Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. september 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/75/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313010316
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313010316.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr.
Ivety Zelenayovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného V.. D. K. pre trestný čin
krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/17/2013 zo dňa 14. 10. 2015, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 14. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného V.. D. K., nar. XX.XX.XXXX v C. H., sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 46T/17/2013 zo dňa 14. 10. 2015 bola
obžalovaný V.. D. K. uznaný za vinného z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. c/ Tr. zák.
účinného do 31.12.2005, na tom skutkovom základe, že:

dňa 05.09.2005 v čase asi o 01.00 hod. v Bratislave na Škultétyho ulici č. 12 pred zadnou časťou
obytného domu strhol poškodenej Z. U. z pleca plátennú kabelku v hodnote 170,-Sk, v ktorej mala
slnečné okuliare, dioptrické okuliare, mobilný telefón zn. Nokia 6610i, čiernej farby, fotoaparát zn.
Olympus a plátennú peňaženku s hotovosťou 2600,-Sk, následne odišiel, čím poškodenej Z. U., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H., D. č. XXXX/X spôsobil škodu v celkovej výške v sume 294,90,-Eur.

Za uvedený trestný čin nebol uložený trest pri uznaní viny ale podľa § 44 Tr. zák. súd u obžalovaného
upustil od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1T/46/2001
zo dňa 07.09.2012 na základe, ktorého bol uložený obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 4 roky
a 6 mesiacov, so zaradením pre výkon trestu do I. nápravnovýchovnej skupiny, nakoľko takýto trest je
dostatočný na prevýchovu páchateľa a ochranu spoločnosti.

Súčasne podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného k náhrade škody voči poškodenej Z. U.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., D. 9, v sume 294,90,-Eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný priamo po vyhlásení rozsudku do zápisnice z
hlavného pojednávania na č.l. 270, ktoré doplnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním
z 21.03.2016 na č.l. 275 - 277.

Vo svojom odvolaní v podstate poukázal na to, že počas celého trestného konania sa neobjasňovali
dôkazy svedčiace v jeho prospech ako aj neprospech. Poškodená bola značne podnapitá, čo má
vplyv na vierohodnosť jej výpovede. Nebol vypočutý svedok Konrád, ktorý by potvrdil, že neodišiel
z podniku s poškodenou, ako to ona tvrdí. Svedok M. vypovedal rozdielne, preto túto skutočnosť je
potrebné vyhodnotiť v jeho prospech. Svedok N. si po desiatich rokoch spomenul, že tam v reštaurácii

videl poškodenú Tuhárskú, dokonca popísal, že sa spolu rozprávali a nebola pod vplyvom alkoholu.
Poškodená predtým ako išli spoločne do reštaurácie si bola doma odniesť veci. Nikto zo svedkov vreštaurácii nepopísal, že by u nej videl nejaké veci. Takisto nie je logicky zdôvodnené ani preukázané,
kedy sa našli a kde jej odcudzené doklady. Je nelogické ako poškodená popisuje kedy jej mali byť
odcudzené jej osobné veci. A je nelogické, že nerobila rozruch a nekričala o pomoc. Zásadne je možné

uviesť, že dôkazná situácia je postavená na základe tvrdenia proti tvrdeniu a preto nie je možný ustáli
jednoznačný záver o jeho vine. Preto žiadal aby ho odvolací súd podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod
obžaloby oslobodil.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila poškodená písomným podaním z 18.04.2016 v tom smere, že

zotrváva na svojich tvrdeniach a žiada, aby jej obžalovaný uhradil škodu ktorú spôsobil svojím konaním.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré sa v zmysle § 294 ods. 2 Tr. por. vykonalo v
neprítomnosti poškodenej Anny U..

Obhajca obžalovaného zotrval na písomných dôvodoch odvolania, ktoré bolo doručené súdu a navrhol

zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Obžalovanývkonečnomnávrhuuviedol,žesapridržiavadôvodovodvolania,zotrvávanatom,žeskutok
sa nestal tak ako sa mu kladie za vinu. Trvá na tom, že poškodená mala odložené veci doma a svedok
M. svoju výpoveď doplietol.

Prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že rozhodnutie okresného súdu považuje za správne vo
všetkých jeho výrokoch a navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania

obžalovaného Vladimíra K. (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316
ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil

pritom, že odvolanie obžalovaného D. Gališa nie je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť
napadnutého prvostupňového rozsudku.

C. trestného spisu krajský súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a
potrebné dôkazy, v záujme zistenia skutkového stavu veci a to pri plnom uplatnení všetkých základných

zásad trestného konania uvedených v ustanovení § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu -
§ 2 ods. 7 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 Tr. por. i rovnosti strán (kontradiktórnosti)
- § 2 ods. 14 Tr. por. V odôvodnení rozsudku v súlade s § 168 Tr. por. stručne, jasne, zrozumiteľne a
presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a vysvetlil, na základe akých dôvodov dospel k odsudzujúcemu rozhodnutiu. Závery okresného súdu

prezentované vo výrokovej časti rozsudku a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého
rozsudku si krajský súd v celom rozsahu osvojil, a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého
stupňa v celom rozsahu odkazuje.

Súd prvého stupňa mal správne za preukázané, že neobstojí tvrdenie obžalovaného, že prvostupňový

súd nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý nesprávne právne posúdil a nesprávne aj vyhodnotil všetky
produkované dôkazy, z ktorých v žiadnom prípade nevyplýva jednoznačný záver, že skutok sa stal.
Neobstoja teda odvolacie námietky obžalovaného D. K., ktoré uvádzal počas celého prípravného
konania a aj súdneho konania. Aj podľa názoru senátu krajského súdu, po vykonaní a zhodnotení
všetkých dostupných dôkazov boli spoľahlivo preukázané všetky okolnosti žalovaného skutku, a teda

bola vylúčená možnosť akéhokoľvek iného záveru, než ako je uvedené v obžalobe a následne
odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa , ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, ako
všeobecnetrestnezodpovednýsubjekt,ktoréhokonaniesmerovalokporušeniumajetkovýchpráviného,
pričom medzi jeho priamym úmyselným konaním a spôsobeným následkom je vykonaným dokazovaním
preukázaná jasná príčinná súvislosť.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný D. K. a poškodená Z. U. sa poznali a v
inkriminovaný deň 05.05.2005 spoločne do neskorých nočných hodín zdržiavali v pohostinstve u B..
Túto skutočnosť a ich prítomnosť potvrdili svedkovia C. M. a I. N.. To, že užívali alkoholické nápojevyplývazvýpovedeobžalovanéhoajpoškodenej,pričompodľavýpovedepoškodenejobžalovanývčase
keď odišli z reštaurácie bol značne pod vplyvom alkoholu. To, že poškodená normálne komunikovala a
nebola podnapitá potvrdil svedok I. N., s ktorým normálne komunikovala. Uvedení svedkovia vyvracajú

tvrdenia obžalovaného K. , že neodišiel spoločne s poškodenou z tejto reštaurácie. Obžalovaný
poukázal odvolaním na tú skutočnosť, že pred súdom nebol vypočutý svedok Y., ktorý by mal potvrdiť
jeho aliby, že s poškodenou neodišiel. Z obsahu zápisnice z hlavného pojednávania na č.l. 268 vyplýva,
že obžalovaný nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania ani návrh na výsluch takéhoto svedka,
ktorýjevlastneneidentifikovateľný.Vzhľadomnatvrdeniapoškodenejavýpoveďďalšíchdvochsvedkov,

ktorí potvrdzujú jej výpoveď takýto dôkaz vzhľadom na dôkaznú situáciu súd ani nemusel vykonať. Je
nelogické, že poškodená po tom, čo strávila s obžalovaným spoločný večer by obžalovaného označila
bezdôvodne za páchateľa, ktorý ju okradol, tomuto nemala žiadny motív. Medzi ňou a obžalovaným
počas celého večera nedošlo ku žiadnemu konfliktu až do momentu, keď spoločne s obžalovaným prišli
k miestu jej bydliska , keď sa dobíjal do jej bytu a ona ho nechcela pustiť. Podľa jej tvrdení až v tom čase
jej strhol kabelku, ktorú mala pri sebe. Nie je dôvod, aby si takéto udalosti vymýšľala a jej tvrdenia

sú potvrdené aj tým, že nahlásila odcudzenie občianskeho preukazu vykonala blokáciu sim karty a jej
osobné doklady jej boli vrátené s odstupom času, nakoľko boli nájdené. Ostatné osobné veci s kabelkou
sa nenašli.

Podľa § 247 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 sa trestného činu krádeže dopustí ten, kto

si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak škodu nie malú, takýto čin spácha na veci ,
ktorú má iný na sebe alebo pri sebe, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Prvostupňový súd správne kvalifikoval skutok podľa citovaného ustanovenia Trestného zákona
platného do 31.12.2005 (v rozsudku nesprávne pisárskou chybou uvedené do 31.12.2015), nakoľko

k spáchaniu skutku došlo 05.09.2005 teda v čase platného starého Trestného zákona, ktorý bol pre
obžalovaného priaznivejší aj keď k podaniu obžaloby došlo až 07.01.2013.

Vo vzťahu k výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu vo výroku prvostupňového súdu v zmysle
§ 44 Tr. zák. odvolací súd uvádza, že takýto postup je v súlade so zákonom , nakoľko nebolo

obžalovanému potrebné ukladať súhrnný trest v zmysle § 42 Tr. zák. , nakoľko predchádzajúci trest ,
ktorýboluloženýKrajskýmsúdomBratislavavkonaní1T/46/2001zodňa07.12.2012bolukladanýpodľa
prísnejšej právnej kvalifikácie v zmysle § 250 ods. 4 zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 v
spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR 2To/10/2013 zo dňa 07.09.2012 v trestnej sadzbe 2 roky až
8 rokov je dostatočný aj vzhľadom na odstup času od spáchania skutku.

Správne a v súlade so zákonom rozhodol súd prvého stupňa aj čo do výroku o náhrade škody
poškodenej Z. U..

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolacie námietky obžalovaného D. K. považuje odvolací

súd za neopodstatnené.

S poukazom na všetky relevantné okolnosti prejednávaného prípadu krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie obžalovanej podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.