Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/174/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616208453
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6616208453.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902,
proti žalovanému L. U., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom E. C./X, XXX XX G., o zaplatenie 550,97

Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 4C/184/2017-41
zo dňa 24. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. ,,prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 24. 11. 2016 žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (prvý

výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal
(druhý výrok) s tým, že Slovenská republika nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku z podanej
žaloby (tretí výrok).
Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy
550,97 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 08. 12. 2006
do zaplatenia. Žalobca uplatnil svoj nárok voči žalovanému z titulu nároku na náhradu škody.

Okresný súd mal preukázané, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k.
22T/42/2007-121 zo dňa 29. 04. 2008 uznaný vinným z prečinu úverového podvodu v zmysle ust. § 222
ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa žalovaný dopustil tak, že v snahe získať neoprávnený finančný
prospech podpísal dňa 04. 10. 2006 v G.iadosť o úver č. J. a dňa 05. 10. 2006 uzavrel zmluvu o úvere
č. XXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 464,71 Eur, ktorý sa zaviazal splácať v
dvoch mesačných splátkach odo dňa 03. 11. 2006, pričom peniaze prevzal a neuhradil ani jednu splátku,

čím spôsobil spoločnosti Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, Bratislava škodu vo výške 550,97 Eur. Žalobca
(v trestnom konaní poškodený) bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne
konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05. 06. 2008.
Okresný súd konštatoval, že bol splnený prvý z predpokladov zodpovednosti za škodu, t.j. existencia
protiprávneho úkonu, pretože v súlade s ustanovením § 195 Civilného sporového poriadku ďalej
aj ,,CSP“) je okresný súd viazaný rozhodnutím v trestnom konaní.

Druhým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je vznik samotnej škody. Vykonaným
dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom bola dňa 05. 10. 2006 uzavretá zmluva o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou.
Okresný súd posúdil predmetný právny vzťah z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere ako spotrebiteľský
vzhľadomnaoznačeniedlžníka(žalovaného)vpredmetnejzmluve.Vprípadepochybnostíotom,čiideo
spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského

charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, žalobca), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom
známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byťpreukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. Žalobca nepreukázal, že
dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti, a teda že predmetná zmluva má nespotrebiteľský charakter. Vzhľadom na

vyššie uvedené okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že zmluvný vzťah medzi
žalobcom a žalovaným založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským, čo možno vyvodiť aj z
nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 ktorý konštatoval, že „ak sú v zmluve použité formulácie
a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto
ich do zmluvy uložil“, t. j. v tomto prípade v neprospech žalobcu (veriteľa).

Súd prvej inštancie uviedol, že s prihliadnutím na povahu zmluvných strán a vopred pripravený obsah
zmluvy na predtlačenom formulári bola medzi stranami sporu uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust.
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“). Preto je potrebné na tento právny vzťah medzi
veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.
V posudzovanej veci sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah
nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť, pokiaľ chcel získať finančné prostriedky bolo

jeho povinnosťou žalobcom predložený formulár (žiadosť o úver) vyplniť s požiadavkou na výšku úveru
a počet splátok v ktorých je ochotný dlh splatiť a žalobcovi ho vrátiť. Tento následne rozhodol v akej
výške a za akých podmienok bude úver dlžníkovi poskytnutý a vyhotovil nový text o poskytnutí úveru.
Žalovanému bola následne predložená zmluva o úvere so schválenou výškou poskytnutého úveru a
s ďalšími náležitosťami dopísanými žalobcom, pričom tieto on nedokázal ovplyvniť, len zmluvu ako

celok podpísať, príp. odmietnuť. Skutočnosť, že žalovaný zrejme nemal reálne možnosť oboznámiť sa
podrobne s obsahom zmluvy, je zrejmá aj z toho, že samotná zmluva, ale najmä Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru sú písané malým nahusteným písmom, pričom ide o pomerne dlhý text obsahujúci
množstvo odbornej právnej terminológie. Zmluva o úvere bola dňa 05. 10. 2006 zmluvnými stranami
podpísaná.

Preskúmaním obsahu zmluvy o úvere uzavretej stranami sporu súd prvej inštancie dospel k záveru, že
zmluva neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu 11. 03. 2011 (ďalej aj ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“,
resp. ,,ZoSÚ“). Konkrétne zmluva o úvere neobsahovala údaj o termíne konečnej splatnosti tohto úveru,
ani úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a tiež ani ročnú percentuálnu mieru nákladov. Rovnako

v nej absentuje aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ako aj prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Obsahuje len výšku
poskytnutého úveru (464,71 Eur), výšku poplatku (120,83 Eur), ktorý mal žalovaný vrátiť žalobcovi spolu
s poskytnutým úverom, celkovú sumu úveru (585,54 Eur), počet (2) a výšku splátok úveru (292,77 Eur)
a splatnosť prvej splátky (03. 11. 2006).

Podľa názoru okresného súdu je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov,
preto žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi istinu poskytnutého úveru bez úrokov a bez
poplatkov.
Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 585,54 Eur. Žalovaný neuhradil žalobcovi z poskytnutého
úveru žiadnu sumu. Pretože úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi v príčinnej

súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného bola spôsobená škoda vo výške 585,54 Eur.
Okresný súd ďalej konštatoval, že s účinnosťou od 01. 05. 2014 (v zmysle zákona č. 102/2014 Z. z.,
ktorým došlo k zmene zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa - ďalej aj ,,Zákon o ochrane
spotrebiteľa“) v zmysle ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa musí súd z úradnej moci
prihliadať na premlčanie uplatneného nároku žalobcu, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ

týchto skutočností dovolával. Na základe uvedených skutočností sa prvoinštančný súd ďalej zaoberal
premlčaním uplatneného nároku žalobcu.
Prvoinštančný súd uviedol, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade uplatnenej škody
je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a o zodpovednej osobe. Ide o subjektívnu
2-ročnú premlčaciu dobu, plynúcu v rámci 10-ročnej objektívnej lehoty v prípade škody spôsobenej

úmyselne. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa pri náhrade škody viaže v tomto prípade k
okamihuvyhláseniaokamžitejsplatnostiúverut.j.kdátumu08.12.2006,kedypoškodenýpreukázateľne
nadobudol vedomosť o tom, že ku škode došlo na jeho úkor a kto za ňu zodpovedá. Poškodený
(žalobca) k uvedenému dátumu preukázateľne získal informáciu o tých skutkových okolnostiach, na
základe ktorých si mohol urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá určitá (konkrétna) osoba za škodu

zodpovedá Do úvahy bolo potrebné vziať skutočnosť, že žalobca si v rámci plynutia premlčacej doby,
dňa 04. 04. 2007 riadne uplatnil svoje právo poškodeného na náhradu škody v trestnom konaní (v tzv.
adhéznom konaní). Plynutie premlčacej doby sa od tohto momentu zastavilo a počas celého priebehu
tohtokonanianeplynulo(premlčaciadobaspočívala)atoaždoprávoplatnéhorozhodnutiavtrestnejvecižalovaného, t.j. do 05. 06. 2008. Až následne po tom, čo v rámci trestného konania nedošlo k uloženiu
povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú náhradu škody a tento bol so svojím nárokom odkázaný
na občianskoprávne konanie, má poškodený možnosť uplatniť si svoj nárok v občianskoprávnom konaní

v premlčacej dobe, ktorej plynutie po skončení trestného konania pokračuje.
Pretože premlčacia doba začala plynúť od 08. 12. 2006 a v čase od 04. 04. 2007 do 05. 06. 2008, t.j.
po dobu viac ako 14 mesiacov neplynula, mal súd prvej inštancie preukázané, že 2-ročná subjektívna
premlčacia doba, počas ktorej mal byť nárok žalobcu uplatnený na súde, uplynula dňa 09. 02. 2010.
Žalobca podal žalobu na okresný súd dňa 30. 06. 2016, tzn. po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej

doby,pretosúdprvejinštanciežalobu,ktorousažalobcadomáhalnáhradyškodyspôsobenejžalovaným
trestným činom úverového podvodu zamietol.
Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, vzniklo mu právo na plnú náhradu trov konania vo výške
100 % (§ 255 ods. 1 CSP). Žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, preto okresný súd mu náhradu
trov konania nepriznal.
Keďže žalobca je od platenia súdneho poplatku v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. j) zákona č.

71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) oslobodený a žalovaný bol v konaní úspešný, okresný súd s
poukazom na ust. § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch rozhodol tak, že Slovenská republika nemá
právo na zaplatenie súdneho poplatku z podanej žaloby.

2. Proti rozsudku okresného súdu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby okresný
súd rozsudok okresného súdu zrušil. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Poukázal na ustanovenie § 110 ods. 1, § 106 ods. 2 OZ.
Uviedol, že právo na náhradu škody sa premlčuje za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla. Zmluva o úvere č. XXXXXXX bola uzavretá dňa 05. 10. 2006. Žalovanému zaslal

upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok, na ktoré žalovaný nereagoval. Pretože žalovaný
neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, porušil dojednania zmluvy o
úvere a stratil výhodu splátok, na čo vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, a teda dlh žalovaného sa
stal dňa 08. 12. 2006 predčasne splatným. V tomto konaní sa domáhal zaplatenia sumy 550,97 Eur
s príslušenstvom titulom náhrady škody. Okresný súd Lučenec rozsudkom č. k. 22T/42/2007-121 zo

dňa 29. 04. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05. 06. 2008, uznal žalovaného
vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa §
288 ods. 1 Trestného poriadku ho odkázal ako poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na
občianske súdne konanie. V dôsledku podania žaloby došlo k prerušeniu plynutia objektívnej 10 ročnej
premlčacej doby. Z právoplatného a vykonateľného ,,trestného rozkazu“ vyplýva, že k udalosti, z ktorej

vznikla škoda, došlo dňa 05. 10. 2006, a teda nárok bol uplatnený v premlčacej dobe. Zároveň uviedol,
že sa nestotožňuje s náhradou trov konania vo výške 100 %, ktoré boli priznané žalovanému, pretože
rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

5. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 550,97
Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej mu žalovaným prečinom úverového podvodu.
Okresný súd Lučenec rozsudkom č. k. 22T/42/2007-121 zo dňa 29. 04. 2008, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05. 06. 2010, uznal žalovaného za vinného zo spáchania prečinu

úverového podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona v súvislosti so zmluvou o úvere č. XXXXXXX,
ktorú uzavrel so žalobcom dňa 05. 10. 2006, pričom žalobcu (poškodeného) v zmysle ustanovenia §
288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal na občianske súdne konanie.
Okresný súd zamietol žalobu na základe aplikácie ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa,
keď ex offo prihliadol na premlčanie práva na náhradu škody.

6. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.7. Podľa ustanovenia § 106 ods.1, 2 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody

premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

8. Pod premlčaním sa rozumie oslabenie práva, t.j. súdnu nevymáhateľnosť práva, ktoré sa neuplatnilo
v stanovenej lehote (premlčacej dobe) za podmienky, že dlžník vznesie námietku premlčania (§ 100

ods. 1 OZ). Neuplatnením práva v premlčacej dobe sa právo oslabuje v tom zmysle, že jeho uplatnenie
a vymáhanie prostredníctvom súdu je vylúčené, pokiaľ povinný subjekt vznesie námietku premlčania
(čím zaniká nárok). Uplynutie premlčacej doby nemá vplyv na samotnú existenciu občiansko-právneho
vzťahu a z neho vyplývajúceho subjektívneho práva, a preto dlžník kedykoľvek aj po uplynutí premlčacej
doby svoj dlh dobrovoľne splniť. Či sa účinky premlčania prejavia v súdnom konaní, závisí od vôle
samotného dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

9. Ako už bolo uvedené, predmetom sporu bol žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody spôsobený
protiprávnym konaním žalovaného, a to prečinom úverového podvodu. Odvolací súd zdôrazňuje, že
predmetom sporu nebol nárok zo samotnej spotrebiteľskej zmluvy (zmluvy o úvere). Podľa názoru
odvolacieho súdu len v prípade, ak by súd rozhodoval o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, bol by povinný

ex offo prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (§ 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa).

10. Z obsahu spisu okresného súdu odvolací súd zistil, že žalovaný (dlžník) sa nedovolal premlčania
(nevzniesol námietku premlčania) v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 OZ, preto postup okresného súdu,
ktorý ex offo prihliadol na premlčanie bol nesprávny, v dôsledku čoho rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť (389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.
1 CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388
CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP mu vec v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Úlohou okresného súdu bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu škody po
preskúmaní základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 OZ,
a to existencie porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného, vzniku škody, príčinnej súvislosti
(kauzálny nexus) medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Zároveň okresný súd rozhodne o
žalobcom uplatnenom úroku z omeškania po ustálení, či sa žalovaný dostal do omeškania s plnením

peňažného dlhu.

13. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

14. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).