Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716201738
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716201738.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a
sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v právnej veci žalobcu J. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. XXX/XX, XXX XX Y., právne zastúpený JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom
Mlynárska 15, 040 01 Košice, proti žalovanému Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX Y.,
právne zastúpený JUDr. Martinom Tomasom, advokátom, 1. Mája 2016/7, 058 01 Poprad, o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Poprad, č. k. 11C/19/2016 - 32 zo dňa 30.09.2016 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania a v rozsahu zrušenia vracia vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (I.). Nepriznal stranám náhradu trov

konania (II.). Nariadil vrátiť žalobcovi zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50,- eura krátený o 6,70,-
eura, celkom 92,80,- eura a na vrátenie upravil prevádzkovateľa systému Slovenská pošta a.s., do 30
dní od doručenia právoplatného uznesenia príslušnému prevádzkovateľovi systému (III.)

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Pred začatím pojednávania, podaním zo dňa 13.09.2016 žalobu vzal späť z dôvodu

mimosúdneho riešenia sporu. Súd s poukazom na § 144, § 145 Civilného sporového poriadku
konanie zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 a § 257 Civilného sporového
poriadku. Žalobca náhradu trov konania neuplatnil z dôvodu mimosúdneho riešenia sporu. Žalovaný
náhradu trov konania uplatnil majúc za to, že žalobca zavinil predmetné konanie, keď žalovaného pred
podaním žaloby nevyzval na uzatvorenie mimosúdnej dohody. Súd prvej inštancie bol však názoru, že
nemožno konštatovať procesné zavinenie zastavenia konania žalobcom, keď strany sporu v priebehu

konania vyriešili vec mimosúdne. Uvedenú skutočnosť považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa,
z dôvodu ktorého sporovým stranám nepriznal náhradu trov konania. Samotná skutočnosť, že žalobca
pred podaním žaloby nevyzval žalovaného na uzatvorenie mimosúdnej dohody neznamená procesné
zavinenie strán sporu v prípade, že k uzatvoreniu dohody dôjde v priebehu konania.

2.Vzákonnejlehotepodalprotiuzneseniuvýrokuonepriznanínáhradytrovkonaniaodvolaniežalovaný,

z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Trval na tom,
že žalobca procesne zavinil predmetné konanie, nakoľko žalovaného pred podaním žaloby písomne
nevyzval na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na čo žalovaný poukázal vo svojom
vyjadrení zo dňa 31.03.2016 a takisto vo vyjadrení a oznámení zo dňa 04.10.2016. Vzhľadom na
mimosúdne riešenie sporu by žalovaný danú záležitosť riešil obdobným spôsobom, pokiaľ by ho žalobca
vyzval. V dôsledku toho by žalovanému nikdy nevznikli trovy konania, ktoré si uplatnil. Konštatovanie

súdu prvej inštancie, že nejde o procesné zavinenie zastavenia konania žalobcom je preto podľa názoru
žalovaného zavádzajúce a už v žiadnom prípade nemôže byť okolnosťou hodnou osobitného zreteľa.Pri uplatňovaní okolností hodných osobitného zreteľa musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí
byť aj v rozhodnutí náležite odôvodnený. Ďalej namietal, že odôvodnenie v napadnutom uznesení
úplne absentuje, dokonca je s množstvom chýb, v dôsledku ktorých nedáva možnosť ho logicky a v

súvislostiach vnímať a pochopiť. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a žalovanému priznať náhradu
trov konania.

3. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného mal pochybnosti či odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, keď ho podáva právny zástupca vo vlastnom mene. Ďalej

uviedol, že žalobca a žalovaný sú bratia, ktorí sa dohodli mimosúdne na zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva k bytu, čím zaniklo spoluvlastníctvo a tým aj predmet konania, ktoré sa nemohlo
skončiť inak ako jeho zastavením. Zastavenie konania mal pritom procesne zaviniť žalovaný, ak až
v priebehu súdneho konania súhlasil so zánikom podielového spoluvlastníctva v prospech žalobcu.
Dôvody hodné osobitného zreteľa treba vidieť v tom, že išlo o spoluvlastníctvo medzi bratmi, toto bolo
zmluvne vyporiadané v prospech žalobcu. Vzťah medzi sporovými stranami bol výslovne riešený tak,

že nikto si nebude nič navyše uplatňovať a priznanie náhrady trov konania by mohlo zmluvne riešené
vzťahylennarušiť.Podanéodvolaniepovažovalzanepreskúmateľné,zakéhozákladuvychádzalprávny
zástupca žalovaného pri uplatňovaní náhrady trov odvolacieho konania. Z uvedených dôvodov navrhol
napadnuté uznesenie ako správne a zákonné potvrdiť.
4. Právny zástupca žalovaného v podanej replike uviedol, že žalovaný je zastúpený na základe plnej

moci na celé konanie. Žalobca nepredložil jediný dôkaz, že žalovaný odmietol previesť na žalobcu pred
podaním žaloby svoj spoluvlastnícky podiel, a to ani v prípade tvrdenia, že medzi sporovými stranami
bola dohoda, že nikto si nebude nič navyše uplatňovať. Mal za to, že žalobca zapríčinil spor, nakoľko
žalovaný bol ochotný sa vyporiadať mimosúdne. Uplatnil si náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať

ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli v neprospech strany.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ust. Civilného sporového poriadku
aj na konania začaté pred nadobudnutím jeho účinnosti so zachovaním princípu justifikácie účinkov

vykonaných úkonov za účinnosti a platnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorých následky sa
uznávajú aj vtedy, ak novšia právna úprava s nimi nepočíta.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Civilného
sporového poriadku) vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. Civilného sporového

poriadku, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom napadnutého uznesenia, ako aj obsahom súdneho spisu, odvolací súd
zistil, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, ak žalovanému nepriznal náhradu trov konania v

dôsledku aplikácie ust. § 257 Civilného sporového poriadku. Odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje
s tvrdením žalovaného, že pri aplikácii uvedeného ustanovenia musí ísť o celkom výnimočný prípad.
Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len
výnimočne, má sa vykladať prísne reštriktívne. Samotnú skutočnosť uzatvorenia mimosúdnej dohody v
priebehu konania tak nemožno posudzovať ako okolnosť hodnú osobitného zreteľa.

VskutkovoobdobnejvecirozhodovalajNajvyššísúdSlovenskejrepubliky,pretoodvolacísúdpoukazuje
na jeho rozhodnutie zo dňa 24. februára 1971, R 31/1972: „Z hľadiska použitia ustanovenia §
150 Občianskeho súdneho poriadku (pozn. teraz § 257 Civilného sporového poriadku) má teda
význam aj zistenie, či žalobca pred podaním žaloby na súde urobil spoluvlastníkom návrh na zrušenie

spoluvlastníctva a či navrhoval jeho vyporiadanie spôsobom, ktorý potom uplatnil v žalobe a dosiahol
plný úspech vo veci.“7. K odvolaniu žalovaného, že žalobca procesne zavinil konanie vo veci samej, keď žalovaného
pred podaním žaloby nevyzval na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou,
odvolací súd uvádza, že žalobca nijako nepreukázal vynaloženie snahy za účelom uzatvorenia dohody

o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalobca tak nerešpektoval ust. § 141 ods. 1
a § 142 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), ktorý explicitne predpokladá pokus o uzatvorenie dohody medzi podielovými
spoluvlastníkmi. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovaného v tomto
rozsahu považuje za dôvodné. Žalobca porušením svojich povinností vyplývajúcich mu z noriem

hmotného práva, v procese zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, spôsobil vznik
trov konania, ktoré by mu inak neboli vznikli. Uvedené konanie je preto potrebné posudzovať na
ťarchu žalobcu, podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Odvolací súd pri rozhodovaní
prihliadal predovšetkým na skutočnosť, že žalovaný súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva, čo deklaroval aj vo vyjadrení k žalobe zo dňa 31.03.2016, rovnako z jeho procesného
správania, keď pristúpil k uzatvoreniu mimosúdnej dohody spôsobom akým sa domáhal žalobca v

žalobe, ešte pred začatím pojednávania.

8. Odvolací súd ďalej uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil zavinenie zastavenia
konania. Súd prvej inštancie bol názoru, že nemožno konštatovať procesné zavinenie zastavenia
konania žalobcom, keď strany sporu vec v priebehu konania vyriešili mimosúdne. Právna teória, ale aj

judikatúra konštantne vychádza z toho, že späťvzatie žaloby v zmysle ust. § 144 Civilného sporového
poriadku je potrebné posudzovať z procesného hľadiska. V zásade je potrebné vziať do úvahy, ktorá
zo strán zavinila zastavenie konania. Výraz „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom
zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, ktorej príčinou je správanie strany sporu. Žalobca porušil už
vyššie spomenuté povinnosti, v zmysle ust. § 141 ods. 1 § 142 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na

vyjadrenie žalobcu k späťvzatiu žaloby zo dňa 13.09.2016, v ktorom uvádza že došlo k uzatvoreniu
mimosúdnej dohody, spôsobom akým sa domáhal žalobca v podanej žalobe, je odvolací súd toho
názoru, že žalobca rovnako procesne zavinil zastavenie konania podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Odvolací súd v predmetnej súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn.: 6 Obo 38/2009, v ktorom vyslovil, že ak bola žaloba žalobcom vzatá späť, pričom

táto nebola podaná dôvodne, zásadne platí, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania a preto
je povinný nahradiť trovy konania žalovanému. Uplatnené námietky nesprávnych skutkových zistení,
vrátane nesprávneho právneho posúdenia veci boli dôvodné.

Z týchto dôvodov preto odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa ust. § 389

ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie ( § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Nepriznanie náhrady trov konania
bez existencie zákonného dôvodu je potrebné posudzovať ako nesprávny procesný postup súdu,
ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniuprávanaspravodlivýproces.Odvolacísúdďalejuvádza,žedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,

konštatované v odôvodnení napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie neexistovali, a preto nebol
daný dôvod pre aplikáciu ust. § 257 Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu.

V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o trovách konania postupom podľa
§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej
inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí o veci.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa

konanie končí. ( § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.