Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/230/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714207669
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714207669.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka

PotockéhoačlenieksenátuJUDr.TáneRapčanovejaMgr.ZuzanyHartelovej,vprávnomsporežalobcu:
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného
splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613
843, proti žalovanému: N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. X. XXXX/X., N., o zaplatenie 1.303,56 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 9C/249/2014-67 zo
dňa 18. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd vo zvyšku návrh zamietol a vo výroku o trovách konania

potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 9C/249/2014-67 zo dňa 18.03.2015 uložil žalovanému povinnosť
zaplatiťžalobcovisumu383,40eurspolusúrokomzomeškaniazaobdobieod11.06.2011do10.10.2011
vo výške 5,69 eur a úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 383,40 eur od 11.10.2011 do

zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh žalobcu zamietol a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
1.303,56 eur spolu s úrokom z omeškania za obdobie od 11.06.2010 do 10.10.2011 vo výške 77,94 eur
a 9 % ročne zo sumy 1.303,56 eur od 11.10.2011 do zaplatenia na základe zmluvy č. 423865698 zo
dňa 21.11.2006 uzavretej medzi jeho právnym predchodcom, Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava
a žalovaným.

Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným bola dňa 21.11.2006 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 0423865698, ktorú
vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č.
258/2001 Z. z.“). Napriek tomu, že v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka sa
zmluvy o úvere posudzujú ako absolútny obchod, vychádzajúc z ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o

ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon č. 634/1992 Zb.“) je
táto zmluva regulovaná osobitnou právnou úpravou zákona č. 258/2001 Z. z., zákona č. 634/1992 Zb.,
zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“), tiež ustanoveniamiObčianskeho zákonníka, keďže ide o vzťah medzi dodávateľom - obchodníkom a spotrebiteľom. Preto
súd v konaní aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. a potom, čo dospel k záveru, že nárok žalobcu
je sčasti premlčaný, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi len časť úveru predstavujúcu splátky úveru,

ktorých splatnosť nastala po 10.05.2011, t. j. 5 splátok, každá vo výške 76,68 eur, spolu 383,40 eur.
Konštatoval, že žaloba bola podaná na súde dňa 09.06.2014, a teda vychádzajúc z trojročnej premlčacej
doby v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, boli splátky ktorých splatnosť nastala do 10.05.2011
uplatnené na súde po uplynutí premlčacej doby.
Nakoľko súd zamietol nárok žalobcu na zaplatenie splátok, ktoré boli uplatnené po uplynutí premlčacej

doby, nepriznal ani príslušenstvo k týmto splátkam, t. j. úrok z omeškania, nakoľko príslušenstvo stíha
osud istiny. Úrok z omeškania tak súd priznal podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení
s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 01.01.2009 za omeškanie s úhradou splátok, ktoré
neboli ku dňu podania žaloby na súd premlčané.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30.06.2016 (ďalej len „O. s. p.“) a žalovanému, ktorému ako úspešnej strane konania vzniklo právo na

náhradu trov konania ich náhradu nepriznal, nakoľko žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku čo do výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, podal žalobca odvolanie,
ktorým sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku spočívajúcej vo vyhovení jeho návrhu, alternatívne
zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Odvolanie odôvodnil tým, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah, aj napriek tomu,
že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ.
Predmetná zmluva bola uzavretá dňa 21.11.2006, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali

ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné
zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho
zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku, v dôsledku čoho sa na účastníkov
úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka.Novelizovanýmust.§52ods.1Občianskehozákonníkasanespravujúnárokyvzniknutépred

01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008. To znamená,
že pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, ako v
danom prípade, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať
podľa § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008
sa preto spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Vzhľadom

na uvedené má za to, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z
omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinného od 01.07.2016, bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov
uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

(§ 380, § 379 C. s. p.) a tento v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym

skutkovým záverom a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko aj odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p. (predtým § 157 ods. 2
O. s. p.), odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných
bodoch na ne odkazuje. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré byneboli predmetom doterajšieho konania, s ktorými by sa nebol vysporiadal už súd prvej inštancie a ktoré
by mali vplyv na správnosť jeho záverov uvedených v napadnutom rozhodnutí.

7. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, v nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne právny vzťah medzi žalobcom (jeho právnym
predchodcom) a žalovaným, založený zmluvou o splátkovom úvere č. 0423865698 zo dňa 21.11.2006
posúdil ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Z uvedenej zmluvy o úvere je zrejmé, že ide o
typickú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z., v rámci ktorej mal žalovaný (ktorý

nebol podnikateľom a úver nebral za účelom podnikania či výkonu povolania) postavenie spotrebiteľa a
Slovenská sporiteľňa, a. s. (ako finančná inštitúcia poskytujúca, mimo iných služieb, úvery) postavenie
dodávateľa. I keď ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy
medzi spotrebiteľské zmluvy zaraďoval len kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, zákon č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy medzi spotrebiteľské zmluvy
zaraďoval všetky zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj
všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje (§ 23a ods. 1 cit.

zákona). Z uvedeného dôvodu bolo potrebné na právny vzťah medzi žalobcom (resp. jeho právnym
predchodcom) a žalovaným aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru, predovšetkým príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z., zákona č. 634/1992 Zb. a
prostredníctvom neho (§ 23a) aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

8. V nadväznosti na uvedené považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v
nesprávnej aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka pri posudzovaní premlčania uplatneného
nároku za nedôvodnú. Nakoľko právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o
splátkovom úvere je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné posudzovať ho v zmysle
ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľský vzťah. V oblasti ochrany spotrebiteľa, teda aj

finančného spotrebiteľa, Európska únia prijala viaceré smernice, ktoré smerujú k ochrane spotrebiteľa,
pričom prevažnú väčšinu smerníc Slovenská republika preniesla do svojej legislatívy už pred vstupom
do Európskej únie (napríklad zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Zmyslom zavedenia
osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy bola zvýšená ochrana slabšieho účastníka
záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri predaji tovaru alebo pri poskytovaní služieb. Aj keď ustanovenie

§ 261 ods. 6 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že právne vzťahy z absolútnych obchodov
sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov, prostredníctvom ustanovenia
§ 23a zákona č. 634/1992 Zb. a následne i § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k rozdeleniu
obchodno-právnych vzťahov aj na ďalšiu kategóriu, ktorú predstavujú vzťahy medzi podnikateľom
(ako dodávateľom) a spotrebiteľom. Spotrebiteľskou zmluvou je pritom akákoľvek súkromnoprávna

zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a v Smernici 93/13/EHS bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným
zákonníkom alebo iným osobitným zákonom. Rovnakú úpravu, ako už bolo vyššie uvedené, obsahovalo
aj citované ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. účinného v čase uzavretia zmluvy medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv sa pritom dotýka aj právnej

úpravy zmlúv, ktoré dodávatelia uzavreli so spotrebiteľmi pred nadobudnutím účinnosti zákona č.
250/2007 Z. z., ktorý s účinnosťou od 01.01.2008 nahradil ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka
novým znením. Prechodné ustanovenie, ktoré zavádza nepravú spätnú pôsobnosť tohto zákona, je
obsiahnuté v ustanovení § 879j Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené, aj keď má úverová
zmluva nesporne charakter absolútneho obchodu, je potrebné na otázku premlčania, vzhľadom na

spotrebiteľský charakter zmluvy a súčasnú súdnu prax, aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
I keď súdna prax vo vzťahu k aplikácii Občianskeho či Obchodného zákonníka na premlčanie pri
spotrebiteľských vzťahoch nebola jednotná, je potrebné túto v súčasnosti posudzovať aj v kontexte s
aktuálnym znením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná
zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely (doplnením ust. § 52

ods. 2 Občianskeho zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť
normy obchodného práva. Cieľom prijatia uvedenej právnej normy bolo práve odstránenie výkladových
problémov v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, avzťahy s nimi súvisiace. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nevidel odvolací súd v súčasnosti dôvod
nepostupovať v súlade s tou doterajšou súdnou praxou, v zmysle ktorej, vychádzajúc zo znenia § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka účinného do 31.03.2015, je potrebné otázku premlčania v spotrebiteľských

vzťahoch posudzovať podľa Občianskeho zákonníka. Správne preto súd prvej inštancie na premlčanie
nárokov uplatnených žalobcom v tomto konaní aplikoval ust. § 100, § 101 Občianskeho zákonníka.

9. Vychádzajúc zo splatnosti splátok uplatnených žalobcom, splatných od 10.06.2010 do 10.10.2011
a dátumu doručenia žaloby súdu dňa 09.06.2014, potom správne súd prvej inštancie konštatoval

premlčanie splátok splatných od 10.06.2010 do 10.05.2011, pri ktorej splátke ako najneskoršie splatnej
premlčanej splátke uplynula premlčacia doba dňa 11.05.2014, t. j. pred podaním žalobného návrhu. Z
uvedeného vyplýva, že nepremlčané sú len splátky splatné od 10.06.2011 do 10.10.2011. Len vo vzťahu
k týmto splátkam nastalo v dôsledku podania žaloby dňa 09.06.2014 prerušenie plynutia premlčacej
doby. Správne preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel len čo do sumy 383,40 eur predstavujúcej súčet
posledných piatich splátok úveru (á 76,67 eur), spolu s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho

po dni splatnosti tej-ktorej splátky do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu z dôvodu premlčania
uplatneného nároku zamietol.

10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti,
vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, podľa § 387 ods. 1 C. s.

p. ako vecne správny potvrdil.

11. Vo zvyšnej časti, ktorá nebola odvolaním žalobcu napadnutá, ponechal odvolací súd rozsudok
okresného súdu nedotknutý.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsah,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

13. V závere odvolací súd uvádza, že nakoľko bol vo veci povinný aplikovať ustanovenia Civilného
sporového poriadku účinného od 01.07.2016, v úvodnej časti uznesenia neuviedol Mesto Martin ako
opatrovníka žalovaného ustanoveného žalovanému uznesením okresného súdu č. k. 9C/249/2014-119
zodňa19.04.2016.IkeďCivilnýsporovýporiadoknaďalejupravujeprocesnéopatrovníctvo,procesného

opatrovníka možno ustanoviť len fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá
zákonného zástupcu, prípadne, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo je nečinný.
Vzhľadom na to, že žalovaný nie je osobou, ktorej procesná spôsobilosť by bola obmedzená, funkcia
opatrovníka žalovaného Mestu Martin počnúc dňom 01.07.2016 zanikla, a teda odvolací súd s ním ako
s opatrovníkom žalovaného ďalej nekonal.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)