Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. október 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/206/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616206706
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616206706.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanému X. G., pozbavenému
spôsobilosti na právne úkony, nar. XX. X. XXXX, trvale bytom J. Q., t. č. bytom J. Q.Á., Z. XXX/X,
zastúpenému opatrovníčkou X. S., nar. XX. X. XXXX, bytom J. Q., Z. XXX/X, v spore o zaplatenie 137
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 137 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 137 eur od 2. 3. 2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi sa voči žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 6. 5. 2015, v
spojení s jej doplnením, doručeným súdu dňa 16. 3. 2016 (pôvodne ako vzájomná žaloba v konaní
vedenom Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 10C/137/2015, ktorá bola vylúčená na
samostatné konanie uznesením zo dňa 8. 6. 2016), sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 137
eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 137 eur od 6. 3. 2014 do zaplatenia,

predstavujúcich nesplatenú istinu úveru, poskytnutého na základe zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX.
Žalobca v podanej (vzájomnej) žalobe uviedol, že je nesporné, že poskytol žalovanému na základe
zmluvy o úvere úver vo výške 200 eur, z ktorému mu doposiaľ uhradil 63 eur. Vzájomnú žalobu podal
pre prípad, že by súd mal preukázanú neplatnosť zmluvy o úvere.

2. V písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 1. 12. 2016,
opatrovníčka žalovaného uviedla, že na obhajobu žalovaného nie je možné uviesť žiadne nové

okolnosti, ktoré by súdu neboli známe. Navrhla, aby súd vychádzal z tvrdení, uvedených v žalobe
10C/137/2015 a z vlastnej moci chránil práva žalovaného ako znevýhodneného spotrebiteľa.

3. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že mu povedal Š., aby šiel pôžičku zobrať. Bol u žalobcu,
kde niečo podpisoval, potom mu H.. V. dal 200 eur, ktoré dal, keď prišiel domov Š..

4. Opatrovníčka žalovaného na pojednávaní trvala na tom, že žalovaný žiadne peniaze neprevzal.

Žalovaný peniaze nepoužil, odovzdal ich Š..5. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd vykonal pojednávanie v
neprítomnosti žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Žalobca
súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti.

6. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to žaloby v
konaní vedenom Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 10C/137/2015, zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, dohody o
plnení v splátkach, rozhodcovskej zmluvy, listiny o ustanovení za opatrovníka, prehľadu splátok a pokút,

obžaloby Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, sp. zn. Pv 496/14/5505-18, rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/99/2015, pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.
zn. 10C/137/2015, pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Liptovskom Mikuláši,
ČVS: ORP-299/2-VYS-LH-2014 a výsluchu svedka H.. X. V., súd zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 13. 4.

2015, sa žalovaný, v procesnom postavení žalobcu, domáhal voči žalobcovi, v procesnom postavení
žalovaného, určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX a rozhodcovskej
zmluvy k zmluve, uzavretých dňa 6. 3. 2014, z dôvodu, že ich uzavrel v duševnej poruche, ktorá ho robila
na tieto úkony neschopným, vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca psychiatra. Rozsudkom zo
dňa 8. 6. 2016, č. k. 10C/137/2015-54, súd určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX,

uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom dňa 6. 3. 2014, je neplatná, vo
zvyšnej časti žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9. 8. 2016. Podľa odôvodnenia rozsudku, žalovaný bol
rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 10. 11. 2014, č. k. 9Ps/16/2014-39, pozbavený
spôsobilosti na právne úkony a za opatrovníčku mu bola ustanovená X. S.. Na súdnom pojednávaní

dňa 8. 6. 2016 právna zástupkyňa žalovaného (v procesnom postavení žalobcu) poukázala na to, že
žalovaný žiadnu zmluvu so žalobcom neuzavrel, žalobca mu neposkytol žiadne finančné prostriedky.
Všetko sa udialo na základe manipulácie osobou Š. Š.. Opatrovníčka žalovaného uviedla, že Š. Š. sa
k žalovanému a jeho manželke votrel, zistil, že sa dajú ľahko manipulovať. Žalovaný jej povedal, že
zmluvu s Pohotovosťou nepodpisoval, žiadne peniaze z toho nemal. Niektoré zmluvy žalovaný, resp.

jeho manželka, aj podpísali, napr. manželka žalobcu podpísala zmluvu s V. O., avšak žalovaný jej
povedal, že zmluvu s Pohotovosťou nepodpisoval a žiadne peniaze nedostal. Žalovaný sa k veci vyjadril,
že sám nevie, čo podpísal, predpokladá však, že so žalobcom nič nepodpisoval. Žiadne peniaze od
Pohotovosti nedostal, všetko zobral Š. Š..

8. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 6. 3. 2014
zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru vo výške
200 eur, pričom žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom vo výške 196 eur, t. j. 396 eur, do 10. 3. 2015. Dňa 6. 3. 2014 uzavreli zmluvné
strany dohodu o plnení v splátkach, v ktorej sa dohodli na splatení celkovej sumy 396 eur v pravidelných

mesačných splátkach vo výške 33 eur, počnúc dňom 10. 4. 2014. V totožný deň uzavreli zmluvné strany
aj rozhodcovskú zmluvu. Podľa prehľadu splátok a pokút uhradil žalovaný žalobcovi spolu 63 eur.

9.ProkurátorOkresnejprokuratúryLiptovskýMikulášpodaldňa25.9.2015naOkresnomsúdeLiptovský
Mikuláš obžalobu na Š. Š. pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2, 3 písm. c) Tr. zákona,

ktorého sa mal dopustiť tak, že v byte na T. B. XXXX/XX B. J. Q. a taktiež v presne nezistenom byte na K.
P.. U.. W. B. J. Q. od mesiaca december 2013 až do mája 2014 v čase, keď býval v spoločnej domácnosti
s X. G. a jeho manželkou U. G., ktorých aj opatroval, od nich postupne vylákal rôzne peňažné sumy a
veci, a to v nasledujúcich prípadoch:
- v presne nezistený deň v decembri 2013 si požičal od X. G. a U.

G. peňažnú sumu 440 eur, s tým, že im ju vráti čo najskôr,
- v presne nezistený deň v mesiaci február 2014 si požičal od X. G. a U.
G. peňažnú sumu 300 eur, s tým, že im ju vráti čo najskôr,
- v presne nezistenom období do 22. 3. 2014 X. G. a U. G.
presvedčil na predaj ich spoločného bytu v bytovom dome na T. B. XXXX/XX v J. Q., kde po predaji

tohto bytu dňa 22. 3. 2014, kde od nich prevzal peňažnú sumu 22.800 eur, ktorá pochádzala z predaja
bytu ako pôžičku s tým, že im ju vráti čo najskôr,
- v presne nezistený deň v mesiaci jún 2014 pod zámienkou úhrady nájmu za bytvylákal od X.Á. G. a U. G. peňažnú sumu vo výške 520 eur, pričom úhradu nájmu nevykonal a peniaze
použil pre vlastnú potrebu,
- dňa 27. 4. 2014 si požičal od U. G. zlaté náušnice v hodnote 100 eur,

s tým, že jej ich vráti v nasledujúci deň, čo však neurobil a zlaté náušnice založil do záložne a peniaze
získané z tohto zálohu použil pre vlastnú potrebu,
- dňa 16. 5. 2014 požiadal U. G. o podpísanie ním predloženej listiny so
zámienkou, že potrebuje jej podpis, nakoľko má záujem vybaviť si pôžičku, pričom sa v skutočnosti
jednalo o splnomocnenie na výber starobného dôchodku U. G., čím dosiahol na Pošte v Liptovskom

Mikuláši vyplatenie starobného dôchodku vo výške 300 eur jeho osobe a peniaze použil pre vlastnú
potrebu,
a vyššie popísaného konania sa dopustil na poškodených X. G. a U. G. aj z toho dôvodu, že využil ich
psychický zdravotný stav, nakoľko obidvaja sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony, pričom požičané
peňažné sumy a veci nemal v úmysle poškodeným vrátiť, a to ani v lehote do 28. 4. 2014, k čomu
sa písomne zaviazal a navyše obvinený, vzhľadom k svojej hráčskej závislosti a nepriaznivej finančnej

situácii, nebol ani spôsobilý im požičané peňažné prostriedky vrátiť, čím X. G. a U. G. spôsobil súhrnne
škodu vo výške 24.460 eur. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 14. 9. 2016, sp. zn.
3T/99/2015, bol obžalovaný Š. Š. za spáchanie uvedených skutkov odsúdený, pričom súčasne mu bola
uložená povinnosť nahradiť X. G. a U. G. škodu vo výške 1660 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 14. 9. 2016. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Liptovskom Mikuláši,

ČVS: ORP-299/2-VYS-LH-2014, súd zistil, že trestné stíhanie pre uvedené skutky bolo začaté a Š. Š.
obvinenie vznesené uznesením zo dňa 7. 10. 2014. Do zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 10. 7.
2014 žalovaný uviedol, že Š. Š. ich presvedčil, aby si v mesiaci december 2013 požičali zo spoločnosti
Provident hotovosť 440 eur, ktorú si požičali a peniaze mu hneď dali, v mesiaci február 2014 si vzala
manželka pôžičku vo výške 300 eur, ktoré jej rovnako vzal. Rovnako ich presviedčal, aby predali 1-izbový

byt a išli do podnájmu do väčšieho bytu, byt nakoniec predali a išli do podnájmu, pričom Š. dali nájomné
na mesiace jún a júl vo výške 520 eur, ktoré však prenajímateľovi nedal. Od manželky si Š. vypožičal
zlaténáušnice.Privýsluchuvprípravnomkonanížalovanýuviedol,žepočasobdobia,keďsnimiŠ.býval
v spoločnej domácnosti, v mesiaci december 2013 ich prehovoril a jeho manželka si vybavila pôžičku
prostredníctvom spoločnosti Provident vo výške 440 eur, ktoré mu odovzdali, rovnako v mesiaci február

2014 si manželka požičala 300 eur, ktoré mu odovzdali. Počas ďalšieho obdobia ich presvedčil, aby
predali byt, s tým, že si kúpia nový, byt predali a peniaze za predaj mu odovzdali. Následne išli do nájmu,
pričom v mesiaci jún 2014 od nich vylákal sumu 520 eur, ako úhradu nájomného na ďalšie mesiace,
ktoré si však ponechal. Od jeho manželky Š. pod zámienkou požičania si vypýtal pár zlatých náušníc
v hodnote 100 eur, ktoré dal do záložne a peniaze použil pre vlastnú potrebu. Manželku presvedčil,

aby podpísala listinu, pričom jej povedal, že si vybavuje pôžičku a peniaze mu prídu na účet, v ďalšom
období však zistili, že jej dal podpísať splnomocnenie na výber starobného dôchodku vo výške 300 eur,
ktoré aj na pošte vybral.

10. Svedok H.. X. V., ktorý v mene žalobcu so žalovaným uzatváral zmluvu o úvere, pri výsluchu

na pojednávaní uviedol, že už jeden rok nepôsobí u žalobcu. Keďže uzatvoril vyše 1000 zmlúv, na
konkrétne okolnosti v prípade žalovaného si už nepamätá, postupoval však tak, ako aj v iných prípadoch.
S každým klientom sa postupovalo štandardne, spísala sa žiadosť, ktorá sa odoslala na regionálnu
agentúru, po jej schválení sa uzavrela zmluva a poskytli sa peňažné prostriedky. K žiadosti sa prikladali
aj doklady preukazujúce príjmy. So žalovaným sa jednalo o opakovanú zmluvu. Žalovaný ku nemu

chodil aj s manželkou. So žalovaným chodil do kancelárie aj mladý muž. Obyčajne chodili klienti
sami, preto si toto pamätá. Nepamätal si však, či bol pri podpise zmluvy, bol tam asi vtedy, keď
sa podávala žiadosť o poskytnutie úveru. Klient podpisoval zmluvu pred ním, podpis bol overený na
úrade. Podpis sa overoval na tlačive „splnomocnenie“, zmluva sa potom podpisovala osobne u neho,
peniaze sa vyplatili v hotovosti, posledný rok sa museli vyplácať na účet. Pokiaľ je v zmluve podpísané

potvrdenie prevzatia peňažných prostriedkov, znamená to, že si prostriedky prevzal osobne dlžník.
Nikdy nevyplatil prostriedky inej osobe, ako dlžníkovi, ani manželke, manželovi. Aj v prípade žalovaného
vyplatil prostriedky jemu.

11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

14. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

15. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

16. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

17. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho

zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba A. D. O. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

20. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe

žalobcu v časti uplatnenej istiny v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť.
Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré
vzniklo plnením z neplatnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to vo výške nezaplateného zostatku
sumy poskytnutej žalovanému. O neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere rozhodol právoplatne
súd rozsudkom v spore vedenom pod sp. zn. 10C/137/2015. Z vykonaného dokazovania mal súd

preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník podpísali dňa 6. 3. 2014 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté žalobcom peňažné prostriedky vo
výške 200 eur. Hoci aj v spore, vedenom pod sp. zn. 10C/137/2015, žalovaný tvrdil, že so žalobcom
žiadnu zmluvu nepodpísal, žiadne peniaze neprevzal a peniaze prevzal Š. Š., uvedené tvrdenie bolo v
rozpore s inými vykonanými dôkazmi. Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu, ako aj z rozsudku

Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/99/2015, mal súd preukázané, že aj keď bolo vedené
trestné stíhanie voči Š.I. Š. za skutky, ktorých sa dopustil voči poškodeným - žalovanému a jeho
manželke, predmetom trestného stíhania nebol skutok, ktorého by sa dopustil vo vzťahu k prevzatiu
úveru od žalobcu. Žalovaný do zápisnice o podaní trestného oznámenia, ani do zápisnice o výsluchu v
prípravnom konaní neuviedol, že by bol Š. Š. v jeho mene podpísal zmluvu o úvere so žalobcom, resp.

prevzal od žalobcu peňažné prostriedky. Z výpovede svedka H.. X. V., ktorý podpisoval so žalovaným
zmluvu o úvere a ďalšie listiny v mene žalobcu vyplynulo, že peňažné prostriedky boli poskytnuté priamo
žalovanému. Hoci vypočutý svedok uviedol, že na konkrétne okolnosti podpisu zmluvy so žalovaným si
nepamätá, vzhľadom na veľké množstvo zmlúv, ktoré uzatvoril v mene žalobcu, vždy pri podpisovaní
zmlúv a vyplácaní peňažných prostriedkov postupoval štandardne, pričom peňažné prostriedky vyplácal

vždy len osobe dlžníka, uvedenej na zmluve (v tomto prípade žalovanému). Pokiaľ si aj pamätal,
že spolu so žalovaným chodil do jeho kancelárie Š. Š., vylúčil, že by poskytol peňažné prostriedky
inej osobe ako dlžníkovi. Napokon aj sám žalovaný sa na pojednávaní vyjadril, že u žalobcu niečo
podpisoval, H.. V. mu peniaze dal, a keď prišiel domov, peniaze odovzdal Š. Š.. Nakoľko žalobca nazáklade neplatného právneho úkonu - zmluvy o spotrebiteľskom úvere plnil žalovanému, a to vyplatením
sumy 200 eur, vznikla žalovanému povinnosť uvedenú sumu, predstavujúcu bezdôvodné obohatenie,
žalobcovi vrátiť. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 137 eur, t. j. sumu

doposiaľ nezaplatených peňažných prostriedkov (poskytnutá suma 200 eur po odpočítaní vykonaných
platieb vo výške 63 eur). Už len okrajom súd uvádza, že skutočnosť, že žalovaný následne, po vyplatení
peňažných prostriedkov žalobcom, tieto odovzdal Š. Š., je bez vplyvu na právne posúdenie veci.
Uvedená skutočnosť, t. j. to, ako po prijatí plnenia osoba s plnením naloží, či napr. plnenie spotrebuje
alebo odovzdá tretej osobe, nemá vplyv na posúdenie právneho vzťahu zo vzniknutého bezdôvodného

obohatenia.

21. Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, vzniklo žalobcovi
aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania, a to vo výške úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych
predpisov. Vzhľadom na druh uplatneného nároku, pri ktorom čas plnenia nebol dohodnutý, ani určený
právnym predpisom alebo rozhodnutím, bol žalovaný povinný plniť prvý deň po tom, čo ho žalobca

na úhradu vyzval. Nakoľko súd nemal preukázanú inú kvalifikovanú výzvu na plnenie, za túto výzvu
považoval vzájomnú žalobu, ktorá bola doručená právnej zástupkyni žalovaného dňa 29. 2. 2016.
Žalovaný bol teda povinný plniť dňom nasledujúcim, t. j. 1. 3. 2016 a od 2. 3. 2016 sa dostal s plnením
svojho peňažného záväzku do omeškania. Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania od 2. 3. 2016
do zaplatenia, vo výške úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, t. j. 5,05 % ročne. V

zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

22. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. O trovách konania súd rozhodol v súlade so zákonným ustanovením § 257 Civilného sporového
poriadku, ktoré umožňuje súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa. Podľa ustálenej judikatúry, napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo
67/2010: „V sporovom konaní (ako je tomu nepochybne v danom prípade konania o vrátenie daru) sa
povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne
nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia §
150 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania

celkom alebo sčasti priznať. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide
o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol
prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej
tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí
vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nemožno

vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov
konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný
prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných
osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším
pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal

trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové
pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré
viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.“ Prihliadajúc
ku citovaným právnym záverom mal súd preukázané splnenie kritérií, ktoré odôvodňujú aplikáciu
zákonného ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku (predtým § 150 Občianskeho súdneho

poriadku), teda predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre neprizananie nároku na náhradu trov
konania v spore úspešnému žalobcovi. Žalovaný je poberateľom starobného dôchodku vo výške 145
eur mesačne, pričom, vzhľadom na jeho pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, nemožno od neho
spravodlivo požadovať, aby si uvedený príjem zvýšil prácou. Žalobca je právnickou osobou, ktorá nebola
v spore zastúpená advokátom a, vzhľadom na elektronický spôsob doručovania písomností, mal súd ku

dňu vyhlásenia rozsudku na jeho strane preukázané trovy konania len vo výške zaplateného súdneho
poplatku zo žaloby v sume 16,50 eura. Dopad rozhodnutia o nepriznaní nároku na náhradu trov konania
žalobcovi v jeho majetkovej sfére preto súd považoval za takmer bezvýznamný. Súd tiež prihliadol na
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva žalobcu na súde, keď žalovaný ako osoba konajúca v duševnejporuche uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere, ktorá bola následne súdom určená za neplatnú, pričom
peňažné prostriedky bezprostredne po ich poskytnutí odovzdal tretej osobe.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.