Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. september 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/540/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816202192
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7816202192.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: E. E., F.. X.XX.XXXX, T. R. S.,
P. XX, zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6,
proti žalovanej: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
zo dňa 8.8.2016 č.k. 11C/180/2016-52 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom určil, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou dňa XX.X.XXXX, je neplatná. Priznal
žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 52 ods. 1
až 4, § 53 ods. 1, ods. 5, § 54 ods. 1,2, § 551 Občianskeho zákonníka, § 9, § 11 zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zák. č.

129/2010 Z.z.“) uzavrel, že žalovanej zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi stranami
sporu dňa XX.X.XXXX vznikol (len) nárok na vrátenie úveru vo výške 800,- eur bez akéhokoľvek
navýšenia. V zmluve totiž nebola uvedená RPMN, ročná úroková sadzba, prípadne rozpis splátok istiny,
úrokov a poplatkov, preto predmetný úver v zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa doteraz na základe Dohody o zrážkach zo mzdy
uzavretej medzi stranami sporu dňa XX.X.XXXX a neplatnosti ktorej sa v tomto konaní domáha, uhradila
cestou svojho zamestnávateľa 908,61 eur, čo je viac ako suma, ktorú by mala vrátiť žalovanej. Preto

podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa dostatočne osvedčila nárok, že ďalšie vykonávanie zrážok
je nedôvodné. Napriek zistenej skutočnosti žalovaná ako veriteľ oznámila listom zo dňa X.XX.XXXX
zamestnávateľovi žalobkyne, že žiada vykonať zrážky na sumu 4.368,99 eur a listom zo dňa 7.1.2015
oznámila žalobkyni, že na základe úverovej zmluvy dlží sumu 5.693,15 eur. Je zjavné, že žalovaná
zneužila inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a na základe svojich výpočtov určila dlžnú sumu napriek
skutočnosti, že žalobkyňa požičanú istinu 800,- eur žalovanej dávno vrátila. Na strane žalobkyne je
daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.X.XXXX,

nakoľko žalovaná bez akýchkoľvek zákonných nárokov využíva tento právny úkon na svoje bezdôvodné
obohacovanie.3. Súd prvej inštancie tiež v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy bola súčasťou štandardných zmluvných podmienok v rámci formulárovej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorá spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne

ako spotrebiteľky. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú zákon sankcionuje neplatnosťou.
Napadnutá dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá mala zabezpečovať uspokojenie pohľadávky žalovanej
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytla žalovanej ako veriteľovi neobmedzený priestor pre
postihnutie majetku žalobkyne vymáhaním nad rámec dlžnej sumy istiny úveru aj ďalších plnení,
ktoré boli založené na neprijateľných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve a vo vystavenej zmenke.

Tým došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobkyne ako
spotrebiteľky. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho prostriedku podľa § 551
Občianskeho zákonníka sa od ostatných zabezpečovacích prostriedkov líši tým, že uspokojenie
pohľadávkyveriteľanielenzabezpečuje,alesúčasnejeajprostriedkomsplácaniadlhu.Účinnosťdohody
nastáva okamihom jej predloženia platiteľovi mzdy dlžníka, ktorý vykonáva zrážky zo mzdy. Výška
vymáhanej pohľadávky v danej veci bola založená len na subjektívnej predstave žalovanej ako veriteľa

a nie na objektívnom posúdení a vyhodnotení obsahu spotrebiteľskej zmluvy a prípadnej nekalej povahy
zmluvných podmienok, ktoré obsahovala. Tým, že v dohode o zrážkach zo mzdy nebola uvedená
suma, ktorá sa má zraziť a s ktorou by žalobkyňa ako spotrebiteľka súhlasila, sa žalobkyňa dostala do
nevýhodného postavenia na úkor žalovanej, ktorá bez toho, aby mala právny nárok na vrátenie vyššej
sumy ako je suma 800,- eur bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov, zneužila dohodu o zrážkach zo mzdy

a vymáha aj ďalšie sumy na základe zmenky, ktorá bola vystavená v rozpore so zák. č. 129/2010 Z.z.
Podľa názoru súdu prvej inštancie je preto možné jednoznačne konštatovať, že dohoda o zrážkach zo
mzdy bola uzavretá v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Smernice 93/13/ES, pričom
ide aj o neprijateľnú podmienku, ktorá bola upravená v spotrebiteľskej zmluve, preto je neplatná.

4. Výrok o trovách konania oprel o ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1,2 C.s.p. a
úspešnejžalobkynipriznalprávonanáhradutrovvovýške100%,nakoľkobolavcelomrozsahuúspešná
tak ako vo veci samej, tak aj v konaní o nariadenie predbežného opatrenia.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods.

1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zrušil a vrátil veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľka nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že dohoda o
zrážkach zo mzdy je neplatná. Dala do pozornosti, že dohoda predstavuje predstavuje samostatný
dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečil, že
jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský

alebo iný charakter, nie je vylúčená. Dohoda je v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa, v
ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku
vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda
je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Žalobkyňa nepreukázala, že by nebola o následkoch uzavretia
dohody osobitne poučená. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa zákonné náležitosti stanovené zákonom,

a to ust. § 551 Občianskeho zákonníka. Z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že pri jej podpise
žalobkyňa mala jasnú možnosť ju odmietnuť, alebo neodmietnuť v plnom rozsahu, či s ňou súhlasiť
alebo nesúhlasiť. Žalobkyňa nebola nijako nútená označiť políčko neodmieta a súhlasí s ňou, pričom
to nemožno nijako vyvrátiť, keďže pri podpise dohody bola len ona a zamestnanec. Vyplnením dohody
o zrážkach zo mzdy mala možnosť žalobkyňa dohodu individuálne dohodnúť, čo znemožňuje záver,

aby išlo o formulárovú listinu, ktorú možno buď prijať alebo odmietnuť, preto nemožno hovoriť o
absencii individuálneho dojednania zabezpečovacieho prostriedku. Súd prvej inštancie nezdôvodnil,
v čom spočíva neplatnosť dohody, snažil sa upriamiť pozornosť na zníženú bdelosť klientky pri jej
podpise. Okrem žalobkyne a pracovníka obchodnej služby nikto nevie v akom stave sa žalobkyňa
na nachádzala, a ponímanie súdu o zníženej bdelosti považuje odvolateľka za absolútne irelevantný

argument, ktorý nemá žiadnu právnu oporu. Skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola so
žalobkyňou individuálne dojednaná dosvedčuje aj existencia Dodatku k zmluve o úvere, v súvislosti s
ktorou bola dohoda uzavretá a síce dodatok precizujúci použitie žalovanou poskytnutých peňažných
prostriedkov na výkon zamestnania žalobkyne. Nie je pravdou, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy
môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje

žalovaná za platnú a má za to, že nedošlo k naplneniu § 451 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa nemá
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej dohody, keďže nepreukázala ani naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere. V tej súvislosti poukázala na rozsudok Okresnéhosúdu Spišská Nová ves zo dňa 20.8.2015 č.k. 13C/424/2014 a rozsudok Okresného súdu Bratislava II
zo dňa 25.5.2016 č.k. 52C/135/2014. Nestotožnila sa ani s výrokom o trovách konania.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. V podstatnom
rozsahu sa stotožnila s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie a dala do pozornosti aj iné rozsudky
okresných a krajských súdov, ktoré rozhodli totožne ako súd v napadnutej veci.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania

v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. §
387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.9.2017 o 10.20 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 206/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené dňa 14.9.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

10. Žalovaná v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p. teda, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu

vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil ani žiadnej vady konania, ktorá by mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

13. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

14. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané
žalovanou v odvolaní. Žalovaná pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie
námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

15.Odvolacísúdpovažujezasprávnyprávnynázorsúduprvejinštancieoneplatnostidohodyozrážkach
zo mzdy a z iných príjmov, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu dňa XX.X.XXXX. Možno sa
len stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ako
zabezpečovací inštitút slúži na uspokojenie pohľadávky žalovanej z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, preto pokiaľ žalovanej vznikol voči žalobkyni nárok na vrátenie úveru vo výške 800,- eur zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX a žalobkyňa doposiaľ uhradila žalovanej sumu 908,61 eur, vymáhanie
ďalšej sumy nad rámec 800,- eur na základe dohody o zrážkach zo mzdy možno považovať za výkon
práva v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Ide preto o neplatný právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom tak, ako

zakotvuje ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov možno jednoznačne považovať dohodu
o zrážkach zo mzdy, uzavretú medzi stranami sporu dňa XX.X.XXXX, za neplatnú.

16. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdyokremdôvodovuvedenýchvrozsudkusúduprvejinštancievyplývaajzozákonnéhoustanovenia§

3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko len deklarovaným vyslovením neplatnosti
predmetnej dohody môže žalobkyňa vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi argumentovať, aby ďalej
neprevádzal zrážky z jej mzdy. Je to práve žalovaná, ktorá určila konečnú výšku pohľadávky vočižalobkyni z predmetnej úverovej zmluvy jednostranným rozhodnutím a žalobkyňa sa môže v danom
prípade domôcť ochrany svojho práva len cestou určovacej žaloby súdom.

17. Z týchto dôvodov ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku odvolací súd potvrdil
rozsudok, vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, preto odvolací súd priznal úspešnej

žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, tak ako vyplýva z enunciátu
tohto rozhodnutia.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).