Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. august 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/72/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812204202
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7812204202.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci žalobkyne H. H., R.. XX.XX.XXXX,

D. H. Č.. XX, zastúpenej K.. X.. Š. Č., D. XXX XX T., J. XX/X na základe splnomocnenia, proti
žalovanému: AGREKO, s.r.o. so sídlom v Hrhove č. 391, IČO: 36207420, zastúpenému JUDr. Irenou
Sopkovou, advokátkou so sídlom 040 01 Košice, Hlavná 25, o neplatnosť nájomnej zmluvy a o určenie,
že žalovanému nevznikol nájomný vzťah, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobkyne z a m i e t a .

N e p r i z n á v a právo na trovy konania žiadnej zo strán sporu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa pôvodne podanou žalobou voči žalovanému a Pozemkovému spoločenstvu Hrhov

domáhala určenia, že nájomná zmluva uzavretá medzi pôvodnými žalovanými v 1. a 2. rade zo dňa
31.10.2006, je neplatná. Počas konania rozšírila žalobu o ďalší nárok a to určenie, že žalovanému
nevznikol nájomný vzťah na základe zmluvy zo dňa 31.10.2006. Počas konania voči pôvodnému
žalovanému v 2. rade Pozemkové spoločenstvo Hrhov žalobkyňa zobrala žalobu späť z dôvodu, že bol
vyškrtnutý zo zápisu pozemkových spoločenstiev a nemá právnu subjektivitu.

2. Súd uznesením 10C/72/2012-82 zo dňa 23.11.2012 pripustil zmenu žaloby a to jej rozšírenie o

ďalší určovací nárok a uznesením 10C/72/2012-123 zo dňa 9.2.2015 zastavil konanie voči pôvodnému
žalovanému v 2. rade.

3. Predmetom konania po procesných úpravách bola žaloba žalobkyne voči žalovanému na určenie
neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 31.10.2016 a na určenie, že žalovanému nevznikol nájomný vzťah
nazákladezmluvyzodňa31.10.2006uzavretejmedzižalovanýmaPozemkovýmspoločenstvomHrhov.

4. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že podala žiadosť na jednotnú platbu za rok 2010 za
užívanú poľnohospodársku pôdu na Pôdohospodársku platobnú agentúru Bratislava a žiadosť bola
zaregistrovaná pod číslom 519/VL-HL/17052010/011/SAPS. Pôdohospodárska platobná agentúra
Bratislava rozhodnutím zo dňa 16.03.2012 uložila žalobkyni podať žalobu na súd vo veci sporného práva
užívania poľnohospodárskej pôdy z dôvodu, že právo užívania je sporné, nakoľko žiadateľom o dotácie
na tie isté pozemky je okrem žalobkyne aj žalovaný. Jedná sa o pôdne bloky č. 9 Turňa nad Bodvou č.
8002/1 o výmere 9,56 ha, č. 8003/1 o výmere 6,71 ha, č. 8005/2 o výmere 2,62 ha, č. 9001/1 o výmere

12,86 ha, č. 9003/1 o výmere 1,14 ha a č. 9006/1 o výmere 1,87 ha.

5. Žalobkyňa sa preto určovacou žalobou domáha svojich práv a na určení má naliehavý právny
záujem, ktorý vyplýva priamo z rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry Bratislava, ktorá jejuložila podať žalobu. Žalobkyňa zdôraznila, že pôdu užívala a žalovaný nezákonne a bez právneho
dôvodu odcudzoval trávnu hmotu zo sporných pozemkov. V prípade, že súd vyhovie žalobe, právoplatný
rozsudok by bol dôvodom na vyplatenie agrodotácií za rok 2010 a právo užívania poľnohospodárskej

pôdy by bolo nesporné. Žalovaný užíval sporné pozemky bez právneho dôvodu a 31.10.2006 uzavrel
s Pozemkovým spoločenstvom Hrhov nájomnú zmluvu. Spoločenstvo bolo bez právnej subjektivity
a nedisponovalo mandátom a spôsobilosťou na právne úkony. Jednotlivé právne úkony aj uzavretie
nájomných zmlúv mohli uzavrieť len vlastníci pozemkov a nie pozemkové spoločenstvo. Časť pozemkov
nadobudla spoločnosť Tores a.s. Bratislava, IČO: 35843977, ktorá ich 6.5.2008 prenajala nájomnou

zmluvouV.H..Pozemkybolizapísanénalistevlastníctvač.XXXX,XXXXaXXXXkatastrálneúzemieH..
Dňa 14.05.2008 uzavrela žalobkyňa podnájomnú zmluvu na vyššie uvedené pozemky, pričom vlastník
Tores a.s. neuzavrel žiadnu nájomnú zmluvu so žalovaným. Žalobkyňa má preto naliehavý právny
záujem na rozhodnutí vo veci, nakoľko na súdne konanie ju odkázala Pôdohospodárska platobná
agentúra Bratislava, ktorá bude môcť realizovať vyplatenie agrodotácií.

6. Žalobkyňa k neplatnosti zmluvy ďalej uviedla, že Pozemkové spoločenstvo Hrhov nemalo právnu
subjektivitu a preto nemohlo ani platne uzavrieť nájomnú zmluvu na pozemky uvedené v zmluve na
listoch vlastníctva, nakoľko z listov vlastníctva vyplýva, že nehnuteľnosti sčasti vlastnila spoločnosť
Tores a.s. a ďalšie fyzické osoby. Žalovaný nepreukázal v konaní, že by mal uzavreté nájomné
zmluvy aj s vlastníkmi. Žalovaný nerešpektoval vytýčenie hraníc pozemkov a zničil aj vytýčenie, čím

spôsobil žalobkyni škodu 4.000 až 5.000 €. Zástupca Pozemkového spoločenstva Hrhov O. J. nemohol
prenajímať pôdu, nakoľko združenie nemalo právnu subjektivitu a preto v súlade s § 829 ods. 2
Občianskehozákonníkajezmluvaneplatnáextung.Žalobkyňanemohlakvôližalovanémuužívaťpôduo
výmere 34,4 ha, ktorú mala prenajatú od spoločnosti Tores a.s., nakoľko žalovaný vstupoval na pozemky
a kradol trávnu hmotu. Žalobkyňa nevládala platiť nájom, nemala dostatok krmiva a stratila dôveru

prenajímateľa, ktorý následne pozemky odpredal. Ak by dostávala dotácie na 34,4 ha mohla by odkúpiť
pozemky od prenajímateľa sčasti za zisk z činnosti a sčasti za dotácie. Žalovaný neoprávnene užíval
nehnuteľnosti a mal byť vyradený na päť rokov z dotácií a dotáciu mala dostať žalobkyňa za výmeru
34,4 ha. Pri mimosúdnom jednaní sa účastníci pokúšali dohodnúť na tom, ktorá zo strán koľko užívala,
aby mohli dostať dotácie, ale nakoniec k dohode nedošlo.

7. Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou a navrhol ju zamietnuť. Namietal nedostatok naliehavosti
právneho záujmu na strane žalobkyne na určení uplatnených nárokov. Napadnutá nájomná zmluva
bola uzavretá medzi žalovaným a Pozemkovým spoločenstvom Hrhov a preto iba tieto subjekty sa
mohli dožadovať vyslovenia, či tu právny vzťah je, alebo nie je. Žalobkyňa mala uzavretú podnájomnú

zmluvu k nájomnej zmluve prenajímateľa Tores, a.s. Doba nájmu sa skončila uplynutím času, pričom
spoločnosť Tores a.s. odpredala svoje podiely v sporných listoch vlastníctva Agrodružstvu Turňa, ako to
vyplýva z listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX O. XXXX, katastrálne územie H.. Žalobkyňa nie je na
spornýchparceláchanivlastníčkou,nájomcomanemázriadenéžiadnevecnébremenoapretonemáani
naliehavý záujem na určení neplatnosti nájomnej zmluvy. Vyhovujúci rozsudok by žiadnym spôsobom

neovplyvnil právne postavenie žalobkyne. Naliehavý právny záujem na určení nemôže spočívať na
poskytnutí dotácií, keď žalobkyňu Pôdohospodárska platobná agentúra Bratislava odkázala na súdne
konanie. Žiadané určenie by nezakladalo právny titul, na základe ktorého by žalobkyňa mohla dostať
dotácie. Zdôraznil skutočnosť, že žaloba na určenie nie je opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej
otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak

požadované určenie má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny
vzťah alebo právo. Žalobkyňa preto nemá naliehavý právny záujem na uplatnenej určovacej žalobe,
pretože rozhodnutím vo veci samej by sa nedosiahlo odstránenie sporného právneho vzťahu, ktorý by
sa jej týkal. Pri pokuse o mimosúdne riešenie sporu žalovaný bol ochotný sa dohodnúť na mimosúdnom
urovnaní, kde by spoločne so žalobkyňou oznámili Pôdohospodárskej platobnej agentúre Bratislava,

ktorý z nich akú výmeru skutočne užíval a to by bol základ na poskytnutie dotácie obom stranám sporu.
Žalovaný aj oznámil súdu, že došlo k dohode so žalobkyňou a očakával späťvzatie žaloby, s čím súhlasil.
Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

8. Zástupca pôvodného žalovaného v 2. rade O. J. uviedol, že Pozemkové spoločenstvo Hrhov nemalo

právnu subjektivitu, ale bolo registrované na Obvodnom pozemkovom úrade. Uzavretá nájomná zmluva
so žalovaným bola len rámcová zmluva, ktorá mala urýchliť proces, pričom nájomné sa malo vyplácať
priamojednotlivýmvlastníkom,akotobolouvedenévčlánku3zmluvy.Žalovanýuzavrelnájomnézmluvy
aj s jednotlivými vlastníkmi.9. Svedok V. H., syn žalobkyne, uviedol, že zastupoval žalobkyňu pri mimosúdnych jednaniach, kde sa
dohodli na tom, že uzavrú dohodu o kompenzácii, kde by po obdržaní dotácií žalobkyňa bola uspokojená

za svoju výmeru, resp. že by strany sporu vydali prehlásenie agentúre o tom, kto akú výmeru užíval, aby
mohli dostať dotácie, avšak ku konečnej dohode nedošlo.

10. Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

11. Zo Zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov pri prevádzkovaní podniku zo dňa 31.10.2006
uzavretej medzi Pozemkovým spoločenstvom Hrhov a žalovaným vyplýva, že predmetom nájmu boli
poľnohospodárske pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území H., zapísané na listoch vlastníctva
č. XXXX, XXXX, XXXX O. XXXX. Parcely sa nachádzajú na ortofotomapách Pôdohospodárskej
platobnej agentúry Bratislava v celosti alebo v časti na pôdnych blokoch 7001/1, 7901/1, 7903/1, 7905/1,
8901/1, 8002/1, 8003/1, 8005/2, 8005/1, 8004/1, 9001/1, 9002/1, 9003/1 a 9006/1. Podľa článku 2

zmluvy predmetom nájmu sú spoluvlastnícke podiely spoločnej nehnuteľnosti členov pozemkového
spoločenstva a preto je nájomca oprávnený konať pri vytyčovaní hraníc pozemkov v mene členov, s
ktorými uzavrel zmluvu o nájme pozemkov. Podľa článku 3 nájom za prenajaté pozemky bude platiť
nájomca priamo vlastníkovi podľa výšky spoluvlastníckeho podielu a dohodnutej výšky nájomného podľa
uzatvorených zmlúv s jednotlivými vlastníkmi. Podľa článku 5 zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú

s päťročnou výpovednou lehotou.

12. Zo Zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov uzavretou medzi Tores a.s. Bratislava
ako prenajímateľom a V. H. ako nájomcom zo dňa 06.05.2008 vyplýva, že predmetom nájmu boli
nehnuteľnosti v katastrálnom území H., zapísané na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX o celkovej

výmere 354.324,14 m2. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.1.2008 do 31.12.2013.

13. Zo Zmluvy o podnájme uzavretej medzi žalobkyňou ako nájomníčkou a V. H. ako prenajímateľom
vyplýva, že predmetom zmluvy boli totožné nehnuteľnosti, ktoré boli prenajaté od firmy Tores, a.s.
Bratislava.

14. Z rozhodnutia č. 500/1120/95/2100 zo dňa 16.03.2012 Pôdohospodárskej platobnej agentúry
Bratislava vyplýva, že došlo k prerušeniu správneho konania o poskytnutí podpory pre žalobkyňu na
skutočne využívajú poľnohospodársku pôdu a žalobkyni bola uložená povinnosť podať žalobu vo veci
sporného práva užívania na súd. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že na základe žiadosti žalobkyne

začala konanie o poskytnutie podpory na jednotnú platbu a krížovou kontrolou zistila, že na rovnaké
plochy podal žiadosť o podporu v roku 2010 aj žalovaný. Kontrolou zo dňa 04.10.2010 bolo zistené, že
obaja žiadatelia si uplatňovali nároky za pôdny blok č. 8002/1 o výmere 9,56 ha, č. 8003/1 o výmere
6,71 ha, č. 8005/2 o výmere 2,62 ha, č. 9001/1 o výmere 12,86 ha, č. 9003/1 o výmere 1,14 ha a
č. 9006/1 o výmere 1,87 ha. Po kontrole 23.02.2011 za prítomnosti strán bolo zistené, že plochy sú

riadne obhospodárené a každá strana prehlásila, že zabezpečila hospodárenie na sporných plochách.
Nebolo možné jednoznačne určiť osobu, ktorá obhospodarovala spornú plochu a preto boli vyzvaní na
preukázanie práva užívania sporných plôch. Z predložených dokladov opätovne ostalo právo sporné a
preto správny orgán konanie prerušil a odkázal žiadateľa na podanie žaloby pred súdom. Z rozhodnutia
Pôdohospodárskej platobnej agentúry Bratislava zo dňa 21.11.2011 vyplýva, že na základe žiadosti

žalovaného o poskytnutie podpory došlo k prerušeniu konania podľa § 16 c zákona 543/2007 Z.z. z
dôvodu začatia konania pred súdom o zistenie práva užívania deklarovaných plôch.

15. Z listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, katastrálne územie H. ku dňu podania žaloby vyplýva,
že pod B1 je ako vlastník uvedený Tores, a.s. Bratislava a ďalší spoluvlastníci ako fyzické osoby, pričom

Pozemkové spoločenstvo Hrhov nebolo zapísané ako spoluvlastník sporných pozemkov.

16. Zo správy Obvodného lesného úradu Rožňava č. 2013/00041-02 zo dňa 30.01.2013 vyplýva,
že Pozemkové spoločenstvo Hrhov bez právnej subjektivity zaevidoval Obvodný úrad Rožňava dňa
05.06.1996 len na základe oznámenia o vzniku bez prezenčnej listiny len s menoslovom vlastníkov

napriek skutočnosti, že sa nejednalo o spoločnú nehnuteľnosť a nebol vydokladovaný súhlas dvoch
tretín vlastníkov so založením spoločenstva. Dňa 09.03.2011 bolo doručené Obvodnému lesnému úradu
oznámenie zo dňa 08.03.2011 o rozhodnutí dvojtretinovej väčšiny vlastníkov o zrušení Pozemkového
spoločenstva Hrhov. Z toho dôvodu bolo v evidencii pozemkových spoločenstiev bez právnej subjektivityuvedené, že došlo z dôvodu zrušenia k zániku spoločenstva k 05.03.2011. Pri uzatváraní zmlúv o nájme
poľnohospodárskej pôdy nemohli členovia výboru pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity
podpisovať zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov, nakoľko také právo prináleží len vlastníkom

konkrétnych parciel.

17. Zo správy od Pôdohospodárskej platobnej agentúry Bratislava zo dňa 10.03.2015 vyplýva, že na
základe žiadosti žalobkyne zo dňa 14.05.2010 rozhodnutím zo dňa 16.06.2011 neschválila poskytnutie
podpory formou jednotnej platby vo výške 7123,71 €. Voči rozhodnutiu bolo podané odvolanie a

rozhodnutím zo dňa 13.10.2011 Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky rozhodnutie
zrušilo a vrátilo na nové konanie. V novom konaní došlo k prerušeniu konania a uložená povinnosť podať
žalobu vo veci sporného užívania na súd. Žalovaný požiadal dňa 13.05.2010 o dotáciu za rok 2010,
pričom rozhodnutím zo dňa 27.05.2011 mu bola schválená podpora formou jednotnej platby na plochu
vo výške 50641,71 € a platby na dojnice vo výške 6509,88 € a vyrovnávací príspevok v znevýhodnených
oblastiach vo výške 22299,30 €. Na podané odvolanie žalovaného rozhodnutím zo dňa 24.08.2011

odvolací orgán zrušil rozhodnutie a vec vrátil na nové konanie. V novom konaní došlo dňa 21.11.2011 k
prerušeniu konania do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci. Pôdohospodárska platobná
agentúra Bratislava ďalej zdôraznila, že v roku 2010 poskytovala jednotnú platbu na plochu v zmysle § 2
ods. 2 nariadenia vlády č. 20/2009 Z.z. na výmeru obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy vedenú
v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov. Pôdne bloky a diely pôdnych blokov deklarované

žiadateľmi sú identifikované názvom a číslom kultúrneho dielu, ktoré prideľuje platobná agentúra. Podľa
§ 17 ods. 3 zákona 543/2007 Z.z. sa na vedenie evidencie pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov
nevzťahuje katastrálny zákon. Platobná agentúra nemá informácie o pozemkoch a výmerách vedených
v katastri nehnuteľností. Pozemky tvoriace predmet nájomných zmlúv alebo parcely uvedené na listoch
vlastníctva nie sú totožné s deklarovanými dielmi pôdnych blokov a platobná agentúra pri rozhodovaní

oprávnenosti poskytnutia platby nedisponuje dokumentmi, ktoré by umožňovali identifikáciu pôdnych
blokov a dielov pôdnych blokov podľa katastrálnych území a parcelných čísiel. Platobná agentúra skúma
vzťah žiadateľa k deklarovanej poľnohospodárskej pôde, ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú
poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia. V prípade zistenia naddeklarácie platobná agentúra
vyzve žiadateľov na preukázanie práva užívania k pôde a to užívania ako vlastník, nájomca alebo iný

právny dôvod. Ak sa preukáže právo užívania k pôde len jednému žiadateľovi, prizná sa mu podpora. V
prípade, že sa zistí, že právo užívania k pôde je sporné, v súlade s § 16c ods. 1 zákona 543/2007 Z.z.
platobná agentúra konanie preruší a odkáže žiadateľov na konanie pred súdom.

18. Zo spisu 5C/40/2009 Okresného súdu Rožňava súd zistil, že žalovaný v postavení žalobcu podal

žalobu proti V. H. a H. H., ktorou sa domáha vydania rozhodnutia, ktorý by súd uložil povinnosť
žalovaným zdržať sa zasahovania do nehnuteľností, ktoré na základe nájomných a podnájomných
zmlúvobhospodaruježalobca.Vovecidoteraznebolomeritórnerozhodnuté,pričomžalobca18.05.2016
zobral žalobu späť a navrhol konanie zastaviť s tým, že doteraz nebolo konanie zastavené. V spise
sa nachádzajú prílohy a to zoznam vlastníkov prenajatých pozemkov a fotokópie poštových poukážok

o zaplatenom nájomnom v roku 2010 a ďalej sa tam nachádza zmluva o podnájme s Agrodružstvom
Turňa, kde má žalovaný v podnájme nehnuteľnosti o celkovej výmere 46,3015 ha na základe Zmluvy zo
dňa 21.10.2009, Zmluvou o podnájme s O. D. na výmeru 16,2328 ha.

19. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná a

preto ju zamietol. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti Nájomnej zmluvy z 31.10.2006 a určenia,
že žalovanému nevznikol nájomný vzťah na základe Zmluvy z 31.10.2006.

20. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:
a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania

vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

21. Určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu

žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať
ochrany žalobou na plnenie. Medzi stranami musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý
je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom.
Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov strán. Skutočnosť, že žalovanýuplatňujeprotižalobcovimajetkovýnárokzozmluvy,nezakladásamaosebenaliehavýprávnyzáujemna
žalobcom požadovanom určení neplatnosti zmluvy, z ktorej by sa mal tvrdený nárok odvíjať. Naliehavý
právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka

jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke. Právny záujem, ktorý je
podmienkouprocesnejprípustnostiurčovacejžalobyvzmysle§137Civilnéhosporovéhoporiadku,musí
byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba
je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak

nasledovať iné súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak
by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne
postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ
neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia
žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je
možná (prípadne) aj iná žaloba (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v

časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu
je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia
domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane
poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe
určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná

žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu stranami sporu
alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).
22. Ustanovenie § 137 Civilného sporového poriadku obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb,
pričom doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje. Úplne nová koncepcia je zakotvená v
písm. c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti

podľa písmena d). Jej účelom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/
platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu
žaloby určovacej.

23. Návrhom možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie či tu právo je alebo nie je. Žalobcu

zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení má naliehavý právny
záujem. Tento záujem bude daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne
postavenie žalobcu by bez takéhoto určenia bolo neisté.

24. Obsahom sporu medzi žalobkyňou a žalovaným je skutočnosť, že obaja si uplatnili u

Pôdohospodárskej platobnej agentúry Bratislava nárok na podporu a v žiadosti uviedli aj rovnaké
obhospodarované plochy, čo agentúra pri preskúmaní žiadosti zistila. Keďže strany sporu pred
agentúrou nedokázali dostatočným spôsobom preukázať a identifikovať skutočne užívané plochy,
agentúra prerušila konania tak žalobkyni ako aj žalovanému s tým, že žalobkyni uložila podať žalobu
na súde.

25. Spornou je teda otázka, na základe akého právneho titulu a v akej výmere žalobkyňa a žalovaný
užívali, resp. užívajú prenajaté nehnuteľnosti, na ktoré si uplatnili podporu. Žalobkyňa žiadala podporu
na výmeru 34,76 ha a žalovaný žiadal podporu na užívanú plochu 632,98 ha. Ako vyplýva zo správy
od Pôdohospodárskej platobnej agentúry Bratislava pozemky, ktoré tvoria predmet nájomných zmlúv,

nie sú totožné s deklarovanými dielmi pôdnych blokov a platobná agentúra nedisponuje dokumentmi,
ktoré by umožňovali identifikáciu pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov podľa katastrálnych území a
parcelných čísiel. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že na vyriešenie sporu medzi stranami nepostačuje
určenie neplatnosti nájomnej zmluvy, nakoľko žalovaný mal uzatvorené nájomné zmluvy, ako to vyplýva
z vyššie uvedených oboznamovaným listín, aj s inými podielovými spoluvlastníkmi zapísanými na liste

vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX O. XXXX katastrálne územie H.. Z toho vyplýva, že aj žalovaný mal
právo na užívanie sporných nehnuteľností, nie len žalobkyňa, ktorá mala uzavretú podnájomnú zmluvu,
kde nájomcom bol jej syn a prenajímal si podiel z vyššie uvedených nehnuteľností od firmy Tores a.s.
Bratislava.

26. Postavenie žalobkyne by sa vôbec nezmenilo ani v prípade, že by súd určil neplatnosť nájomnej
zmluvy zo dňa 31.10.2006, nakoľko žalobkyňa by tým nijakým spôsobom nepreukázala, že užívala
sporné pozemky. Žalobkyňa si totiž mohla uplatňovať podporu u platobnej agentúry len za nehnuteľnosti,ktoré mala v podnájme a len vo výmere, ktorú jej prenajímateľ ako vlastník mohol prenajať. Podobne aj
žalovaný si mohol uplatniť podporu len vo výške prenajatých pozemkov.

27. Určením neplatnosti zmluvy by sa nevyriešila základná sporná otázka pred platobnou agentúrou,
ktorá zo strán sporu obhospodarovala, ktoré diely pôdnych blokov a preto žalobkyňa v konaní
nepreukázala naliehavý právny záujem na takomto určení.

28. Žalobkyňa podľa názoru súdu si mala uplatniť iný nárok, ktorý by vyriešil sporné otázky, napríklad

určenie, ktorú plochu a v akom období užívala žalobkyňa, kde by súd vo výroku rozsudku vedel vyriešiť
spor medzi stranami a rozsudok by mohol byť podkladom pre Pôdohospodársku platobnú agentúru
Bratislava, aby mohla rozhodnúť o žiadostiach strán sporu na poskytnutie podpory. Určenie neplatnosti
nájomnej zmluvy zo dňa 31.10.2006 by pre žalobkyňu nemalo žiadny právny význam, nakoľko žalovaný
mal uzavreté nájomné a podnájomné zmluvy s jednotlivými spoluvlastníkmi, ktorí zároveň mali tvoriť
pozemkové spoločenstvo a táto okolnosť jednoznačne vyplýva aj z článku 2 a 3 zmluvy, kde sa odkazuje

na zmluvy o nájme pozemkov s jednotlivými vlastníkmi a aj nájomné sa má platiť podľa uzatvorených
zmlúv s jednotlivými vlastníkmi. Žalovaný mal teda právo v spornom období užívať nehnuteľnosti nie
len na základe nájomnej zmluvy s Pozemkovým spoločenstvom Hrhov, ale aj na základe nájomných a
podnájomných zmlúv so spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli uvedené v Zmluve zo dňa 31.10.2006.
Preto aj keby súd vyslovil neplatnosť Nájomnej zmluvy zo dňa 31.10.2006, postavenie žalobkyne by

sa vôbec nezmenilo a rozpor ohľadom užívania poľnohospodárskych pozemkov by nebol odstránený.
Preto bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

29. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

30. Žalobkyňa bola v celom rozsahu neúspešná, pričom žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný.
Žalovanému by teda vzniklo právo na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Súd však dospel k záveru, že v prejednávanej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa
na to, aby súd výnimočne nepriznal náhradu trov konania. Súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa

najmä v tom, že žalobkyňa nepodala žalobu náhodou, ale na základe podnetu Pôdohospodárskej
platobnej agentúry Bratislava. Žalobkyňa sa možno spoliehala na to, že ak bola Zmluva o nájme zo dňa
31.10.2006 uzavretá so subjektom bez právnej subjektivity, súd automaticky určí zmluvu za neplatnú.
Keďžežalobkyňajenútenávsúdnomkonanívyriešiťsporoužívaniepoľnohospodárskejpôdyzaúčelom
poskytnutia podpory od Pôdohospodárskej platobnej agentúry Bratislava, avšak podala nesprávnu

žalobu, hoci dôvody žaloby smerovali k vyriešeniu rozporu, súd v tom videl dôvody hodné osobitného
zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktorépredchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.