Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. september 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5Cb/2/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808899914
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5808899914.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou v právnej veci žalobcu: STEFE

Trnava, s. r. o., Františkánska 16, 917 32 Trnava, IČO: 36 277 215, zastúpený advokátom JUDr.
Gabrielom Stanislavským, so sídlom Trnava, Hlavná 29, proti žalovanému: František Pokusa - BLESK,
027 44 Štefanov nad Oravou 17, IČO: 108 46 603, v konkurze, správca konkurznej podstaty JUDr.
Vladimír Herich, Ružomberok, Dončova 13, v konaní o zaplatenie 38 952,90 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 30 787,36 Eur spolu s úrokom z omeškania 17,6
% ročne od 27.8.2000 do zaplatenia v lehote do troch od právoplatnosti rozsudku.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Štátu sa proti žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % vzniknutých trov
dôkazu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

IV. Štátu sa proti žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % vzniknutých trov
dôkazu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 3.8.2000 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny 11

616,58 Eur (349 961,-Sk) spolu so 17,6 % úrokom z omeškania od 17.07.2000 do zaplatenia do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.05.1994 uzatvoril so žalovaným nájomnú zmluvu v zmysle § 663
a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bol prenájom areálu „Záhrady“ v Trnave na ul.
Zelenečskej č. 24. V zmysle článku II zmluvy nájomné bolo dohodnuté sumou 6 970,72 Eur (210 000,-
Sk) ročne. Nájomné (upravené o mieru inflácie vyhlásenej NBS) mal žalovaný ako nájomca začať

platiť až po preinvestovaní nákladov na rekonštrukciu areálu „Záhrady, pričom preinvestované náklady
mali byť kompenzované s nájomným. Náklady vynaložené na rekonštrukciu areálu Mesto Trnava
odsúhlasilo sumou 33 143, 098 Eur (998 469,-Sk), ktorou bolo kompenzované nájomné do 31.01.1999.
Oznámenímzodňa02.03.2000žalobcaupravilvýškunájomnéhoprerok1999o6,7%inflácieasúčasne
zaslal žalovanému výpočtový list platný pre obdobie od 01.02.1999 do 31.12.1999. Výška ročného
nájomného bola stanovená na 7 437,76 Eur (224 070,-Sk). Alikvotná časť ročného nájomného za
obdobie 02-12/1999 predstavovala sumu 6 817,93 Eur (205 397,-Sk). K úhrade tejto sumy bol žalovaný

vyzvaný v lehote 15 dní od doručenia oznámenia, pričom následne bola na túto sumu pre žalovaného
vystavená faktúra č. 1/32839 splatná do 16.07.2000. Oznámením zo dňa 10.3.2000 prenajímateľ upravil
výšku nájomného pre rok 2000 o 10,6 % inflácie a vo výpočtom liste platnom od 01.01.2000 stanovil
výšku ročného nájomného na sumu 8 226,15 Eur (247 821,-Sk) a súčasne vyzval žalovaného k úhradevzniknutého nedoplatku, ktorými mu vyúčtoval faktúrou č. 2/32839 vo výške 4798,65 Eur (144 564,-
Sk) so splatnosťou do 16.07.2000. Žalovaný faktúry za obdobie 02 -12/1999 a 1-7/2000 aj napriek ich
splatnosti neuhradil.

3. Súd uznesením z 05.04.2004 sp. zn. 4Cb/194/2000 (čl.203) a z 07.04.2004 sp. zn. 4Cb/194/2000
(čl. 202) spojil na spoločné konanie veci vedené pod spisovou značkou 4Cb/66/2004 a 4Cb/72/2003 z
dôvodu, že ide o veci, ktoré spolu skutkovo súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov/strán sporu, teda
žalobcu a žalovaného, a v rámci ktorých sa žalobca domáhal zaplatenia nájomného z rovnakej nájomnej

zmluvy z 01.05.1994 za obdobie mesiaca január 1999 a za obdobie od 01.08.2000 do 31.12.2002 vo
výške 23 089,16 Eur (695 584,-Sk) a za obdobie od 01.01.2003 do 31.05.2003 vo výške 4 247,16
Eur (127 950,-Sk). Predmetom konania, ktoré sa po spojení vecí vedie po sp. zn. 5Cb/2/2008 sa
stalo zaplatenie istiny 38 952.90 € (1 173 495,-Sk) titulom nájomného za obdobie od 01.01.1999 do
31.05.2003.

4. O žalobe rozhodol súd (pôvodne Okresný súd Dolný Kubín) rozsudkom vydaným dňa 04.03.2005
sp. zn. 4Cb/194/2000 (čl. 248) a v poradí druhým rozsudkom Okresný súd Námestovo vydaným dňa
10.03.2011 pod sp. zn. 5Cb/2/2008 (čl. 472), ktoré bolo rozhodnutím Krajského súdu v Žiline zrušené,
preto súd opätovne vo veci konal a rozhodol.

5. V priebehu tohto konania pôvodne označený žalobca Správa mestského majetku Trnava, príspevková
organizácia, IČO: 31 872 596 zanikla dňom 31.12.2006, pričom neskôr jej právny nástupca Správa
mestského majetku Trnava, s.r.o., Františkánska 16, Trnava, IČO: 26 682 233 zaniknutý zlúčením
so spoločnosťou TT-Energie s.r.o., Františkánska 16, Trnava 917 32, IČO: 36 277 215, po zmene
obchodného mena pod názvom TT-KOMFORT s.r.o so sídlom Františkánska 16, Trnava, súhlasil so

vstupom do konania namiesto žalobcu, súd preto uznesením z 18.03.2009 sp. zn. 5Cb/2/2008 (čl. 378)
rozhodol tak, že pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpil subjekt Správa mestského majetku
Trnava, príspevková organizácia, Františkánska 16, Trnava a aby do konania na jeho miesto vstúpil TT-
Komfort, s.r.o, Františkánska 16, Trnava, IČO: 36 277 215.

6. S poukazom na ustanovenie § 183 ods. 1 CSP súd rozhodol v neprítomnosti správcu úpadcu/
žalovaného, ktorý aj napriek včas a riadne vykázanému doručeniu (§ 105 ods. 1 a 2 CSP) nežiadal
o jeho odročenie z dôležitého dôvodu.

7. Strana žalobu zotrvala na podanej žalobe poukazujúc na obsah uznesenia č. 2/1993, kde sa

konštatovalo, že náklady na opravu sa majú obmedziť len na technické sprevádzkovanie záhrady a boli
stanovené odhadom sumou 33 193,92 Eur (1 000 000,-Sk). V uznesení bolo skonštatované, že sa nemá
investovať do kotolne a rozsiahlej rekonštrukcie záhrady. Žalobca žiada nájomné po uplynutí obdobia
bezplatného nájmu, pričom výška odsúhlasených preinvestovaných nákladov 33 143,06 Eur (998 468,-
Sk) zodpovedá výške preinvestovaných finančných prostriedkov za obdobie od uzatvorenia nájomnej

zmluvy 01.05.1994 do 31.12.1998. Žiaden dodatok uzatvorený nebol, keďže k dohode medzi stranami
nedošlo. Žalobca informoval žalovaného o výške nájomného a o miere inflácie, o ktorú sa nájomné
zvyšuje, napríklad aj oznámením z 10.3.2000.

8. Vo vzťahu k určitosti predmetu nájmu poukázal na to, že predmet nájmu spôsobom špecifikovaným v

nájomnej zmluve predstavoval oplotený areál nachádzajúci sa na konci mesta Trnava, v rámci ktorého
mali technické služby mesta Trnava postavené administratívne budovy, skleníky, a kde prevádzkovali
záhradníckeslužby-pestovaniezeleneprevýstavbumestaTrnava. Včaseodovzdaniapredmetunájmu
- dňa 01.05.1994 bol tento funkčný, fungovali v ňom skleníky, budovy a pestovala sa výsadba. Žalovaný
vychádzajúc z článku VI, bodu 4 zmluvy mal pokračovať využívaním predmetu nájmu spôsobom

akým ho dovtedy prevádzkovali technické služby a zároveň mal mestu Trnavu poskytnúť výsadbový
materiál za výrobné náklady počas prvého až desiateho roku nájmu. Predmetom nájmu boli len objekty
konkretizované v znaleckom posudku (č.l.324) a nie aj pozemky Objekty, ktoré boli predmetom nájmu,
sa nachádzali na pozemkoch s označením ich parcelného čísla tak, ako sú uvedené v geometrickom
pláne z 30.03.1992 (č.l. 339 spisu a nasl.), ktorý tvoril súčasť znaleckého posudku. V čase uzatvorenia

nájomnej zmluvy boli pozemky a stavby vo vlastníctve mesta, ktoré ich mohlo prostredníctvom ním
zriadených subjektov prenajať. Žalovaný predmet nájmu užíval do 31.05.2003, ale nájomné neplatil. K
realizácii rozhodnutia Okresného úradu v Trnave z 07.08.2000 (asanačného rozhodnutia) došlo až po
skončení nájmu.9. Strana žalovaného potvrdila, že žalovaný bol nájomcom prenajatých priestorov na základe nájomnej
zmluvy z 01.05.1994. Podľa článku II bodu I/, prvá veta, nájomné bolo dohodnuté vo výške 6

970,72 € ročne (210 000,-Sk), avšak podľa druhej vety tohto článku bolo dohodnuté, že nájom bude
bezplatný do doby dosiahnutia výšky celkových preinvestovaných a odsúhlasených nákladov. Výška
takto investovaných finančných prostriedkov mala po odsúhlasení investičným oddelením tvoriť dodatok
a neoddeliteľnú súčasť nájomnej zmluvy. Žiadny dodatok na výšku nájomného zodpovedajúceho
miere oficiálne vyhlásenej inflácie, ktorý by mal tvoriť prílohu zmluvy podľa článku III, bodu 3

však uzavretý nebol. K vzájomnému odsúhlaseniu výšky preinvestovaných nákladov nikdy nedošlo.
Odsúhlasenie výšky preinvestovaných finančných nákladov nemôže deklarovať uznesenie č. 2/93
prijaté na zasadnutí správy mestského majetku dňa 22.07.1993 z dôvodu, že predmet nájmu nemožno
dodatočne špecifikovať predloženým znaleckého posudku alebo listinnými dokladmi, ktoré neboli
súčasťou uzatvorenej nájomnej zmluvy. Ešte v čase uzavretia nájomnej zmluvy na totožný predmet
nájmu s iným prenajímateľom bola obmedzená doba nájmu - 4 roky, pretože už vtedy si oprávnená

osoba v rámci reštitúcie uplatnila nárok na ich vydanie. Právny predchodca žalobcu v čase uzatvárania
zmluvy teda vedel, že na predmet nájmu, prípadne na jeho časť bol uplatnený reštitučný nárok. Žalovaný
zároveň potvrdil, že predmet nájmu užíval od 01.05.1994 do 31.5.2003. V čase uzatvorenia nájomnej
zmluvy bol predmet nájmu nespôsobilý, a preto bola uzatvorená nájomná zmluva s obsahom, že
žalovaný mal preinvestovať finančné prostriedky do rekonštrukcie so započítaním na nájomné (ohľadom

čoho malo dôjsť neskôr k uzavretiu dodatku). Žalovaný objekty ako prenajímateľ užíval, ale v priebehu
trvania nájomného vzťahu boli pozemky vydané oprávnenej osobe titulom reštitúcie s výnimkou stavieb,
resp. zastavaných plôch, ktoré zostali vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu, a ktoré sa v
zmysle reštitučného zákona oprávnenej osobe nevydávali. Znalecký posudok preukázal, koľko žalovaný
preinvestoval. Spočiatku bol rozsah prác odsúhlasený zamestnancami žalobcu, ale až neskôr žalobca

jednostranne odsúhlasil výšku finančných nákladov sumou 33 127,53 Eur (998 000,-Sk), s čím žalovaný
nesúhlasil, a preto k podpísaniu dodatku nedošlo.

10. Okrem výsluchu strán sporu a svedkov súd vykonal znalecké dokazovanie a oboznámil sa s
listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, pričom zistil tento skutkový a právny stav:

11. Mesto Trnava podľa § 4 ods. 3 písm. j/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom
do 14.03.1993 založilo zakladacou listinou zo dňa 09.11.1992 (zakladacia listina na čl. 14 a dodatok č. 1
k zakladacej listine na čl. 16) právnickú osobu - Správa mestského majetku, mestský podnik so sídlom
na Františkánskej ulici č. 16, Trnava, IČO: 31 873 596 oprávnenú vykonávať vo vlastnom mene všetky

právne úkony súvisiace so správou zvereného majetku, medzi nimi aj právne úkony smerujúce k vzniku
a zániku nájomného vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o nájme nebytových priestorov, vo vlastnom mene
podávať súdne návrhy a konať za mesto Trnava vo vlastnom mene pred všetkými stupňami súdov. Na
základe „Zmluvy o zverení majetku do správy“ uzatvorenej dňa 12.08.1993 medzi Mestom Trnava a
Správou mestského majetku, m.p., Trnava, zverilo Mesto Trnava do správy tohto mestského podniku

a poverilo ho výkonom správy okrem iných aj správou nehnuteľností „Areál a objekty v záhrade na
Zelenečskej ul. v Trnave“ na realizáciu podnikateľských zámerov Mesta Trnava (čl. 460 spisu).

12. Následne dňa 01.05.1994 uzatvoril žaloba (jeho právny predchodca) so žalovaným nájomnú zmluvu
podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ako vyplýva z článku I tejto nájomnej zmluvy, predmetom

a účelom nájmu bol prenájom areálu „Záhrady“ na Zelenečskej ul. č. 24, za účelom jej prevádzkovania.
Výška nájomného bola dohodnutá v článku II nájomnej zmluvy vo výške 210 000,-Sk, ktoré mal žalovaný
ako nájomca uhrádzať na účet prenajímateľa s tým, že bolo dohodnuté, že prenájom bude bezplatný až
do doby dosiahnutia výšky celkových preinvestovaných a odsúhlasených nákladov. Výšku finančných
prostriedkov vložených do rekonštrukcie areálu odsúhlasí investičné oddelenie Mestského úradu a malo

tvoriť neoddeliteľnú prílohu uzavretej nájomnej zmluvy. Z článku II bodu 3 ďalej vyplýva, že po ukončení
doby bezplatného prenájmu mal byť vypracovaný dodatok k nájomnej zmluve na výšku nájomného
zodpovedajúceho miere oficiálne vyhlásenej inflácie. Z článku III nájomnej zmluvy upravujúceho „dobu
prenájmu“ vyplýva, že žalobca ako prenajímateľ dal žalovanému ako nájomcovi do prenájmu priestory
- skleníky, pareniská, prístrešok, administratívno-sociálnu budovu, sklad, dielne a pozemky na dobu

určitú, 10 rokov t.j. do 01.05.2004. Špecifikáciou konkrétnych prenajatých priestorov v obsahu tohto
článku III v spojení s článkom I je dostatočne identifikovaný predmet nájmu vymedzením objektov, ktoré
sa v areály „záhrady na Zelenečskej ul. č. 24 nachádzali. Medzi povinnosti žalovaného ako nájomcu vzmysle článku VI bodu 4 bolo poskytnúť mestu Trnava výsadbový materiál za výrobné náklady počas 1.
- 10. roku nájmu, pokiaľ táto požiadavka (na výsadbový materiál) bude uplatnená vždy 1 rok vopred.

13. Nebolo sporným, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o výške preinvestovaných finančných
prostriedkov v súvislosti s rekonštrukciou predmetu nájmu a ani k odsúhlaseniu takto vynaloženej výšky
finančných prostriedkov investičným oddelením mestského úradu Mesta Trnava a v súvislosti s tým k
uzatvoreniu dodatku tak ako to predpokladal článok II, bod 2 nájomnej zmluvy.

14. Vo vzťahu k predmetu nájmu bolo zistené, že po zrušení Technických a rekreačných služieb
Mesta Trnava jeho zriaďovateľom Mestom Trnava ku dňu 30.06.1992, podľa § 2 ods. 6 zákona č.
138/1991 Zb. o majetku obcí prešlo vlastníctvo k majetku tohto subjektu na Mesto Trnava. Prechod sa
vzťahoval na majetok spísaný protokolom z 30.6.1992 (čl. 447). Ohľadne odovzdávania tohto majetku
bol spísaný ďalší protokol bližšie neuvedeného dňa (čl. 458), súčasťou ktorého bol “Zoznam objektov
nachádzajúcich sa v areály Technických a rekreačných služieb Mesta Trnava v záhrade na Zelenečskej

ulici v Trnave“ a znalecký posudok na ocenenie prechádzajúceho majetku. Z tohto protokolu je ďalej
zrejmé, že na zriaďovateľa, t.j. Mesto Trnava prechádza vlastníctvo objektov a súvisiace právo a záväzky
bez pozemkového vysporiadania z titulu ročných reštitučných nárokov podľa zákona č. 229/1991 Zb,
pričom ďalej sa protokol odvolával na „prílohu obsahujúcu výpočet všetkého majetku“, ktorého sa prevod
vlastníctva dotýka, t.j. tzv. zoznam objektov. Z neho bolo zistené, že prevod vlastníctva sa vzťahoval na

objekty, ktoré tvorili predmet nájmu a boli prenechané žalovanému ako nájomcovi do nájmu na základe
nájomnej zmluvy zo dňa 01.05.1994 na to oprávneným subjektom - povereného správou prenajatého
objektu a tým bola Správa mestského majetku. Medzi objekty, ktoré boli prenechané žalovanému
ako nájomcovi patrili; administratívna budova, príručný sklad a dielňa, prístrešok pre garážovanie a
skladovacie priestory, sociálne zariadenie a šatňa personálu - ženy, sociálne zariadenie, šatňa muži

- sklad chémie a kotolňa, skleník č. 1 - prípravovňa, skleník č. 2, č. 3, č. 4, č. 5 a č. 6, oplotenie
záhrady dvoma druhmi oplotenia, studňa a vonkajšie úpravy. Tieto objekty sa nachádzali na pozemkoch
zapísaných na LV č. 5000 k.ú. Trnava a boli vo vlastníctve žalobcu, ale aj na pozemkoch zapísaných na
LV č. 6509 k.ú. Trnava, ktoré boli neskôr zapísané do vlastníctva I.. Y. Y., a ktorá sa stala ich vlastníčkou
až na základe rozhodnutia Okresného úradu v Trnave č.j. A97/04708-Ja z 2.5.1997, právoplatného

dňa 12.6.1997 (citovaný nižšie), teda až po uzavretí nájomnej zmluvy. K zmene vlastníctva časti
predmetu nájmu (pozemkov, ktoré vzhľadom na účel nájomnej zmluvy tvorili predmet nájmu) došlo až
počas nájomného vzťahu. Vlastník pozemkov I.. Y. Y. nebol vlastníkom stavieb nachádzajúcich sa na
pozemkoch zapísaných na LV č. 6509 k.ú. Trnava (viď znalecký posudok - čl. 43-44 spisu) a v čase
uzavretia nájomnej zmluvy ani vlastníkom prenajatých pozemkov.

15. Z tvrdení strán sporu mal súd ďalej preukázané, že žalovaný predmet nájmu užíval v období od
01.05.1994 do 31.5.2003. Po tomto dátume (31.05.2003) žalovaný predmet nájmu neužíval, keďže
došlo k jeho asanácii, t.j. k realizácii rozhodnutia z 18.07.2000 č. j. G 2000/03192/ŽP-SP/Fe vydaného
Okresným úradom v Trnave.

16. Tvrdenie strán sporu tiež preukázalo, že počas nájomného vzťahu došlo k vydaniu rozhodnutia, na
základe ktorého došlo k vráteniu vlastníctva oprávnenej osobe z reštitučného konania k pozemkom, na
ktorých sa nachádzala časť predmetu nájmu. Preukazuje to rozhodnutie vydané Okresným úradom
v Trnave, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č.j. A97/04708-Ja zo dňa

02.05.1997, právoplatné dňa 12.06.1997, z ktorého ďalej vyplýva, že oprávnenej osobe: I.. Y. Y., rod. D.,
bytom Bratislava, M. XX bolo priznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - pozemkom nachádzajúcich
sa v k.ú. Trnava, vo vložke č. 3981 a to parcele. č. 8258/9 - záhrada o výmere 20 m2, parcele č. 8258/10
- záhrada o výmere 74 m2 (tieto boli odčlenené geometrickým plánom č. 11907401-39/96 z 22.7.1996
od parcely 1082/2), parcele č. 8258/8- záhrada o výmere 12 m2, parcele č. 8380/1 zastavaná plocha /

ihrisko/ o výmere 12998 m2 a parcele č. 8258/1 - záhrada o výmere 9601 m2 (tieto boli odčlenené
geometrickým plánom č. 11907401-39/96 z 22.7.1996 z parcely č. 1083 a 1082/2). Z odôvodnenia tohto
rozhodnutia ďalej vyplýva, že pôvodné pozemky boli v užívaní rôznych organizácii medzi nimi aj Mestom
Trnava a bývalými Technickými a rekreačnými službami mesta Trnava (tieto osoby v rámci reštitučného
konania vystupovali ako povinné osoby). K záznamu uvedeného rozhodnutia došlo dňa 22.09.1997

pod položkou výkazu zmien 1488/97.

17. Z rozhodnutia Okresného úradu v Trnave, odboru životného prostredia vydaného 17.08.2000,
pod č. G 2000/03192/ŽP-SP/Fe, právoplatného dňa 02.10.2000 súd zistil, že Mestu Trnava (a ajI.. Y. Y.) ako vlastníkovi stavieb bolo nariadené ich odstránenie, pričom sa jednalo o tieto stavby:
„Administratívna budova, sklad, skleníky, prístrešok pre garáže, sociálne zariadenie, kotolňu, vrátnicu,
skleník č. 1 - prípravovňa, skleník č. 2,3,4,5,6 na pozemkoch parc. č. 8254, 8255, 8258/3, 8258/4,

8258/5, 8258/6 vo vlastníctve mesta Trnava (a okrem toho aj na pozemkoch parcela č. 8258/9, 8258/10,
8258/1 vo vlastníctve MUDr. Y. Y.) nachádzajúcich sa v obci a k.ú. Trnava na ulici Zelenečskej s
tým, že stavby budú odstránené v termíne do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, pretože boli
postavené bez právoplatného stavebného povolenia a dodatočné povolenie stavieb by bolo v rozpore so
schválenou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Trnava. Ako bolo zistené a vyššie konštatované,

k odstráneniu týchto stavieb nedošlo v lehote 60 dní, ale až v priebehu mesiaca júl 2003, t.j. po reálnom
užívaní predmetu nájmu žalovaným.

18. Vo vzťahu k užívaniu predmetu nájmu súd z rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 17C/303/2000
vydaného dňa 13.10.2005 a právoplatného dňa 10.12.2005 (čl. 436 a nasl.) zistil, že ešte pred asanáciou
predmetu nájmu, malo dôjsť ku skončeniu nájomného vzťahu formou výpovede danej žalobcom

žalovanému jeho listom z 24.6.1999, doručenou žalovanému dňa 20.09.1999, a kde ako výpovedný
dôvod bolo uvedené nedodržanie podmienok dohodnutých v článku II a V zmluvy (t.j. aj neplatenie
nájomného). Výpovedná doba v zmysle článku IV bodu 2 mala skončiť dňom 01.10.2000. Neplatnosti
výpovede sa žalovaný (v pozícii žalobcu) domáhal v konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava
pod sp. zn. 17C/303/2000. Jeho žaloba bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu,

ktorého nedostatok, ako to vyplýva z odôvodnenia tohto rozsudku, spočíval v tom, že predmet nájmu
bol odstránený, jeho odstránenie obstaral súčasný žalobca v mesiaci júl 2003, teda až po skončení
užívania predmetu nájmu žalovaným. Z uvedeného je zrejmé, že hoci došlo k platnému skončeniu
nájmu výpoveďou ku dňu 01.10.2000, žalovaný aj napriek tomu užíval predmet nájmu bez právneho
dôvodu v období od 02.10.2000 do 31.05.2003, t.j. prakticky do obdobia jeho asanácie v júli 2003. Za

toto obdobie prislúcha žalobcovi v rozsahu jeho vlastníctva nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
titulom výkonu užívacieho práva k predmetu nájmu.

19. Vo vzťahu k časti pozemkom (vydaným v rámci reštitúcie ich vlastníkovi I.. Y. Y.) za obdobie od
22.09.1997 do 31.05.2003 (od nadobudnutie vlastníctva až do užívania) by žalobcovi neprislúchal nárok

na nájomné vo vzťahu k časti pozemkom, pretože nebol ich vlastníkom.

20. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

21. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

22. Podľa § 680 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

23. Podľa § 680 ods. 1 Občianskeho zákonníka zničením prenajatej veci nájomná zmluva zaniká.

24. Podľa § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže
z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu

určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou
ustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej veci môže zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ.

25. V danej veci si žalobca (po spojení veci) uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej istiny 38 952,90
eur titulom nájomného na základe uzavretej nájomnej zmluvy z 01.05.1994 za obdobie od 01.01.1999

do 31.05.2003. Ako už súd vyššie konštatoval jej predmet bol vymedzený v článku I - prenájom
areálu „Záhrady“ na Zelenečskej ulici č. 24, Trnava v spojení s článkom III nájomnej zmluvy formou
vymedzenia priestorov a to skleníky, pareniská, prístrešok, administratívno-sociálnu budovu, sklad,
dielneapozemky.Pozemkyvšakstranysporuakoúčastnícizmluvynevymedzili(nešpecifikovali) údajmi
katastri nehnuteľnosti, t.j. parcelným číslom, výmerou, druhom pozemku alebo tým, že sa jedná o

pozemky registra „C“ alebo „E“, hoci pokiaľ ide o katastrálne územie je zrejmé, že sa išlo o pozemky
nachádzajúce v areáli „Záhrady na Zelenečskej ulici č. 24 v Trnave.26. Hoci ustanovenie § 663 ods. 1 Občianskeho zákonníka bližšie nedefinuje čo má nájomná zmluva
obsahovať (okrem nájmu bytu), musí však mať ako osobitný typ záväzkovej zmluvy určité podstatné
obsahové náležitosti ako je určenie prenajímateľa a nájomcu, medzi ktorými sa zmluva uzaviera,

predmetnájmuaodplatu(nájomné).Zmluvauzavretámedzistranamisporupodľanázorusúduobsahuje
podstatné obsahové náležitosti nájomnej zmluvy, keďže z jej obsahu je zrejmé, že žalobca bol osobou
prenajímateľa a žalovaný nájomcom, bola dohodnutá odplata (nájomné) a tiež bol dohodnutý predmet
nájmu obsahom článku I v nadväznosti na článok III tejto nájomnej zmluvy. Každý právny úkon, teda aj
akt nájomnej zmluvy zároveň musí spĺňať všeobecné požiadavky kladené na platnosť právneho úkonu

stanovené v § 37 ods. 1 OZ, t.j. právny úkon musí byť dostatočne určitý a zrozumiteľný a musí existovať
sloboda a vážnosť vôle. Žalobca a žalovaný prejavili svoju slobodnú a vážnu vôľu uzavrieť nájomnú
zmluvu (tieto náležitosti právneho úkonu neboli žiadnou zo strán sporu spochybňované), pričom ich
prejav vôle podľa názoru súdu spĺňa podmienku určitosti a zrozumiteľnosti aj vo vzťahu k predmetu
nájmu, keďže je zrejmé, čo všetko tvorí (spadá) pod predmet nájmu tak, aby nevznikli pochybnosti o tom,
či určitá vec je alebo nie predmetom nájomnej zmluvy. V danom prípade sa tak stali objekty vymedzené

v článku III nájomnej zmluvy spolu s pozemkami, na ktorých sa objekty nachádzali a tiež tých, ktoré
tvorili areál „Záhrady na Zelenečskej ulici č. 24 v Trnave“ tak, ako to definuje článok I nájomnej zmluvy.
Súd je názoru, že špecifikácia predmetu nájmu v čl. I a III nájomnej zmluvy vymedzením objektov a
ich situovanie areálom „Záhrady“ spĺňa náležitosti platnosti právneho úkonu, keďže ním bol ohraničený
areál, v ktorom sa nachádzali v zmluve špecifikované objekty s pozemkami určené na pestovanie

výsadbového materiálu a okresných drevín. K tomu je potrebné dodať, že pred uzavretím nájomnej
zmluvy prebehol „výber záujemcov“, čoho dôkazom je uznesenie č. 2/1993 zo zasadnutia majetkovej
komisie Mesta Trnava, na ktorej sa okrem iných zúčastnil aj žalovaný (čl. 314 - 315) prezentujúci svoj
zámer vo vzťahu k budúcemu predmetu nájmu. V podstate skutočnosť, čo malo tvoriť predmet nájmu
nebola ani sporná, avšak strana argumentovali tým, že v priebehu nájmu došlo k navráteniu vlastníctva

časti pozemkov oprávnenej osobe z reštitúcie, v dôsledku čoho sa stal predmet nájmu nespôsobilý, na
ktorú obranu stranu žalobcu tvrdila, že pozemky neboli premetom nájmu.

27. Pozemky však boli predmetom nájmu (nájomnej zmluvy), čo je zrejmé jednak ich zahrnutím pod
predmet nájmu (hoc bez ich bližšie vymedzenia údajmi katastra), ale aj z oznámenia uskutočneného

Mestom Trnava jeho listom z 30.08.1993 (čl.83) žalovanému ako úspešnému záujemcovi zúčastnenému
na zasadnutí majetkovej komisie Mesta Trnava, ktorého obsah sa neskôr premietol do obsahu
nájomnej zmluvy. Z tohto oznámenia je zrejmé, že predmetom nájmu sú aj pozemky (spolu so
skleníkmi,pareniskami,prístreškom,administratívnousociálnoubudovu,skladom),tedaokremvzmluve
špecifikovaných objektov predmet nájmu v sebe zahŕňal aj pozemky. Napokon vyplýva to aj z účelu

nájmu a povinností žalovaného ako nájomcu, poskytnúť výsadbový materiál a okrasné dreviny za
výrobné náklady počas 1. - 10. rokov nájmu. V neposlednom rade aj charakter objektov (pareniská,
skleníky a pod.) svedčí tomu, že prenájom objektov bez pozemkov by sa priečil účelu nájomnej zmluvy
a v podstate by vylúčil plnenie povinností, na ktoré sa zmluvné strany zaviazali (poskytnúť výsadbový
materiál).

28. Na základe uvedeného súd vyhodnotil uzavretú nájomnú zmluvu zo dňa 01.05.1994 za platnú.
Na platnosť uzavretej zmluvy nemohla mať vplyv ani neskoršia zmena vlastníctva časti pozemkov
uskutočnená na základe rozhodnutia vydaného Okresným úradom v Trnave, odbor pozemkový,
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. j. A97/04708-Ja z 2.5.1997 a právoplatným dňa

12.06.1997 v prospech I.. Y. Y., rod. D., bytom H., a ktorého záznam do katastra nehnuteľností bol
uskutočnený 22.09.1997. Toto rozhodnutie však mohlo mať vplyv na skončenie nájomného vzťahu.

29. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania žalovaný predmet nájmu užíval prakticky do jeho
asanácie, t.j. od 01.05.1994 do 31.05.2003. Počas tohto obdobia sa však stala vlastníkom časti

prenajatých pozemkov I.. Y. Y., rod. D. s účinnosťou od 12.06.1997, t.j. dňom právoplatnosti vyššie
citovaného rozhodnutia, ktoré jej v rámci reštitúcie navrátilo vlastníctvo k časti prenajatých pozemkov
(vykonanie záznamu vlastníckeho práva malo len deklaratórny charakter). Išlo o nehnuteľnosti zapísané
na LV č 6509 k.ú. Trnava a to pozemky zobrazené ako parc. č. 8258/1 - záhrada o výmere 9601 m2,
parc. č. 8258/8 - záhrada o výmere 12 m2, parc. č. 8259/9 - záhrada o výmere 20 m2, parc. č. 8258/10

- záhrada o výmere 74 m2 a parc. č. 8380/1 - ostatné plochy o výmere 12 998 m2 (čl. 44). Od obdobia
uzavretia nájomnej zmluvy - 01.05.1994 do nadobudnutia vlastníctva I.. Y. Y. 12.06.1997 bol žalobca
vlastníkom nielen prenajatých objektov, ale aj vlastníkom pozemkov pod nimi a pozemkov tvoriacich
areál „Záhrady“. Právoplatnosťou rozhodnutia o navrátení časti vlastníctva k vyššie špecifikovanej častipozemkov tvoriacich predmet nájmu vlastníctvo stratil, nemohol nimi disponovať (držať, užívať a brať z
nich úžitky), teda ani ich dať do prenájmu a z toho titulu požadovať nájomné.
30. Súd je preto názoru, že žalobcovi prislúcha nájomné titulom uzavretej nájomnej zmluvy vo vzťahu

k predmetu nájmu (celému) ale len za obdobie od 01.05.1994 do 12.06.1997, pretože len do tohto
momentu bol žalobca ako nájomca evidovaným vlastníkom nielen objektov areálu, ale aj v ňom
nachádzajúcich sa pozemkov.

31. V súlade s ustanovením § 680 ods. 3 OZ potom mal žalobca právo vypovedať nájomnú zmluvu z

dôvodu zmeny vlastníctva nehnuteľností. Žalobca však nájomnú zmluvu vypovedal jeho listom zo dňa
24.06.1999, ktorý bol žalovanému doručený 20.09.1999 a kde ako výpovedný dôvod nebola uvedená
zmena časti vlastníctva k nehnuteľnostiam/pozemkom, ale nedodržanie podmienok nájomnej zmluvy
uvedených v článku II a V, t.j. podmienky súvisiace s platením nájmu a inými poplatkami spojenými s
jeho užívaním. Výpovedná lehota bola stanovená obdobím jedného roka od prvého dňa nasledujúceho
mesiaca po doručení výpovede, ktorá skončila 01.10.2000. Preto za obdobie od 13.06.1997 do

01.10.2000 patrilo žalobcovi titulom uzavretej nájomnej zmluvy nájomné, ale len vo vzťahu k stavbám/
objektom a pozemkom, ktoré po vydaní rozhodnutia zostali v jeho vlastníctve. Jednalo sa o pozemky
zapísané na LV č. 5000 k.ú. Trnava zobrazené ako parc. č. 8258/4 - záhrada o výmere 675 m2, 8258/3
- záhrada o výmere 1037 m2, parc. č. 8258/5 - záhrada o výmere 63 m2, parc. č. 8258/6 - záhrada
o výmere 922 m2, parc. č. 8254 - zastavaná plocha o výmere 513 m2 a parc. č. 8255 - záhrada o

výmere 190 m2 (čl. 43 + čl. 77). Teda prakticky pozemky, na ktorých boli postavené objekty a mala časť
pozemkov predstavujúca skleníky a pareniská.

32. Zhrnúc vyššie uvedené žalobcovi ako prenajímateľovi vznikol nárok proti žalovanému ako nájomcovi
na dohodnuté nájomné za obdobie od 01.05.1994 do 12.06.1997 vo vzťahu k celému predmetu nájmu, v

období od 13.06.1997 do 01.10.2000 k časti predmetu nájmu a od 02.10.2000 do 31.05.2003 majetkové
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným titulom výkonu jeho užívacieho práva (tiež k
časti predmetu nájmu). Bolo zistené, že žalovaný užíval predmet nájmu v období od 02.10.2000 do
31.05.2003, t.j. od zániku nájomnej zmluvy výpoveďou do asanácie objektov, toto právo vykonával bez
právneho dôvodu, preto žalobcovi (v rozsahu jemu patriacu časti predmetu nájmu) prislúcha nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému výkonom tohto užívacieho práva.

33. V nájomnej zmluve dohodnutá výška nájomného predstavovala ročné nájomné vo výške 210 000 Sk,
pričom v takto dohodnutom nájomnom nebola špecifikovaná aká časť predstavuje nájomné za prenajaté
objektyaakáčasťpredstavujenájomnézapozemky.Nietpritompochýb,žeajnájomnézapozemkybolo

súčasťou dohodnutej výšky nájomného, čo je zrejmé práve z oznámenia Mesta Trnava z 30.08.1993 o
podmienkach nájmu adresovaného žalovanému pred uzavretím nájomnej zmluvy (čl. 83), ktorých obsah
(ako už súd konštatoval) sa premietol do nájomnej zmluvy.

34. V nájomnej zmluve bolo zároveň dohodnuté, že nájom bude bezplatný až do doby dosiahnutia výšky

celkových preinvestovaných a odsúhlasených nákladov, pričom z bodu 2 článku II nájomnej zmluvy
vyplýva, že výšku finančných prostriedkov vložených do rekonštrukcie areálu odsúhlasí investičné
oddelenie Mestského úradu a to potom bude tvoriť neoddeliteľnú prílohu tejto zmluvy. Bolo nesporné, že
k uzavretiu dodatku a ani k odsúhlaseniu výšky preinvestovaných a odsúhlasených nákladov nedošlo.

35. Vo vzťahu k úprave článku II, bodu 2 nájomnej zmluvy pojednávajúceho o rekonštrukcii areálu, je
súd názoru, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o dielo v ústnej forme, na základe ktorej bol
stanovená cena diela rozpočtom a bol stanovený rozsah diela - článkom VI bod 3 nájomnej zmluvy. Teda
tým, že žalovaný ako nájomca do 1 roka od podpisu zmluvy preinvestuje stavebné práce odsúhlasené
na OIV - MsÚ, pričom ako vyplýva z oznámenia majetkovej komisie pri MZ v Trnave zo dňa 30.08.1993 a

zasadnutia majetkovej komisie 22.7.1993 (čl.83+ čl. 314) malo ísť o všetky najnutnejšie práce potrebné
na obnovu prevádzky (technické sprevádzkovanie záhrady), ktoré mali podliehať súhlasu MsÚ - OIV a
tieto mali byť predmetom bezplatného prenájmu, pričom ich výška mal siahať do 1 000 000 Sk.

36. Ak preto žalovaný vykonal dielo v rozsahu, ktoré nebolo vzájomné odsúhlasené medzi ním a

žalobcom, nevznikol mu nárok na cenu diela primerane zvýšenú o rozsah naviac prác. Už v rámci
zmluvného vzťahu založeného zmluvou o dielo malo dôjsť k dohode o cene diela primerane zvýšenej
alebo zníženej a zodpovedajúcej rozsahu vykonania diela. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením strany
žalovaného, že žalobca práce vykonané žalovaným prevzal, pretože táto skutočnosť zo zápisnicez dodatočného preberania vykonaných prác z 14.1.1999 (príloha č. 2/7 znaleckého posudku a čl.
84 spisu) nevyplýva. V zápisnici sa konštatuje, ktoré práce boli vykonané naviac bez toho, aby boli
zahrnutédorozpočtu.Žalovanýnemalsúhlas(koncenzus)narealizáciudielavnímvykonanomrozsahu,

ktorého potreba v priebehu realizácie diela vznikla, čo mohol preukázať minimálne zápismi v stavebnom
denníku, ktorý na rozdiel od jeho tvrdení, žalobcovi predložený nebol. Súd preto za základ pre výšku
preinvestovaných nákladov do rekonštrukcie mohol vziať iba rozpočet, ktorý bol neskôr obsahom návrhu
na uzavretie dodatku k nájomnej zmluve (viď čl. 88 a čl. 90-92), t.j. sumu 3 314,38 Eur (998 469 Sk)
so započítaním na nájomné. Tento rozpočet prakticky zahŕňa rozpočet najnutnejších prác potrebných

na obnovu prevádzky a siaha do 1 000 000 Sk tak, ako to bolo medzi stranami dohodnuté v rámci
vyhľadávania záujemcu a dojednania podmienok budúceho nájmu (zasadnutie majetkovej komisie s
účasťou žalovaného a oznámenie tejto komisie žalovanému) a následne premietnuté do obsahu článku
VI bod 3 nájomnej zmluvy. Ak preto žalobca započítal túto sumu na úhradu nájomného za obdobie od
01.05.1994 do 31.12.1998 (a nie za dlhšie obdobie), vykonal tak v súlade s nájomnou zmluvou o ústnou
zmluvou o dielo.

37. Keďže z výšky dohodnutého nájomného 210 000 Sk, medzi ktoré patrilo aj nájomné za
prenajaté pozemky, ako už bolo konštatované vyššie, nevyplýva, ktorá časť sumy pripadá na nájom
prenajatých pozemkov, nemožno celkom presne ustáliť zníženie dohodnutého nájomného za užívanie

nehnuteľností - pozemkov a stavieb zverených do správy žalobcovi a nájomné za užívanie len pozemkov
(mimo stavieb), ktoré by prináležalo ich vlastníkovi - MUDr. Klarise Klapáčovej. Hodnovernosť by
nepreukazovalo ani pomerné krátenie výmery pozemkov, ktorých vlastníctvo žalobca (jeho zriaďovateľ)
v priebehu nájmu stratil vo vzťahu k výške nájmu, pretože sa na nich nachádzali objekty vo vlastníctve
žalobcu, ktoré žalovaný užíval. Uhradením ceny nájmu sa však žalovaný zbaví svojho záväzku z

nájomného vzťahu aj voči neskoršiemu nadobúdateľovi časti prenajatej nehnuteľnosti, pričom pokiaľ
by na strane žalobcu v tejto súvislosti vzniklo bezdôvodné obohatenie, neskorší nadobúdateľ má právo
domáhať sa jeho vydania voči žalobcovi.

38. Žalobca si uplatnil nájomné za obdobie od 01.01.1999 do 31.05.2003, pričom z tohto obdobia mu

titulom uzavretej nájomnej zmluvy vznikol nárok na nájomné za obdobie od 01.01.1999 do 01.10.2000
(teda to, ktoré spadá obdobia od 13.06.1997 do 01.10.2000 - vydania časti pozemkov reštituentovi do
skončenia nájomného vzťahu výpoveďou) v sume 12 198,77 Eur (367 500 Sk). A tiež za obdobie od
02.10.2000 do 31.05.2003, kedy ho užíval bez právneho dôvodu (pre skončenie nájomného vzťahu
výpoveďou), čím na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobcovi ako

prenajímateľovi vydať. Jeho výšku súd určil od dohodnutého nájomného, pretože výška bezdôvodného
obohatenia by mala zodpovedať výške obvykle vynaloženému nájomnému v danom mieste a čase za
užívanie podobnej veci, spravidla formou nájmu, ktorú by bol nájomca za obvyklých okolností povinný
platiť podľa nájomnej zmluvy. V danom prípade žalovaný užíval rovnakú vec formou nájmu a bol povinný
platiť obvyklé nájomné v dohodnutej výške 210 000 Sk ročne. Preto výšku dohodnutého nájomného vzal

za základ pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia za obdobie od 02.10.2000 do 31.05.2003, čo
predstavuje sumu 18 588,59 Eur (560 000 Sk).

39. Spolu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi istinu 30 787,36 Eur, ktorý nárok súd priznal spolu s
úrokom z omeškania určeného podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.

účinného do 1.1.2009 vo výške 17,6 % ročne počnúc od 27.08.2000, t.j. odo dňa nasledujúceho po
doručení žaloby. Vychádzal z toho, že splatnosť nájomného nebola dohodnutá, a preto žalovaný sa s
jeho úhradou mohol dostať do omeškania až po tom, čo ho žalobca o to požiadal (§ 563 OZ).

40. Pokiaľ žalobca žiadal priznať nájomné za jednotlivé obdobia vo výške presahujúcej dohodnuté

nájomné, t.j. nad sumu 210 000 Sk, o tejto časti bolo rozhodnuté pôvodným rozsudkom zo dňa
10.03.2011 tak, že v tejto časti bol nárok žalobcu zamietnutý, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť
01.04.2011. Dôvodom zamietnutia bola skutočnosť, že nebol uzavretý dodatok k nájomnej zmluve, ktorý
by upravil výšku nájomného zodpovedajúceho miere oficiálne vyhlásenej inflácie tak ako to predpokladal
článok II bod 3 nájomnej zmluvy. Dohodnuté nájomné sa pritom automaticky nezvyšovalo o vyhlásenú

infláciu, nájomná zmluva takú dohodu neobsahovala.

41. Je bez právnej relevancie námietka strany žalovaných o tom, že žalobca nemohol prenechať
žalovanému do užívania predmet nájmu, keďže v čase uzavretia nájomnej zmluvy vedel, že prebiehareštitučné konanie o vydanie nehnuteľností, na ktorých sa predmet nájmu nachádzal. Dokazovaním
však bolo preukázané, že žalobcovi bol do správy zverený majetok vlastníka Mesta Trnava - objekty,
ktoré sa nachádzali na pozemkoch, ktorých bol vlastníkom (predtým Technické a rekreačné služby

mesta Trnava, ktorých bol zriaďovateľom), so svojim vlastníctvom mohol disponovať, teda aj ho zveriť
do správy a prenajať. Až neskôr (v súvislosti so spoločensko-politickými zmenami a prijatím zákonnej
úpravy o uplatnení reštitučných nárokov) došlo k tomu, že časť nehnuteľností, z nich ale len pozemky,
boli vydané/navrátené do vlastníctva oprávnenej osobe. Napriek tomu žalovaný predmet nájmu (teda
aj pozemky, ktorých vlastníctvo bolo navrátené) užíval do 31.5.2003, hoci rozhodnutie, ktorým bolo

priznané vlastnícke právo oprávnenej osobe z reštitučného konania č. j. A97/04708-Ja z 2.5.1997,
nadobudlo právoplatnosť už dňa 12.6.1997.

42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán
nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže obe strany mali vo veci čiastočný úspech. Žalovaný
vo vzťahu k zamietnutej časti nároku žalobcu na nájomné zvýšené o mieru vyhlásenej inflácie a úroku

z omeškania za obdobie žiadané žalobcom v žalobe. Žalobcov úspech predstavuje priznaný nárok v
čiastočnom rozsahu.

43. V súvislosti so sporom vznikli trovy dôkazu štátu 931,02 € (28 048,-Sk) titulom vyplateného
znalečného znalcovi Ing. Ľubomírovi Šaštinskému, v súvislosti s ktorými nebola zložená záloha žiadnou

stranou sporu. Výdavky spojené s týmto dôkazom boli uhradené z rozpočtových prostriedkov súdu, a
preto štát ako iná osoba (§ 259 CSP) má nárok na ich náhradu. Vzhľadom na čiastočný úspech oboch
strán sporu súd rozhodol tak, že obe z nich sa musia podieľať na týchto trovách v rovnakom rozsahu
(§ 255 ods. 2 CSP), a preto ich nárok priznal proti žalobcovi a žalovanému v rozsahu 1-ice vzniknutých
trov dôkazu. Tieto po vyčíslení prestavujú 465,51 € ako nárok štátu proti každej zo strán sporu.

Poučenie:

Poučenie:Protitomutorozhodnutiu možnopodaťodvolanievlehote15dníoddoručeniarozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.