Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. august 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Csp/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204957
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616204957.5

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu Intrum
Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanému G. G., nar. XX.
X. XXXX, bytom I.. O. XXX, J., o zaplatenie 3376,44 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2650,- eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,5 % od

29. 7. 2013 do zaplatenia.
II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56,96 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 12. 7. 2016, sa pôvodný žalobca
Consumer Finance Holding, a. s. domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3376,44 eur spolu s úrokmi

z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 29. 7. 2013 do zaplatenia a zároveň zaplatenia trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 9. 11. 2012 zmluvu číslo 6133084, na
základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 5613,60 eur. Podľa zmluvy o
pôžičke mal žalovaný splácať túto v pravidelných 60-ich mesačných splátkach v sume 93,56 eur. Podľa
tvrdení žalobcu žalovaný doposiaľ uhradil podľa zmluvy sumu vo výške 187,12 eur. Vzhľadom na to, že
žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a

včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 20. 7. 2013 listom - predžalobná
upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Do dnešného dňa
žalovaný uvedené splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu
3376,44 eur. Žalobca si týmto zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania, nepožadoval však zmluvnú
pokutu. K žalobe bola pripojená Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky uzavretá medzi pôvodným
žalobcom Consumer Finance Holding, a. s. a žalovaným zo dňa 9. 11. 2012, Všeobecné obchodné

podmienky k danej zmluve, Predžalobná upomienka adresovaná žalovanému zo dňa 20. 7. 2013, ako
aj Prehľad splátok a úhrad.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril a v priebehu celého súdneho procesu ostal nečinným.

3. Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to

Zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 9. 11. 2012, Všeobecnými obchodnými podmienkami,
Predžalobnou upomienkou zo dňa 20. 7. 2013, Prehľadom splátok a úhrad a so Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 14. 9. 2016 s pripojenou identifikáciou pohľadávky. Označené listinné dôkazy
nemusel súd oboznamovať na pojednávaní dňa 1. 8. 2017, keďže v zmysle § 204 Civilného sporového
poriadku (CSP) boli dané listiny doručené protistrane a neboli ňou nijakou spochybnené.

4. Z obsahu zmluvy, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 9. 11. 2012,
vyplýva, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytla žalovanému pôžičku v sume 3000,-eur, výška splátky predstavovala 93,56 eur, ročná úroková sadzba 32 %, celkové náklady spotrebiteľa
mali dosiahnuť 2613,60 eur, výška ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala 32 %, termín
konečnej splatnosti pôžičky bol november 2017, celková suma pôžičky 5613,60 eur, počet splátok 60 a

priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 21,3 %.

5. Z obsahu predžalobnej upomienky zo dňa 20. 7. 2013, adresovanej právnym predchodcom žalobcu
žalovanému, vyplýva, že celková istina v danom čase predstavovala 5463,92 eur. Právny predchodca
žalobcu požadoval v zmysle danej výzvy zaplatenie uvedenej sumy v lehote do 3 dní od doručenia

upomienky na označené číslo účtu.

6. Z ďalšieho listinného dôkazu, a to prehľadu splátok a úhrad, ktorý bol pripojený k žalobnému návrhu,
je zrejmá história splácania pôžičky, ako aj predpisy jednotlivých splátok pôžičky. V zmysle daného
prehľadu si právny predchodca žalobcu uplatňoval aj pokuty (a to opakovane) vo výške 14,57 eur, ktoré
však nie sú predmetom sporu.

7. Z obsahu predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a. s. a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. zo dňa 14. 9. 2016, s
pripojenou identifikáciou pohľadávky voči žalovanému, mal okresný súd preukázané, že medzi danými
spoločnosťami došlo k účinnému postúpeniu pohľadávok, na základe čoho súd uznesením zo dňa 6. 2.

2017 vyhovel návrhu na zmenu žalobcu a namiesto pôvodného žalobcu Consumer Finance Holding, a.
s. vstúpila do konania spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s. r. o. ako aktuálny žalobca.

8. Po právnej stránke posúdil okresný súd vzťah sporových strán založený zmluvou zo dňa 9. 11. 2012
ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 121/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch, keďže právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojho
podnikania, keď žalovanému poskytol pôžičku a spotrebiteľ, teda žalovaný, nekonal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Na uvedenú zmluvu bolo nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 9 uvedeného
zákona a to v znení účinnom ku dňu 9. 11. 2012. V zmysle § 9 ods. 2 písm. k) daného predpisu bol
povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov, príp. poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia.

9. Z obsahu predloženej zmluvy je zrejmé, že žalobca vymedzil výšku pôžičky, vrátane ročnej
percentuálnej miery nákladov, priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, ako aj výšky úrokovej

sadzby. Výška splátky pôžičky predstavovala 93,56 eur, avšak daná suma nie je členená v zmysle
spomínaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k). Zmluva neobsahovala priamo v texte štruktúrované
spresnenie jednotlivých zložiek danej splátky, a to rozčlenením na istinu, poplatky a úroky, čo malo za
následok posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010
Z. z.).

10. V tejto súvislosti považoval okresný súd vzhľadom na obsah rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-42/15
venovať pozornosť argumentácii tejto súdnej autority, a to v kontexte naznačeného výkladu ustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. Predovšetkým bolo nevyhnutné posúdiť, či závery prijaté
Súdnym dvorom EÚ vo vzťahu k otázke štruktúry splátok v zmluve o spotrebiteľskom úvere možno

aplikovať na danú vec.

11. Súdny dvor na základe prejudiciálnych otázok položených Okresným súdom Dunajská streda okrem
iného v rozhodnutí uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice (pozn. Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/

EHS) sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny
po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej
splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto
Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
12. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej

vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez
úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku.13.Natomtomiestesažiadazdôrazniť,žeSúdnydvorEÚposkytujevýlučnevýkladeurópskejlegislatívy,
nie vnútroštátneho práva, teda v danom prípade nevykladal zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a jeho relevantné ustanovenia (§ 9), ale smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS.

14. Niet žiadnych pochybností, o tom, že slovenský zákon ide nad rámec smernice č. 2008/48/ES a
celkom jednoznačne požaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere definovala tak splátky istiny, ako

aj splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo
požaduje smernica č. 2008/48/ES, (ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda
zákaz odchýlenia od ustanovení smernice vo vnútroštátnom práve), je zrejmé, že by použil takú istú
terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k
termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“ (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z. z. v znení účinnom k 9.11.2012). K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra

slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať
vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a)
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.

15. Smernica EÚ, ktorá bola zjavne implementovaná do nášho právneho poriadku nad jej rámec a

v rozpore s ustanovením o úplnej harmonizácii, nemôže mať priamy účinok, teda zakladať práva a
povinnosti priamo sporovým stranám - pôsobiť horizontálne. Teória a prax Súdneho dvora EÚ vychádza
z premisy, že takáto situácia môže následne viesť k použitiu tzv. eurokonformného výkladu vnútroštátnej
normy (tzv. nepriamy účinok smernice), ktorý má však svoje medze už judikované rovnako Súdnym
dvorom EÚ.

16. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je rozsah nepriameho účinku smerníc spočívajúci
v eurokonformnom výklade vnútroštátnej regulácie vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom
vnútroštátnym. Spolupôsobenie týchto dvoch právnych poriadkov sa prejavuje nasledovne:
- musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa smernice,

- musí ísť o výklad za použitia vnútroštátnym poriadkom aprobovaných výkladových metód (jazykovým
logicky, systematický, historický, teleologický výklad),
- nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady.

17. Súdny dvor medze nepriameho účinku smernice prehľadne zhrnul vo veci Adeneler, C-212/04 zo 4.

júla 2006, keď uviedol, že „povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade
a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami
práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra
legem vnútroštátneho práva“.

18.Vzhľadomnaexplicitnézneniezákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvčastipovinnosti
členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozsudku
Súdneho dvora EÚ C 42-15 vyložil toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať
členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o
úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova by „zlomil“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by

nahradil smernicou EÚ (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi
jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený (teda môžeme uvažovať iba o účinku nepriamom) a
naznačený postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem.

19. Žiada sa uviesť, že výklad zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nemôže narúšať

všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom
sporovom poriadku vyjadrený v článku 2 ods. 2 ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;
ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo“. Ustálená judikatúra slovenských súdov podala (a aj podáva)

stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadom potreby štruktúrovania splátok spotrebiteľského úveru
(napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/642/2014, rozsudky Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 11Co/256/2013, sp. zn. 6Co/30/2017, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/21/2015,
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/243/2014, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystricisp. zn. 12Co/47/2015) a na jej prelomenie niet žiadneho dôvodu. Na to, aby bolo možné vykladať zákon
v súlade so smernicou, by bolo potrebné zákon č. 129/2010 Z. z. novelizovať a zosúladiť s textom
smernice, inak by sa jednalo o výklad práva contra legem a bola by porušená zásada právnej istoty.

20. Vzhľadom na uvedené závery, keďže okresný súd považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za
bezúročný a bez poplatkov, nemohol vychádzať z výšky splátky, tak ako bola vymedzená v zmluve o
pôžičke zo dňa 9. 11. 2012. Výšku splátky preto súd vypočítal vydelením sumy pôžičky 60-timi splátkami,
tak ako sa uvádza v zmluve (3000/60). Mesačná splátka potom správne predstavuje 50,- eur. Prvá

splátka pôžičky bola splatná v decembri 2012, posledná splátka mala byť splatná v novembri 2017. V
zmysle prehľadu splátok a úhrad zaplatil žalovaný len prvé dve splátky splatné v decembri 2012 a v
januári 2013 vo výške v zmysle zmluvy (187,12 Eur). Žiadne ďalšie úhrady zo strany žalovaného neboli
realizované. Vzhľadom na to, že právny predchodca žalobcu predžalobnou upomienkou zo dňa 20.
7. 2013 (z dôvodu porušenia zmluvných povinností) vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých
splátok jednorazovo, boli tieto splatné k danému dňu.

21. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nároku zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

22. Je zrejmé, že splátky pôžičky splatné ešte pred doručením predžalobnej upomienky, na základe
ktorej sa stala pôžička splatná v celom rozsahu, boli splatné v zmysle predloženého splátkového
kalendára.Ztohovyplýva,žesúdbolpovinnývzmyslecitovaného§5bzákonač.250/2007Z.z.skúmať,

či tu nedošlo k premlčaniu v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Žaloba bola vo veci podaná dňa 12.
7. 2016. Splátka každej splátky v zmysle všeobecných obchodných podmienok k zmluve o pôžičke bola
splatná do 20-teho dňa v mesiaci (článok 6.2 Všeobecných obchodných podmienok). Z tohto dôvodu
musel súd konštatovať, že splátky splatné do 20. 6. 2013 boli premlčané a na toto premlčanie prihliadal
ex offo. Na základe tohto záveru preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie splátok (každej jednej v

sume 50 eur), a to za rok 2013 spolu 6 splátok, všetky splátky splatné v roku 2014, 2015, 2016 a 11
splátok za rok 2017 (ktoré sa stali mimoriadne splatnými na základe úkonu žalobcu). Celková suma
dôvodne uplatneného nároku teda predstavuje 2650,- eur (53 x 50,- eur).

23. Vzhľadom na to, že si žalobca uplatnil v spore aj úroky z omeškania, postupoval okresný súd v

zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 a priznal
žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške platnej v prvý deň omeškania, t. j. 5,5
% od 29. 7. 2013.

24. Nad rámec priznanej sumy okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi čiastočný nárok na náhradu trov konania. Vychádzal z toho,
že žalobcovi bol priznaný nárok na zaplatenie sumy 2650,- eur, ktorá suma v pomere uplatnenej istiny
(3376,44 Eur) predstavuje 78,48 %, čo je úspech žalobcu. Úspech žalovaného predstavoval 21,52

%, z čoho vyplýva, že čistý úspech žalobcu dosiahol 56,96 %. O výške trov konania rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O

odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.