Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2CoE/42/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115229334
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115229334.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD.
a členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v exekučnej veci oprávneného:
PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: XX XXX XXX, zastúpený: JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnému: P. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. T. XXX, o vymoženie sumy 747,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 23Er/1111/2015-19 zo dňa 07. januára 2016,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Erika Tótha, Exekútorský úrad Nitra, Piaristická 2, o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods. 1,
2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1, 2, 3 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, § 25 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 1 ods.1, § 2 písm.
a), b), § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a

doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, ods. 5, § 54 ods. 1, 2, § 879j zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, 3 ods. 1, 2, čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a jej prílohou a rozhodnutiami Európskeho súdneho
dvora (ES). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom podaným dňa 15.03.2015
domáhal u súdneho exekútora vymoženia pohľadávky voči povinnému, na základe exekučného

titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IDB12100211 zo dňa 27.05.2014. S poukazom na uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011, 6 Cdo 143/2011 a 6 Cdo 135/2012 preskúmal
najmä zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.05.2007, ktorá bola uzatvorená medzi
spoločnosťou Poštová banka, a.s. (predchodcom oprávneného) a povinným. Súd prvej inštancie mal za
to, že uvedená zmluva o úvere je podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou

na podporu svojich tvrdení poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6 Cdo 7/2013 zo dňa 22.01.2014. Zistil, že bod 3.6 zmluvy o úvere obsahoval znenie rozhodcovskej
doložky. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku.
Súd prvej inštancie posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku aj keď
v čase uzatvorenia úverovej zmluvy Občiansky zákonník rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku výslovne neupravoval, pričom dôvodil novelou Občianskeho zákonníka zákona č.

568/2007 Z. z. účinného od 01.01.2008 a ustanovením § 879j Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vneprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu
a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal.
Doložka bola v zmluve formulovaná tak, že splynula s ostatnými štandardnými podmienkami. Takto

formulovaná zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Podpis na zmluve,
nie je možné považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou
doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny
prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Zo zmluvnej

podmienky sa nestáva individuálne dohodnutá podmienka len tým, že od nej spotrebiteľ neodstúpil. Ak
rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy
a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci,
akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste.
Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy/doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)

rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie na základe uvedeného žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zmeny
a vyhovenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne jeho

zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie prekročil
zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia tým, že skúmal aj iné listiny ako pripúšťa
výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Mal za to, že súd prvej inštancie bol oprávnený
skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Zdôraznil, že prekročením zákonných limitov

pre skúmanie exekučného titulu a skúmaním rozhodcovskej doložky, súd prvej inštancie dospel k
nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Exekučný súd bol oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok
ako exekučný titul len v zákonom určených medziach, pričom o platnosti rozhodcovskej doložky
rozhodoval rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne
posúdená. Namietal ďalej, že súd svojim konaním nerešpektoval ust. § 35, § 40 a nasl. zák.

č. 244/2002 Z. z. a na podporu svojich tvrdení poukázal na nálezy Ústavného súdu II. ÚS 499/2012 a
PL. ÚS 21/08. Zdôraznil, že v zmysle ustanovenia čl. II. bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok,
Poštová banka, a. s. postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť
ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť
neprijať túto zákonom stanovenú ponuku, pričom klient rozhodcovskú doložku neodmietol. Tiež uviedol,

že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 4 OZ, porušil § 153 ods. 1 OSP a nijako sa
nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa. Taktiež vyjadril
nesúhlas s tým, že súd prvej inštancie konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal
mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. OSP ani Exekučný poriadok, ani
zákon o rozhodcovskom konaní neposkytujú žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo

vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej a teda, vykonať vo
veci samej dokazovanie alebo rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Oprávnený namietal tiež aplikáciu
sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora
súdom prvej inštancie. Záverom uviedol, že súdy svojim konaním neprimerane zvýhodňujú povinného v
exekučnom konaní, a to len na základe postavenia spotrebiteľa. V tomto smere argumentoval dôvodmi

uvedenými v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2013.
3. Bolo podané vyjadrenie povinného, z ktorého obsahu vyplýva, že navrhuje, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecné správne potvrdil.

4. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,
ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonomč.125/2016.Z.z.oniektorýchopatreniachsúvisiacichsprijatímCivilnéhosporovéhoporiadku,Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o z zmene a doplnení niektorých
zákonov.

6. Podľa § 9a ods.1 až 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá

ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Podľa § 9a ods. 1 až 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku <. o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a

konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 31.03.2015, kedy
bol súdnemu exekútorovi JUDr. Erikovi Tóthovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri

ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IBD12100211 zo dňa 27.05.2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 31.07.2014 a vykonateľnosť dňa 04.08.2014. Súdu prvej inštancie bola
dňa 01.10.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul. Na výzvu súdu oprávnený doručil aj zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinným

dňa21.05.2007,vrámciktorejsivbode3.6zmluvnéstranydohodli,že„všetkyspory,ktorévzniknúztejto
zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským
súdom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., rozhodnutie bude pre obidve zmluvné
strany konečné a záväzné“,

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru,
že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj
správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací
súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací
súd tieto dôvody opakoval.

10. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že exekučný súd, ktorý koná
o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových

a právnych poznatkov, je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez
návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva (doložka) medzi zmluvnými stranami bola uzavretá
platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy (doložky), prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných

právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou (doložkou) viazaná.

11. Nemožno sa preto stotožniť s námietkou oprávneného, že by súd prvej inštancie ako exekučný súd
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej Exekučným poriadkom.

12. Súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľská zmluva je teda každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľa sa
považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámcipredmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských
zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere uzavretá právnym predchodcom oprávneného (Poštovou

bankou, a.s.) a povinným túto charakteristiku spĺňa. Znenie tejto zmluvy povinný ovplyvniť nemohol,
nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký vopred neznámy počet spotrebiteľov.

13. Občiansky zákonník v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a
rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda podstatné, či spotrebiteľ (povinný) mal

možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V
tomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú
vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej zmluvy je zrejmé,
že ide o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na
spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, či došlo k
tzv. voľbe práva.

14. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka obsiahnutá
v bode 3.6 zmluvy o úvere, bola správne posúdená ako neprijateľná podmienka spotrebiteľskej
zmluvy, pretože akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie
obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto
podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide
práve o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto
postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný

prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky). Rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber, mal možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným

dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

15. Odvolací súd tak zhodne ako súd prvej inštancie prijal záver, že predmetný exekučný titul je v
rozpore so zákonom, nakoľko celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok
je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent

rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného podľa
predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa. V danom prípade tak súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade
exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku)
ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov

konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu je rovnako irelevantná i námietka oprávneného o nesprávnom
právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko ust. § 93b

ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy nezbavovalo
právneho predchodcu oprávneného (Poštová banka a.s.) povinnosti predložiť povinnému návrh na
uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému
sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v
rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a

zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny
predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol oprávneným doložený
listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvej inštancie správne konštatoval neprijateľnosť
rozhodcovskej doložky.

17. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zistil, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v danej veci
treba považovať za neplatné, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepovažoval za potrebné
zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v podanom odvolaní, poukazujúc
i na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej, pri odôvodnení súdnehorozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý aj bezvýznamný argument strany, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia (viď. uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo 216/2012 a nález Ústavného súdu SR III.
ÚS 119/03-30).

18. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).