Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/404/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105217886
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5105217886.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: E. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. I. XXX, okres P., zastúpený JUDr. Dušanom Chlapíkom, advokátom so sídlom
T. XX, O., proti žalovanej: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, O., zastúpená JUDr. Ladislavom
Potockým, advokátom so sídlom R. XX, O., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 8C/189/2005-300 zo dňa 17.
marca 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi titulom
vyporiadania BSM sumu 896,20 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca a žalovaná s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 990,00 Eur na účet Okresného súdu Žilina do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkom(vporadídruhým)žalobnýnávrhžalobcu,ktorýmžiadalvyporiadať
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, t.j. žalobcu a žalovanej (ďalej už len „BSM“) ohľadne 1-
izbového bytu č. 76 nachádzajúceho sa na 6. poschodí bytového domu č. 2947 na ul. Y. v O. a

zapísaného na LV XXXX, k. ú. O. (ďalej už len „byt“) zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanej na účet jej právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.871,51 Eur a
iných trov vo výške 116,18 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Okresnýsúdvodôvodnenírozsudkuuviedoltietopodstatnéskutkovéokolnostiprejednávanéhoprípadu:
Žalobca a žalovaná súd bývalými manželmi, ich manželstvo bolo uzatvorené dňa 26.09.1998 a
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 04.08.2004, č.k. 4C/29/04-44. Žalovaná za trvania
manželstva kúpila kúpnou zmluvou uzavretou dňa 22.07.1999, ktorej vklad bol povolený príslušnou

správou katastra dňa 08.09.1999 pod č. V 3677/99 (ďalej už len „kúpna zmluva V 3677/99“) byt od
manželov L. a D. E. za dohodnutú kúpnu cenu 400.000,00 Sk. Žalobca písomným čestným prehlásením
zo dňa 22.07.1999 overeným notárkou vyhlásil, že žalovaná získala byt do svojho výlučného vlastníctva.
Na základe týchto skutočností bol byt v čase začatia konania o vyporiadanie BSM zapísaný na príslušný
LV (č. XXXX, k. ú. O.) ako výlučné vlastníctvo žalovanej, v čase vydania napadnutého rozsudku bol byt
na príslušnom LV zapísaný ako výlučné vlastníctvo tretej osoby - J. N. titulom kúpnej zmluvy uzavretej

dňa 17.10.2012 medzi žalovanou (predávajúcou) a vyššie označenou treťou osobou (kupujúcou), ktorej
vklad bol povolený príslušnou správou katastra dňa 22.11.2012 pod č. V 7351/12 (ďalej už len „kúpna
zmluva V 7351/12“).Čo sa týka ceny, za ktorú žalovaná byt obstarala, okresný súd ustálil, že žalovaná (dlžníčka) a žalobca
(spoludlžník) uzatvorili s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. (ďalej už len „PSS“) dňa 01.04.1999 Zmluvu
o medziúvere a stavebnom úvere č. 0433314 (správne č. 0430013207 - poznámka odvolacieho súdu)

na sumu medziúveru 400.000,00 Sk a predpokladanú sumu úveru 200.000,00 Sk, pričom na kúpnu
cenu bytu bola z medziúveru vyplatená priamo predávajúcim (L. a D. E.) suma 253.381,00 Sk, zvyšok
kúpnej ceny - 226.500,00 Sk vyplatila predávajúcim matka žalovanej Mgr. D. Q.. Za byt bola tak celkom
vyplatená suma 479.881,00 Sk. Okresný súd z hľadiska skutkových okolností prejednávanej veci ďalej
v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaná spojením viacerých zmlúv stavebného sporenia (svojej

zmluvy a zmlúv príbuzných) mala v PSS nasporených 176.342,00 Sk, zvyšok (do sumy 200.000,00 Sk,
pri ktorej by PSS poskytla medziúver) sa dostalo do stavebného sporenia podľa svedkyne Mgr. Q. tak,
že ona ich tam vložila. Podľa čestného prehlásenia zo dňa 25.02.1999 Ing. I. Q. prehlásil, že uvedeného
dňa daroval svojej sestre - žalovanej sumu 20.000,00 Sk. Podľa nepodpísaného písomného vyhlásenia
k predloženým dôkazom zo strany žalovanej žalobca splácal byt od 01.07.2000 do 01.12.2000 v sume
2.500,00 Sk mesačne, od 01.01.2001 do 01.06.2001 sumu 2.000,00 Sk, spolu zaplatil 27.000,00 Sk,

potom už vôbec neplatil.
Okresný súd na podklade týchto skutkových zistení žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že primerane
pri zohľadnení ust. § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej už len „OZ“) nebol zistený žiadny predmet
bezpodielového spoluvlastníctva ani skutkový dôvod vyporiadať sporný okruh právnych vzťahov
zaviazaním dodatočnými povinnosťami spojenými s vyporiadaním BSM. V ďalšej časti odôvodnenia v

podrobnostiach uviedol, že dôvodom zamietnutia žaloby nebol samotný fakt, že predmetný byt nebol
zapísaný ako spoločný predmet BSM v katastri nehnuteľností, na tomto stave nič nezmenilo ani to,
keď podľa skutočností oboznámených v priebehu konania došlo k prevodu bytu zo strany žalovanej
na ďalšiu osobu. Považoval za vhodné poznamenať, že konanie o určenie, že predmetný byt patrí
do BSM účastníkov konania, by už nebolo spôsobilým prostriedkom ochrany práva žalobcu, ak by

toto konanie v zmysle návrhu na zmenu žaloby malo úplne nahradiť konanie o vyporiadanie BSM.
Každopádne takýto návrh na zmenu žaloby prednesenú na pojednávaní dňa 27.11.2013 súd zamietol
procesne prednostne pre nesúhlas žalovanej po predchádzajúcom rozsiahlom dokazovaní. Ako fakticky
jediný dostupný prostriedok právnej ochrany žalobcu rešpektoval súd podaný návrh na vyporiadanie
BSM, ktorý bol podaný v 3-ročnej lehote od rozvodu manželstva. Súd tak postupoval bez ohľadu

na to, že predmetný byt nebol zapísaný v katastri nehnuteľností ako spoločný predmet BSM. Keďže
sa žalobca pri návrhu tohto vyporiadania nedomáhal prikázania bytu do jeho výlučného vlastníctva,
podľa názoru súdu od začiatku neprichádzalo do úvahy ani len potenciálne prikázať predmetný byt
do vlastníctva žalovanej, keďže taký výrok by bol pri zápise výlučného vlastníctva žalovanej k tomuto
bytu nadbytočný. V každom prípade v tomto konaní o vyporiadanie BSM súd myšlienkovo pracoval s

možnosťou zaviazania niektorého z účastníkov dodatočnými povinnosťami spojenými s vyporiadaním
BSM. Tieto úvahy by sa (v prípade, ak by byt do BSM účastníkov patril) odvíjali od ceny bytu v stave ku
dňu rozvodu manželstva s možnosťou zohľadnenia nákladov vynaložených výlučne jedným z manželov
na obstaranie a udržiavanie tohto potenciálne spoločného premetu BSM alebo v prípade, že by byt
do BSM účastníkov nepatril, by prichádzala do úvahy možnosť zohľadnenia nákladov vynaložených

zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM na obstaranie alebo udržiavanie predmetu výlučného
vlastníctva jedného z účastníkov nepatriaceho do BSM. V predmetnom konaní bolo sporné zaradenie
bytu do BSM žalobcu a žalovanej. Tomu, že ide o predmet BSM, nasvedčovalo samotné obdobie
obstarania bytu za trvania manželstva účastníkov, trvanie stavebného sporenia žalovanej v rokoch 1998
a 1999 už aj za trvania manželstva účastníkov ešte pred podaním žiadosti o medziúver alebo stavebný

úver, teda s možnosťou sporiť na túto zmluvu peniazmi zarobenými žalovanou počas manželstva a
získať výnos pripísaný za trvania manželstva, ako aj následné čiastočné zapojenie žalobcu do splácania
úveru, čiastočne použitého na obstaranie tohto bytu.
Okresný súd právne vyhodnotil, že predmetný byt do BSM žalobcu a žalovanej nepatril, lebo bol
obstaraný 1. z peňazí stavebného úveru 253.381,00 Sk, poskytnutého na základe zmluvy o stavebnom

sporení, pričom sporiteľkou bola výlučne žalovaná, 2. z peňazí darovaných výlučne žalovanej priamo
pri kúpe bytu vo výške 226.500,00 Sk. Pokiaľ pri obstaraní bytu vznikli rozpory v dôkazoch ohľadne
výšky a spôsobu vyplatenia kúpnej ceny, súd ich považoval za výsledok čiastočného simulovaného
úkonu, čo nemalo vplyv na rozhodnutie v tomto konaní. S oporou v dokladoch o prevode peňazí ustálil
cenu obstarania bytu na sumu 479.881,00 Sk. Pokiaľ na kúpnu cenu bytu boli použité peniaze zo

stavebného úveru vo výške 253.381,00 Sk, okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že sa jednalo
o úver poskytnutý na základe individuálneho stavebného sporenia žalovanej, ktorá peniaze na tomto
sporení mala a všetky jej boli darované, časť pred uzavretím manželstva, časť po uzavretí manželstva.
Stavebné sporenie považoval okresný súd za predmet výlučného vlastníctva žalovanej, nakoľko dočasu čerpania úveru a obstarania predmetného bytu nebolo doplnené peňažnými prostriedkami z
príjmu žalovanej získaného za trvania manželstva. O tejto skutočnosti, okrem výpovede svedkyne
Mgr. Q. svedčí i držba resp. dodatočné predloženie listinných dôkazov (č.l. 212-254 spisu). Pokiaľ

okresnýsúdvpredchádzajúcomrozsudkukonštatovalnasporenieprevažnejčastisumypoužitejnakúpu
bytu, je pravdou, že skutočným zdrojom financovania v časti 253.381,00 Sk je úver a nie nasporená
suma, to je však vecou spresnenej formulácie v odôvodnení rozsudku a nie nového dokazovania.
Žalovaná pri obrane nikdy ani len netvrdila, že by suma 253.381,00 Sk poskytnutá ako úver stavebného
sporenia zodpovedala nasporenej sume či už do uzavretia manželstva žalovanej, alebo do poskytnutia

úveru poskytnutého za trvania manželstva, podľa povahy veci je daná iba nepriama súvislosť medzi
nasporenou sumou a poskytnutým úverom podľa požiadaviek stavebnej sporiteľne. Čo sa týka ďalšej
časti kúpnej ceny, t.j. sumy 226.500,00 Sk, ktorá bola zaplatená v hotovosti pri kúpe bytu, táto suma bola
darovaná výlučne žalovanej. Uvedená skutočnosť vyplýva z výpovede Mgr. D. Q., ktorej súd uveril. Na
tomto zaplatení sa žalobca nepodieľal a z daných výsledkov dokazovania súd uznal, že išlo o vlastne
peniaze matky žalovanej Mgr. Q.. Zistené čiastočné splácanie úveru stavebného sporenia žalobcom

resp. ním tvrdené stavebné práce sú už vzhľadom na ich následný charakter zveľadením predmetu
vlastníctva, ale nie jeho obstaraním. Ani okolnosť označenia žalobcu ako spoludlžníka žalovanej v
zmluve o stavebnom úvere nič nemení na fakte obstarania predmetného bytu výhradne pre žalovanú,
ktorý ako taký nepatrí do BSM. Okresný súd sa síce nestotožnil pri obrane žalovanej s dôrazom na
rozdiel pojmov „dlžník“ a „spoludlžník“, pretože za daných okolností aj žalobca bol zmluvnou stranou

zmluvy o úvere, ale podľa názoru súdu je v tomto zmysle rozdiel v právnom režime zmluvy o úvere,
kde postavenie žalobcu ako spoludlžníka predstavuje jeho ústretovosť a mohol by byť tiež zaviazaný na
plnenie dlhu z danej zmluvy od právneho režimu kúpnej zmluvy predmetného bytu, ktorý bol obstaraný
výhradne pre žalovanú a ako taký nie je v BSM účastníkov konania. Za týchto okolností zvažoval výplatu
27.000,00 Sk, ktorá medzi stranami bola nesporná a ktorou sa žalobca na zveľadovaní vlastníctva

žalovanej podieľal splácaním úveru, pričom jej následné vrátenie žalobcovi nebolo preukázané. Súd
však nezaviazal žalovanú ani na túto výplatu, keď hodnotil, že toto splácanie úveru sa uskutočňovalo v
rámci bežných úkonov, ktorými sa účastníci podieľali na nákladoch domácnosti spoločne.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého priznal žalovanej ako
úspešnej účastníčke konania náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.871,51 Eur a tiež náhradu

jej vlastných trov vo výške 116,18 Eur.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové
prejednanie a rozhodnutie.
V úvode odvolania poznamenal, že právne posúdenie veci prvostupňovým súdom vychádza z

nepochopenia podstaty, podmienok a možností využitia stavebného sporenia a nerozlišuje práva a
záväzky účastníkov sporenia od práv a záväzkov účastníkov úveru zo stavebného sporenia. Účastníkovi
stavebného sporenia (žalovanej) môže byť v priebehu stavebného sporenia poskytnutý tzv. medziúver,
ktorý je závislý od nasporenej sumy tak, že výška medziúveru dosahuje dvojnásobok sumy nasporenej
v stavebnom sporení. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, žalovaná mienila získať úver vo výške

400.000,00 Sk (kúpna cena), k čomu musela splniť podmienku dosiahnuť stavebné sporenie v sume
200.000,00 Sk. Túto podmienku žalovaná splnila akumulovaním finančných prostriedkov rodinných
príslušníkov, ktorí previedli peňažné prostriedky na účet žalovanej v PSS. Na základe toho PSS
poskytla obom účastníkom konania medziúver vo výške 400.000,00 Sk, z ktorého zaplatila PSS
na účet predávajúcich časť kúpnej ceny vo výške 253.381,00 Sk. Je teda zrejmé, že táto suma

nepochádza z prostriedkov nasporených žalovanou v stavebnom sporení, ale ide o spoločné prostriedky
oboch účastníkov získané formou úveru. Žalobca v ďalšej časti odvolania uviedol, že nespochybňuje
skutočnosť, že suma 200.000,00 Sk bola nasporená z prostriedkov žalovanej, rovnako nespochybňuje,
že časť kúpnej ceny vyplatila predávajúcim v hotovosti matka žalovanej. Je síce pravdou, že nebyť
stavebného sporenia žalovanej, nebol by poskytnutý úver vo výške 253.381,00 Sk, avšak táto okolnosť

nie je relevantným dôvodom k tomu, aby predmetný byt nepatril do BSM, ako to vyhodnotil okresný
súd. K otázke odvolacieho súdu, či suma vo výške 253.381,00 Sk bola dosiahnutá úsporami žalovanej,
prvostupňový súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že sa riadil vlastným právnym názorom, podľa
ktorého prevzatie úveru aj za účasti žalobcu ako spoludlžníka neznamená nevyhnutne zaradenie
predmetného bytu do BSM účastníkov. Tiež konštatoval, že medzi nasporenými peniazmi a poskytnutým

úverom je nepriama súvislosť, preto odpoveď na otázku, či bola nasporená celá suma 253.381,00 Sk,
fakticky nie je možná. Takéto stanovisko okresného súdu je len zvýraznením nesprávneho právneho
posúdenia veci spôsobujúce i nezrozumiteľnosť napadnutého rozsudku. Je nepochybne preukázané,
že vyššie označená suma použitá na kúpu bytu bola zaplatená zo spoločných prostriedkov účastníkovformou poskytnutého spoločného úveru. Poskytnutý úver splácali účastníci konania spoločne počas
manželstva, pričom bolo preukázané, že z príjmu žalobcu boli na účet PSS poukázané finančné
prostriedky spolu vo výške 27.000,00 Sk. Hoci okresný súd mal túto okolnosť preukázanú, nezaviazal

žalovanú k jej vráteniu žalobcovi, keď vyhodnotil, že toto splácanie úveru sa uskutočňovalo v rámci
bežných úkonov, ktorými sa účastníci podieľali na nákladoch domácnosti spoločne. Okresný súd pri
správnej aplikácii ust. § 150 OZ mal vyporiadať BSM účastníkov tvoriace predmetný byt podľa miery,
akou sa manželia pričinili o nadobudnutie bytu.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.
V celom rozsahu sa stotožnila s napadnutým rozsudkom i s jeho odôvodnením. Okresný súd vykonal
dostatočné dokazovanie a vykonané dôkazy správne skutkovo a právne vyhodnotil. Okresný súd
postupoval v súlade s § 132 O.s.p.. V konaní bolo nesporne preukázané, že byt patrí do jej výlučného
vlastníctva a na jeho obstaranie použila finančné prostriedky zo svojho stavebného sporenia, zo

stavebného sporenia rodičov a tiež z finančnej hotovosti, ktorú jej darovala matka. Žalobca sa na kúpe
bytu nepodieľal žiadnou finančnou čiastkou. Jeho tvrdenie, že sa mala podieľať na tvorbe úspor, je
nepravdivé a účelové. Žalobca nebol schopný prispievať ako otec na výživu mal. dcéry D. sumou
1.500,00 Sk mesačne.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho po
vykonaní odvolacieho pojednávania v zmysle § 220 O.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Odvolacísúdpovažujezapotrebnévprvomradeuviesť,žečosatýkaskutkovýchokolnostívzťahujúcich
sa na prejednávanú vec, tieto boli prvostupňovým súdom zistené v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Odvolací súd zo skutkových okolností zistených prvostupňovým súdom
vychádzal, k ich podstatnej zmene nedošlo ani po zopakovaní dokazovania vykonaného odvolacím

súdom na odvolacom pojednávaní.
Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom i z dôkazov zopakovaných odvolacím súdom možno
bez dôvodných pochybností ustáliť, že žalovaná počas trvania manželstva so žalobcom kúpila 1-izbový
byt, keď na základe čestného prehlásenia žalobcu zo dňa 22.07.1999 (ktoré je súčasťou spisového
materiálu Správy katastra Žilina č. V 3677/99) a tiež z dôvodu, že len ona vystupovala pri kúpe bytu

ako kupujúca, bola po vklade vlastníckeho práva zapísaná na príslušný list vlastníctva (č. XXXX) ako
výlučná vlastníčka bytu. Ako správne ustálil prvostupňový súd, za byt bola zaplatená kúpna cena v inej
sume, aká je uvedená v kúpnej zmluve č. V 3677/99, konkrétne suma 479.881,00 Sk. Časť kúpnej ceny
vo výške 226.500,00 Sk bola vyplatená predávajúcim (manželom L. a D. E.) matkou žalovanej Mgr. Q.,
ktorá suma v podstate predstavovala dar matky pre žalovanú. Dôkazom toho je výpoveď svedka L. E. i

svedkyne R.. Q.. Túto skutočnosť nakoniec nespochybňoval ani sám žalobca, o čom svedčí časť II. jeho
odvolania proti napadnutému rozsudku. Druhá časť kúpnej ceny v sume 253.381,00 Sk bola vyplatená
predávajúcim výplatou z medziúveru (č.l. 145 spisu), ktorý bol poskytnutý účastníkom konania v celkovej
výške 400.000,00 Sk na základe zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere, ktorú účastníci konania
uzavreli s PSS dňa 01.04.1999 (č.l. 144 spisu). Z vykonaného dokazovania možno tiež bez dôvodných

pochybností ustáliť, že v čase uzavretia zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere žalovaná mala v PSS
nasporené vlastné finančné prostriedky (najskôr formou vlastnej zmluvy o stavebnom sporení uzavretej
ešte pred uzavretím manželstva, následne formou spojenia vlastnej zmluvy o stavebnom sporení so
zmluvami o stavebnom sporení svojich príbuzných) v celkovej výške 200.000,00 Sk. Tomu nasvedčuje
i výpis z účtu PSS za rok 1997 (č.l. 251 spisu), za rok 1998 (č.l. 340 spisu), zmeny zmlúv o stavebnom

sporení, ktorými došlo k prevodu stavebných sporení z Jána Q., F. Q., T. Q. a Mgr. D. Q. na žalovanú (č.l.
140 - 143 spisu), tiež čestné prehlásenie Ing. I. Q. zo dňa 25.02.1999 (č.l. 201 spisu) a v neposlednom
rade i výpoveď žalobcu na pojednávaní dňa 29.09.2010, kedy vo svojej výpovedi potvrdil, že sa na
stavebnom sporení nepodieľal. PSS síce v potvrdení zo dňa 23.12.2014 (vyžiadanom odvolacím súdom)
uviedla, že žalovaná mala ku dňu uzavretia zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere nasporenú sumu

6.142,04 Eur (185.034,00 Sk), ale z výpovede svedkyne Mgr. D. Q. na pojednávaní dňa 29.09.2010
a tiež dňa 17.03.2014 (ktorá svedkyňa i podľa výpovede žalobcu bola významne zainteresovaná do
stavebného sporenia žalovanej) možno i podľa odvolacieho súdu ustáliť, že v čase kúpy bytu žalovaná
mala na stavebnom sporení nasporenú sumu 200.000,00 Sk. V tomto smere možno uveriť výpovedisvedkyne Mgr. Q., že do 200.000,00 Sk dokladala vlastné peniaze požičané od priateľky a syna.
Uvedenú skutočnosť, že žalovaná mala na svojom stavebnom sporení nasporené vlastné finančné
prostriedky vo výške 200.000,00 Sk, nakoniec žalobca ani nespochybňoval (čl. II. odvolania).

Z vyššie uvedených skutkových zistení potom vyplýva, že kúpna cena bytu predstavovala v skutočnosti
sumu 479.881,00 Sk, časť z nej (226.500,00 Sk) predstavovala darované peniaze v prospech žalovanej
od jej matky, na zvyšnú časť (253.381,00 Sk) bol použitý medziúver poskytnutý účastníkom konania
PSS na základe zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere uzavretej dňa 01.04.1999, pričom v rámci
poskytnutého medziúveru mala žalovaná nasporené vlastné finančné prostriedky vo výške 200.000,00

Sk. Treba však zároveň uviesť, že účastníci konania podľa vykonaného dokazovania splácali spoločne
za trvania manželstva iba časť poskytnutého medziúveru resp. stavebného úveru, a to v celkovej výške
27.000,00 Sk, čo opakovane potvrdil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu (naposledy
na odvolacom pojednávaní konanom dňa 23.02.2015) a čo nepoprela ani žalovaná (jej výsluch na
pojednávaní dňa 21.07.2008). Pokiaľ žalobca na odvolacom pojednávaní dňa 23.02.2015 tvrdil, že
na stavebné sporenie žalovanej boli dňa 26.11.1998 vložené spoločné finančné prostriedky vo výške

2.500,00Sk,dňa23.12.1998vovýške1.250,00Skavroku1999nanovúzmluvužalovanejostavebnom
sporení vo výške 20.000,00 Sk, tieto tvrdenia neboli podľa odvolacieho súdu podporené žiadnym
dôkazom. Naopak, pokiaľ ide o sumy 2.500,00 Sk resp. 1.250,00 Sk vložené na
stavebné sporenie žalovanej v dňoch 26.11.1998 a 23.12.1998, uvedené finančné prostriedky podľa
pokladničných dokladov Slovenskej sporiteľne, a.s. (č.l. 245 spisu) vkladala podľa všetkého matka

žalovanej, čomu zodpovedá uvedenie jej rodného čísla na týchto dokladoch. Čo sa týka tvrdenej
sumy 20.000,00 Sk, odvolací súd (odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca v tomto smere nepredložil
žiadny dôkaz) poznamenáva, že žalobca v prvostupňovom konaní netvrdil, že by na stavebné sporenie
žalovanej bola zo spoločných finančných prostriedkov vložená vyššie uvedená suma. Naopak, na
pojednávaní dňa 29.09.2010 vypovedal, že sa na stavebnom sporení žalovanej nepodieľal. Tiež je

potrebné poznamenať, že zvyšná časť medziúveru resp. stavebného úveru (okrem sumy 27.000,00
Sk) bola následne splácaná matkou žalovanej, čomu nasvedčuje jej výpoveď na pojednávaní dňa
29.09.2010 i pokladničné doklady Slovenskej sporiteľne, a.s. (č.l. 212 - 228 spisu). Nakoniec treba
poznamenať i to, že žalovaná v priebehu tohto konania kúpnou zmluvou zo dňa 17.10.2012, ktorej vklad
bol povolený príslušnou správou dňa 22.11.2012 pod č. V 7351/12 odpredala byt Ing. J. N., o čom svedčí

spis Správy katastra Žilina č. V 7351/12 i výpis z LV č. XXXX..

Odvolací súd na podklade vyššie uvedených zistení dospel (na rozdiel od záverov napadnutého
rozsudku) k právnemu záveru, že byt, ktorý nadobudla žalovaná kúpnou zmluvou č. V 3677/99, patril
do BSM účastníkov konania.

V zmysle § 143 OZ v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý
z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,
ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jednému z manželov
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi

pôvodného vlastníka.
Z vyššie citovaného ustanovenia zákona možno teda vyvodiť záver, že všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva (to znamená aj byt), patrí do BSM i keď ho nadobudol za trvania manželstva len jeden z
manželov. Výnimkou sú iba veci, ktoré boli nadobudnuté spôsobmi taxatívne vymenovanými v ust. § 143
OZ a tiež veci, ktoré slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania jednému z manželov.

Pokiaľ ide o byt, ktorý žalovaná kúpila kúpnou zmluvou č. V 3677/99, z vykonaného dokazovania možno
bez dôvodných pochybností ustáliť, že na zaplatenie časti kúpnej ceny boli použité i peniaze, ktoré
získali obaja účastníci konania zmluvou o medziúvere a stavebnom úvere uzavretou dňa 01.04.1999,
t.j. za trvania manželstva. Na jej základe bola predávajúcim vyplatená priamo stavebnou sporiteľňou
časť kúpnej ceny, a to v rozsahu 253.381,00 Sk. Na závere, že byt patril v čase jeho nadobudnutia

do BSM, nemôže podľa názoru odvolacieho súdu nič meniť skutočnosť, že žalovaná mala v čase
poskytnutia medziúveru nasporených na vlastnom stavebnom sporení 200.000,00 Sk ani skutočnosť,
že kúpnu zmluvu č. V 3677/99 uzavierala sama a nakoniec ani skutočnosť, že žalobca v deň uzavretia
kúpnej zmluvy podpísal čestné prehlásenie, ktorým súhlasil, že žalovaná získala byt do výlučného
vlastníctva. Občiansky zákonník po novele vykonanej zák. č. 509/1991 Zb. ustanovením § 143a síce

priznal manželom možnosť dohodou modifikovať zákonom stanovený rozsah BSM, táto dohoda však
podľa § 143a ods. 3 OZ vyžadovala formu notárskej zápisnice. Takáto dohoda medzi žalobcom a
žalovanou v predmetnom konaní preukázaná nebola, naviac nebola ani tvrdená.Pokiaľ ide o čestné prehlásenie žalobcu pri uzavretí kúpnej zmluvy č. V 3677/99, odvolací súd ho
nemohol považovať za vzdanie sa vlastníckeho práva k bytu (nikto sa nemôže do budúcna vzdať svojich
práv, zvlášť práva vlastníckeho) a tiež s poukazom na skutočnosť, že toto čestné prehlásenie nemalo

charakter a ani náležitosti dohody o zrušení BSM v zmysle § 143a ods. 3 OZ. Skutkové okolnosti
prejednávanej veci a závery z neho vyplývajúce nenasvedčujú jednoznačne ani o tom, že by účastníci
konania nemienili získať byt do BSM. Dôkazom toho je najmä zmluva o medziúvere a stavebnom úvere,
ktorú účastníci konania uzavreli za trvania manželstva a ktorou im PSS poskytla medziúver za účelom
úhrady časti kúpnej ceny bytu. Podľa odvolacieho súdu by bolo nelogické, aby si manželia za trvania

manželstva spoločne zobrali od spoločnosti poskytujúcej úvery medziúver resp. úver na zaplatenie
kúpnej ceny bytu s úmyslom, že byt bude následne patriť výlučne len jednému z nich. V čase uzavretia
zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere (01.04.1999), v čase uzavretia kúpnej zmluvy č. V 3677/99
(22.07.1999)účastnícikonaniabolimanželmi,žilispoluaspoločne(vobdobí2.polroka2000a1.polroka
2001) uhrádzali i splátky poskytnutého medziúveru a stavebného úveru.
Odvolací súd po vyriešení spornej otázky, že byt kúpený žalovanou kúpnou zmluvou č. V 3677/99 patril

do BSM účastníkov konania, ďalej riešil otázku jeho vyporiadania.
Ako už bolo konštatované v predchádzajúcich častiach tohto odôvodnenia, vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že žalovaná v priebehu súdneho konania byt (ktorý bol v roku 1999 nadobudnutý
za kúpnu cenu 479.881,00 Sk = 15.929,00 Eur), odpredala tretej osobe kúpnou zmluvou č. V 7351/12
za kúpnu cenu 33.000,00 Eur. Nakoľko byt bol tretej osobe odpredaný bez súhlasu žalobcu, avšak

za situácie, keď tento sa do rozhodnutia súdu právne kvalifikovaným spôsobom nedovolal neplatnosti
tohto právneho úkonu žalovanej, na kúpnu zmluvu sa hľadí ako na platný právny úkon (§ 40a OZ). V
prípade platnej dispozície s vecou patriacou do BSM, túto vec už nemožno zahrnúť do vyporiadania
BSM, vyporiadať možno už len peňažnú sumu, ktorá bola za vec patriacu do BSM získaná. Predmetom
vyporiadania BSM účastníkov v danom prípade môže byť teda už len suma 33.000,00 Eur, ktorú získala

žalovaná odpredajom bytu patriaceho do BSM.
Zásady vyporiadania BSM sú uvedené v ust. § 150 OZ. Podľa prvej vety označeného ustanovenia platí,
že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Ďalšou zásadou je, že
každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok (veta

druhá), ďalej zásada, že sa prihliada na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o
rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí (veta tretia). Pri určení miery
pričinenia sa tiež berie zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti (veta štvrtá).
Z ustáleného skutkového stavu v prejednávanej veci vyplýva, že žalovaná sa výrazne zaslúžila o
nadobudnutie bytu (zaplatenie kúpnej ceny) či už formou darovaných peňazí (226.500,00 Sk), formou

peňažných prostriedkov nadobudnutých stavebným sporením (200.000,00 Sk) a tiež tým, že matka
formou daru zaplatila za žalovanú zvyšok medziúveru resp. úveru až do jeho úplného zaplatenia. Z
ustáleného skutkového stavu tiež vyplýva, že účastníci konania sa spoločne ako manželia podieľali na
kúpnej cene bytu len sumou 27.000,00 Sk (896,20 Eur), ktorá suma predstavovala čiastočnú úhradu
medziúveru a stavebného úveru, konkrétne úhrady splátok za obdobie júl - december 2000, január - jún

2001. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že sa so žalovanou ako manželkou podieľal na kúpnej cene bytu vo
väčšom rozsahu ako sumou 27.000,00 Sk, odvolací súd tieto jeho tvrdenia vyhodnotil ako nedôvodné
a nepreukázané, v ktorom smere uviedol podrobne svoje závery už v predchádzajúcich častiach tohto
odôvodnenia.
Z uvedených záverov potom vyplýva, že súd pri vyporiadaní spoločného majetku, t.j. kúpnej ceny, za

ktorú žalovaná byt odpredala, nemohol vychádzať zo zásady uvedenej v prvej vete ust. § 150 OZ a
podľa výsledkov dokazovania by to nebolo vo vzťahu k žalovanej ani spravodlivé. Zásada uvedená
v druhej vete vyššie označeného ustanovenia na prejednávaný prípad sa podľa odvolacieho súdu
neuplatní, nakoľko v prejednávanej veci suma 27.000,00 Sk nepredstavovala výlučný majetok žalobcu
(i keď splátky resp. úveru boli uhrádzané z jeho mzdových prostriedkov, išlo o peňažné prostriedky

spoločné a uhrádzané v čase, keď žil spoločne so žalovanou ako manželkou - poznámka odvolacieho
súdu), zároveň nešlo ani o taký spoločný majetok, ktorý by bol vynaložený na výlučný majetok žalovanej
(odvolací súd už v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku ustálil, že byt patril do BSM).
Určujúcim (rozhodujúcim) pre vyporiadanie BSM účastníkov nebolo ani hľadisko prihliadnutia na potreby
mal. dieťaťa účastníkov (nakoľko byt bol odpredaný a už neslúži potrebám tohto dieťaťa) ani hľadisko,

ako sa každý z manželov staral o rodinu (po uzavretí kúpnej zmluvy č. V 3677/99 rodina účastníkov
konania nemala dlhé trvanie). Určujúcim hľadiskom pre súd bola zásluha jednotlivých manželov,
t.j. žalobcu a žalovanej o nadobudnutie bytu. Odvolací súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že
obaja účastníci konania sa zaslúžili o nadobudnutie bytu, t.j. spoločnými prostriedkami len vo výške27.000,00 Sk (896,20 Eur), zvyšok kúpnej ceny bytu bol financovaný z finančných prostriedkov, ktoré
darovala žalovanej jej matka či už zaplatením časti kúpnej ceny resp. splácaním zostatku medziúveru
a stavebného úveru až do jeho konečného zaplatenia (podľa výpovede svedkyne Mgr. D. Q. na

pojednávaní dňa 29.09.2010 medziúver bol splatený v júli 2010, splácala ho ona s manželom, ktorú
skutočnosť žalobca nepoprel) a tiež z finančných prostriedkov, ktoré žalovaná mala v čase poskytnutia
medziúveru nasporené na vlastnom stavebnom sporení a na ktorom sa žalobca nijako nepodieľal.
Ak teda podľa výsledkov dokazovania účastníci konania sa spoločne zaslúžili o nadobudnutie bytu
sumou 896,20 Eur (27.000,00 Sk), potom každý z nich sa zaslúžil o nadobudnutie bytu sumou po

448,10 Eur. Uvedená zásluha každého z účastníkov sa však vzťahuje ku kúpnej cene 15.929,00
Eur (479.881,00 Sk). Nakoľko žalovaná následným predajom bytu tento byt zhodnotila v podstate
dvojnásobne (odpredala ho za 33.000,00 Eur), je potom zrejmé, že aj podiel žalobcu sa týmto násobkom
zhodnotil, t.j. na hodnotu 896,20 Eur (448,10 x 2).
Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a právnych úvah, majúc na zreteli nespornú
skutočnosť, že žalovaná z titulu vyporiadania BSM žalobcovi doposiaľ nič neuhradila, podľa § 220 O.s.p.

zmenil rozsudok okresného súdu a zaviazal žalovanú, aby z titulu vyporiadania BSM zaplatila žalobcovi
sumu 896,20 Eur v lehote určenej vo výroku tohto rozsudku.
Nakoľko rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k zmene prvostupňového rozsudku vo veci samej,
odvolací súd v zmysle § 224 ods. 2 O.s.p. rozhodol o trovách prvostupňového i odvolacieho konania tak,
že účastníkom náhradu týchto trov nepriznal s prihliadnutím na ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. V prvom rade

je potrebné uviesť, že konanie o vyporiadanie BSM je konaním iudicium duplex, v ktorom majú obaja
účastníci postavenie žalobcu a zároveň žalovaného a tiež konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom
účastníkov čo do ceny vecí patriacich do BSM i čo do prikázania vecí tomu-ktorému z manželov. Podľa
výsledkov zmeňujúceho rozsudku odvolacieho súdu možno vyvodiť záver, že návrh žalobcu bol ohľadne
vyporiadania BSM vo vzťahu k bytu (ako jedinej veci, ktorá bola urobená predmetom konania) v zásade

dôvodný. Skutočnosť, že sa nerozhodlo podľa predstáv žalobcu (nakoniec i žalovanej), bola ovplyvnená
nielen potrebou rozsiahleho dokazovania, ale i zložitosťou právneho posúdenia prejednávanej veci
zvlášť za situácie, keď byt bol v priebehu súdneho konania odpredaný žalovanou tretej osobe, ktorá
skutočnosť v podstatnej miere tiež ovplyvnila výsledok sporu. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu,
podľa odvolacieho súdu sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by priznanie náhrady trov

konania niektorému z účastníkov nebolo namieste ani spravodlivé.

Účastníkom konania bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM podľa § 5
ods. 1 písm. h/, § 7 ods. 8, § 9 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení. Základom poplatku je suma
33.000,00 Eur predstavujúca výšku peňažnej hodnoty, ktorá bola predmetom vyporiadania BSM. Výška

súdneho poplatku bola určená podľa Položky 6b Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu
vyššie označeného zákona, splatnosť bola určená podľa § 8 ods. 4 označeného zákona. Súd, na ktorého
účet sa má súdny poplatok zaplatiť, bol určený podľa § 9 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.