Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. marec 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616203928
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616203928.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v spore žalobkyne L. B., C..

XX.XX.XXXX, S. A.Ý. R. XX, právne zastúpenej Advokátska kancelária - Ján Buroci, s.r.o., Spišská Nová
Ves, Za Šestnástkou 17 proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO:
31 690 904, o zaplatenie 2.396,50 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 2.396,50 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 2.396,50 Eur od 21.02.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Zamieta sa žaloba v prevyšujúcej časti 5,05 % úroku z omeškania ročne zo sumy 2.396,50 Eur za
obdobie od 22.06.2015 do 21.02.2016.

III. Žalobkyňa má právo voči žalovanej na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa09.03.2016domáhala,abysúduložilžalovanej
povinnosť zaplatiť jej sumu 2.396,50 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy
2.396,50 Eur od 22.6.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaná uzatvorili Poistnú zmluvu č. XXXXX XXXXX, ktorou
sa žalobkyňa zaviazala uhrádzať poistné a žalovaná pre prípad dožitia uhradiť žalobkyni poistné plnenie
72.197,--Sk, t.j. 2 396,50 Eur. Sprvu bolo medzi stranami sporu dohodnuté nižšie poistné plnenie ,
avšak počas poistného vzťahu došlo k zmene poistnej sumy a zvýšeniu poistného, ktorému prislúchalo
uvedené poistné plnenie. Po vzniku nároku žalobkyne na vyplatenie poistnej sumy, žalovaná zaslala
žalobkyni list, ktorým ju informuje, že je podľa nej sporn , či je poistná zmluva platná a k plneniu poistného
plnenia nepristúpi. Žalobkyňa nemá žiadnych pochyb o platnosti poistnej zmluvy a pokladá vyjadrenie

žalovanej za účelové v snahe vyhnúť sa splneniu záväzku. Žalobkyňa riadne počas celého poistného
vzťahu poistné platila, pričom žalovaná v tom čase pochybnosti o platnosti poistnej zmluvy nemala.
Pochybnosti jej vznikli po tom, ako mala plniť práve žalovaná.

3. Súd vydal dňa 1.4.2016 platobný rozkaz sp.zn. 16C/51/2016-18, ktorým uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 2.396,50 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 22.6.2015 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania.

4. Žalovaná v zákonom stanovenej lehote podala proti platobnému rozkazu odpor s odôvodením.
Uviedla v ňom, že prvým a východiskovým bodom, ktorý je potrebné v tejto veci vyjasniť je, či poistná
zmluva vôbec platne vznikla. Poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahovénáležitosti (essentialia negotii) podľa § 788 OZ. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy, potom
je takáto zmluva absolútne neplatná. Poistné je bezpochyby podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy.
Platnosť hmotno-právneho úkonu , akým je v okolnostiach prípadu poistná zmluva , treba posudzovať

podľa právneho stavu v čase jeho uzavretia. Podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia
poistnej zmluvy poistné malo byť v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991
Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby
kalkulácie a sadzby poistného (t.j. výška poistného, resp. cena poistenia) v štátom schvaľovanom
obchodnom pláne, z ktorého žalovaná pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy žalobkyne musela

vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. Poistné v poistnej zmluve
žalobkyne bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb, o poisťovníctve a teda
bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. V takomto nezákonnom poistení produktu UDK-
P žalovanú orgán štátu - Ministerstvo financií utvrdzoval i svojimi následnými kontrolami. Podstatná
náležitosť poistnej zmluvy - poistné - bolo pre rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatné- ide
o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej

poistnej zmluvy. Orgánom príslušným zaujímať stanoviská a odborné vyjadrenia k otázkam dotýkajúcim
sa životného poistenia a poisťovacej činnosti je bez pochybnosti Národná banka Slovenska, takýmto
odborným vyjadrením je napríklad list NBS č. ODT 13070/2013 zo dňa 02.12.2013. Z obsahu tohto
odborného vyjadrenia vyplýva skutkové zistenie, že v čase pred rokom 2002 sa sadzby poistného, teda
výška poistného schvaľovala a takáto výška poistného sa stala záväznou. Časť obsahu poistnej zmluvy,

dokonca jedna z jej podstatných obsahových náležitosti, bola teda určená v rámci postupu podľa zákona
z oblasti verejného práva. Práve preto je potrebné skúmať súlad časti poistnej zmluvy aj so zákonom z
oblasti verejného práva. V prípade poistnej zmluvy relevantnej v okolnostiach prípadu nejde o klasickú
súkromnoprávnuzmluvuvsúčasnomponímaní.Ideotzv.regulovanúzmluvu.NárodnábankaSlovenska
kontrolovala to, čo jej právny predchodca (MF SR) rozhodnutím z r. 1995 schválil a k čomu žalovanú

právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá (tvorba technických rezerv).
Národná banka Slovenska zistila, že poistné je stanovené „zle a nízko“, teda je stanovené protizákonne.
Uvedený nedostatok, pretože zhodou okolností je poistné schválené v období rokov 1991-2002 nielen
parametrom významným pre orgán dohľadu v r. 2007, 2008, ale zároveň podľa Občianskeho zákonníka
aj podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy, mal teda právny priemet aj vo vzťahu k poistnej

zmluve, ktorá má byť právnym základom nároku uplatnenom v tomto konaní. Uplatňovanie akéhokoľvek
nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou
nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t.j. ani práva na akékoľvek poistné
plnenie. Na absolútne neplatný právny úkon prihliada súd ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne
zhojiť, ani konvalidáciou a ani ratihabíciou. Žalovaná preto navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Žalobkyňa sa cestou svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa 18.05.2016 vyjadrila
k námietkam žalovanej, kedy uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdením, že poistná zmluva je neplatným
právnym úkonom. Obe strany sporu ju považovali za platnú až do doby, čo žalovanej vznikla povinnosť
na poistné plnenie. Rovnakou argumentáciou neplatnosti poistnej zmluvy sa už zaoberal i Krajský súd

v Košiciach vo veci 2Co/354/2012, kde nezistil dôvody, pre ktoré je nutné považovať právny úkon za
neplatný. Rovnako takto neposudzuje poistnú zmluvu ani NBS, na ktorú sa žalovaná odvoláva, kde v
jednom z listov adresovaných poistencovi reaguje na námietky poisťovne k neplatnosti poistnej zmluvy.
Základom podnikania žalovanej je zhodnotenie podnikateľského rizika, pričom žalovaná je dodávateľom
pripraveným a teda mala všetky prostriedky a čas k tomu, aby zhodnotila vývoj svojho podnikania.

Toto riziko nemožno v žiadnom prípade presúvať na nepripraveného spotrebiteľa - poistenca, ktorý
nadiktovanú zmluvu i s podmienkami nemal možnosť ovplyvniť.

6. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 04.10.2016 uviedla, že aj keby súd dospel k záveru, že poistná
zmluva je platná, i napriek tomu výška nároku z poistnej zmluvy, akej sa žalobkyňa domáha, nie je

dôvodná. Žalobkyňa uzavrela poistnú zmluvu relevantnú v okolnostiach prípadu dňa 12.05.1999. Jej
súčasťou boli pôvodné všeobecné poistné podmienky schválené štátom z 01.06.1995. Za hypotetického
predpokladu, ak by žalobkyňa žiadosťou o zníženie poistného zo dňa 26.06.2007 (zrejme mala
na mysli zo dňa 12.7.2007 - poznámka súdu) nezmenila pôvodné poistné podmienky na poistné
podmienky zo dňa 21.05.2007, podľa ktorých žalovaná pri ukončení poistenia postupovala, pri aplikácií

poistných podmienok z 01.06.1995, by svojou finančnou disciplínou naplnila právne predpoklady
redukcie poistenia (článok 9 Všeobecných poistných podmienok z 01.06.1995). Prvé poistné obdobie
sa začalo 12.05.1999 a skončilo 14.06.1999, kedy 12.06.1999 začalo ďalšie mesačné poistné obdobie.
Prvým dňom každého z mesačných poistných období bol 12-ty deň v mesiaci, kedy bolo aj poistnésplatné. Žalobkyňa neplatila počas trvania poistného vzťahu poistné vždy riadne a najmä nie včas. Z
platobného kalendára vyplýva, že bola mnohokrát v omeškaní. Ako vyplýva z textu článku 9 ods. 2 písm.
a/ poistných podmienok z 01.06.1995, je právne irelevantné, koľko krát mala byť žalobkyňa s úhradou

poistného v omeškaní a či k tomu došlo zavinene alebo úplne bez jej zavinenia. Počet dní omeškania,
ako aj frekvencia omeškania s úhradou poistného sú činitele, ktoré zohľadňuje poistno-matematická
metóda, akou sa znížené poistné plnenie vypočítava. Poistná matematika počíta s ideálnym stavom,
v ktorom poistník nie je s úhradou poistenia nikdy v omeškaní. Ak tento predpoklad poistník počas
trvania poistenia poruší, je logické, že poisťovňa nemôže zhodnocovať časť poistného, keď ho poistník

včas nezaplatí a to počas doby, keď je v omeškaní, nastáva zmena obsahu poistenia podľa článku 9
poistných podmienok. Zmena poistenia na poistenie so zníženou poistnou sumou (tzv. redukcia poistnej
sumy) nie je právom žalovanej, nie je prejavom vôle a teda nie je právnym úkonom poisťovne, ale
skutočnosťou nezávislou od vôle poisťovne, ktorá nastala z textu poistných podmienok automaticky
(ex lege). Z článku 9 ods. 6 poistných podmienok z 09.06.1965 vyplýva, že poisťovňa po tom, čo
ex lege dôjde k zmene poistenia na poistenie so zníženou poistnou sumou už iba vypočíta zníženú

poistnú sumu podľa poistno-technických zásad. V poistnej zmluve prisľúbené poistné plnenie pre prípad
dožitia sa konca poistenia sa takmer vždy skladá z časti uhrádzaného poistného (poistníkom platené
poistné sa skladá z poistného pre prípad smrti a poistného pre prípad dožitia) a jeho zhodnotenia,
najmä technickou úrokovou mierou. Je logické, že peniaze, ktoré žalovaná od žalobkyne obdržala v
podobe poistného nemohla zhodnocovať počas času, kedy ich nemala k dispozícií. Včasnosť úhrady

poistného je teda zásadná a preto článok 9 poistných podmienok z 01.06.1995 zvýrazňoval potrebu
úhrady každého bežného poistného v stanovenej lehote a teda včas. Keď si poistník plní svoje povinnosti
iba z časti, plní svoje povinnosti iba z časti i poisťovňa. Adekvátne omeškaním poistníka resp. poruchám
vúhradepoistnéhodochádzakzníženiupoistnéhoplneniapostupompodľapríslušnejpoistno-technickej
zásady, ktorá je spoločná pre všetky životné poistenia. Žalovaná tiež poukazuje na skutočnosť, že

žalobkyňa v rámci skutkového priebehu poistného vzťahu pristúpila k novým poistným podmienkam z
21.05.2007, podľa ktorých by žalovaná postupovala pri likvidácií poistenia, ak by k nej došlo. O platnej
zmene poistných podmienok svedčí ich uverejnenie na internete dňa 21.05.2007, žiadosť žalobkyne
z 12.07.2007 o zníženie poistného a poistka zo dňa 10.08.2007. Podľa § 788 ods. 3 OZ pre platnosť
poistných podmienok postačí, ak sú poistníkovi oznámené, nevyžaduje sa ani ich odovzdanie a ani

ich osobitné podpísanie poistníkom. Žalobkyňa slobodne, určite a zrozumiteľne pristúpila na zmenu
poistných podmienok. V texte žiadosti o zníženie poistného zo dňa 12.07.2007 sú poistné podmienky
uvedené na troch miestach, v texte poistky zo dňa 10.08.2007 sú poistné podmienky zo dňa 21.05.2007
uvedené raz a raz je i jasne uvedené, že poistka je potvrdením o zmene poistného vzťahu. Žalobkyňa
bola v relevantnom čase na poistné podmienky z 21.05.2007 upozornená mnohonásobne v jednotlivých

uvedených listinných dôkazoch. Naviac bola na tieto poistné podmienky upozornená ešte osobitným
listom zo dňa 03.03.2009. Rozsah povinností poistiteľa (žalovanej) plniť podľa § 797 ods. 2,3 OZ bol
stanovený poistno-matematickým výpočtom na sumu 1.373,23 Eur. Uvedená suma by musela byť ešte
krátená o zrážkovú daň a dlžné poplatky.

7. Žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa 18.01.2017 uviedla,
že dôvodom, pre ktorý sa rozhodla pre zníženie poistného bolo prehlásenie žalovanej, že takýmto
spôsobom nedôjde k zmene poistnej doby, platenia poistného ani ku zmene v poistných sumách, čo
následnespoluspoistkouopätovneprehlásilavlistezodňa10.8.2007,navyšeprisľúbila„rôznenástroje,
GSM servis, ako aj ďalšie marketingové výhody“. Vzhľadom na koncepciu listu je zjavné, že žalovaná

takýmto spôsobom chcela nalákať všetkých poistníkov ku pristúpeniu k novým poistným podmienkam.
Žalovaná žalobkyňu s novými poistnými podmienkami ani neoboznámila, ale len odkázala žalobkyňu
na svoju internetovú stránku. Žalovaná si takto nadiktovala zároveň uzatvorenie rozhodcovskej doložky.
Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej k redukcii poistnej zmluvy pre neplatenie poistného, tak tu žalobkyňa
poukazuje na list žalovanej z 02.03.2009, ktorý ku dňu 2009 žiadnu redukciu neproklamuje. Dlh na

poistnom neevidovala ani roku 2011, čo potvrdzuje v liste zo dňa 11.5.2011. Neevidovala ho ani v
roku 2008, 2010, pričom dokonca oznamuje žalobkyni preplatok na poistnom. V roku 2000 žalobkyni
oznamuje, že dosiahla i podiel z výnosov. V zmysle uvedeného je obrana žalovanej prinajmenšom
nemorálna a taktiež nemá ani oporu v práve. Žalovaná zneužila svoje postavenie pripraveného
dodávateľa, aby žalobkyni prostredníctvom prísľubu o nižšom poistnom nadiktovala rozhodcovskú

doložku, nové podmienky a pod. Je však preukázané, že opakovanie potvrdila nezmenenú výšku
poistného plnenia.8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, a
to predovšetkým s poistnou zmluvou, zmluvnými dojednaniami, platobným kalendárom žalobkyne na
uvedenú poistnú zmluvu, žiadosťou o likvidáciu poistnej zmluvy, všeobecnými poistnými podmienkami,

vyjadreniami Národnej banky Slovenska, protokolmi o vykonanom dohľade, znaleckým posudkom č.
4/2008 a odborným stanoviskom č. 2/2014 , a zistil tento skutkový stav:

9. Strany sporu dňa 11.5.1999 uzatvorili poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Poistná zmluva bola
uzatvorená na poistnú dobu 15 rokov so začiatkom poistenia dňa 12.5.1999 a koncom poistenia dňa

12.5.2014. Zmluva mala byť uzatvorená ako typ poistnej zmluvy UDP-K. Zmluvou boli poistenie druhy
rizík a to smrť, dožitie a úraz. Výška poistného pre prípad smrti a dožitia bola stanovená v sume 6,80
Eur (205,- Sk) a výška poistného pre úrazové poistenie v sume 1,16 Eur (35,- Sk), teda spolu na
sumu 7,97 Eur (240,- Sk), ktorá mala byť platená mesačne po dobu 10 rokov. Výška poistnej sumy v
prípade životného poistenia pre prípad smrti bola dojednaná na sumu 995,82 Eur (30 000,- Sk) a pre
prípad dožitia na výšku 1.506,37 Eur (45 381,- Sk), v prípade úrazového poistenia pre prípad smrti bola

dojednaná na sumu 1.659,70 Eur (50 000,- Sk), pre prípad trvalých následkov na výšku 995,82 Eur (30
000,- Sk) a pre prípad plne invalidity na výšku 995,82 Eur (30 000,- Sk).

10. Dodatkom č. 1 k poistnej zmluve č. XXXXX XXXXX bola uvedená poistná zmluva zmenená a to
pokiaľ sa týka výšky mesačného poistného pre prípad smrti a dožitia na sumu 14,67 Eur (442,- Sk), teda

spolu vo výške mesačného poistného na sumu 15,83 Eur (477,- Sk), ďalej čo sa týka poistnej sumy pre
prípad smrti na sumu 1.659,70 Eur (50 000,- Sk) a pre prípad dožitia na sumu 2 396,50 Eur (72 197,- Sk).

11. Dňa 13.7.2007 bola žalovanej doručený formulár označený ako „ Žiadosť o zníženie poistného k
poistnej zmluve č. XXXXX XXXXX,v ktorom boli predtlačené údaje a to meno a priezvisko žalobkyne,

adresa jej trvalého pobytu, text v znení „týmto počnúc najbližším poistným obdobím žiadam o zníženie
poistného pôvodne zo sumy 477,- Sk na novú sumu 437,--Eur.“ Ručne vpísané do tohto formulára
boli len kontaktné údaje na žalobkyňu, jej mobilné telefónne číslo, e-mailové spojenie, miesto a dátum
podpísania tohto formulára a podpis žalobkyne. Podstatne drobnejším písmom sa v tomto formulári tiež
nachádzala informácia, že „poistné sa znižuje v súlade so všeobecným poistnými podmienkami Prvej

česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s. zo dňa 21.5.2007 a osobitnými dojednaniami č. 01/2007, ktoré
boli poistníkovi oznámené (sú uverejnené na www.pcps.sk ) a ku ktorým podpisom
tejto žiadosti v celom rozsahu pristupuje.“.

12. Písomným oznámením žalovanej z 10.8.2007 boli žalobkyni oznámené nové podmienky poistenia a

síce zníženie celkového mesačného poistného zo sumy 15,83 Eur (477,- Sk) na sumu 14,51 Eur (437,-
Sk) pri zachovaní dátumu začiatku poistenia dňa 12.5.1999, dátumu konca poistenia dňa 12.5.2014,
dátumu platenia poistenia 10 rokov, poistnej sumy pre prípad smrti vo výške 1.659,70 Eur (50 000,-
Sk) a pre prípad dožitia vo výške 2 396,50 Eur (72 197,-- Sk). Zároveň sa v tomto oznámení uvádzalo,
že ďalšie nároky poistníka , poisteného, príp. oprávnených osôb sú obsiahnuté vo všeobecných

poistných podmienkach žalovanej z 21.5.2007, úplne znenie ktorých je uverejnené na internetovej
stránke www.pcsp.sk,a , ktoré sa takto stávajú súčasťou poistného vzťahu.

13. Podľa platobného kalendára pre poistnú zmluvu č. XXXXX XXXXX žalobkyňa uhrádzala poistné v
sume 7,9665 Eur mesačne počnúc od 12.5.1999. Následne od 12.6.2002 do 12.7.2007 v sume 15,8335

Eur mesačne, od 12.9.2007 do 12.12.2008 v sume 14,5057 Eur mesačne a od 12.1.2009 do 12.4.2009
v sume 14,5100 Eur mesačne. Splatnosť bola viazaná na 12-ty deň toho-ktorého mesiaca, pričom
podľa uvedeného kalendára úhrady poistného zo strany žalobkyne boli pripisované s niekoľkodňovom
oneskorením, kedy najneskoršie bolo uhradené poistné splatné dňa 12.4.2000, u ktorého úhrada bola
zaznamenaná 25.4.2000 ( t.j. po 13 dňoch od jeho splatnosti).Z uvedeného kalendára však nevyplynulo,

že by žalobkyňa nebola bývala uhradila niektorú splátku bežného poistného v plnej výške.

14. Písomným oznámením zo dňa 22.1.2008 žalovaná informovala žalobkyňu o od nej prijatých
úhradách za rok 2007 v sume 5.244,- Sk t.j. 174,07 Eur, pričom žalobkyňu neupozorňovala na to, že by
táto mala byť v omeškaní s úhradu niektorej zo súm poistného za uplynulé obdobie.

15. Písomným oznámením zo dňa 2.3.2009 žalovaná informovala žalobkyňu o od nej prijatých úhradách
za rok 2008 v sume 5.484,- Sk, pričom žalobkyňu neupozorňovala na to, že by táto mala byť v omeškaní
s úhradu niektorej zo súm poistného za uplynulé obdobie.16. Písomným oznámením zo dňa 10.2.2010 žalovaná informovala žalobkyňu o od nej prijatých
úhradáchzarok2009vsume145,10Eur,kedyzároveňunejkonštatovaladokoncapreplatok zuvedený

rok v sume 87,08 Eur. Ani v tomto oznámení žalobkyňu neupozorňovala na to, že by táto mala byť v
omeškaní s úhradu niektorej zo súm poistného za uplynulé obdobie.

17. Listom zo dňa 6.5.2015 žalobkyňa požiadala žalovaného o likvidáciu poistnej sumy z dôvodu dožitia.
Uvedený list bol doručený žalovanej na jej zákaznícke centrom v Košiciach dňa 6.5.2015.

18.Prípisomzodňa5.2.2016žalovanáoznámilažalobkyniprerušenievyšetreniapotrebnéhonazistenie
rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uviedla, že v rámci administratívno-vyšetrovacieho postupu vznikla
právna pochybnosť o tom, či poistná zmluva bola v čase jej vzniku uzavretá s vtedajšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi, najmä so zákonom o poisťovníctve. Vzhľadom na dobovú legislatívu a
skutkové okolnosti sa javí ako sporné, či zmluva je vôbec platná.

19. V Protokole z dohľadu vykonaného u žalovanej Národnou bankou Slovenska odborom dohliadacím
č. L.-XXXXX/XXXX z októbra 2007 sa uvádza nedostatok a to, že kalkulačné vzorce uvedené v danom
dokumente nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických
rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré

sa žalovaná zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Skupina dohľadu na danú skutočnosť
upozornila zástupcov žalovanej. Zástupcovia žalovanej uviedli, že ich informačný systém používa na
výpočet poistného a technických rezerv správne poistno-matematické metódy so zohľadnením všetkých
záväzkov voči poisteným. V skupine dohľadu algoritmus výpočtu technických rezerv v informačnom
systéme žalovanej nebol sprístupnený a teda nebolo možné overiť správnosť tohto algoritmu.

20. Z listu Národnej banky Slovenska č. L.-XXXX/XXXX zo dňa 15.2.2008, vyplýva, že nimi boli určené
a oznámené lehoty, v ktorých je žalovaná povinná prijať a splniť svoje opatrenia na odstránenie a
nápravu nedostatkov zistených pri dohľade. Listom Národnej banky Slovenska č. L.-XXXX/XXXX zo
dňa 18.3.2008 boli predĺžené lehoty na prijatie a splnenie svojich opatrení na odstránenia a nápravu

nedostatkov zistených pri dohľade, pričom lehota na prijatie opatrenia na odstránenie a nápravu
nedostatkov zistených v protokole bola stanovená do 10.4.2008 a lehota na splnenie povinností prijať
opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených v protokole bola stanovená do 30.4.2008 ,
predložiť písomnú správu Národnej banke Slovenska bola lehota stanovená do 12.5.2008.

21. Notárskou zápisnicou spísanou dňa 2.6.2008 pod č. C., C. XXXXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX bol
osvedčený priebeh deja v sídle žalovanej v súvislosti s výkonom dohľadu na mieste Národnou bankou
Slovenska. Podľa obsahu notárskej zápisnice hlavným problémom u žalovanej bola otázka kalkulácie
poistného, ktoré pri produkte s názvom UDK-K je chybné z poistno-matematického pohľadu, ide o zle
a nízko kalkulované poistné.

22. Znalecký posudok č. 4/2008 bol vypracovaný spoločnosťou X.-M., O..U..L.. vo veci náhrady škody a
ušlého zisku, ktoré žalovanej vznikli v dôsledku nesprávneho určenia výšky poistného pri produkte UDP-
K. Znalecký posudok si objednala žalovaná. Závery znaleckého posudku potvrdzujú správnosť nanovo
vykonaných prepočtov poistného produktu sadzby UDP-K ako aj správnosť poistno-matematického

postupu zodpovedného aktuára poisťovne.

23. Podľa písomného stanoviska Národnej banky Slovenska č. L.-XXXXX/XXXX zo dňa 02.12.2013,
kalkulácie a sadzby poistného poistenia UDP-K boli odsúhlasené Ministerstvom financií SR v rámci
povoľovacieho konania, po vydaní povolenia a tak sa stali pre poisťovňu záväznými. Protokol číslo L.-

XXXXX/XXXX z 29.10.2007 uvádza nedostatky a porušenia zistené dohľadom na mieste vykonaným
NBS v poisťovni v r. 2007 a súčasne uvádza odporúčania na odstránenie zistených nedostatkov. V
predmetnom protokole sa okrem iného uvádza zistenie týkajúce sa kalkulačných vzorcov na výpočet
niektorých produktov životného poistenia, medzi iným aj produktu UDP-K, podľa ktorého tieto kalkulačné
vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými údajmi na výpočet poisteného, nezohľadňujú všetky

záväzky voči poisteným, ktoré sa poisťovňa zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. V
dôsledku tejto poistno-matematickej nesprávnosti už poisťovňa nemohla ďalej používať kalkulácie a
sadzby poistného produktu UDP-K uvedené v obchodnom pláne činnosti poisťovne, čím sa stalo
rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poisteniu UDP-K materiálne neplatným. Poisťovňa sa aplikáciounesprávnych poistno-matematických postupov vystavovala riziku, že v prípade dožitia sa poistného
konca poistnej doby nebude mať dostatok finančných prostriedkov na výplatu dojednanej poistnej sumy
na dožitie, čo je taký nedostatok v činnosti poisťovne, akému má NBS svojou činnosťou zabrániť. Za

účelom odstránenia tohto nedostatku NBS uložila poisťovni (rozumej žalovanej - poznámka súdu) prijať
a splniť také opatrenia, ktoré by odstránili nedostatok v kalkuláciách dotknutých produktov, medzi nimi
aj UDP-K, a tým umožnili správnu tvorbu technickej rezervy na životné poistenie. Cieľom uložených
opatrení bola v konečnom dôsledku stabilita finančného trhu, ktorá v konkrétnom prípade znamenala
odstránenie poistno-matematickej chyby v predmetných kalkuláciách. Nesprávny poistno-matematický

postup poisťovne (rozumej žalovanej - poznámka súdu) bolo potrebné revidovať, nesprávne kalkulácie
prepočítať a podľa vykonaného prepočtu prijať opatrenia, ktoré by odvrátili riziko nesprávnej tvorby
technickej rezervy na životné poistenie. NBS však nešpecifikovala konkrétny postup na odstránenie
nedostatkov v činnosti poisťovne, spôsob prijatia opatrení na odstránenie nedostatkov bol na vlastnej
úvahe poisťovne.

24. Podľa Protokolu o kontrole Ministerstva financií SR vykonanej v období od 9.6.1999 do 25.6.1999
u žalovanej sa konštatovalo, že pri kontrole obchodného plánu a kalkulácii ponúkaných produktov na
trhu (medzi ktorými bol uvádzaný aj produkt kapitálové poistenie sadzba UDP-K) neboli zistené žiadne
závažné nedostatky. Matematické rezervy poisťovňa určuje na základe poistno-matematických metód,
výpočet je v súlade s obchodným plánom, ale vykazovanie nie je správne.

25. Podľa záverov odborného stanoviska č. 2/2014 z 10.6.2014 M.. U.. B. D., CSc., v prípade ak je
identifikáciafaktorovrizikapodnikateľskéhosubjektupredmetomčinnosti,kontrolyaschváleniaštátneho
orgánu, výsledného rozhodnutie štátneho orgánu je pre podnikateľský subjekt záväzné a samotné
rozhodnutie štátneho orgánu možno považovať za adekvátne bezpečnostné opatrenie na elimináciu

podnikateľského rizika v súvislosti s predmetom rozhodnutia. Štátny orgán v takomto prípade zohráva
úlohu tzv. regulátora rizika vydávajúceho takéto rozhodnutia. V prípade , že štátny orgán ako regulátor
rizika neidentifikoval faktory rizika podnikateľského subjektu pri rozhodovaní o udelení povolenia v roku
1995, vykonanej previerke činnosti v roku 1999, ani vykonanom dohľade nad činnosťou v roku 2003,
možno to označiť ako pochybenie externého kontrolóra, resp. regulátora rizika, pri identifikácii faktor

rizika. Rozhodnutie Ministerstva financií SR č.k. 52/1024/1995 z 30.5.1995, ktorým bolo schválené
povolenie na výkon poisťovacej činnosti žalovanej a v rámci neho aj obchodný plán, ktorého súčasťou
jevzorecnavýpočetpoistnéhoproduktuUDK-P,malozacieľ identifikovaťfaktoryrizikapodnikateľského
plánu žalovanej a poistného rizika podnikateľského plánu žalovanej a je teda možné ho považovať za
adekvátne bezpečnostné opatrenie.

26. Podľa vyjadrenia Národnej banky Slovenska č. L.-XXXXX/XXXX zo dňa 25.04.2016 skutočnosť,
že pri poistných zmluvách s poistením UDP-K došlo k poistnej udalosti, poisťovňa nijakým spôsobom
nespochybňuje. Poisťovňa nie je oprávnená prerušiť prebiehajúcu likvidáciu poistných udalostí a prestať
vyplácať poistné plnenia dohodnuté v poistných zmluvách len z dôvodu, že sama nadobudla pochybnosť

o platnosti poistných zmlúv. Žiadne ustanovenie právneho predpisu, ako ani ustanovenie poistnej zmluvy
na takýto postup (prerušenie likvidácie) poisťovňu neoprávňuje. Práve naopak ustanovenie § 797 ods. 3
Občianskeho zákonníka ukladá poisťovni povinnosť vyšetrenie vykonať bez zbytočného odkladu. Pokiaľ
ide o dôvodnosť pochybností o platnosti poistných zmlúv Krajský súd v Bratislave v uznesení sp.zn.
2Co/315/2012, ktorým argumentuje poisťovňa, nehovorí o tom, že poistné zmluvy sú neplatné a to ani

výrokom,akoaniodôvodnením.Právnyúkonuzavretýúčastníkmikonaniajeriadnymaplatneuzavretýa
to napriek tomu, že poistné nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami. Pokiaľ ide o
ponuku poisťovne, predmetný list, ktorý mal obsahovať ustanovenie, kde sa drobným písmom uvádzalo,
že sa pristupuje k všeobecným poistným podmienkam Prvej československej poisťovne Rapid a.s. zo
dňa 21.05.2007, podpisom tejto ponuky sa podľa názoru poisťovne pristupuje k všeobecným poistným

podmienkam Prvej československej poisťovne Rapid zo dňa 21.05.2007. Na základe ust. článku XVII
ods. 7d/ VPP si poisťovňa s určitých dôvodov vyhradila právo jednostranne vykonávať zmeny VPP
a to s účinnosťou odo dňa ich zverejnenia na ich internetovej stránke. Na základe tohto ustanovenia
poisťovňa zverejnila na internetovej stránke Dodatok č. 1 zo dňa 15.02.2008. Obsahom dodatku je
transformácia pôvodne dohodnutého zmluvného vzťahu na úplne iný a to taký, ktorý sa svojim obsahom

líši od pôvodného. V podstate došlo k zmene v štrnástich rôznych typov poistení (produktov) na jedno
poistenie (produkt). Zvolený spôsob, postup a okolnosti transformácie (zverejnenie dodatku o zmene na
internete, ktorý má byť skutočnosťou, na základe ktorej uplynutím 60 dní došlo k zmene rôznych typov
poistení - produktov na jedno poistenie - produkt) bez povinnosti oznámiť a vysvetliť dôvody a obsahnavrhovaných zmien poistníkovi, v podstate neumožňuje resp. znemožňuje poistníkovi oboznámiť sa s
podmienkami v dostatočnom časovom predstihu zvážiť svoj ďalší postup a reagovať na zmeny. Zmena
produktu UDP-K na EuroKapitálplus zmenila poistnú zmluvu tak, že klient stratil majetkové plnenie, resp.

nárok na výplatu poistnej sumy v prípade smrti alebo dožitia sa konca poistenia v dojednanej výške
tým, že prichádza o 6%-né ročné zhodnotenie prostriedkov technických rezerv a garantovanú technickú
úrokovú mieru vo výške 4% ročne a to spätne, od začiatku poistenia. Zároveň klient stráca nárok na
výplatu odkupnej hodnoty poistenia v prípade predčasného zrušenia poistnej zmluvy.

27. Podľa článku 9 „Dôsledky neplatenia poistného“ Všeobecných poistných podmienok Prvej česko-
slovenskej poisťovne a.s., účinných od 1.6.1995 , a to podľa ods. 1 ak nebolo poistné za prvé
poistné obdobie alebo jednorazové poistné zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym
zákonníkom, zanikne poistenie uplynutím tejto doby. Podľa ods. 2 uvedeného článku ak nebolo poistné
za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom,
uplynutím tejto lehoty a./ rezervotvorné poistené s bežným poistným, ak bolo zaplatené poistné aspoň

za prvý rok poistenia sa zemní na poistenie so zníženou poistnou sumou (redukcia poistnej sumy, so
znížením dôchodku (redukcia dôchodku), alebo so skrátenou poistnou dobou (redukcia poistnej doby), a
to bez povinnosti platiť ďalšie poistné ; b./ rezervotvorné poistené s bežným poistným, ak nebolo poistné
zaplatené za prvý rok poistenia, rizikové poistenie (napr. dočasné poistenie pre prípad smrti , úrazové
poistenie) zaniká bez náhrady. Podľa odseku 3 uvedeného článku lehoty, do ktorých možno zaplatiť

splatné poistné, môžu byť predtým než uplynú, písomnou dohodou predlžené až o tri mesiace.

28. Podľa článku 13 ods. 3 „Poistná udalosť a plnenie poisťovne“ Všeobecných poistných podmienok
žalovanej, účinných od 1.6.1995, ten komu má z poistnej zmluvy vzniknúť právo na plnenie, je povinný
poisťovni písomne oznámiť, že k poistnej udalosti došlo a na požiadanie poisťovne predložiť doklady

potrebné pre výplatu plnenia.

29. Podľa odseku 1 - XVII časti Všeobecných obchodných podmienok žalovanej účinných od 21.5.2007 ,
tietovšeobecnépoistnépodmienkysú platnéaúčinnéprepoistnézmluvyuzavretéod21.mája2007.Na
prv uzavreté poistné zmluvy sa tieto VPP vzťahujú na základe vzájomnej dohody poistníka a poisťovne

alebo, ak to vyplýva z iných právnych ustanovení.

30. Podľa odseku 2 - XVII časti uvedených Všeobecných obchodných podmienok , všetky články,
ustanovenia a dojednania uvedené v týchto všeobecných poistných podmienkach sú neoddeliteľnou
súčasťou poistnej zmluvy uzavretej medzi poistníkom a poisťovňou a nadobúdajú voči konkrétnemu

poistníkovi (poistenému) v plnom rozsahu a bez výnimky účinnosť dňom ich podpísania.

31. Podľa odseku 3 - XVII časti uvedených Všeobecných obchodných podmienok, podpisom poistnej
zmluvyavšeobecnýchpoistnýchpodmienoksapoisťovňavcelomrozsahumôžedovolávaťichprávnych
účinkov s tým, že tým okamihom sa poistník nemôže zbaviť svojej zodpovednosti s odvolaním sa na

neznalosť zmluvných dojednaní a dojednaní týchto VPP.

32. Podľa odseku 4 - XVII časti uvedených Všeobecných obchodných podmienok, od ustanovení
týchto všeobecných poistných podmienok sa poisťovňa môže odchýliť, ak je to na prospech poistníka
(poisteného).

33. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

34. Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou
poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa schválené orgánom štátneho dozoru v
poisťovníctve (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo

boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa
možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno
odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.35. Podľa § 790 písm. b/ Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej
telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie
osôb).

36.Podľa§801Občianskehozákonníkavzneníúčinnomod30.7.1997do31.12.2002,poisteniezanikne
takisto tým, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch
mesiacov alebo poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho
splatnosti; tieto lehoty možno dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté

platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

37. Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2003, poistenie zanikne takisto
tým, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov
alebo poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho splatnosti; tieto
lehoty možno dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté platí, ak bola

zaplatená len časť poistného.

38. Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v
ktorých prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre
neplatenie poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného.

39. Podľa § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená
dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie
vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

40. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

41. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

42. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

43. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobou uplatňovaný nárok je dôvodný.

44. Poistná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý uzatvára na jednej strane právnická osoba -
poisťovateľ a na strane druhej fyzická alebo právnická osoba - poistník. V danom prípade uzavrela

žalobkyňa,akopoistníksožalovanou,akopoisťovateľkou,poistnúzmluvu,ktorejpredmetomjepoistenie
osôb, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala platiť zmluvne dohodnuté poistné a žalovaná sa
zaviazala, že v prípade vzniku poistnej udalosti uskutoční poistné plnenie.

45. Obligatórnymi náležitosťami poistnej zmluvy sú a./ označenie zmluvných strán, b./ náhodná udalosť ,

s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť, c./ označenie poistného plnenia a d./ poistné.
(porovnaj Fekete , I. : Občiansky zákonník .4 .zväzok (záväzkové právo - zmluvy) Veľký komentár, 2.
Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokodex 2015, str. 702).

46. Poistná zmluva je odplatná zmluva, takže jej pojmovým znakom je platenie poistného. Poistné je

odplatou, ktorú musí poistník platiť poistiteľovi po vzniku poistenia. Výška poistenia je vecou dohody
medzi poisťovateľom a poistníkom. Štát nie je oprávnený zasahovať do tvorby cien poistenia, a to
ani v prípade, keď ide o povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. (porovnaj Fekete, I. : Občiansky zákonník .4 .zväzok (záväzkové právo - zmluvy)
Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokodex 2015, str. 704).

47. Poistná zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa 11.5.1999 je spotrebiteľskou zmluvou podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Z poistnej zmluvy je zrejme, že žalovaná, ako
poisťovateľ konala v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra. Žalobkyňaje spotrebiteľom, keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy je zrejme,
že žalobkyňa pri jej uzatváraní nekonala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre
spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s

veľkýmpočtomzákazníkov,pričomnávrhytýchtozmlúvsúpripravenénavopredpredtlačenýchtlačivách
a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv.

48. Súdom nebol v konaní zistený žiaden dôvod absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy uzatvorenej
medzi stranami sporu, pretože nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Občianskeho zákonníka

ani v rozpore s iným zákonom platným v čase jej uzavretia. Súd nezistil, aby táto zmluva svojim
účelom zákon obchádzala a z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani to, že by tu boli iné dôvody
neplatnosti zmluvy podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Vzťah z poistnej zmluvy
je súkromnoprávny. Žalovaná sa ako poisťovateľ zaviazala pri splnení ňou určených podmienok
poskytnúť poistenému (žalobkyni) poistné plnenie v dojednanom rozsahu. Skutočnosť, že žalovanej bolo
podľa verejnoprávnych predpisov uložená povinnosť zosúladiť výpočet poistného so záväzkami voči

poisteným, nemá vplyv na už uzatvorené zmluvy a ani nespôsobuje neplatnosť týchto poistných zmlúv.

49.Medzistranamisporuvznikolzmluvnývzťah(zmluvouopoistení)dňa11.5.1999.Žalovanáuzavretím
predmetnej poistnej zmluvy vstúpila so žalobkyňou do záväzkového vzťahu súkromnoprávnej povahy,
ktorý sa riadi zásadou rovnosti účastníkov, zmluvnej voľnosti a pre ktorý je príznačná dispozitívna úprava

právnych noriem, na rozdiel od verejnoprávnych vzťahov, ktoré sú založené na nerovnom právnom
postavení účastníkov a kde orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach. Predmetný
občiansko-právny vzťah totiž vznikol na základe zmluvy (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Práva a
povinnosti zmluvných strán sa preto riadia obsahom zmluvy a Občianskym zákonníkom.

50. Pritom platí, že pokiaľ sú určité otázky riešené odchylne úpravou stanovenou špeciálnymi právnymi
predpismi,majútietopredpisyprednosťpredvšeobecnouúpravouObčianskehozákonníka(lexspecialis
derogat legi generali). Pokiaľ však tieto špeciálne predpisy úpravu určitých otázok buď vôbec, alebo
v plnom rozsahu neobsahujú, alebo pokiaľ nemajú tieto predpisy vlastnú špeciálnu úpravu, použije sa
podporne (subsidiárne) všeobecná úprava Občianskeho zákonníka ako základná úprava pre celú oblasť

súkromného práva (§1, §2 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka).

51. Zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve (účinný od 1.3.1991 do 1.3.2002) je predpisom verejného
práva zameraným na právne postavenie poisťovní a zaisťovní, podnikanie v poisťovníctve a dozor nad
poisťovníctvom (§ 1 ods. 1 zák. č. 95/2002 Z.z.).

52. Vyššie uvedený zákon o poisťovníctve neupravuje žiadne náležitosti poistných zmlúv ani poistné
podmienky, ktoré by sa týkali uzavierania poistných zmlúv, ich zániku, prípadne práv a povinností
zmluvných strán, preto ani námietka žalovanej týkajúca sa neplatnosti poistnej zmluvy pre protiprávnosť
kalkulovaných sadzieb poistného je nepatričná. Ustanovenie § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. o

poisťovníctve síce ukladalo povinnosť poisťovni určovať výšku poistného za splnenia zákonom
stanovených podmienok, ide však o zásah verejno-právneho charakteru, ukladajúci povinnosť poisťovni,
ktorý nezasahuje do konkrétnych súkromno-právnych vzťahov (zmlúv), keďže to zákon výslovne
neustanovuje. K zániku predmetného poistného vzťahu preto nedošlo ani podľa vyššie uvedeného
zákona o poisťovníctve a pre námietky žalovanej zmluvu nemožno pokladať za neplatnú.

53. Žalobkyňa, ktorá je navyše v pozícii spotrebiteľa, nemôže byť jednostranne dotknutá okolnosťami,
ktoré vzniknú žalovanej v súvislosti s plnením povinností vo vzťahu k orgánu dohľadu podľa predpisov
verejného práva. Právny vzťah sa nedostal do rozporu so zákonom, v rozpore so zákonom mohli byť
iba pravidlá tvorby zdrojov poisťovne, nie obsah súkromnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania.

54. Pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov,
je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovanú ako poisťovňu by to
neznamenalo zánik nároku zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik jej nároku voči štátu na náhradu
škody, vzniklej po splnení jej záväzkoch voči poistníkovi, teda v danom prípade voči žalobkyni, resp.

ušlého zisku. Súd sa teda nestotožnil s názorom žalovanej, že by predmetná poistná zmluva uzavretá
medzi ňou a žalobkyňou mala byť neplatná a v dôsledku toho teda nemala žalovanej vzniknúť povinnosť
na poskytnutie poistného plnenia žalobkyni, na ktoré sa pôvodne zaviazala.55. Podľa žalovanej za hypotetického predpokladu, ak by žalobkyňa žiadosťou o zníženie poistného zo
dňa 12.7.2007 nezmenila pôvodné poistné podmienky na poistné podmienky zo dňa 21.05.2007, podľa
ktorých žalovaná pri ukončení poistenia postupovala, pri aplikácií poistných podmienok z 01.06.1995,

by svojou finančnou disciplínou naplnila právne predpoklady redukcie poistenia (článok 9 Všeobecných
poistných podmienok z 01.06.1995).

56. Súd sa však nestotožňuje s týmto názorom žalovanej, že v prípade žalobkyne malo dôjsť k tzv.
redukcii poistenia. Podľa žalovanej malo dôjsť u žalobkyne k tzv. redukcii poistnej sumy, teda situácii,

kedy v dôsledku naplnenia určitých predpokladov malo sa rezervotvorné poistené s bežným poistným
meniť na poistenie so zníženou poistnou sumou . Právna úprava Občianskeho zákonníka účinného v
čase podpísania poistnej zmluvy medzi stranami sporu, ako aj v súčasnej dobe, túto otázku neupravuje,
len v § 804 Občianskeho zákonník uvádza, že tieto podmienky určujú poistné podmienky. Podľa
samotných Všeobecných poistných podmienok žalovanej účinných od 1.6.1995, a síce článku 9
ods. 2 takáto situácia mohla nastať len za predpokladu, že sa jednalo o rezervotvorné poistené s

bežným poistným, u ktorého bolo zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia a poistné za ďalšie
poistné obdobie nebolo zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom. Z toho
hľadiskabolopotrebnépredovšetkýmsiujasniť,čosarozumiepojmom„vlehotestanovenejObčianskym
zákonníkom“. Samotná žalovaná pri odvolávaní sa na tento jej postup poukazovala na vyhlášku
Ministerstva financií č. 49/1964 Zb., o poistných podmienkach pre poistenie osôb, t.j. na jednej z

pôvodných vykonávacích právnych predpisov k Občianskemu zákonníku.

57. Úprava v § 12 uvedenej vyhlášky sa svojim obsahom zhoduje s úpravou článku 9 ods. 2
Všeobecných poistných podmienok žalovanej účinných od 1.6.1995. Táto pôvodná zákonná úprava
citovanej vyhlášky v súvislosti s lehotami dokedy dlžné poistné malo byť vyrovnané odkazovala na §

359 Občianskeho zákonníka v tom čase platného a účinného. Podľa uvedeného ustanovenia § 359
poistenie zaniklo aj tým, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené
do troch mesiacov alebo poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od
jeho zročnosti; tieto lehoty bolo možné dohodou predĺžiť. Poistenie zaniklo uplynutím príslušnej lehoty.
To isté platilo, ak bola zaplatená len časť poistného. Toto znenie uvedeného ustanovenia bolo následne

premietnuté do úpravy § 801 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia poistnej
zmluvy medzi stranami sporu.

58. Berúc do úvahy túto historickú úpravu uplatňujúc príslušné výkladové pravidlá (historické,
systematické a logické) je teda zrejmé, že v čase uzatvárania príslušnej poistnej zmluvy medzi stranami

sporu pod termínom „lehota stanovená Občianskym zákonníkom“, ktorý žalovaná použila vo svojich
Všeobecných poistných podmienkach v ich čl. 9 ods. 2 bolo potrebné rozumieť lehotu šiestich mesiacov
od splatnosti bežného poistného za ďalšie poistné obdobie.

59. Pri zohľadnení samotnou žalovanou predloženého platobného kalendára žalobkyne k jej poistnej

zmluve ani v jednom prípade úhrady bežného poistného zo strany žalobkyne nenastala situácia, že by
táto bola s jeho úhradou v omeškaní viac, ako šesť mesiacov.

60. Navyše podľa novelizovaného znenia uvedeného ust. § 801 Občianskeho zákonníka účinného od
1.1.2003 na základe zákona 526/2002 Z.z sa síce táto lehota skrátila na jeden mesiac, ktorý však

začal plynúť až odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na zaplatenie dlžného poistného. To, že žalovaná
nevyzývala žalobkyňu na zaplatenie dlžného poistného potvrdila samotná žalovaná na pojednávaní
cestou svojho právneho zástupcu.

61. Okrem toho tak, ako správne poukázala samotná žalobkyňa, žalovaná túto ani raz neupozornila na

tom, že by mala byť so svojim plnením v omeškaní a že by teda mala pristúpiť k redukcii poistnej sumy.

62. Vzhľadom na uvedené teda, v žiadnom prípade nemohlo dôjsť zo strany žalovanej k redukcii poistnej
sumy tak, ako to uviedla vo svojej obrane.

63. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že žalobkyňa platne pristúpila k novým všeobecným
poistným podmienkam, ktoré mali byť účinné od 21.5.2007 a to síce faktickým znížením poistného.
Postup ktorý zvolila žalovaná a ktorým údajne malo dôjsť k zmene záväzkového vzťahu medzi ňou a
žalobkyňou, na základe ktorého by jej nevznikla povinnosť poskytnúť žalobkyni plnenie, na ktoré sazaviazala nemôže požívať súdnu ochranu. Text prehlásenia, podľa ktorého mala žalobkyňa pristúpiť k
týmtonovýmVšeobecnýmpoistnýmpodmienkamjevpríslušnomformulári,ktorýmpristúpilanazníženie
poistného, je totiž písaný výrazne menším, ba priam až drobným písmom.

64. Bez ohľadu na to je však potrebné zdôrazniť, že samotná žalovaná vo svojom prípade naďalej
potvrdzovala že výška poistného plnenia, ktoré sa zaväzuje žalobkyni poskytnúť ostáva v nezmenenej
výške.Aknajednejstranežalovanátvrdí,žežalobkyňaprostredníctvomžiadostiz12.07.2007ozníženie
poistného mala pristúpiť k týmto novým všeobecným poistným podmienkam účinným od 21.5.2007

a žalovaná oznámením poistky zo dňa 10.08.2007, v ktorej však taktiež potvrdzovala nezmenenú
výšku poistného plnenia, túto skutočnosť mala potvrdiť a teda v dôsledku takýchto ich písomných
prejavov sa na daný vzťah založený poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX mali aplikovať už tieto nové
všeobecné poistné podmienky, tak zároveň na strane druhej týmito istými podľa žalovanej akceptačnými
prejavmi (t.j. žiadosť žalobkyne z 12.07.2007 o zníženie poistného a poistkou zo dňa 10.08.2007
zaslanou žalobkyňou ) obe zmluvné strany na svoj vzťah tiež aplikovali ustanovenia odseku 4 - XVII

časti uvedených Všeobecných obchodných podmienok ,a síce že sa odchýlili od ustanovení týchto
všeobecných poistných podmienok na prospech poistníka (poisteného) teda žalobkyne, keďže obe
strany akceptovali, že poistné plnenie bude naďalej poskytnuté vo výške pôvodného plnenia. Je totiž
nesporné, že poistné plnenie, ktoré sa malo a má poskytnúť žalobkyni od žalovanej podľa pôvodnej
úpravy je vyššie a teda výhodnejšie ako to, ktoré by sa poskytovalo pri aplikácii postupu v zmysle týchto

nových všeobecných poistných podmienok, čo napokon preukázala aj samotná žalovaná vo svojom
vyjadrení z 4.10.2016, podľa ktorého by podľa týchto podmienok vznikol žalobkyni nárok len na sumu
1.373,23 Eur. Vzhľadom na uvedené preto súd žalobe žalobkyne vyhovel.

65. Podľa § 797 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť,

s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich
dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie
sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa
poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný
preddavok.

66. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného
odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku
a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu
môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

67. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

68. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

69. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

70. Podľa §10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,

výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

71. Podľa § 17 ods. 1 zák.č. 659/2007 Z.z., o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, kde sa v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, v

rozhodnutiach orgánov verejnej moci, zmluvách alebo iných právnych prostriedkoch používa pojem
"základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska", "diskontná sadzba Národnej banky Slovenska",
"diskontná úroková sadzba" alebo "diskontná sadzba Štátnej banky česko-slovenskej", odo dňa
zavedenia eura sa tým rozumie základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú Európskacentrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné refinančné obchody vykonávané Eurosystémom v
rámci Európskeho systému centrálnych bánk. Takáto zmena základnej úrokovej sadzby pri prechode
na euro nemá vplyv na dokončenie úročenia podľa pôvodnej výšky úrokovej sadzby počas úrokového

obdobia, ktoré začalo plynúť predo dňom zavedenia eura a ktoré uplynie po zavedení eura, ani nemá
vplyv na úročenie po zavedení eura, pre ktoré je rozhodujúca výška úrokovej sadzby z obdobia predo
dňom zavedenia eura, a tiež nemá podľa osobitných predpisov vplyv ani na ostatný obsah, subjekty
alebo platnosť právnych vzťahov vzniknutých na základe predmetných právnych predpisov, rozhodnutí
orgánov verejnej moci, zmlúv alebo iných právnych prostriedkov, ak sa dotknutí účastníci príslušného

právneho vzťahu nedohodnú inak alebo ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

72. Ustanovenie § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá, že poisťovateľ vyšetrenie skončí
spravidla do jedného mesiaca po dni, kedy sa o poistnej udalosti dozvedel, a ak vyšetrenie trvá dlhšie
ako jeden mesiac , môže poistený požiadať o primeraný preddavok na poistné plnenie. Od okamihu,
keď skončí vyšetrenie poisťovateľa , plynie 15-dňová lehota na výplatu plnenia a po jej uplynutí sa

poisťovateľ dostáva do omeškania. Splatnosť poistného plnenia je teda stanovená pevnou lehotou , ale
jej začiatok je viazaný na subjektívne okolnosti na strane poisťovateľa, ktorý vykonáva vyšetrenie pre
ktoré doba trvania nie je predpísaná, ale jeho dĺžka závisí od konkrétnych okolností prípadu. Z toho však
nemožno vyvodzovať, že vyšetrenie poisťovateľa by mohlo prebiehať po značne dlhú dobu niekoľkých
mesiacov alebo dokonca rokov. Zákon neustanovuje lehotu, v ktorej by sa malo vyšetrenie poisťovateľa

najneskôr skončiť, pričom jednomesačná lehota ustanovená v druhej vete § 797 ods. 3 Občianskeho
zákonníka sa týka len podania žiadosti na poskytnutie primeraného preddavku. Preto sa poisťovateľ
nemôže za mesiac a 15 dní od nahlásenia poistnej udalosti dostať do omeškania, ak ešte neskončil
vyšetrenie poistnej udalosti . Na rýchle skončenie vyšetrenia musí pôsobiť tak poisťovateľ, ako aj ten,
kto má právo na poistenie (poistený). Poistený je povinný poskytnúť súčinnosť pri zisťovaní vzniku a

rozsahu následkov poistnej udalosti. Ak by poistený splnil všetky svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z
ustanovenia § 799 Občianskeho zákonníka a poisťovateľ by napriek tomu nezačal s vyšetrením rozsahu
svojejpovinnosti plniť,jepoistenýoprávnenýdomáhaťsanasúde,abysúdzaviazalpoisťovateľaskončiť
vyšetrovanie poistnej udalosti.

73. V danom prípade žalobkyňa bola povinná oznámiť poistnú udalosť - dožitie sa veku žalovanej
písomným oznámením, pričom tak učinila Listom zo dňa 6.5.2015, doručeným žalovanej na jej
zákaznícke centrom v Košiciach dňa 6.5.2015. Od toho dňa mala žalovaná vykonávať vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti plniť. I keď takéto vyšetrenie mala vykonať bez zbytočného
odkladu , informáciu z toho vyšetrenia poskytla až prípisom zo dňa 5.2.2016, kedy oznámila žalobkyni

prerušenie vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.

74. Súd práve túto písomnú informáciu žalovanej považoval za výsledok jej vyšetrenia poistnej udalosti,
ktorý bol relevantným pre začiatok plynutia 15-dňovej lehoty na poskytnutie plnenia žalobkyni. Z
hľadiska začatia plynutia uvedenej lehoty nie je rozhodujúci výsledok vyšetrenia poistnej udalosti, ale len

moment ukončenia tohto šetrenia, resp. oznámenia výsledku tohto šetrenia. Žalovaná síce žalobkyni
oznámila, že predmetné „prerušuje“, avšak takáto možnosť vybavenia šetrenia poistnej udalosti nie
je nikde upravená, a v praktickej rovine z hľadiska obsahu textu uvedeného prípisu, ktorým žalovaná
spochybňovala samotný základ poistno-právneho vzťahu medzi stranami sporu zodpovedá v faktickej
rovine odmietnutie poskytnutia plnenia z jej strany.

75. Preto súd dospel k záveru, že dňom 5.2.2016, kedy žalovaná vypracovala tento svoj prípis,
začala jej plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
ktorá uplynula dňa 20.2.2016. Dňom nasledujúcim, t.j. počnúc od 21.02.2016 sa žalovaná dostala do
omeškania s plnením pre žalobkyňu.

76. V uvedenom čase bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú predstavuje
sadzba hlavných refinančných operácií, a za obdobie od 11.6.2014 do 15.3.2016 vo výške 0,05 % p.a..

77. Súd preto priznal žalobkyni úrok z omeškania v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka v spojení s vládnym nariadením č. 87/1995 Z.z. vo výške 5,05% ročne z
priznanej sumy istiny a to počnúc od 21.2.2016 do zaplatenia a žalobu žalobkyne v časti tohto úroku za
obdobie od 22.06.2015, teda odo dňa, ako si ich uplatnila, do 20.02.2016 zamietol.78. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

79. Podľa § 255 ods. 1CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

80. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

81. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

82.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

83. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá mala plný úspech v
spore, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

84. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosťo maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.