez právneho titulu a bez toho, aby za jeho užívanie žalobcovi poskytoval odplatu.

Súd citoval § 685, § 688, § 710 ods.2 O.z. v spojení s § 456, § 458 ods.1, § 511 ods.1 a konštatoval,
že nesporné bolo v konaní to, že v čase od 1.6.2009 do 30.6.2010 zostal žalovaný bývať aj so svojou
priateľkou a jej dvoma, v tom čase maloletými dcérami (nar. v r. 1992 1994) bez nájomnej zmluvy
a bez toho, aby žalobcovi platili úhradu za užívanie. Je pravda, že v mesiaci júl 2009 bola uhradená
suma 400 €, ktorú žalobca započítal na mesiac jún 2009, no do dňa vysťahovania sa už žalobcovi

nebola poskytnutá žiadna úhrada. Obohatenie žalovaného a jeho priateľky spočívalo v užívaní cudzej
veci bez jej reálneho rozdelenia a dohody o tom, akým spôsobom a v akom rozsahu bude predmetný byt
každým z nich užívaný, čo založilo ich solidárnu povinnosť platiť žalobcovi náhradu a obom aj vznikla
zodpovednosť z bezdôvodného obohatenia. Užívanie cudzej veci viacerými osobami bez jeho reálneho
rozdelenie a dohody o tom, ktorú jej konkrétnu časť bude tá ktorá osoba s z nich užívať, vyplýva z

povahy plnenia, že používatelia sú voči vlastníkovi veci na poskytnutie peňažnej náhrady v zmysle ust.
§ 458 ods. 1 druhej vety OZ viazaní spoločne a nerozdielne (solidárne) - NS ČR 28Cdo 3141/2012,
33Cdo 542/2002, 28Cdo 3803/2009, pozn.
Čo sa týka rozsudku KS Košice 11Co/586/2013 zo dňa 25.7.2014, ktorým žalovaný protiargumentoval
solidárnej zodpovednosti žalovaného a jeho priateľky popr. iných osôb, súd dáva do pozornosti, že sa v

ňom rieši iná skutková záležitosť, spočívajúca na to, že žalobkyňou je bývalá manželka, ktorá žaluje o
bezdôvodného obohatenie svojho bývalého manžela a ich spoločné deti.
Vychádzajúc z uvedeného preto v období mesiacov od 1.6.2009 do 30.6.2010 vzniklo u žalovaného
bezdôvodné obohatenie, zodpovedajúce sume mesačného nájmu 497,90 € za celkový počet 13
mesiacov t.j. 6 472,70 €, z čoho bola v júli 2009 uhradená suma 400 € započítaná na mesiac jún 2009,

takže dlh činí 6 072,70 €.
Celková dlžná čiastka z titulu nájomného i bezdôvodného obohatenia tak činí 8 426,01 € plus úroky z
omeškania.
Podľa § 3 nar. vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009:
(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
(2) Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je
to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas

celého tohto polroka.
Za ostatné mesiace bol úrok z omeškania priznaný v zákonnej sadzbe v zmysle predpisov, účinných
od 1.9.2009, pričom za mesiaci apríl 2009, máj 2009 a jún 2009 súd priznal úrok z omeškania iba
z rozdielu medzi sumou 497,90 € a zaplatenými sumami 3 x po 400 € t.j. so sumy 97,90 € odo dňa
omeškania až do zaplatenia (§ 3 nar., čl. 87/95 Z.z. účinné do 31.12.2008).

V rozsahu, v akom súd neuznal pohľadávku žalobcu za dôvodnú ako aj v rozsahu, v akom sa domáhal
úroku z omeškania vo vyššej sadzbe, než na akú mu podľa zákona vznikol nárok, súd žalobu zamietol.

2. V podanom odvolaní žalovaný navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.V odvolaní namietal, že navrhovateľ má dôvodne za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je právne
nesprávny a vo viacerých smeroch nepreskúmateľný, a preto podáva toto odvolanie v súlade s ust. §
205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p.

V prvom rade má odporca za to, že nie je možné stotožniť sa so záverom súdu prvého stupňa o tom, že
na strane odporcu a jeho priateľky existuje solidárna povinnosť platiť navrhovateľovi náhradu za užívanie
bytu. Uvedený záver súdu prvého stupňa totiž nemá v danom prípade oporu v hmotnom práve.
Odporca poukazuje aj na tú skutočnosť, že súd prvého stupňa sa vôbec žiadnym spôsobom nezaoberal
a nevyporiadal s argumentáciou odporcu, že nakoľko Občiansky zákonník v časti, ktorá pojednáva

o bezdôvodnom obohatení ani jedno jeho ustanovenie nezakladá solidárne pasívne spoločenstvo,
je možné tvrdiť existenciu solidárnej povinnosti na strane dlžníkov len v takom prípade, že dané je
podložené iným osobitným zákonným ustanovením, napr. že dlžníci sú manželia.
V tejto súvislosti odporca zároveň opätovne poukazuje aj na judikatúru súdov, ktorá zaujala
názor, že „Ak by žalobkyni i vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (vo výške obvyklej
hladiny nájomného za užívanie rovnakého typu nehnuteľnosti a v preukázanom rozsahu jej využívania)

je potrebné starostlivo zvažovať, či žalovaných na plnenie možno zaviazať spoločne a nerozdielne.
Medzi ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení totiž nie je osobitným predpis o možnosti založiť
solidárnu povinnosť súdnym výrokom. V tejto súvislosti s rozhodovaním o nárokoch na vydanie
bezdôvodného obohatenia možno preto vo všeobecnosti založiť solidárnu povinnosť súdnym výrokom
ibatam,kdejepodloženáosobitnýmustanovením(napr.§139ods.1,§145ods.2OZ);"(pozriuznesenie

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. llCo/586/2013 - 402 zo dňa 25. júla 2014). Ani s uvedeným sa súd
prvého stupňa nezoberal a ani nevyporiadal, čo činí jeho rozsudok nepreskúmateľným.
Odporca má za to, že v danom prípade neexistuje zákonné ustanovenie, ktoré by zakladalo solidárnu
povinnosť jemu a osobám, ktoré spoločne s ním nehnuteľnosť užívali.
V druhom rade odporca uvádza, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti

súd prvého stupňa dospel k záveru, že výška bezdôvodného plnenia zodpovedá nájomnému, ako bolo
dohodnuté počas trvania nájomného vzťahu.
O.i. poukázal aj na rozhodnutie NS SR 3Cdo/252/2007 z 30.6.2008, lebo ak výška obvyklého nájomného
v danom mieste a čase je závislá aj na účele a spôsobe užívania, treba podľa najvyššieho súdu
prihliadnuť aj na podstatu (spôsob a rozsah) faktického užívania subjektom, ktorý sa bezdôvodne

obohatil. Inak výšku bezdôvodného obohatenia vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo
nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci (napr. spoluvlastníckeho
podielu na nej).

3. Aj žalobcovia 1., 2., 3. podali odvolanie a to čo do výroku, ktorým žaloba bola zamietnutá a ohľadne

žalobcu v 1.rade, ktorá žaloba bola zamietnutá v prevyšujúcej časti.
Dôvod odvolania je uvedený v § 205 ods.2 písm.d/, f/ O.s.p. S uvedeným záverom súdu žalobcovia
nesúhlasia. Je pravdou, že žalobkyňa v 2.rade zomrela v roku 2012. Všetci traja žalobcovia vstúpili do
dedičského konania ako dedičia zo zákona a teda ako univerzálni sukcesori práv a povinností žalobkyne
v 2. rade. Žalovaná pohľadávka, ktorá bola a je predmetom žaloby, nie je v súčasnosti pohľadávkou

výlučne viazanou na vlastníctvo nehnuteľnosti a podľa názoru žalobcov je úplne irelevantné, ktorý zo
žalobcov sa po dedičskom konaní stal vlastníkom nehnuteľnosti užívanej žalovaným. Pohľadávka, ktorá
je predmetom konania je samostatnou pohľadávkou, vznikla v rokoch 2008 -2010 a zmena vlastníctva
nehnuteľnosti po dedičskom konaní začatom po smrti pôvodnej žalobkyne v 2. rade v roku 2012 nemá
vplyv na existenciu pohľadávky. Všetci žalobcovia, z titulu ich postavenia ako univerzálnych sukcesorov

pri dedení, sú veriteľmi žalovaného a teda majú dostatok aktívnej vecnej legitimácie. V zmysle vyššie
uvedeného, teda že všetci žalobcovia sú dedičmi po nebohej žalobkyni v 2. rade, výsledok tohto
súdneho konania môže mať vplyv a dopad na ich vzájomné práva a povinnosti (napríklad vzájomné
vysporiadanie dedičov z titulu úhrady žalovanej pohľadávky). Je podľa ich názoru bez hlbšieho právneho
významu akým spôsobom je uvedený samotný petit žaloby, či má byť žalovaná suma uhradená všetkým

spoločne a nerozdielne , či by mala byť žalovaná suma uhrádzaná v istých podieloch alebo má byť
žalovaná suma uhradená v celosti žalobcovi v 1. rade, čím je v podstate stanovené platobné miesto pre
úhradu žalovanej pohľadávky. Na základe vyššie uvedeného majú žalobcovia za to, že ako dedičia zo
zákona, teda univerzálni sukcesori po pôvodnej žalobkyni v 2 rade majú všetci dostatok aktívnej vecnej
legitimácie a žaloba voči žalobcom v 2 a v 3. rade by nemala byť zamietnutá do takej výšky, do akej

bola rozsudkom priznaná povinnosť žalovaného uhradiť pohľadávku žalobcovi v 1. rade. Žalobcovia
nenapádajú zamietnutie žaloby v prevyšujúcej výške, teda v takej v akej bola zamietnutá žaloba aj
žalobcu v 1. rade. Z uvedených dôvodov žalobcovia navrhujú, aby bol napádaný výrok rozsudkuzmenený a to tak, že žaloba voči žalobcom v 2. a v 3. rade nebude zamietnutá a zároveň im bude
priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

4. Na č.l. 224-225 je podanie z 15.8.2016 žalovaného, ktorý čo sa týka zamietnutia žaloby, tak sa vo
vyjadrení k odvolaniu plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ku ktorému dospel na základe
vykonaného dokazovania, keď jasne a dostatočne uviedol dôvody, na základe ktorých rozhodol a to tak,
že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti sa stal žalobca v 1.rade a teda vzhľadom na výsledok dedičského
konania na strane žalobcov v 2. a 3.rade absentuje pasívna vecná legitimácia.

5. Odvolací súd (verejne vyhlásil rozsudok dňa 7.9.2017, keď oznámil od 11.8.2017 na verejnej tabuli
Krajského súdu v Košiciach, že v uvedený deň a v určitej hodine pojednávacej miestnosti č. 215
sa uskutoční verejné vyhlásenie rozsudku), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na
prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z

§ 380 ods.1,2 CSP a zistil, že sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) rozsudku, keďže
správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

6. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom

prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán

sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

7. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne a zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam (správne aj súd

prvej inštancie vychádzal z judikátu, ktorý citoval).

8. Žalobca uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje

zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne

právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu

konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

9. Súd použil správny právny predpis a rozsudok náležite odôvodnil.10. Súd prvej inštancia sa argumentačne vyporiadal aj s námietkou žalovaného, že so žalobcom urobili
dohodu o započítaní nájomného s hodnotou dreva, ktoré mal žalobcovi zadovážiť v cene 18 000 Sk,
pre absenciu dôkazného bremena (žalovanému sa nepodarilo toto preukázať) a aj z dôvodu popretia

takéhoto tvrdenia žalobcom v spojitosti s výpoveďou svedka A. F. súd prvej inštancie konštatoval, že
žalovaným zabezpečené drevo vôbec nebolo určené žalobcovi, ale vypočutému svedkovi na úradu
nedoplatku, ktorý žalovaný mal spôsobiť v prevádzke servisu svedka odberom elektriny a plynu. Ani
započítacia námietka žalovaného ohľadne náhrady za užívanie jeho prívesného vozíka za obdobie
štyroch mesiacov v sume 2 389,96 € nie je spôsobilá a nebola preukázaná, lebo dokazovaním sa

zistilo, že ak požičal žalobcovi prívesný vozík, malo ísť o odplatnú službu a ak žalovaný za toto užívanie
domáhal sa nejakej náhrady, o ktorú sumu sa mal žalobca týmto spôsobom obohatiť, mal tak učiniť do
dvoch rokov, premlčacia doba začala plynúť 1.1.2009 a uplynula 31.12.2010, započítacia námietka v
sume 2 389,96 € bola voči pohľadávke žalobcu uplatnená 13.12.2011, kedy sa obe stretli, avšak v čase
stretu už bola premlčaná táto započítacia námietka. Keďže bola nespôsobilá na započítanie a aj došlo
k premlčaniu tejto námietky, súd prvej inštancie na ňu neprihliadol.

11. Ani ostatné námietky, napr. že bola preukázaná zodpovednosť žalobcu za vzniknutú škodu, nebola
opodstatnená, lebo súd prvej inštancie konštatoval, že existencia nároku žalovaného z titulu vzniku
škody nebola preukázaná.

12. Odvolací súd poznamenáva, že z titulu bezdôvodného obohatenia v čase po 1.6.2010, ak žalovaný
aj s priateľkou, poprípade s inými osobami užívali dom, cudziu vec okrem samotného žalovaného aj iné
dospelé osoby bez reálneho rozdelenia veci po dohode so žalobcom ako by mal každý z nich túto vec
užívať, bola by tu daná solidarita užívateľov bez ohľadu na ich počet a ako taký je aj nárok samostatne
žalovateľný. Pri výške úhrade a to ani v čase po zániku nájomnej zmluvy nejde o vzťah bezodplatný, lebo

bývalý nájomca má povinnosť platiť náhradu za užívanie bytu analogicky ako nájomca nájomné, Výška
tohto plnenia zodpovedá nájomnému ako bolo dohodnuté počas trvania nájomného vzťahu (tomuto
záveru zodpovedá aj žalovaným predložený rozsudok 11Co/86/2013 KS v Košiciach).

13. Správne preto konštatoval súd prvej inštancie, že v období mesiacov od 1.6.2009 do 30.6.2010

vzniklo a trvalo preukázateľne u žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré zodpovedalo sume
mesačného nájmu 497,90 € za celkový počet 13 mes., t.j. 6 482,70 €, z čoho bola v júli 2009 uhradená
len suma 400 € započítaná na mesiac jún 2009, dlh predstavoval 6 072,70 € a celková dlžná čiastka
z titulu nájomného plus bezdôvodného obohatenia tak predstavovala 8 426,01 €, ku ktorej sume bol
zaviazanýžalovaný,abyzaplatilspolusúrokomzomeškaniaododňajehovznikukaždýmesiacosobitne

žalobcovi, avšak nie žalobcom v 2. a 3.rade, ktoré zistenia súd prvej inštancie aj náležite vysvetlil, ani
jeden z odvolacích dôvodov nie je daný.

14. Nie je opodstatnená ani odvolacia námietka žalobcov, že všetci žalobcovi z titulu ich postavenia ako
univerzálnych subcesorov pri dedení by mali byť veriteľmi žalovaného a majú aktívnu vecnú legitimáciu.

Nie je možné si dedičské konanie a jeho výsledok zamieňať vplyvom a dopadom na vzájomné práva a
povinnosti (napr. vzájomné vyporiadanie dedičov z titulu úhrady žalovanej pohľadávky a pod), lebo podľa
názoru odvolacieho konania správne súd prvej inštancie mohol vychádzať len z výsledku dedičského
konania, keď žalobca v 1.rade sám dedil predmetnú nehnuteľnosť - je vlastníkom.

15. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

16. Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

17. Len žalobca v 1.rade mal úspech v odvolacom konaní, ale trovy za podanie vyjadrenia k odvolaniu
nie sú účelné (neobsahuje nové skutočnosti a dôkazy).

18. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.