Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. júl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/76/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614200510
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6614200510.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Obec Dolná
Strehová, so sídlom Dolná Strehová, Hlavná 52/75, IČO: 00 319 295, zast. URBÁNI & Partners, s.r.o.,
so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: V.. G. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Y., M. L. XXX/XX, v konaní o zaplatenie sumy 933,86 eur, na odvolanie žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 16. 12. 2014, č. k. 12C/5/2014 - 244, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„Žaloba o zaplatenie sumy 933,86 Eur s a z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 193,63 Eur v lehote
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca je vlastníkom

pozemku, na ktorom sa nachádza legálne postavená stavba - rekreačná chata, ktorá je vo vlastníctve
žalovaného. Konštatoval, že vedľa seba stoja dva rovnocenné vlastnícke práva v zmysle § 123 a § 124
Občianskeho zákonníka, a to vlastnícke právo žalobcu k pozemku a vlastnícke právo žalovaného ku
stavbe - chatke. Súd mal za to, že u žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Pri určení toho,
či vôbec vzniklo bezdôvodné obohatenie, resp. pri určení jeho výšky nemožno vychádzať iba z trhovej
ceny, v danom prípade z rozhodnutia obecného zastupiteľstva, treba zohľadniť najmä skutočnosť, či

vlastník pozemku bol obmedzený vo svojom vlastníckom práve proti svojej vôli alebo nie, a tiež treba
prihliadnuť na okolnosti, za ktorých bola stavba chatky žalovaného na pozemku u žalobcu postavená.
Žalobca už na základe stavebného konania s výstavbou chatky žalovaného na jeho pozemku súhlasil,
naviac v prípade samotného žalovaného súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca bol zhotoviteľom
hrubej stavby chatky, ktorú následne žalovanému odpredal. Z uvedeného je zrejmá skutočnosť, že
žalobca ako vlastník pozemku nebol obmedzovaný vo svojom vlastníckom práve proti svojej vôli, naopak

s výstavbou chatky v prípade žalovaného súhlasil, sám ju postavil a ako vyplýva nielen z výpovedi
žalovaného, ale aj vypočutých svedkov R.. N. a W. Z., dohoda bola taká, že po určitom čase sa pozemok
vlastníkom chatiek odpredá. Žalobca ako zhotoviteľ hrubej stavby žalovanej chatky si musel byť plne
vedomý dôsledku, že v súvislosti s realizáciou stavby trvalého charakteru, dochádza aj k trvalému
obmedzeniu jeho práva na plnohodnotné využitie zastavaného pozemku. Tým, že v súčasnosti po 14
rokoch od odpredaja chatky žalobcom žalovanému, stále existuje kolízia dvoch vlastníckych režimov,

a to právo vlastníka pozemku a právo vlastníka stavby, takýto stav je vyvolaný konaním žalobcu, tým,
že za 14 rokov na žalovaného nepreviedol vlastnícke právo k dotknutému zastavanému pozemku.Takýmto účelovým postupom žalobca vytvoril dlhodobý protiprávny stav z hľadiska vzájomnej kolízie
dvoch samostatných vecných práv a každoročne protiprávne do roku 2013 voči žalovanému, ale aj iným
vlastníkom chatiek nezákonne požadoval daň za užívanie verejného priestranstva. Okresný súd ďalej

poukázal aj na tú skutočnosť, že zo záverov znaleckého posudku č. 37/2014 znalca Ing. Zoltána Lukáča,
ktorého v predmetnom konaní súd ustanovil, jednoznačne vyplýva, že všeobecná hodnota pozemku
žalobcu, na ktorom sa nachádza chatka žalovaného je vo výške 1 300,- eur. Cena nájmu požadovaného
žalobcom v zmysle znaleckého posudku je po zaokrúhlení 465,- eur, pričom v takejto výške do roku 2013
nezákonne vyberal od žalovaného žalobca aj daň za užívanie verejného priestranstva. Z uvedeného

je zrejmé, že žalovaný zaplatil trhovú hodnotu pozemku žalobcovi už za tri roky, nakoľko je nesporné
medzi účastníkmi konania, že žalovaný od roku 2000 každý rok až po rok 2011 platil žalobcovi vtedy
vyrubovanú platobným výmerom nezákonne daň za užívanie verejného priestranstva v porovnateľnej
výške, tak že je zrejmé, že za 11 rokov zaplatil sumu 5 115,- eur, čo prevyšuje skoro štvornásobne
trhovúhodnotusamotnéhopozemkužalobcu. Žalobcasasnažírovnakýrežimdosiahnuťajuzatvorením
nájomných zmlúv, kde stanovil výšku nájomného 0,0365 eur/m2/1 deň, čo pri nehnuteľnosti žalovaného

vo výmere 35m2 je ročne táto suma 466,29 eur a 477,57 eur pri priestupnom roku. Platením nájomného
v takejto výške by sa naďalej prekračovala všeobecná hodnota pozemku o ďalšie násobky. Postup
žalobcu pri usporiadaní právnych vzťahov k dotknutým zastavaným pozemkom je z hľadiska formy ako
aj obsahu v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda ide o uplatňovanie práva, ktoré
je v rozpore s dobrými mravmi. Právny stav, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania vyvolal svojim

konaním sám žalobca a nepokúšal sa ho za 14 rokov nijakým právne relevantným spôsobom zmeniť. Z
uvedeného dôvodu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie oprel o ust. § 123, § 124, § 3
ods.1Občianskehozákonníka.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.ažalovanémuako
úspešnému účastníkovi v konaní trovy konania nepriznal, nakoľko v stanovenej lehote si trovy konanie
neuplatnil, a zo spisu ku dňu vyhlásenia rozsudku mu žiadne trovy konania nevyplývali. Podľa § 148

ods. 1 O. s. p. rozhodol okresný súd aj o trovách štátu, ktoré mu vznikli vyplatením znalečného súdnemu
znalcovi R.. E. Y. za podaný znalecký posudok.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Rozsudok okresného súdu žiadal
zmeniť a žalobe vyhovieť. Namietal, že okresný súd rozhodol na základe vyhodnoteného skutkového

stavu, ale svoje rozhodnutie založil na rozpore s dobrými mravmi. Rozsudok je pre žalobcu prekvapivý,
v rozpore s princípom právnej istoty, ako aj s právnymi a skutkovými zisteniami, ktoré boli pred súdom
vykonané počas konania. So závermi okresného súdu žalobca nesúhlasí, má za to, že žaloba bola
podaná dôvodne. Poukázal na to, že žalobca ako vlastník pozemku zastavaného nehnuteľnosťou
žalovaného nemôže s pozemkom nakladať, naopak žalovaný požíva nedôvodnú výhodu v tom, že

za užívanie neplatí; rozsudok súdu tento stav žiaľ konvaliduje, pričom predmetné rozhodnutie je v
tomto smere aj v rozpore s doterajšou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky. Vlastníctvo
žalobcu má rovnakú váhu ako vlastníctvo žalovaného. Súd vo veci vykonal dokazovanie znaleckým
posudkom, ktorý v plnom rozsahu potvrdil dokonca aj správnosť požadovaného plnenia. Žalovaný
už v čase stavby svojej nehnuteľnosti vedel, že stavia na pozemku vlastnícky mu nepatriacom, ku

ktorému právo nemal upravené vo forme žiadnej zmluvy. Sám sa teda vystavil hrozbe bezdôvodného
obohatenia. Výška bezdôvodného obohatenia v prepočte na kalendárny rok predstavuje menej než
470,- eur, čo nemožno v žiadnom prípade považovať za nárok, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi.
Žalobca aj predloženými nájomnými zmluvami preukázal, že postupoval rovnako voči každému, kto bol
v postavení žalovaného a dbal na riadne hospodárenie s majetkom obce. Žalovaný takúto nájomnú

zmluvu podpísať odmietol. Ak súd konštatuje rozpor s dobrými mravmi, potom prečo ho vykladá na
ťarchu žalobcu a nie na ťarchu žalovaného. Žalobca preukázal, že sa snažil vec vyriešiť zmierne, avšak
so žalovaným to jednoducho nešlo. Žalobca je toho názoru, že práve rozpor s dobrými mravmi vidí na
strane žalovaného, ktorý vedome užíva majetok žalobcu bezplatne. Dôkazy o šikanóznom výkone práva
vo vzťahu k žalovanému žiadne nie sú a ani produkované neboli. Žalovaný si mal byť vedomý, že nemá

vyriešený právny vzťah k pozemku. Žalobca preto nevidí dôvod uprednostniť vlastníctvo žalovaného
pred vlastníctvom žalobcu tak, ako to učinil konajúci súd. Až absurdne vyznieva záver súdu, že kolízia
vlastníctva pozemku a stavby je zavinená žalobcom. Čo urobil žalovaný pre to, aby sa tento stav
vyriešil? Prečo by súd mal túto skutočnosť posudzovať na ťarchu žalobcu? Okresný súd nedodržal
rovnosťstrán,keďfavorizujevlastníctvokstavbe,predvlastníctvomkpozemku.Záverotom,čižalovaný

zaplatil žalobcovi trhovú hodnotu pozemku za rok, dva, tri alebo akokoľvek dlho, je v odôvodnení súdu
absolútne nedôvodný. Lokalita, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú, je lokalita lukratívna z dôvodu blízkosti
strediska Aquathermal Strehová, s celoročnou prevádzkou termálnych bazénov, wellnes a ubytovania. V
konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný postavil chatku na cudzom pozemku vedome, pretozávery okresného súdu možno použiť vice versa na žalovaného. Žalobca povolil stavbu na svojom
pozemku len preto, že za toto užívanie mal po celý čas protiplnenie. Preto jeho postup je absolútne
štandardný a v krajine kde platí právo, nemôže súd jeho nárok zamietnuť na rozpore s dobrými mravmi.

Žalobca súhlasí so závermi znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v konaní, ktorý reflektuje na
skutočnosť, a to, že existuje platne uzatvorených 10 nájomných zmlúv, pričom za vhodnú metódu na
stanovenie výšky nájmu za pozemok považuje znalec metódu porovnávaciu. Záver súdu o trhovej
cene je naviac nesprávny, pretože aj pre trhovú cenu by bolo smerné určenie ceny porovnávacou
metódou, zatiaľ čo súd vzal do úvahy cenu určenú polohovou diferenciáciou, a teda abstrahoval od

účelu znaleckého posudku. V súčasnosti neexistuje žiadny právny dôvod, na základe ktorého by bol
žalovaný oprávnený predmetný pozemok užívať bezodplatne, nakoľko za užívanie pozemku žiadnym
spôsobom neplatí, dochádza z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu spočívajúcemu v majetkovom
prospechu na úkor žalobcu. Povinnosť vydania bezdôvodného obohatenia na rozdiel od náhrady škody
nie je viazaná na splnenie akýchkoľvek subjektívnych predpokladov, a teda ju má každý, kto sa na úkor
druhého obohatí, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť. Má za to, že dôvody žalobcom podaného odvolania sú účelové. Napadnuté
rozhodnutie okresného súdu v podstatnej časti jeho odôvodnenia vychádza z vecne správneho
uplatnenia generálnej klauzuly uvedenej v ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá stanovuje, že

výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle
citovaného ustanovenia má súd prihliadať v celom priebehu konania na súlad žalovaného nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorému sa na návrh žalobcu má poskytnúť v predmetnom
konaní súdna ochrana s dobrými mravmi. Podstatný právny význam pre právne posúdenie predmetu

konania má právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v uzneseniach č. k. 2Cdo/92/2010 a č. k.
7Cdo/117/2011. Podľa uvedených stanovísk v jurisdikcii Najvyššieho súdu SR „záväzkový právny
vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými
sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania
bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná

súvislosť medzi protiprávnym konaním a bezdôvodným obohatením“. Žalobca v konaní nepreukázal
žiadne protiprávne konanie zo strany žalovaného. Poukázal na to, že stav rekreačnej chaty č. súp.
XXX vo vlastníctve žalovaného na pozemku parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcu ako stavebník
začal stavať a zhotovil do realizačnej fázy hrubej stavby sám žalobca. Z hľadiska kvalifikácie právneho
stavu sa jedná o stavbu na cudzom pozemku, podstatné však je, že ide o stavbu oprávnenú,

ktorá bola podľa zákona jednoznačne dobromyseľne nadobudnutá. Žalobca účelovým postupom
zámerne vytvoril dlhodobý protiprávny stav vzájomnej kolízie dvoch samostatných vecných práv.
Neprimeranosť žalobcom požadovanej výšky úhrada užívanie sporného pozemku ako aj v prípade
odpredaja zastavaného pozemku bola v procese dokazovania pred okresným súdom konštatovaná
na základe výpovedí vypočutých svedkov, a to R.. Y. N. a W. Z., ktorý označili postup žalobcu za

neprimeraný, dokonca až „úžernícky“. Žalovaný na konečné odstránenie kolízneho stavu v súvislosti s
užívaním zastavaného pozemku nedisponuje žiadnym legitímnym právnym prostriedkom.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389 písm. b) CSP

zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.Odvolacísúdpreskúmalvecnazákladepodanéhoodvolaniažalobcu,ktoréhoprávneúčinky
nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.

7. Okresný súd nesprávnym procesným postupom, kedy nerešpektoval princíp kontradiktórnosti konania
a porušil princíp rovnosti strán, porušil práva strán na spravodlivý proces, a preto jeho rozhodnutie
bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pretože tento nedostatok nie je možné odstrániť
v odvolacom konaní.8. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacími námietkami žalobcu, že okresný súd nesprávnym
procesným postupom, keď nerešpektoval princíp rovnosti strán znemožnil stranám, aby v plnom rozsahu

uskutočňovali im patriace procesné práva, najmä vo vzťahu (k procesnej obrane), čím došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

10.Nesprávnyprocesnýpostupsúduprvejinštancieodvolacísúdvidelvporušeníprávnejistotyžalobcu,
ako stavu, v ktorom môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.

11. Je nesporné, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku zapísaného na LV č. XXX, pre kat.
úz. X. M., a to pozemku KNC parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 35 m2,
ktorú nehnuteľnosť žalovaný užíva, nakoľko na uvedenej nehnuteľnosti sa nachádza rekreačná chatka
žalovaného súp. č. XXX, evidovaná na LV č. XXXX, pre kat. úz. X. M., ktorá vlastnícky patrí žalovanému.

Rovnako tak nie je sporné, že medzi žalobcom a žalovaným nie je uzavretá nájomná zmluva ohľadne
užívania pozemku a ani žiadna iná zmluva. Okresný súd správne vyhodnotil tú skutočnosť, že vedľa
seba stoja dva rovnocenné vlastnícke práva v zmysle § 123 a § 124 Občianskeho zákonníka, a to
vlastnícke právo žalobcu k pozemku a vlastnícke právo žalovaného ku stavbe - rekreačnej chatke.
Nesprávne však okresný súd vyhodnotil, že u žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu.

Odvolací súd sa s týmto názorom okresného súdu nestotožňuje. Okresný súd v tomto rozsahu nedošiel
k správnym záverom.

12.Odvolacísúdkonštatuje,ževsúvislostisužívanímcudzejveciposkončenízmluvnéhovzťahunatoto
užívanie oprávňujúceho, je danosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého takýmto

užívaním bez právneho dôvodu jednoznačne daná a súdmi v zásade konštantne judikovaná. Záväzok
vzniknutý z bezdôvodného obohatenia (§ 489 Občianskeho zákonníka) je objektívnej povahy. Vzniká
na základe objektívnej skutočnosti v zákonom predvídaných situáciách (§ 451 a § 454 Občianskeho
zákonníka), bez ohľadu na to, ktorého zo strán záväzkového právneho vzťahu zaťažuje dôvod jeho
vzniku. Na vznik záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa dokonca existencia

zavinenia ani existencia protiprávneho úkonu nevyžaduje, resp. zavinenie, aj to iba obohateného má
právny význam len z hľadiska rozsahu vydania bezdôvodného obohatenia (§ 458 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

13. V preskúmavanej právnej veci je nesporné, že žalovaný užíva nehnuteľnosť - pozemok vlastnícky

patriaci žalobcovi, ktoré právo by mu inak prislúchalo iba z titulu platne uzatvorenej nájomnej
zmluvy. Takéto užívanie nehnuteľnosti - pozemku žalovaným vo vlastníctve žalobcu bez právneho
dôvodu, zakladá na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, tým, že neplatením úhrady za
užívanie predmetného pozemku nedošlo k zmenšeniu jeho majetku o úhrady, ktoré by inak musel na
základe relevantného právneho titulu oprávňujúceho ho k užívaniu pozemku žalobcovi platiť. Výška

bezdôvodného obohatenia, ktorá zodpovedá výške obvyklého nájomného v danom mieste a čase za
užívanie obdobných nehnuteľností, ktoré by inak žalovaný musel z platne nájomnej zmluvy za užívanie
platiť predstavuje výšku bezdôvodného obohatenia.

14. Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie

vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť

neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej
v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je
vždy potrebné splnenie základných predpokladov, a to zistenie bezdôvodného obohatenia jedným
subjektom, majetková ujma iného subjektu, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia a príčinnásúvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou
ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho
úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia vzniknutého

plnením bez právneho dôvodu, zahŕňa prípady, keď právny dôvod plnenia neexistoval od začiatku a
tiež prípady, keď pôvodne existujúci právny dôvod plnenia dodatočne odpadol. Obohatenie spočíva v
tom, že sa plnením dostane majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku dôjde
buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenší, hoci by sa
tak za bežných okolností, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia stalo, pretože za prijaté plnenie

by musel poskytovať náhradu. Plnením bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzieho pozemku bez
nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec; prospech vzniká tomu, kto realizuje
užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to platil náhradu a bez toho, aby sa jeho majetkový stav
zmenšil o prostriedky vynaložené inak v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať.
Takýto užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci
vrátiť, a preto je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, ktorá musí zodpovedať

finančnému oceneniu prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto
prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase
na užívanie veci i s prihliadnutím k druhu právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci
realizuje; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, a preto výška náhrady by mala zodpovedať obvyklému
nájomnému, ktoré by bol ako nájomca za bežných okolnosti povinný platiť, ak by vec užíval na základe

platnej nájomnej zmluvy.

16. V prejednávanej veci zo skutkových okolností vyplynulo, že žalobca je výlučným vlastníkom
pozemku - nehnuteľnosti, ktorý žalovaný užíva bez nájomnej alebo inej zmluvy, či právneho titulu
oprávňujúceho ho na legitímne užívanie. Žalovaný tým realizuje užívateľské oprávnenie, plnenie prijíma

bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a
bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom
zakladajúcim právo nehnuteľnosť - pozemok žalobcu užívať. So zreteľom na uvedené je potrebné
uzavrieť, že užívanie pozemku žalovaným vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu, zakladá
na jeho strane bezdôvodné obohatenie, tým, že neplatením úhrady za užívanie pozemku nedošlo

k zmenšeniu jeho majetku o úhrady, ktoré by inak musel na základe relevantného právneho titulu
oprávňujúceho ho k užívaniu pozemku žalobcovi platiť. Správne okresný súd v tejto súvislosti za účelom
ustálenia výšky bezdôvodného obohatenia vo veci nariadil znalecké dokazovanie, ktorým zistil výšku
bezdôvodného obohatenia, ktorá zodpovedá výške obvyklého nájomného v danom mieste a čase za
užívanie obdobných nehnuteľností, ktoré by inak žalovaný musel z platnej nájomnej zmluvy za užívanie

platiť.

17. Treba síce súhlasiť s názorom okresného súdu, že je možné odoprieť právnu ochranu právu
uplatnenému alebo vykonávanému v rozpore s podmienkami uvedenými v § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, čo prakticky znamená, že nebude možné takéto uplatnenie alebo výkon práva procesnými

prostriedkami vymáhať, a že úvaha súdu, či výkon práva je, či nie je v rozpore s dobrými mravmi
sa vždy odvíja od okolnosti konkrétneho prípadu. Nemožno ale opomenúť, že použitie „nápravného
prostriedku dobrých mravov podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje krajné riešenie za
účelom zaistenia potrebnej väzby medzi normami písaného práva a základnými mravnými a etickými
normami spoločnosti. Preto je potrebné súdom skúmať a ustáliť aplikačné limity pre použitie uvedeného

ustanovenia, čo vyžaduje predovšetkým nutnosť náležite podloženého, jasného a presvedčivého záveru
o rozpore uplatnenia a výkonu práva s dobrými mravmi tak, aby sa zabránilo svojvoľnému uplatneniu
predmetného ustanovenia.

18. Okresný súd odmietol poskytnúť ochranu žalobcom uplatnenému právu na vydanie bezdôvodného

obohatenia získaného žalovaným na vyššie uvedenom skutkovom a právnom základe s odôvodnením,
že „postup navrhovateľa pri usporiadaní právnych vzťahov k dotknutým zastavaným pozemkom je
z hľadiska formy ako aj obsahu v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda ide o
uplatnenie práva, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Právny stav, ktorý vznikol medzi účastníkmi
konania vyvolal svojim konaním sám navrhovateľ a nepokúšal sa ho za 14 rokov nijakým právne

relevantným spôsobom zmeniť. Celkové konanie navrhovateľa súd potom považuje, keď od odporcu
požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.“19. Podľa odvolacieho súdu aplikácia korektívu dobrých mravov nebola v preskúmavanej veci okresným
súdom správne aplikovaná.

20. Nie je dôvodom odopretia právnej ochrany právu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak
ten, na úkor koho bol neoprávnený majetkový prospech získaný, nevykonal opatrenia, aby k vzniku
bezdôvodného obohatenia nedošlo. Zákon povinnosť podobnú prevenčnej povinnosti podľa prvej hlavy
šiestej časti Občianskeho zákonníka neustanovuje (a vzhľadom na vyššie uvedenú povahu vzniku
záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia tak robiť ani nemôže). Vzhľadom na vyššie

uvedenú objektívnu povahu vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia, a na to, že je bez právneho
významu skúmanie, komu možno klásť na ťarchu okolností, od ktorých sa vznik tohto vzťahu odvíja,
nie je mysliteľné vkladať do tohto vzťahu za pomoci iných zákonných ustanovení prvky, ktoré výslovná
právna úprava neobsahuje a negovať tak do istej miery podstatu smerujúcu k tomu, aby sa nikto
neobohacoval na úkor druhého bez právom aprobovaného dôvodu.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu by mohlo byť dôvodom (výnimočného) odopretia právnej ochrany
toho, na úkor koho bol majetkový prospech získaný, také jeho konanie (nie však opomenutie vykonať
právo), ktoré bolo jediným dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia. Za dôvod odopretia práva na
vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno považovať
nečinnosť subjektu, na úkor ktorého bolo bezdôvodného obohatenie získané. Nemožno preto prisvedčiť

záveru okresného súdu, že konanie žalobcu, spočívajúce v „nepokúsení sa za 14 rokov nijakým právne
relevantným spôsobom zmeniť právny stav medzi žalobcom a žalovaným“, je takým konaním v rozpore s
dobrými mravmi, ktoré môže mať za následok odoprieť právnu ochranu uplatnenému právu na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

22. Nad rámec uvedených úvah odvolací súd na záver ešte poznamenáva, že skutočnosť, že ešte
stále existuje kolízia dvoch vlastníckych režimov, je vyvolaná nielen konaním žalobcu, ale aj konaním
žalovaného, ktorý si bol taktiež vedomý, že nemá vyriešený právny vzťah k pozemku, keď kupoval
od žalobcu rekreačnú chatku. Žalovaný si musel byť v tom čase vedomý, že za užívanie pozemku
má žalobca nárok na plnenie od žalovaného. Nie je potom správny záver okresného súdu, že

kolízia vlastníctva pozemku a stavby je zavinená len žalobcom. Žalovaný postavil chatku na cudzom
pozemku vedome, s tým, že je len chybou žalovaného, že sa spoliehal na údajné tvrdenie žalobcu, že
pozemok do budúcna bude žalovanému odpredaný. Tieto skutočnosti museli byť žalovanému známe
už pri uzatváraní kúpno-predajnej zmluvy. Je právne bezvýznamné, že žalobca nezákonne vyberal od
žalovaného daň za užívanie verejného priestranstva, ako aj úvahy súdu ohľadom toho, že žalovaný by

zaplatil trhovú hodnotu pozemku žalobcovi už za tri roky pri požadovanej cene nájmu žalobcom v zmysle
znaleckého posudku, a že platením nájomného v takejto výške by sa naďalej prekračovala všeobecná
hodnota pozemku o ďalšie násobky.

23. Rozhodnutie okresného súdu odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené právne okolnosti musel

považovať za nezákonný, v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a z
toho dôvodu bolo potrebné rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Okresný súd vzhľadom na účinnosť Civilného sporového poriadku bude musieť vychádzať
v rámci koncentračnej zásady a kontradiktórnosti konania zo znaleckého posudku vypracovaného v
konaní, ale keďže znalecký posudok bol žalovaným namietaný na pojednávaní konanom dňa 11. 09.

2014, okresný súd zváži nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania a v prípade potreby ustanoví
znalca v súlade s § 207 ods. 1 CSP. Na základe výsledkov z vykonaného dokazovania o veci opätovne
rozhodne o vydaní bezdôvodného obohatenia žalobcovi.

24. Vzhľadom na zrušenie rozsudku okresného súdu vo veci samej, odvolací súd zrušil rozsudok

okresného súdu aj v nadväzujúcich výrokoch o trovách konania. O náhrade trov celého konania
rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP.

25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).