Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. október 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 19C/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116222499
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116222499.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudcom JUDr. Barborou Sopkovou v právnej veci žalobcu WM

Consulting & Communication, s. r. o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34 127 798, v konaní
zastúpenom Roman Kvasnica a partneri s. r. o., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36 866 598,
substitučne zastúpenom JUDr. Pavlom Kollárom, advokátom, so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany,
proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, za účasti svedkyne Mgr. Moniky Mikulíkovej,
súdnejexekútorky,sosídlomexekútorskéhoúraduRudlovskácesta2,BanskáBystrica,onáhraduškody
552,27 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 552,27 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 552,27 Eur od 07. 10. 2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči žalovanej
vo výške 100 %

Súd svedkyni Mgr. Monike Mikulíkovej n e p r i z n á v a nárok na svedočné voči stranám sporu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou dourčenou súdu dňa 30. 11. 2016 sa žalobca domáhal zaplatenia 552,27 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 552,27 Eur od 07. 10. 2016 do zaplatenia a
náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že sa dňa 24. 02. 2015 dozvedel, že súdna exekútorka Mgr.
Monika Mikulíková, so sídlom Rudlovská cesta 2, Banská Bystrica (ďalej len „súdna exekútorka“) vrátila
Okresnému súdu Rimavská Sobota poverenie na vykonanie exekúcie vedenej týmto súdom pod sp. zn.
XEr/XXXX/XXXX z dôvodu vymoženia pohľadávky v celom rozsahu. Exekučné konanie sa začalo na
podklade exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. Ro XXX/

XX zo dňa XX. XX. XXXX a bolo vedené vo veci žalobcu ako oprávneného voči povinným: O. E., K.
E., N. Z. a F. Q., o vymoženie pohľadávky 525,79 Eur s príslušenstvom. Exekučné konanie bolo začaté
na návrh pôvodného oprávneného Slovenskej sporiteľne, a. s., nakoľko si povinní dobrovoľne nesplnili
povinnosť uloženú platobným rozkazom. Počas exekučného konania boli oprávnenému poukázané iba
tri platby na úhradu pohľadávky, a to dňa 21. 04. 2011 vo výške 201,48 Eur, dňa 15. 07. 2011 vo výške
201,48 Eur a dňa 21. 10. 2011 vo výške 198,81 Eur, t. j. celkom došlo k uhradeniu pohľadávky vo výške
601,77 Eur. Úhrada zo dňa 21. 04. 2011 bola v celom rozsahu započítaná na istinu, v dôsledku čoho

sa táto znížila zo sumy 525,79 Eur na 324,31 Eur. Aj úhrada zo dňa 15. 07. 2011 bola v celom rozsahu
započítaná na istinu, čím sa znížila na sumu 122,83 Eur. Úhrada zo dňa 21. 10. 2011 už pokryla celú
sumu zvyšnej istiny a zostatok vo výške 75,98 Eur bol započítaný na splatenie trov konania vo výške
20,98 Eur (zostatok 0,00 Eur), na splatenie trov overenia exekučného titulu vo výške 10,63 Eur (zostatok0,00 Eur), na splatenie trov exekučného konania oprávneného vo výške 16,60 Eur (zostatok 0,00 Eur)
a na čiastočné uhradenie úroku vo výške 6 % ročne priznaného exekučným titulom vo výške 27,77 Eur,
v dôsledku čoho došlo k poníženiu príslušenstva pohľadávky zo sumy 580,04 Eur na sumu 552,27 Eur.

Sumu príslušenstva pohľadávky žalobca určil nasledovne: úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 525,79
Eur od 16. 02. 1993 do 21. 04. 2011 vo výške 573,73 Eur + úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 324,31
Eur od 22. 04. 2011 do 15. 07. 2011 vo výške 4,53 Eur + úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 122,83 Eur
od 16. 07. 2011 do 11. 10. 2011 vo výške 1,78 Eur. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka oprávneného
v exekúcii nebola vymožená v celom rozsahu a aj napriek tomu súdna exekútorka vrátila poverenie

vydané súdom. Zostal však nezaplatený zostatok pohľadávky vo výške 552,27 Eur, o čom žalobca
súdnu exekútorku informoval v žiadosti o vysvetlenie ohľadom ukončenia exekučného konania zo dňa
07. 04. 2015. Žalobca sa preto domáha náhrady škody, ktorá bola spôsobená súdom poverenej súdnej
exekútorky v exekučnom konaní pred Okresným súdom Rimavská Sobota. Škoda bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdnej exekútorky tým, že nezaslala končené vyúčtovanie exekučného
konania žalobcovi ako oprávnenému, v dôsledku čoho nemohol vedieť, že súdna exekútorka má zámer

vrátiť oprávnenému poverenie na vykonanie exekúcie a tým pádom nemal reálnu možnosť vyjadriť sa k
tomuto zámeru, resp. jej v tom zabrániť a vrátila poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu vymoženia
pohľadávky, i keď táto pohľadávka nebola v celom rozsahu vymožená. Žalobca má za to, že mu bola
spôsobená škoda vo výške 552,27 Eur z dôvodu, že došlo k zastaveniu exekučného konania, v ktorom
mala byť vymožená suma pohľadávky, pričom žalobca už nemá možnosť vymôcť zostatok pohľadávky

od povinných v exekučnom konaní, pretože príslušenstvo je možné v exekučnom konaní uplatniť len
v lehote troch rokov odo dňa vydania exekučného titulu, ktorá už v tomto prípade uplynula. Žalobca
sa domáhal prerokovania jeho nároku na náhradu škodu na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej
republiky, avšak toto nepristúpilo k úhrade náhrady škody. Žalobca má za to, že sú naplnené všetky
predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, pričom príčinnú súvislosť vidí v tom, že ak by súdna

exekútorka nevrátila poverenie na vykonanie exekúcie, v exekučnom konaní by sa naďalej pokračovalo
a došlo by k vymoženiu zostatku pohľadávky. K žalobe pripojil listinné dôkazy - emailové oznámenie
Okresného súd Rimavská Sobota, žiadosť o vysvetlenie ohľadom ukončenia exekučného konania,
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a oznámenie o výsledku predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody.

2. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že žalobcom uplatnený nárok považuje za nedôvodný v celom
rozsahu, pretože podľa nej nie sú splnené zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody. Pre
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody sa vyžaduje kumulatívne splnenie podmienok, ktorými
sú existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi

nesprávnym úradným postupom a škodou. V prípade, že nie je naplnený čo i len jeden predpoklad,
nárok na náhradu škody nevzniká. Ak žalovaná návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody nevyhovela, mohol sa žalobca so svojím nárokom obrátiť na súd. Pre sporové súdne konanie
je typické, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
tieto tvrdenia aj náležite preukázať. V opačnom prípade nemôžu byť v spore úspešnými. Žalovaná

spočiatku namietala aj to, že žalobca nepreukázal právny titul nadobudnutia pohľadávky voči povinným
v exekučnom konaní a tiež skutočnosť, že z listín priložených k žalobe nemožno bez pochýb ustáliť,
že došlo k vyplateniu vymožených súm v období od apríla 2011 do októbra 2011 v takom rozsahu
a v takom čase, ako to uvádza žalobca. Navrhla, aby bolo vykonané dokazovanie pripojeným spisu
súdnej exekútorky sp. zn. EX 66/2003. Za nepreukázané považovala žalovaná aj tvrdenia žalobcu

o tom, že súdna exekútorka nezaslala konečné vyúčtovanie exekučného konania, v dôsledku čoho
žalobca ako oprávnený nemohol vedieť, že súdna exekútorka má zámer vrátiť poverenie na vykonanie
exekúcie, čím mala porušiť povinnosť v zmysle § 60 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“) a taktiež, že
súdna exekútorka vrátila poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu vymoženia pohľadávky napriek

tomu, že táto pohľadávka nebola v celom rozsahu vymožená, čím mala súdna exekútorka porušiť
aj ustanovenie § 60 ods. 1 Exekučného poriadku. Tiež je potrebné sumarizovať priebeh exekučného
konania od jeho začatia, moment vstupu žalobcu ako oprávneného a zúčtovanie exekučného konania,
t. j. prehľad súm vymožených od povinných a ich tzv. rozúčtovanie (sumy poukázané oprávnenému)
a trovy exekúcie. Zástupca žalovanej sa v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody

neúspešne pokúšal oboznámiť sa s obsahom exekučného spisu, resp. vyžiadať stanovisko od súdnej
exekútorky. Za týmto účelom vyzval súdnu exekútorku na poskytnutie súčinnosti listom zo dňa 04.
05. 2016, na ktorý reagovala listom zo dňa 15. 07. 2016, v ktorom oznámila, že žiadosti žalovanej
nevie vyhovieť, pretože exekučný spis sa nachádza na Slovenskej komore exekútorov v Bratislavez dôvodu podania sťažnosti oprávneným. Opätovne bola súdna exekútorka listom zo dňa 29. 09.
2016 požiadaná o poskytnutie súčinnosti, avšak na túto výzvu už nereagovala. Žalovaná sa obrátila
aj na Slovenskú komorou exekútorov, kde zistila, že o sťažnosti oprávneného bolo konané pod

číslom XXX-XXXXX/XXXX, pričom v stanovisku komora konštatovala, že sťažnosť oprávneného je
čiastočne opodstatnená, pretože súdna exekútorka nezaslaním vyúčtovania pred vrátením poverenia na
vykonanie exekúcie porušila povinnosť v zmysle § 60 ods. 2 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho bola
dôrazne upozornená a vyzvaná na nápravu. Z predmetného stanoviska však podľa názoru žalovanej
vyplývajú rozličné závery, ako to tvrdí žalobca, pretože k úhrade pohľadávky zo strany súdnej exekútorky

malo dôjsť dňa 31. 07. 2012 a nie dňa 21. 10. 2011, ako tvrdí žalobca. Slovenská komora exekútorov
identifikuje ako predmet exekučného konania vymoženie sumy 1 550,48 Eur, pričom žalobca ako
vymáhanú sumu uvádza 525,79 Eur s príslušenstvom. Z uvedeného vyplýva, že jediná nesprávnosť v
rámci úradného postupu súdnej exekútorky pravdepodobne spočíva v nezaslaní konečného vyúčtovania
exekučného konania oprávnenému. Takýto postup bez preukázania ďalších skutočností podľa názoru
žalovanej nemôže byť príčinou vzniku žalobcom deklarovanej škody. Žalovaná, aj napriek konštatovaniu

porušeniapovinnostivzmysle§60ods.2Exekučnéhoporiadku,naďalejpovažujepredpokladexistencie
nesprávneho úradného postupu, ktorý mal spočívať vo vrátení poverenia pred vymožením celej
exekučnej pohľadávky, za nenaplnený, resp. za nepreukázaný. Pochybenie súdnej exekútorky samo
o sebe nezakladá dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku. Čo sa týka výšky uplatnenej škody v
sume 552,27 Eur, túto je možné posudzovať ako ušlý zisk, ale iba v prípade, ak bude bez pochybnosti

preukázaná existencia nesprávneho úradného postupu súdnej exekútorky spočívajúceho v nevymožení
celej exekúciou vymáhanej peňažnej sumy a predčasnom vrátení poverenia na vykonanie exekúcie. Aj
existenciu príčinnej súvislosti možno považovať za splnenú len vtedy, ak bude spočívať v nevymožení
celej vymáhanej pohľadávky. Neodoslanie konečného vyúčtovania oprávnenému síce nebolo v súlade
s Exekučným poriadkom, avšak ak došlo k vymoženiu celej pohľadávky a následnému poukázaniu

finančných prostriedkov na účet oprávneného, takýto postup nemôže byť príčinou vzniku škody, keďže
v takomto prípade by k jej vzniku ani vôbec nedošlo. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla, aby
súd žalobu zamietol a uplatnila si nárok na náhradu trov konania. K vyjadreniu pripojila listinné dôkazy
- žiadosť o poskytnutie súčinnosti, odpoveď súdnej exekútorky, opakovanú žiadosť o poskytnutie
súčinnosti, oznámenie o spore a stanovisko Slovenskej komory exekútorov.

3. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (tzv. replika) doručenom súdu dňa 23. 03. 2017
uviedol, že žalovaná výslovne nepoprela a ani neoznačila žiadny dôkaz preukazujúci, že žalobcove
tvrdenia sú nesprávne alebo nepravdivé. Žalobca je aktívne legitimovaným na podanie žaloby a je
nepodstatné, kedy sa stal účastníkom exekučného konania alebo kedy nadobudol pohľadávku. Tieto

okolnosti sú irelevantné. Z dôkazov vyplýva, že po prešetrení postupu súdnej exekútorky bolo zistené,
že preukázateľne nezaslala žalobcovi ako oprávnenému konečné vyúčtovanie pred vrátením poverenia.
Ani nezrovnalosti uvedené v odpovedi Slovenskej komory exekútorov o výške vymáhanej pohľadávky
nespochybňujú nárok žalobcu. Komora za predmet exekučného konania označila celkové vyčíslenie
vymáhanej pohľadávky, pričom citovala jeden z exekučných príkazov. Jedná sa o celkovú sumu, ktorú

mala súdna exekútorka ku dňu 26. 10. 2010 vymáhať. Žalovaná nepoprela tvrdenia žalobcu o úhradách
v rámci exekučného konania. Na druhej strane žalobca poprel, že by po dátume 21. 10. 2011 (resp. 11.
10. 2011) jemu alebo jeho právnemu predchodcovi súdna exekútorka poukázala finančné prostriedky
na úhradu vymáhanej pohľadávky v exekučnom konaní. Poprel, že by na jeho účet bola dňa 31. 07.
2012 pripísaná akákoľvek zrážka na úhradu pohľadávky. Zo stanoviska komory vyplýva, že len „asi“

bola takáto úhrada vykonaná a neuviedla ani konkrétnu sumu, ktorá mala byť žalobcovi pripísaná na
účet. Z uvedeného tvrdenia komory teda vôbec nevyplýva, že by bola vymožená celá pohľadávka v
rámci exekučného konania, ktorú žalobca eviduje ako uplatnenú v tomto sporovom konaní. Žalobca po
doručení odpovede komory požiadal aj Slovenskú sporiteľňu, a. s. o prešetrenie došlých úhrad, avšak aj
tátoevidujeibaúhradyzodňa21.04.2011,15.07.2011a11.10.2011,tedatakakožalobca.Anižalobca

a ani Slovenská sporiteľňa, a. s. inú úhradu neevidujú, a teda trvá na tom, že nedošlo k úhrade celej
vymáhanej pohľadávky. Neexistuje žiadny relevantný dôkaz o tom, že by žalobcovi ako oprávnenému
v exekučnom konaní bola poukázaná úhrada vymáhanej pohľadávky po 11. 10. 20011 vo výške 552,27
Eur. Súdna exekútorka sa tak v exekučnom konaní nedopustila nesprávneho úradného postupu iba
pre to, že nezaslala žalobcovi ako oprávnenému konečné vyúčtovanie pred vrátením poverenia na

vykonanie exekúcie, ale aj pre to, že vrátila poverenie skôr, ako vymohla celú pohľadávku. V dôsledku
tohto nesprávneho úradného postupu bola žalobcovi spôsobená škoda, ktorú si v konaní uplatňuje.
Žalobu pre to považuje v celom rozsahu za dôvodnú. K vyjadreniu pripojil listinné dôkazy - zostavu
prehľadu transakcií úveru nad archívom, exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy auznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. XEr/XXXX/XXXX zo dňa 12. 06. 2012 o pripustení
zmene účastníkov na strane oprávneného.

4.Žalovanávovyjadrení(tzv.duplika)doručenomsúdudňa05.04.2017uviedla,žeznaleckýposudokč.
XX/XXXX vypracovaný znalcom má všetky zákonom predpísané náležitosti, o čom svedčí aj doplnenie
znaleckého posudku č. XX/XXXX. Pri vykonávaní tohto dôkazu súd musí postupovať tak, akoby išlo o
znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Znalec v znaleckej doložke uviedol, že si je vedomý
následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, preto nesie zodpovednosť za jeho riadne a

objektívne vypracovanie. Nie je preto dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania súdom a rovnako
nie je potrebné zisťovať cenu nehnuteľností v realitných kanceláriách. K vyjadreniu pripojila doplnenie
znaleckého posudku č. XX/XXXX o náležitosti v zmysle § 209 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“).

5. Postupom podľa § 180 C. s. p. súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a zistil:

6. V konaní o náhradu škody bolo nesporné, že súdna exekútorka porušila povinnosť v zmysle § 60
ods. 2 Exekučného poriadku tým, že pred vrátením poverenia na vykonanie exekúcie nezaslala konečné
vyúčtovanie žalobcovi ako oprávnenému.

7. Ako sporná sa javila skutočnosť, či jej nesprávnym úradným postupom vznikla žalobcovi škoda tak,
že či okrem nezaslania konečného vyúčtovania v exekučnom konaní súdna exekútorka vôbec vymohla
celú pohľadávku na základe exekučného titulu, ktorým bol platobný rozkaz Okresného súdu Rimavská
Sobota sp. zn. Ro XXX/XX zo dňa 10. 05. 1993. Ak by bolo v konaní preukázané, že súdna exekútorka
nevymohla celú pohľadávku a napriek tomu vrátila poverenie na vykonanie exekúcie, žalobcovi by

vznikla škoda v podobe ušlého zisku, t. j. zostatku príslušenstva vo výške 552,27 Eur, ako ho vyčíslil
v žalobe.

8. V priebehu konania súdna exekútorka predložila okrem exekučného spisu sp. zn. EX 66/2003 aj
výpisy z účtov vedených v Slovenskej sporiteľni, ktorým sa súd v tomto písomnom odôvodnení bude

zaoberať ďalej. No podstatnou skutočnosťou je to, že súdu predložila detail príkazu z jej účtu vedeného
v Slovenskej sporiteľni, a. s., podľa ktorého dňa 21. 07. 2017 poukázala finančné prostriedky vo výške
545,38 Eur na účet číslo (IBAN): SK88 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Na výzvu súdu žalobca
oznámil, že predmetnú sumu finančných prostriedkov vo svojom účtovníctve neeviduje a nie je ani
majiteľom čísla účtu, na ktoré poukázala súdna exekútorka finančné prostriedky. Žalobca sa informoval

aj u právneho predchodcu Slovenskej sporiteľne, a. s., ktorý v stanovisku uviedol, že účet, na ktorý
poukázala súdna exekútorka finančné prostriedky, je privátnym účtom klienta banky a nie je interným
účtom banky. Žalobca a aj súd požiadal súdnu exekútorku, aby objasnila, za akým účelom a komu
poukázalafinančnéprostriedkyvovýške545,38Euravprípade,žesajednáosumu,ktorájepredmetom
konania, aby realizovala storno platby a následne tieto prostriedky poukázala na účet žalobcu. Súdna

exekútorka nereagovala ani na výzvu žalobcu, ani na výzvu súdu a finančné prostriedky vo výške 545,38
Eur nepreviedla na účet žalobcu.

9. Právny zástupca žalobcu tvrdil, že súdna exekútorka pochybila tým, že vrátila súdu poverenie,
keď sa domnievala, že vymohla celú pohľadávku. Sekundárne pochybila aj vtedy, keď nezaslala

žalobcovi konečné vyúčtovanie. Namietal, že by výpisy z účtov predložené súdnou exekútorkou v konaní
preukazovali, že vymožené sumy boli následne aj poukázané na účet žalobcu alebo jeho právneho
predchodcu. Namietal, že by úhrady, ktoré boli prijaté súdnou exekútorkou na jej účet po 30. 09. 2011,
mu boli následné pripísané. Eviduje len úhrady prijaté do tohto dátumu. Trval aj na tom, že finančné
prostriedky zo dňa 21. 07. 2017 neboli pripísané na jeho účet, nejedná sa ani o jeho číslo účtu a v

podrobnostiach odkázal na písomné vyjadrenie (viď bod 8. odôvodnenia).

10. Zástupca žalovanej spočiatku trval na tom, že neboli naplnené predpoklady pre priznanie nároku
na náhradu škody tak, ako to bolo uvedené v písomnom vyjadrení k žalobe. Aj zástupca sa stotožnil s
tým, že výpisy z účtov predložené súdnou exekútorkou v konaní preukazujú skutočnosť, že sporné sumy

z pohľadávky boli skutočne poukázané a pripísané na účet žalobcu alebo jeho právneho predchodcu
ako oprávneného v exekučnom konaní. Zástupca žalovanej po oboznámení s detailom platby zo dňa
21. 07. 2017 uviedol, že z toho je zrejmé, že súdna exekútorka nevyplatila celú vymoženú sumu
pohľadávky z exekúcie oprávnenému. Je možné domnievať sa tak, že jej konaním došlo k nesprávnemuúradnémupostupu.Takistoajnapojednávanísvedkyňa-súdnaexekútorkauviedla,ževyplatilafinančné
prostriedky oprávnenému Credit Clearing Centre, ktorý však nie je oprávneným z exekúcie, ktorá je
predmetom tohto konania. Súdna exekútorka tak potvrdila, že z jej strany k úhrade všetkých finančných

prostriedkov vymožených v exekúcii oprávnenému, t. j. žalobcovi, nedošlo. Z toho vyplýva, že nárok
žalobcu je dôvodný. Poukázal však na novelu Exekučného poriadku od 01. 04. 2017, kedy došlo aj k
zmene systému uplatnenia si nároku na náhradu škody vzniknutej v exekučných konaniach voči štátu.
Jedná sa o zákon č. 2/2017, kde do 31. 03. 2017 mal poškodený možnosť vybrať si, či bude žalovať
súdneho exekútora alebo štát. Ale od 01. 04. 2017 už takúto možnosť nemá. Poškodený je povinný

uplatniť si najprv škodu, resp. svoj nárok, priamo voči súdnemu exekútorovi a len v prípade, že exekútor
alebo jeho poisťovateľ nemôže túto škodu uhradiť, môže si uplatniť svoj nárok voči štátu. Je pravdou,
že si žalobca uplatnil svoj nárok ešte pred účinnosťou tejto novely a novela neobsahuje prechodné
ustanovenia. Navrhol, aby súd zvážil aj otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v tomto konaní, t.
j. ministerstva. Primárne by mala byť žalovaná súdna exekútorka, a preto nie je nárok žalobcu priamo
dôvodný voči žalovanej - ministerstvu, ktoré koná v mene štátu. Žiadal preto žalobu zamietnuť

11. Svedkyňa Mgr. Monika Mikulíková, súdna exekútorka, vo výpovedi uviedla, že poverenie na
vykonanie exekúcie vrátila súdu po tom, ako bola vymožená celá pohľadávka. Nepamätala si, aká
bola vymožená suma, ale tvrdila, že je to možné zistiť z exekučného spisu. Exekúcia bola vykonávaná
zrážkami z dôchodku jedného z povinných a tieto boli vykonávané tak, že sociálna poisťovňa

vypočítala výšku zrážok. Ako exekútorka má prijímanie zrážaných súm nastavené tak, že istina spolu
s príslušenstvom je pripisovaná na jej účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s. a trovy exekúcie sú jej
pripisované na účet vedený v Poštovej banke, a. s. Do určitého obdobia, podľa jej názoru do októbra
2012, boli zrážky pripisované na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s. Neskôr boli pripisované
na účet v Poštovej banke, a. s. Vtedy mala za to, že sociálna poisťovňa vykonala zrážky z dôchodku

povinného v celom rozsahu a na účet v Poštovej banke, a. s. sa pripisujú už len trovy exekúcie. Ak
sú finančné prostriedky pripísané na jej účet, musí tieto vymožené sumy následne sama poukázať
na účet oprávneného. Nedeje sa to automatickým prevodom alebo príkazom z účtu na účet bez jej
zásahu. V predmetnej exekúcii pravdepodobne na účet oprávneného poukazovala prijaté finančné
prostriedky v trojmesačných intervaloch s tým, že či sporné prostriedky po 30. 09. 2012 boli poukázané

na účet oprávneného, by musela znova dohľadať v spise alebo v účtovníctve. Konečné vyúčtovanie
nepovažovala za potrebné vyhotoviť, pretože táto povinnosť bola pre exekútorov zavedená až novelou
exekučného poriadku v roku 2013 a išlo o pohľadávku, ktorá vznikla pred účinnosťou tejto novely a
bola aj v tomto čase vymožená. Priznala, že by v súčasnej dobe ale túto povinnosť nesplnila, lebo
konečné vyúčtovanie nezaslala. Stalo sa jej, že celú pohľadávku nevymohla a vtedy požiadala súd o

pokračovanie v exekúcii tak, že jej súd zaslal pôvodne vydané poverenie na vykonanie exekúcie, čiže
jej vrátil to pôvodné poverenie, ktoré ona predtým vrátila. Pohľadávku následne dovymáhala. Išlo o
ojedinelý prípad. Ak by také niečo zistila aj v tomto prípade, pokračovala by v exekúcii. Trvala na tom,
že v tejto prejednávanej veci vymohla celú pohľadávku tak, ako je to uvedené v exekučnom spise v
evidencii splátok. Vtedy, keď žiadala o vrátenie poverenia, tak to bolo na podnet oprávneného, ktorý ho

zaslal jej. Ak by aj v tomto prípade bola upozornená na to, že nevymohla celú sumu, tak by aj v tomto
prípade požiadala o vrátenie poverenia. No napriek tomu má za to, že pohľadávku vymohla v celom
rozsahu. Čo sa týka platby zo dňa 21. 07. 2017, táto súvisela s exekúciou. Keďže nevedela číslo účtu, na
ktorý má poukázať finančné prostriedky, tak ich poslala na jej posledné známe číslo účtu oprávneného
v exekučnej veci Credit Clearing Centre. Šetrením po pojednávaniach totiž zistila, že nebola vymožená

celá suma v exekúcii.

12. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem

tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

13. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 514/2003 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia

súdu podľa osobitného predpisu.

14.Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.Štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiťúkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

15. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

16. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

17. Podľa § 17 ods. 1 zákona č 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

18. Vznik zodpovednosti sa viaže na existenciu určitých skutočností, ktoré určuje zákon a súhrn
ktorých tvorí zákonnú skutkovú podstatu protiprávneho činu (zodpovednostnú skutkovú podstatu).
Prvkami skutkovej podstaty, naplnenie ktorej má za následok vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú: subjekt (orgán štátu), predmet (nesprávnym úradným

postupom porušený právny vzťah), správanie subjektu (jeho nesprávny úradný postup), protiprávnosť
(nezákonnosť), výsledok spočívajúci v škode a príčinná súvislosť medzi správaním (úradným postupom)
a výsledkom (škodou).

19. Exekučné konanie vo veci oprávneného Slovenskej štátnej sporiteľne v Bratislave proti povinným

Gabrielovi E., K. E., N. Z. a F. Q. bolo začaté na návrh súdnej exekútorky na udelenie poverenia
Okresným súdom Rimavská Sobota a vedené bolo pod sp. zn. XEr/XXXX/XXXX. Exekučným titulom
bol platobný rozkaz Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. Ro XXX/XX zo dňa 10. 05. 1993, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17. 08. 1993. Predmetom bolo vymáhanie pohľadávky
vo výške 15 840,00 Sk s príslušenstvom, t. j. úrok vo výške 6 % ročne z istiny od 16. 02. 1993 do

zaplatenia. Súdna exekútorka viedla exekúciu na exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 66/2003. Okresný
súd Rimavská Sobota vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 24. 09. 2003. Uznesením č. k. XEr/
XXXX/XXXX - XX zo dňa 12. 06. 2012 súd pripustil zmenu účastníkov konania na strane oprávneného
zo K. sporiteľne, a. s. na žalobcu - WM Consulting & Communication, s. r. o. Počas exekučného konania
zomreli dvaja povinní (K. E. a Ladislav Q.). F. doručeným Okresnému súdu Rimavská Sobota dňa 04.

02. 2015 vrátila súdna exekútorka poverenie na vykonanie exekúcie „po vymožení uloženej povinnosti“.
Z exekútorského spisu súdnej exekútorky bolo zistené, že táto vykonávala úkony smerujúce k zisteniu
majetkových pomerov povinných. Exekúciu vykonala zrážkami zo mzdy (dôchodku) povinného N. Z.,
pričom mali byť takto vykonané zrážky až do sumy 1 565,18 Eur v mesačných zrážkach po 67,16 Eur
(podľa oznámenia sociálnej poisťovne v spise EX XX/XXXX). Listom zo dňa 26. 01. 2015 (doručený

súdu dňa 04. 02. 2015) vrátila súdna exekútorka poverenie na vykonanie exekúcie. Na žiadosť žalobcu
(oprávneného) zo dňa 07. 04. 2015 o vysvetlenie ohľadom ukončenie exekučného konania bez toho,
aby bola vymožená suma vo výške 552,27 Eur, ktorá predstavuje príslušenstvom istiny vo výške 525,79
Eur, súdna exekútorka nereagovala. Nereagovala ani na výzvu zo dňa 04. 09. 2015 o zaplatenie náhrady
škody za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V exekútorskom spise súdnej exekútorky sp. zn.

EX XX/XXXX sa nachádza aj prehľad evidencie splátok, v ktorom je uvedené, že je vymáhaná suma 1
132,45 Eur, ktorá bola splatená nasledovne:

dátum úhrady plnenie pov. (€) zostatok istiny (€)
31.1.2011 67,16 1 065,29

28.2.2011 67,16 998,13
31.3.2011 67,16 930,97
29.4.2011 67,16 863,81
31.5.2011 67,16 796,6530.6.2011 67,16 729,49
29.7.2011 66,27 663,22
31.8.2011 66,27 596,95

30.9.2011 66,27 530,68
31.10.2011 66,27 464,41
30.11.2011 66,27 398,14
30.12.2011 66,27 331,87
31.1.2012 69,73 262,14

29.2.2012 69,73 192,41
30.3.2012 69,73 122,68
30.4.2012 69,73 52,95
31.5.2012 67,65
67,65
68,78

20. Súdna exekútorka predložila súdu výpisy z účtu v banke (č. l. 104 - 119), v ktorých vyznačila platby
s variabilným symbolom XXXXXX. Žalobca a aj žalovaná spochybnili, že by tieto výpisy preukazovali,
že platby boli po ich prijatí súdnou exekútorkou následne aj poukázané na účet žalobcu. Napriek týmto
pochybnostiam je možné ustáliť, že výpisy z účtu súdnej exekútorky preukazujú, že od povinného

vymohla v mesačných zrážkach v čase od 31. 01. 2011 do 31. 05. 2012 celkom sumu 1 147,15 Eur.
Skutočne však v konaní súdna exekútorka nepreukázala, či následne všetky prijaté platby od povinného
aj poukázala na účet oprávneného. Z tvrdení žalobcu ako aj z listinných dôkazov (č. l. 60) nepochybne
vyplynulo, že súdna exekútorka zo zrážok poukázala na účet žalobcu celkom tri platby - dňa 21. 04.
2011, dňa 15. 07. 2011 a dňa 11. 10. 2011. Uvedený časový interval sa zhoduje aj s výpoveďou súdnej

exekútorky, ktorá tvrdila, že oprávnenému (žalobcovi) v xekučnom konaní zasielala platby každé tri
mesiace. Po 11. 10. 2011 žalobca neeviduje úhradu vymáhanej pohľadávky od súdnej exekútorky a táto
v konaní nepreukázala, že zrážky vykonané odo dňa 31. 10. 2011 do 31. 05. 2012 poukázala v prospech
účtu žalobcu. V tejto časti, po vykonanom dokazovaní, aj žalovaná uviedla, že nepochybne vyplynulo, že
súdna exekútorka v exekučnom konaní nevymohla celú pohľadávku a z jej strany došlo k nesprávnemu

úradnému postupu, keď vrátila poverenie na vykonanie exekúcie, hoci nedošlo k vymoženiu uloženej
povinnosti. Preto ani súd už po vykonanom dokazovaní nepovažoval za spornú tú skutočnosť, že súdna
exekútorka nevymohla celú pohľadávku a jej konaním vznikla žalobcovi škoda v podobe ušlého zisku vo
výške 552,27 Eur, pričom jej vznik spôsobila súdna exekútorka svojím nesprávnym postupom v exekúcii
a je nepochybné, že medzi jej (nesprávnym) konaním a škodou je daná aj príčinná súvislosť. Uvedený

záversúdu(aajstránsporu)podporujeajskutočnosť,žesúdnaexekútorkapodvochpojednávaniach,na
ktorých bola vypočúvaná, vykonala v prospech (nejakého, neznámeho) účtu majiteľa platbu finančných
prostriedkov s variabilným symbolom XXXXXX (čo je spisová značka exekútorského spisu) a aj vo svojej
výpovedi uviedla, že následným šetrením svojho účtovníctva (resp. evidencie) dospela k záveru, že
nebola celá vymožená suma poukázaná na účet žalobcu ako oprávneného. Nárok žalobcu na náhradu

škodu spôsobenú súdnou exekútorkou pri výkone verejnej moci je teda v celom rozsahu dôvodný.

21. Dôvod, pre ktorý súd žalobe vyhovel aj napriek tomu, že súdna exekútorka poukázala finančné
prostriedky v prospech nejakého účtu v banke, je ten, že tak neurobila v prospech účtu žalobcu, ale v
prospech úplne iného (neznámeho) majiteľa účtu, ktorý nemá nič spoločné s exekučným konaním a ani

so sporovým konaním a ani napriek výzvam žalobcu a súdu nevykonala nápravu (stornom mylnej platby
a správnym poukázaním finančných prostriedkov na účet žalobcu).

22. Čo sa týka vznesenej námietky nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej, je pravdou, že zákonom č.
2/2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 2/2017“) bol
zmenený mechanizmus uplatnenia náhrady škody. Podľa tejto novely exekútor zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti podľa Exekučného poriadku. Štát zodpovedá za škodu
spôsobenú exekútorom, len ak ju nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora.

Novela Exekučného poriadku nadobudla účinnosť dňa 01. 04. 2017. Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 01. 04. 2017 však neupravujú, akým spôsobom a kto zodpovedá za škodu spôsobenú
súdnym exekútorom v exekučnom konaní.23. Žalobcom podaná žaloba o náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. bola súdu doručená
dňa 30. 11. 2016, teda pred účinnosťou zákona č. 2/2017 Z. z. Tento zákon síce zmenil osobu, voči
ktorej si má poškodený uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej v exekučnom konaní, avšak týmto

zákonom nedošlo aj k zmene zákona č. 514/2003 Z. z. Inak povedané, v zmysle zákona č. 514/2003 Z.
z. štát, v mene ktorého koná ministerstvo spravodlivosti, stále zodpovedá za škodu spôsobenú súdnym
exekútorom. Vzhľadom na to, že žalobca podal žalobu v čase, keď nebol účinný zákon č. 2/2017
Z. z. a tento ani neobsahuje prechodné ustanovenia na konania o náhradu škody začaté pred 01.
04. 2017, nebol daný dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie

žalovanej. Žalovaná má pri tom v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na regresnú náhradu voči
súdnej exekútorke, ktorá svojím nesprávnym úradným postupom spôsobila žalobcovi škodu.

24. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, súd vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu a zaviazal žalovanú
na zaplatenie sumy 552,27 Eur. Žalovaná, ktorá v rámci konania o predbežnom prerokovaní nároku
nevyhovela žiadosti žalobcu o náhradu škody a v dôsledku takého konania bol žalobca nútený uplatniť

svoj nárok na súde, kde aj uspel, sa dostala s plnením do omeškania, preto jej súd uložil aj povinnosť
zaplatiť žalobcovi v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úroky z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 552,27 Eur od 07. 10. 2016 do zaplatenia. Prvým dňom omeškania je deň nasledujúci po tom,
čo bolo žalobcovi oznámené žalovanou, že k úhrade náhrady škody nepristúpi.

25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V prípade, že nejde o osobitné
ustanovenie zákona, je nutné vychádzať zo zásady úspechu. V konaní bol v celom rozsahu úspešný
žalobca, pretože súd vyhovel jeho žalobe v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.

26. V konaní bola vypočúvaná aj súdna exekútorka Mgr. Monika Mikulíková v postavení svedka a v
zmysle § 200 ods. 2 C. s. p. bola poučená o jej práve uplatniť si svedočné. Táto však svoje právo
nevyužila a svedočné si v konaní ani raz neuplatnila, preto jej súd nárok na svedočné v zmysle § 262
ods. 1 C. s. p. ani nepriznal, pričom už nie je o tomto nároku rozhodovať samostatným rozhodnutím v

zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších zákonov.