Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. september 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/62/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812204202
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7812204202.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov
JUDr. Petra Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne H. H., R.. XX.XX.XXXX, D. H. Č..
XX, zastúpenej Mgr. Ing. Štefanom Čeľovským, bývajúcim v Trebišove, Košická 56/1, proti žalovanému:
AGREKO, s.r.o. so sídlom v Hrhove č. 391, IČO: 36207420, zastúpenému JUDr. Irenou Sopkovou,
advokátkou so sídlom v Košiciach, Hlavná 25, o neplatnosť nájomnej zmluvy a o určenie, že žalovanému

nevznikol nájomný vzťah, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 26.
augusta 2016 č.k. 10C/72/2012-195 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa po procesných
úpravách svojej žaloby domáhala určenia neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a určenia,
že žalovanému nevznikol nájomný vzťah na základe zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi
žalovaným a N. I. H.. Zároveň vyslovil, že žiadnej zo strán sporu nepriznáva právo na trovy konania.

2. V odôvodnení poukázal na argumentáciu žalobkyne, že na Pôdohospodársku platobnú agentúru

Bratislava podala žiadosť na jednotnú platbu za rok 2010 za užívanú poľnohospodársku pôdu - pôdne
bloky č. X T. R. D. Č.. XXXX/X o výmere 9,56 ha, č. XXXX/X o výmere 6,71 ha, č. XXXX/X o výmere
2,62 ha, č. XXXX/X o výmere 12,86 ha, č. XXXX/X o výmere 1,14 ha a č. XXXX/X o výmere 1,87 ha,
zaregistrovanú pod číslom XXX/VL-H., o ktorej Pôdohospodárska platobná agentúra Bratislava rozhodla
rozhodnutím zo dňa 16.3.2012 tak, že uložila žalobkyni podať žalobu na súd vo veci sporného práva
užívania označenej poľnohospodárskej pôdy z dôvodu, že právo užívania je sporné, nakoľko žiadateľom

o dotácie na tie isté pozemky je okrem žalobkyne aj žalovaný. Uviedol, že žalobkyňa naliehavosť
právnehozáujmunapožadovanomurčeníodvodzovalatvrdením,žežalovanýužívaloznačenépozemky
nezákonne a bez právneho dôvodu, odcudzoval z nich trávnu hmotu, lebo dňa XX.XX.XXXX uzavrel
nájomnú zmluvu s N. I. H., hoci spoločenstvo bolo bez právnej subjektivity a nedisponovalo mandátom
a spôsobilosťou na právne úkony, nakoľko nájomné zmluvy mohli uzavrieť len vlastníci pozemkov a nie
pozemkové spoločenstvo. Ďalej súd poukázal na tvrdenie žalobkyne, že časť pozemkov, zapísaných

na liste vlastníctva č. XXXX, XXXX O. XXXX, katastrálne územie H., nadobudla spoločnosť Tores a.s.
Bratislava, IČO: 35843977, ktorá ich dňa X.X.XXXX prenajala nájomnou zmluvou V. H. a že na vyššie
uvedené pozemky dňa XX.X.XXXX uzavrela žalobkyňa podnájomnú zmluvu, pričom pôdu o výmere
34,4 ha, ktorú mala prenajatú od spoločnosti Tores a.s., ona nemohla užívať kvôli žalovanému, ktorý
nerešpektoval vytýčenie hraníc pozemkov, pričom ak by dostávala dotácie na 34,4 ha, mohla by odkúpiť
pozemky od prenajímateľa sčasti za zisk z činnosti a sčasti za dotácie, a preto v prípade, že súd vyhovie

jej žalobe, právoplatný rozsudok by bol dôvodom na vyplatenie agrodotácií za rok 2010 a právo užívania
poľnohospodárskej pôdy by bolo nesporné. Súd prvej inštancie poukázal takisto na obranu žalovaného,ktorý žiadal žalobu zamietnuť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
argumentujúc, že naliehavý právny záujem na určení nemôže spočívať na poskytnutí dotácií, hoci
žalobkyňu Pôdohospodárska platobná agentúra Bratislava odkázala na súdne konanie, žalobkyňa nie je

ani vlastníčkou, ani nájomcom sporných parciel a nemá ani zriadené žiadne vecné bremeno, napadnutá
nájomná zmluva bola uzavretá medzi žalovaným a N. I. H., a preto iba tieto subjekty sa mohli dožadovať
vyslovenia, či tu právny vzťah je, alebo nie je, a naviac žalobkyňa mala uzavretú podnájomnú zmluvu k
nájomnej zmluve prenajímateľa Tores, a.s., na základe ktorej sa doba nájmu už skončila uplynutím času
a spoločnosť Tores a.s. odpredala svoje podiely v sporných listoch vlastníctva O. T., ako to vyplýva z

listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX O. XXXX, katastrálne územie H..

3. Pri rozhodovaní vychádzal prvoinštančný súd zo zistenia: a/ zo zmluvy o nájme poľnohospodárskych
pozemkov pri prevádzkovaní podniku zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej na dobu neurčitú s päťročnou
výpovednou lehotou medzi N. I. H. a žalovaným, podľa ktorej predmetom nájmu boli poľnohospodárske
pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území H., zapísané na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX,

XXXX O. XXXX s tým, že parcely sa nachádzajú na ortofotomapách Pôdohospodárskej platobnej
agentúry Bratislava v celosti alebo v časti na pôdnych blokoch XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X O. XXXX/X a
podľa článku 2 zmluvy predmetom nájmu sú spoluvlastnícke podiely spoločnej nehnuteľnosti členov
pozemkového spoločenstva, a preto je nájomca oprávnený konať pri vytyčovaní hraníc pozemkov v

mene členov, s ktorými uzavrel zmluvu o nájme pozemkov, b/ zo zmluvy o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, uzavretej na dobu určitú od X.X.XXXX A. XX.XX.XXXX medzi Tores a.s. Bratislava ako
prenajímateľom a V. H. ako nájomcom dňa X.X.XXXX, podľa ktorej predmetom nájmu boli nehnuteľnosti
v katastrálnom území H., zapísané na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX o celkovej výmere
354.324,14 m2, c/ zo zmluvy o podnájme uzavretej medzi žalobkyňou ako nájomníčkou a V. H. ako

prenajímateľom, podľa ktorej predmetom zmluvy boli totožné nehnuteľnosti, ktoré boli prenajaté od
firmy Tores, a.s. Bratislava, d/ z rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry Bratislava zo dňa
XX.X.XXXX Č.. XXX/XXXX/XX/XXXX o tom, že došlo k prerušeniu správneho konania o poskytnutí
podpory pre žalobkyňu na skutočne využívanú poľnohospodársku pôdu a žalobkyni bola uložená
povinnosť podať žalobu vo veci sporného práva užívania na súd a z rozhodnutia Pôdohospodárskej

platobnej agentúry Bratislava zo dňa 21.11.2011 o tom, že na základe žiadosti žalovaného o poskytnutie
podpory došlo k prerušeniu konania podľa § 16 c zákona 543/2007 Z.z. z dôvodu začatia konania
pred súdom o zistenie práva užívania deklarovaných plôch, e/ z listov vlastníctva č. XXXX, XXXX,
XXXX, katastrálne územie H., že pod B1 je ako vlastník uvedený Tores, a.s. Bratislava a ďalší
spoluvlastníci ako fyzické osoby, pričom N. I. H. nebolo zapísané ako spoluvlastník sporných pozemkov,

f/ zo správy Obvodného lesného úradu W.Ň. Č.. XXXX/XXXXX-XX U. A. XX.X.XXXX, že N. I. H. bez
právnej subjektivity zaevidoval Obvodný úrad W. dňa XX.XX.XXXX na základe oznámenia o vzniku
bez prezenčnej listiny len s menoslovom vlastníkov napriek skutočnosti, že sa nejednalo o spoločnú
nehnuteľnosť a nebol vydokladovaný súhlas dvoch tretín vlastníkov so založením spoločenstva,
následne dňa X.X.XXXX bolo doručené Obvodnému lesnému úradu oznámenie zo dňa X.X.XXXX

o rozhodnutí dvojtretinovej väčšiny vlastníkov o zrušení N. I. H. a z toho dôvodu bolo v evidencii
pozemkových spoločenstiev bez právnej subjektivity uvedené, že došlo z dôvodu zrušenia k zániku
spoločenstva k X.X.XXXX, g/ zo správy Pôdohospodárskej platobnej agentúry Bratislava zo dňa
10.3.2015 o tom, že na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 14.5.2010 rozhodnutím zo dňa 16.6.2011
neschválila poskytnutie podpory formou jednotnej platby vo výške 7.123,71 €, ktoré bolo rozhodnutím

Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 zrušené a po vrátení veci v
novom konaní došlo k prerušeniu konania a bola uložená povinnosť podať žalobu vo veci sporného
užívania na súd, h/ zo spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 5C/40/2009, že žalovaný v postavení
žalobcu podal žalobu proti V. H. O. H. H. o uloženie povinnosti zdržať sa zasahovania do nehnuteľností,
ktorénazákladenájomnýchapodnájomnýchzmlúvobhospodaruježalobca,ktorúžalobužalobcazobral

späť dňa 18.5.2016 a navrhol konanie zastaviť.

4. Po právnom posúdení sporu podľa § 137 zákona č. 160/2016 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) súd prvej inštancie konštatoval, že obsahom sporu medzi žalobkyňou a žalovaným je
skutočnosť, že obaja si uplatnili u Pôdohospodárskej platobnej agentúry Bratislava nárok na podporu

a v žiadosti uviedli aj rovnaké obhospodarované plochy, čo agentúra pri preskúmaní žiadosti zistila,
prerušila správne konania a žalobkyni uložila podať žalobu na súd. Z uvedeného súd vyvodil, že ak
spornou je otázka, na základe akého právneho titulu a v akej výmere žalobkyňa a žalovaný užívali,
resp. užívajú prenajaté nehnuteľnosti, na ktoré si uplatnili podporu, na vyriešenie sporu medzi stranaminepostačuje určenie neplatnosti nájomnej zmluvy, lebo postavenie žalobkyne by sa vôbec nezmenilo
ani v prípade, že by súd určil neplatnosť nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, nakoľko žalobkyňa
by tým nijakým spôsobom nedoložila, že sporné pozemky užívala a uzavrel, že žalobkyňa v konaní

nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože určením neplatnosti zmluvy by
sa nevyriešila základná sporná otázka pred platobnou agentúrou, ktorá zo strán sporu obhospodarovala,
ktoré diely pôdnych blokov, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Napokon súd prvej inštancie dodal,
že určenie neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX by pre žalobkyňu nemalo žiadny právny
význam, keďže žalovaný mal uzavreté nájomné a podnájomné zmluvy s jednotlivými spoluvlastníkmi,

ktorí zároveň mali tvoriť pozemkové spoločenstvo, čo jednoznačne vyplýva aj z článku 2 a 3 zmluvy, kde
sa odkazuje na zmluvy o nájme pozemkov s jednotlivými vlastníkmi, a tak aj keby súd vyslovil neplatnosť
nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, rozpor ohľadom užívania poľnohospodárskych pozemkov by
nebol odstránený, a preto žalobkyňa si mala uplatniť iný nárok, ktorý by vyriešil sporné otázky, napríklad
určenie, ktorú plochu a v akom období užívala žalobkyňa, kde by súd vo výroku rozsudku vedel vyriešiť
spor medzi stranami a rozsudok by mohol byť podkladom pre Pôdohospodársku platobnú agentúru

Bratislava, aby mohla rozhodnúť o žiadostiach strán sporu na poskytnutie podpory.

5. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 257 CSP a výnimočne nepriznal náhradu trov
konania procesne úspešnému žalovanému z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré videl najmä v
tom, že žalobkyňa podala žalobu na základe podnetu Pôdohospodárskej platobnej agentúry Bratislava

za účelom poskytnutia podpory, spoliehajúc sa na to, že ak bola zmluva o nájme zo dňa XX.XX.XXXX
uzavretá so subjektom bez právnej subjektivity, súd automaticky určí zmluvu za neplatnú, a hoci dôvody
žaloby smerovali k vyriešeniu rozporu, podala nesprávnu žalobu.

6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorým žiadala, aby súd vydal rozsudok

v ktorom by zaviazal žalobcu „zaplatiť žalovaným 43.341,52 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 43.341,52 € od 10.12.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania“. Zároveň
navrhla, aby žalovaný zaplatil nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,00 €.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť podľa § 386 pís. d) CSP.

9. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

10. Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

11. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Podľa § 373 ods. 1 CSP ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd

nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov. Odvolanie doručí súd prvej inštancie ostatným subjektom,
a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve ich, aby sa k odvolaniu vyjadrili, a určí na
vyjadrenie lehotu nie kratšiu ako desať dní (§ 373 ods. 3 CSP).13. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi

stranami vyplýva z osobitného predpisu. Odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa
týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené
(§ 380 ods. 1 a 2 CSP).

14. Podľa § 386 CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané

neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d)
nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

15.Zcitovanýchzákonnýchustanovenívyplýva,žepoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniaoznačenie
rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, ako i uvedenie
dôvodov odvolania, t.j. konkretizácia, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny,

ako i odvolací návrh, tvoria podstatnú časť odvolania, nedostatok ktorej má za následok odmietnutie
odvolania (§ 386 písm. d/ CSP). V prípade, že odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej
inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia
vád odvolania, odvolateľa ale nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 373 ods. 1 CSP). To platí
aj v prípade, ak odvolanie žiaden odvolací dôvod neobsahuje. Samotné odvolacie dôvody môže pritom

odvolateľ meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Pokiaľ odvolanie po uplynutí
odvolacej lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nemožno z obsahu odvolania
vyvodiť, odvolací súd bez ďalšieho odvolanie odmietne podľa § 386 písm. d) CSP, keďže absencia
relevantného odvolacieho dôvodu je takou vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní
pokračovať.

16. Z obsahu odvolania žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa súdu prvej inštancie vytkla, že za roky
sporu „neobjasnil neistotu“ medzi sporovými stranami a „neuvedomil si dve rozhodujúce a esenciálne
skutočnosti: 1) či tzv. členovia spoločenstva vôbec mali svoje pozemky v spornej oblasti a 2) sám súd
sa stotožnil so žalobkyňou, že nájomná zmluva medzi Pozemkovým spoločenstvom H. a žalovaným je

neplatná od samého začiatku“, označiac výrok súdu „za nespravodlivý“ tvrdiac, že „a) mala naliehavý
záujem o podnájom od XX/XXXX podpísaním podnájomnej zmluvy až do odpredaja sporných pozemkov
Toresu pre O. T. R. D.“, b) od roku XXXX ale žalovaný rušil hospodárenie na pozemkoch, ktoré boli
predmetom podnájmu, kradol trávnu hmotu - neprispieval na platenie nájmu za pozemky, c) žalovaný
mal výkonnejšiu poľnohospodársku techniku ako syn žalobkyne: vedel skôr pokosiť trávnu hmotu a

túto kradnúť“. Žalobkyňa na základe uvedeného žiadala, aby súd vydal rozsudok v ktorom by zaviazal
žalobcu „zaplatiť žalovaným 43.341,52 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
43.341,52 € od 10.12.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania“. Zároveň navrhla, aby žalovaný
zaplatil nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,00 €.

17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie z dôvodu, že podané odvolanie žalobkyne
nespĺňa zákonné náležitosti vyžadované v ustanoveniach § 363 a § 365 CSP v spojení s § 125 a §127
CSP, najmä nakoľko z neho nie je zrejmé, v akom rozsahu sa rozsudok podaným odvolaním napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a proti ktorým jeho výrokom
smeruje, nakoľko rozsudkom napadnutým odvolaním bola žaloba žalobkyne o vyslovenie neplatnosti

nájomnej zmluvy zamietnutá, no žalobkyňa v podanom odvolaní navrhuje, aby súd zaviazal žalobcu
zaplatiť žalovaným sumu 43.341,52 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
43.341,52 € od 10.12.2013 do zaplatenia a aby žalovaný zaplatil nemajetkovú ujmu žalobkyne vo výške
10.000,00 €, uznesením zo dňa 27.10.2016 č.k. 10C/72/2012-206 uložil žalobkyni, aby v lehote do 10
dní odo dňa doručenia uznesenia odstránila vady svojho odvolania, doručeného súdu dňa 17.10.2016,

a to doplnením odvolania o náležitosti podľa ustanovení § 363 a § 365 CSP, najmä, aby uviedla, v
akom rozsahu rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 23.09.2016 č. k. 10C/72/2012 - 195 podaným
odvolaním napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
proti ktorým jeho výrokom smeruje, to všetko v dvoch písomných vyhotoveniach, ktoré uznesenie bolo
žalobkyni doručené do vlastných rúk dňa 16.11.2016 a zástupcovi žalobkyne dňa 18.11.2016 (č.l. 208

súdneho spisu).

18. Žalobkyňa na výzvu prvoinštančného súdu na odstránenie vád ostala nečinná a vady odvolania
neodstránila.19. Za takejto procesnej situácie, ak na výzvu prvoinštančného súdu žalobkyňa nereagovala a ak
odvolanie žalobkyne neobsahuje vyššie uvedené náležitosti vyžadované zákonom, a to predovšetkým

odvolaciedôvodyaaniodvolacínávrh,prektorénemožnovodvolacomkonanípokračovať,odvolaciemu
súdu neostávalo iné, ako odvolanie žalobkyne odmietnuť podľa § 386 písm. d) CSP.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na skutočnosť,

že žalovanej vzhľadom na odmietnutie odvolania žalobkyne trovy odvolacieho konania nevznikli a v
odvolacom konaní neúspešná žalovaná na ich náhradu nemá právo.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní

a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).