Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815205675
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815205675.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr.AlenyZáhumenskejaMgr.MartinyTrnavskejvsporežalobkyne:G.protižalovanému:S.,ourčenie
neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 24. júna 2016, č.k. 14C/147/2015-91, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Dohoda o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.10.2014, uzatvorená medzi žalobkyňou a
žalovaným je neplatná a súčasne tiež určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.10.2014, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná.

Žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti Dohody
o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa
13.10.2014 a Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere číslo
XXXXXXXXXX zo dňa 13.10.2014 dôvodiac, že so žalovaným uzatvorila dňa 13.10.2014 Zmluvu o

revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX a Zmluvu o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, na
základe ktorých jej boli poskytnuté úvery po 1.500 Eur. Keďže sa dostala do omeškania so splácaním
poskytnutých úverov, žalovaný uplatnil u jej zamestnávateľa právo na vykonávanie zrážok zo mzdy.
Dohody o zrážkach zo mzdy sú podľa nej neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré
s ňou neboli osobitne individuálne vyjednané, napriek tomu, že je v nich uvedené, že ich uzavretie je
dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Bola jej predložená
len kopa papierov, ona nemala čas sa s týmito dokumentmi detailne oboznámiť a vôbec nevnímala, že

podpisuje aj nejakú dohodu o zrážkach zo mzdy a nie len samotnú zmluvu o revolvingovom úvere. Ako
spotrebiteľ tak nemala možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu ohľadom dohôd o zrážkach zo mzdy, preto
je takáto zmluvná podmienka neplatná, keďže nebola individuálne dojednaná. Dôvodila, že dohodou
o zrážkach zo mzdy nie je možné zabezpečiť budúcu pohľadávku. Dohody považuje za rozporné s
dobrými mravmi a teda za neplatné aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Svoj naliehavý
právny záujem na podaní určovacej žaloby považuje za daný tým, že žalovaný si nárokuje na zrážky

zo mzdy na základe absolútne neplatných dohôd o zrážkach zo mzdy. Poukázala pritom na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 3 Cdo 1338/96. Uvádzala tiež v priebehu konania, že úverová zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluva je formulovaná ako celok a dohoda o zrážkachzo mzdy je súčasťou tejto zmluvy. Nebola s ňou však osobitne dojednaná. Požiadala žalovaného o
poskytnutie úveru. Následne ju kontaktoval pracovník žalovaného a navštívili ju v zamestnaní. Všetky
papiere mali nachystané, predložili jej ich na podpis. Veľmi stručne, asi za päť minút, jej niečo k tomu

povedali. Nemala čas si zmluvy ani prílohy preštudovať a riadne sa s nimi oboznámiť. V podstate jej dali
len podpísať kopu papierov a ukazovali jej, kde to má podpisovať. Nič jej k tomu nevysvetlili. Následne jej
zmluva a ostatné listiny prišli domov poštou od žalovaného už podpísané a doplnené. Nemala vedomosť
ani o tom, že podpisuje dohodu o zrážkach zo mzdy, ani ju na ňu osobitne neupozornili, neposkytli jej
k nej žiadne vysvetlenie ani poučenie. O dohodách sa v podstate dozvedela až vtedy, keď ich žalovaný

poslal do jej zamestnania a začali jej vykonávať zrážky zo mzdy. Požiadala žalovaného o zníženie
splátok úverov, avšak nevyhovel jej. Zrážky z jej mzdy sa momentálne nevykonávajú. Zastupuje ju
S., prostredníctvom ktorej úvery žalobkyňa postupne spláca. Exekúcie momentálne nemá. Pracovníci
žalovaného k nej predtým chodievali každý víkend, tlačili na ňu, aby úvery platila, teraz už za ňou
nechodia. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že v čase vzniku pohľadávky, ktorý je spojený so
vznikom zmluvy, je prirodzeným postupom obozretnosti každého veriteľa predchádzať situácii, aby

nedochádzalo k majetkovej strate spôsobenej nielen neskoršou insolventnosťou protistrany, ale v prvom
rade porušením povinnosti splniť svoje záväzky. Právna úprava výslovne predpokladá a pripúšťa
dojednanie zabezpečenia v čase uzavretia záväzkového vzťahu. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola a
stále je zabezpečovacím prostriedkom, ktorý nielen že nie je vylúčený z oblasti spotrebiteľských úverov,
alesúčasnejesúčinnosťouod01.05.2014ajosobitneregulovaný.Vrámcitaktozavedenýchpodmienok

regulácie tohto spôsobu zabezpečenia nebolo zavedené ani to, že by sa dohoda o zrážkach zo mzdy
nemala uzatvárať v čase vzniku pohľadávky vyplývajúceho z uzavretia zmluvy. Vzájomné práva a
povinnosti strán z dohody o zrážkach zo mzdy určuje zákon. Požiadavka na uzavretie dohody o zrážkach
zo mzdy zo strany poskytovateľa úveru bola žalobkyni známa predtým, ako uzavrela samotnú zmluvu
o revolvingovom úvere. Práve vlastné konanie je prejavom vážnej vôle splniť dané podmienky, teda aj

vôle uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa si bola vedomá tohto, že zabezpečenie povinnosti
z uzavretej zmluvy sa uskutočňuje formou dohody o zrážkach zo mzdy. Z komplexného hľadiska je
potrebné situáciu posúdiť tak, že žalobkyňa svojim konaním sledovala získanie finančných prostriedkov,
ale so všetkými podmienkami, s ktorými bolo ich poskytnutie spojené. Za týmto účelom uzavrela zmluvu
o revolvingovom úvere s obsahom, ktorý zodpovedá jej predloženému vyhotoveniu. Predmet plnenia

a cena plnenia nie sú v zmysle relevantnej právnej úpravy neprijateľnou podmienkou, a preto ani pri
uhrádzaní splátok prostredníctvom zrážok zo mzdy nie je možné tvrdiť, že by sa tak uhrádzalo plnenie
z neprijateľných podmienok. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút nepredstavuje
zrážanie časti mzdy na akejsi subjektívnej predstave žalovaného ani na uplatňovaní nároku, ktorý
by bol v plnom rozsahu splatený, ako tvrdí žalobkyňa. Svoj záväzok si neplnila a práve pre takúto

situáciu bol dojednaný a uzavretý zabezpečovací prostriedok v podobe zrážok zo mzdy. Za nesprávne
považuje žalovaný aj tvrdenie žalobkyne, že nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku, okrem toho, že v
prípade Zmluvy o revolvingovom úvere sa nejedná o žiadnu budúcu pohľadávku, keďže táto pohľadávka
vznikla konsenzom zmluvných strán o podstatných náležitostiach právneho úkonu, teda v ten istý deň.
Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 10.10.2014 podpísala žalobkyňa
predtlačený formulár žalovaného, označený ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva
o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX. Dňa 13.10.2014 podpísal uvedený formulár zástupca
žalovaného. Z formulára z bodu 6. okrem iného vyplýva, že žalobkyni bola poskytnutá čiastka úveru

(úverový limit) 1.500 Eur, ďalej z neho vyplývajú údaje ako splatnosť úveru (počet splátok): 42, mesačná
splátka (vrátane úrokov): 47,43 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.142,06 Eur, RPMN
za úver: 26,09%, ročná úroková sadzba úveru 18,08%. Žalobkyňa tiež dňa 10.10.2014 podpísala ďalší
predtlačený formulár žalovaného označený ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva
o revolvingovom úvere, tentoraz po číslom XXXXXXXXXX. Dňa 13.10.2014 podpísal tento formulár

zástupca žalovaného. Z formulára z bodu 6. okrem iného vyplýva, že jej bola poskytnutá čiastka úveru
(úverový limit) 1.500 Eur, ďalej z neho vyplývajú údaje ako splatnosť úveru (počet splátok): 42, mesačná
splátka (vrátane úrokov): 47,43 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.142,06 Eur, RPMN
za úver: 26,09%, ročná úroková sadzba úveru 18,08%. Žalobkyňa teda uzatvorila so žalovaným dve
rovnaké zmluvy o revolvingovom úvere. Z listín doložených do spisu žalobkyňou

vyplýva, že v rovnaký deň, t.j. 10.10.2014 podpísala zároveň ku každej zmluve (a vždy aj pod číslom
konkrétnej zmluvy) aj listiny označené ako: Rozhodcovská zmluva, Dohoda o poskytovaní služieb a
Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov). Text Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
číslo XXXXXXXXXX a číslo XXXXXXXXXX je v podstate zhodný a vyplýva z neho okrem iného, že:„I. Dlžník si je vedomý, že uzavretie tejto Dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere, alebo poskytnutia úveru (revolvingu). II. Dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie
tejto Dohody tým, že ju nepodpíše. Dlžník podpisom na tejto Dohode potvrdzuje záujem uzavrieť Dohodu

ako prostriedok zabezpečenia a splnenia svojich záväzkov voči Veriteľovi tým, že z jeho mzdy (iného
príjmu) budú vykonávané zrážky zo mzdy v dohodnutej výške a tieto priamo poukazované Spoločnosti.
III. Poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy: ...“. Z dokazovania
však vyplynulo, že pri uzatváraní zmluvy, resp. pri podpise listín súvisiacich s revolvingovými úvermi
žalobkyňa nebola pracovníkom žalovaného podrobne oboznámená s podmienkami spotrebiteľských

úverov a dohôd o zrážkach zo mzdy. Bola jej len predložený súbor listín s tým, aby ich podpísala. Celé
to trvalo asi päť minút. Žalobkyňa následne poskytnuté úvery riadne nesplácala. Dňa 18.03.2015 boli
zamestnávateľovi žalobkyne doručené žiadosti žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy
žalobkyne.

4. Na zistený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie ust. § 497 Obchodného zákonníka (ďalej

len „Obch.Z“), § 52 ods. 1, 3, 4, § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 39 OZ, §
1 ods. 2, § 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 5a ods. 1 písm. a/, § 2 písm. b/ zák. č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, s odkazom na ktoré, konštatujúc existenciu naliehavého právneho
záujmu na podanej určovacej žalobe z hľadiska ust. § 80 písm. c/ O.s.p., zmluvy o revolvingovom

úvere uzatvorené medzi stranami posúdil ako spotrebiteľské, na ktoré dopadá právna úprava zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom nemal pochybnosti o tom, že na základe dohôd
o zrážkach zo mzdy došlo k realizácii plnení v prospech žalovaného. Platná právna úprava (účinná
aj v čase podpisu oboch napadnutých dohôd), konkrétne ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č.
250/2007 Z.z., umožňuje zabezpečiť pohľadávku veriteľa (dodávateľa) zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorý zabezpečovací prostriedok však možno
použiť len vtedy, ak sú zároveň (kumulatívne) splnené tieto tri podmienky: 1. dohoda o zrážkach zo
mzdy musí byť uzavretá vo forme osobitnej listiny, 2. spotrebiteľ musí byť poučený o dôsledkoch jej
uzavretia a 3. spotrebiteľ musí mať možnosť takúto dohodu odmietnuť. Z vykonaného dokazovania síce
vyplynulo, že napadnuté dohody o zrážkach zo mzdy boli vyhotovené ako osobitné listiny, boli podpísané

oboma zmluvnými stranami, pričom každá z nich ich podpísala v rovnaký deň, ako podpísala aj obe
zmluvy o revolvingových úveroch a ostatné listiny, ktoré s týmito zmluvami súviseli v
dôsledku čoho možno konštatovať, že prvá podmienka z troch vyššie uvedených bola splnená, avšak
zvyšné dve podmienky vyžadujúce priamu interakciu dodávateľa so spotrebiteľom pri uzatváraní dohody
o zrážkach zo mzdy, kde musí byť spotrebiteľ zo strany dodávateľa podrobne poučený o tom, čo presne

pre neho uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy znamená, resp. aké povinnosti mu z nej vyplývajú a
zároveň mu musí byť daná možnosť odmietnuť takúto dohodu, pričom to nesmie mať vplyv na samotný
hlavný záväzok, vyplývajúci zo zmluvy o úvere splnené neboli. K písomným vyhláseniam musí pristúpiť
aj skutočná praktická realizácia toho, čo je v konkrétnej dohode o zrážkach zo mzdy deklarované. Z
výpovedežalobkynevšakvyplynulo,ževskutočnostisataknestalo.Nemožnokonštatovať,žedohodaje

individuálne dojednaná, pokiaľ dodávateľ navodí situáciu, že spotrebiteľ nemá dostatočný čas a priestor,
aby sa s jej podmienkami riadne a včas oboznámil. Naopak predloží mu všetky listiny potrebné na
uzatvorenie zmluvy naraz a hoci ho k podpisu nenúti, či nenavádza, snaží sa ho dostať do časovej
tiesne a zároveň v ňom vyvoláva dojem, že všetko je v poriadku, ničím sa netreba podrobne zaoberať,
stačí to len podpísať a dostane peniaze. Takýto postup svedčí skôr o tom, že sa žalovaný snažil skryť

dohody o zrážkach zo mzdy medzi ostatný obsah zmluvného vzťahu, tak aby ich žalobkyňa podpísala
bez toho, aby sa nimi podrobnejšie zaoberala, či vôbec o nich vedela. Žalovaný nepreukázal, že by
návrhy na uzavretie dohôd o zrážkach zo mzdy boli žalobkyni predložené takým spôsobom, aby z nich
bolo dostatočne zrejmé, že sa jej ako spotrebiteľovi poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takéto
návrhy, a aby bolo tiež zrejmé, čo pre ňu bude znamenať uzavretie takýchto dohôd. Keďže žalovaný

takto nepostupoval, neboli splnené všetky podmienky, ktoré pre platnosť dohody o zrážkach zo
mzdy slúžiacej na zabezpečenie pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľského úveru vyžaduje ustanovenie §
5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. A keďže tieto podmienky neboli splnené, obidve napadnuté
dohody o zrážkach zo mzdy sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné pre ich rozpor so
zákonom. Súd preto v celom rozsahu žalobe vyhovel a určil ich neplatnosť.

5. Za aplikácie ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho priadku v konečnom dôsledku konštatoval,
že žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto by mala právo na náhradu účelne vynaložených trov
konania. Nárok na trovy konania si však neuplatnila, preto jej súd ich náhradu nepriznal.6. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný navrhujúc
odvolaciemu súdu zmenu napadnutého rozsudku, a to tak, že „žalobe vyhovie a žalovaným uloží k

zaplateniu náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vzniknutých v konaní pred súdom prvej
inštancie“.Súčasneuplatnilnáhradutrovodvolaciehokonania.Uplatňujúcdôvodynaodvolanieuvedené
v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces), § 365 ods. 1 písm. d/ CSP
(konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) a v ust. § 365
ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery) namietal nedostatočné odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvej inštancie. Namietal, že k svojim záverom súd prvej inštancie dospel výlučne
na základe výpovede žalobkyne, pričom sa nevysporiadal s jej rozpornými tvrdeniami. Z rozhodnutia
nevyplýva, na základe čoho dospel k záveru, že žalobkyni nemalo byť niečo vysvetlené, pričom napriek
tomu predmetné dohody podpísala. Poukázal na rozsudok NS SR vo veci 3Cdo/81/2011, z ktorého
vyplýva, že výkladom možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním však prejav vôle
doplňovať. Takto je potrebné postupovať i v prípade, ak účastníci vo svojich prednesoch a výpovediach

zmluvné dojednanie interpretujú odlišným spôsobom. Neznamená to, že právny úkon nemožno vyložiť,
pretože záujmy a postoje strán sporu v priebehu konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli,
ktorú prejavili pri právnom úkone. Postup súd popiera zmysel písomnej formy právneho úkonu. Súd
nerešpektoval obsah dohody o zrážkach zo mzdy, ani časové okolnosti jeho uplatnenia. Ak by tvrdenie
žalobkyne o jej ľahostajnom prístupe k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy bolo vôbec pravdivé, nejde

o relevantnú skutočnosť z hľadiska posúdenia platnosti dohôd o zrážkach zo mzdy. Z obsahu dohôd
vyplýva, že účastníci dohody konkrétne žalobkyňa ako dlžníčka si bola vedomá, že uzavretie dohody
je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo poskytnutia úveru.
V bode I. dohody spoločnosť vyhlásila, že uzavretie dohody nevyžaduje ako podmienku pre uzavretie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo poskytnutie úveru. V zmysle bodu II. dohody mala možnosť

dlžníčka odmietnuť uzavretie dohody tým, že ju nepodpíše. Svojim podpisom potvrdila záujem uzavrieť
dohodu ako prostriedok zabezpečenia a splnenia svojich záväzkov voči veriteľovi prostredníctvom
vykonávania zrážok zo mzdy. Vychádzajúc z bodu III. bola poučená žalobkyňa o dôsledkoch uzavretia
dohody o zrážkach zo mzdy, t.j. že veriteľ môže túto dohodu predložiť zamestnávateľovi alebo platiteľovi
iného príjmu za účelom vykonávania zrážok zo mzdy. Žalobkyňa ako prvá podpísala znenie dohôd o

zrážkach zo mzdy a takto podpísaný návrh bol predložený žalovanému. Súd prvej inštancie dospel k
nesprávnym záverom a bez právneho dôvodu uprednostnil tvrdenie žalobkyne v konaní pred súdom
tým, že vychádzal z jej tvrdení o tom, ako konala pri uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy.

7. Žalobkyňa nevyužila svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

8. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom jeho účinnosti.

10. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom
konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala (už za účinnosti CSP)
v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa §
359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP
aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie

zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,

keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.13. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok a vzhľadom na odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia tiež, či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti stranám
sporu konať pred súdom, od 01.07.2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by
znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, resp. či tu nie je existencia takej vady, ktorá by bola spôsobilou mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ CSP).

14. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. V
situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo vyhovené nároku, ktorý
strana sporu žalobou uplatnila, či pre ktoré bol tento zamietnutý, akým spôsobom sa súd vysporiadal s
prostriedkamiprocesnéhoútoku,čiprocesnejobranyuplatňovanýmistranami,jepretieto veľmiobtiažne

pochopiť takéto rozhodnutie. Pokiaľ nie sú tieto faktory vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, nemožno
vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa
súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu
porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo
a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

15. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť
uplatnenej odvolacej námietky. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s
očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre
zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 podľa § 157 ods.

2 OSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky,
spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich
súvislostiach. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením
nároku a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových

a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli svojvoľné, alebo zjavne
neodôvodnené. Skutočnosť, že žalovaný sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo
o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie.

16. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo k odňatiu možnosti stranám sporu konať pred súdom,
od 01.07.2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať
im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nebola
zistenáanižiadnatzv.inávadakonania,spôsobiláviesťkzáveru,žejejnásledkomdošloknesprávnemu
rozhodnutiu vo veci.

17. Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah,
alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p. platného a
účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie).

18. Odvolací súd daný právny vzťah posudzoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
platného a účinného v čase rozhodovania pred súdom prvej inštancie, a to s prihliadnutím na tú
skutočnosť, že pôvodné ust. § 80 písm. c/ O.s.p. nebolo transformované v pôvodnom znení do nového
ust. § 137 CSP.

19. Základným predpokladom dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby
podľa § 80 písm. c/ O.s.p. , je existencia
naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyne na požadovanom právnom určení, posúdenie
ktorého, je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Tento je spravidla daný v prípade,
keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo

žalobkyne, alebo ak by bez tohto určenia jej právne postavenie bolo neisté. Určovacia žaloba je
zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu strán sporu a predchádza sa ňou vzniku
ďalších možných sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi.20. Súdna prax považuje určovaciu žalobu podľa ust. § 80 písm. c/ OSP za jeden z právnych
prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Pri hodnotení naliehavého právneho záujmu v spotrebiteľských
zmluvách,jepotrebnévychádzaťzprincípovzvýšenejochranyspotrebiteľadanýchnielenkomunitárnou,

ale aj vnútroštátnou právnou úpravou, k naplneniu ktorých môže dôjsť iba vtedy, ak bude spotrebiteľovi
umožnený reálny prístup na súd a to so zvýšenou ingerenciou súdu, naplnenie ktorej v spotrebiteľskej
veci je dané zreteľom na základné interpretačné pravidlo a to ochranu slabšej strany spotrebiteľa.

21. V preskúmavanej veci niet sporu o tom, že úverové zmluvy a nadväzujúce dohody o zrážkach zo

mzdy majú spotrebiteľský charakter a žalobkyňa v právnom vzťahu nimi založenom, má postavenie
spotrebiteľa. Žalovaný, s ktorým žalobkyňa zmluvy a dohody uzatvorila, tieto považuje za platné a na
základe dohôd o zrážkach zo mzdy uplatnil žalovaný tiež právo u zamestnávateľa žalobkyne na výkon
zrážok z jej mzdy, ktoré je zamestnávateľ žalobkyne povinný rešpektovať, teda žalobkyňa je priamo
ohrozená vo svojej majetkovej sfére, keďže mzda predstavuje zdroj jej príjmu.

22. Určovanie neplatnosti predmetných dohôd sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti týchto dohôd
ako zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Naliehavý právny záujem spotrebiteľa na
určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky a vyslovenia jej neplatnosti vyplýva zo samotného
zákonného ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

23.Posúdením obsahuodvolania odvolacísúd zistil,žeďalšie odvolacienámietkyžalovanéhosmerujú
proti ním tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie na ktorých založil
svoje rozhodnutie o neplatnosti dotknutých dohôd o zrážkach zo mzdy žalobkyne, čo viedlo podľa jeho
názoru k naplneniu dôvodov na odvolanie, uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

24. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP (do 30.06.2016 podľa § 132 O.s.p.). Dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom
konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre

rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade,
ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v
hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska

ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

25. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený

právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

26. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez

opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil
v súlade so zásadami podľa § 191 CSP (do 30.06.2016 podľa § 132 O.s.p.) a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil správny právny záver, že neboli splnené všetky podmienky, ktoré pre platnosť dohody o

zrážkach zo mzdy slúžiacej na zabezpečenie pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľského úveru vyžaduje
ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z., preto dohody ako obchádzajúce svojim
obsahom a účelom zákon, posúdil ako absolútne neplatné z hľadiska ust. § 39 Občianskeho zákonníka.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami v ust. § 220
ods. 2 CSP (do 30.6.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

27. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva
nasledovné:28. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. V spore identifikované dohody o zrážkach zo mzdy boli medzi stranami

uzatvorené za účelom zabezpečenia pohľadávok žalovaného vyplývajúcich zo zmlúv o spotrebiteľských
úveroch podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Ide o formulár, ktorého znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného
veriteľa bez individuálneho dojednania, ktorý na základe neho uplatnil u zamestnávateľa
žalobkyne vykonávanie zrážok zo mzdy, čím je žalobkyňa priamo ohrozená vo svojej majetkovej

sfére, keďže mzda predstavuje zdroj jej príjmu. Žalovanému sporné dohody umožňujú bez súdnej
kontroly mimosúdne siahnuť na majetok dlžníka (žalobkyne) bez toho, aby žalovaným požadovaná
pohľadávka voči žalobkyni, prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti a žalobkyňa je tak vystavená
neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, čím reálne dochádza k narušeniu sledovanej rovnováhy
medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobkyne ako spotrebiteľa. Inštitút dohody
o zrážkach zo mzdy takto umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu

zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa.

29. Systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS má pôvod v tom, že spotrebiteľ je v
porovnaní s dodávateľom v nevýhodnejšom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň

informovanosti, ktorá situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez
toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006,
MostazaClaro,C-168/05,Zb.s.I-10421,bod25,akoajuznesenieS.,bod37).Súdnydvorpretoscieľom
zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav

môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán (rozsudky
Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 27; Mostaza Claro, bod
26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 39).
Možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu, predstavuje vhodný prostriedok na
dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice 93/13 /

EHS, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na
dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci
účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi
zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002,
Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie S., bod

41). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.

30. V preskúmavanej veci obe dohody o zrážkach zo mzdy boli medzi stranami uzavreté v identické dni
ako zmluvy o úveroch. Súbor týchto listín, ich ustanovenia, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia

úveru, vopred pripravil žalovaný. Žalobkyňa uvádzala, že reálne nemala možnosť uzavrieť zmluvu o
úvere bez podpisu dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný vopred vnútil pripraveným predtlačeným
tlačivom žalobkyni aj iný úkon než len ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu. Je potom
bez významu tvrdenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa nachádza na osobitnej listine. Súd teda
zohľadnil, že predmetné dohody boli uzavreté v rovnaký deň ako zmluvy o úvere, jedná sa o formulárové

žalovaným vopred pripravené dohody, do ktorých boli vpísané len osobné údaje žalobkyne, číslo
zmluvy a údaje zamestnávateľa žalobkyne, ktorá nemohla obsah zmluvy ovplyvniť, nemala možnosť
odmietnuť uzavretie týchto dohôd o zrážkach zo mzdy; reálne pokiaľ chcela, aby jej bol úver poskytnutý,
musela dohody o zrážkach zo mzdy podpísať. Je pravdou, že znenie napadnutých dohôd o zrážkach
zo mzdy navodzuje dojem, že boli osobitne dojednané, keďže obsahujú vyhlásenie dlžníka, že si je

vedomý, že uzavretie dohody je dobrovoľné a tiež poučenie o tom, že dlžník má možnosť odmietnuť
uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíše, zároveň je v každej dohode uvedené aj poučenie o
dôsledkoch jej uzavretia. Správne však uviedol súd prvej inštancie, že takýmto vyhláseniam musí
korešpondovať aj skutočná praktická realizácia toho, čo je v konkrétnych dohodách o zrážkach zo
mzdy deklarované, v prospech ktorého záveru však výsledky vykonaného dokazovania nenasvedčujú.

Na spochybnenie skutočností týkajúcich sa okolností uvádzaných žalobkyňou za ktorých došlo k
ich podpisu, žalovaný relevantné skutkové tvrdenia pred súdom prvej inštancie neprodukoval, preto
neobstojí jeho odvolacia námietka, že súd pri ich posudzovaní vychádzal len z tvrdení žalobkyne.
Žalovaný v konaní nepreukázal, že dohody o zrážkach zo mzdy jej boli riadne samostatne predložené,ani že bola podrobne oboznámená s ich obsahom, či s podmienkami a dôsledkami ich podpisu, resp.
že jej bola výslovne daná možnosť uvedené dohody nepodpísať. Z uvedených dôvodov teda nemožno
konštatovať, že dohody boli individuálne dojednané, keďže zjavne vzhľadom na okolnosti dodávateľ

navodil situáciu, že spotrebiteľ nemal dostatočný čas a priestor, aby sa s ich podmienkami riadne a
včas oboznámil. Naopak, predloženie všetkých listín žalobkyni potrebných na uzatvorenie zmluvy naraz,
hoci ju k ich podpisu nenútil, či nenavádzal, je zjavnou snahou dostať ju do časovej tiesne a zároveň
v nej ako správne uvádza súd prvej inštancie vyvolať dojem, že všetko je v poriadku, že ničím sa
netreba podrobne zaoberať, stačí to len podpísať a dostane peniaze. Takýto postup žalovaného aj podľa

názoru odvolacieho súdu svedčí skôr o tom, že tento sa snažil skryť dohody o zrážkach zo mzdy medzi
ostatný obsah zmluvného vzťahu, tak aby ich žalobkyňa podpísala bez toho, aby sa nimi podrobnejšie
zaoberala, či vôbec o nich vedela. Žalovaný teda nepreukázal, že by návrhy na uzavretie dohôd o
zrážkach zo mzdy boli žalobkyni predložené takým spôsobom, aby z nich bolo dostatočne zrejmé, že
sa jej ako spotrebiteľovi poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takéto návrhy, a aby bolo tiež
zrejmé, čo pre ňu bude znamenať uzavretie takýchto dohôd, čím sa podrobila vykonávaniu zrážok

zo mzdy a to aj bez možnosti akejkoľvek kontroly opodstatnenosti výšky pohľadávky, čo spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne.
Nedôvodne vzhľadom k vyššie uvedenému žalovaný namieta, že postup súdu popiera zmysel písomnej
formy právneho úkonu a tiež, že súd nerešpektoval obsah dohody o zrážkach zo mzdy, ani časové
okolnosti jeho uplatnenia, pretože práve dôsledkom vyhodnotenia všetkých okolností v ich vzájomných

súvislostiach bol záver o nesplnení všetkých podmienok, ktoré pre platnosť dohody o zrážkach zo
mzdy slúžiacej na zabezpečenie pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľského úveru vyžaduje ustanovenie
§ 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z.. Odvolací súd naviac dodáva, že takéto konanie
žalovaného vo svetle imperatívu dobrých mravov neobstojí a nemôže ani požívať právnu ochranu.
Nie teda ľahostajné konanie žalobkyne, ale tlak okolností a časovej tiesne navodených žalovaným

mali za následok uzatvorenie dohôd, ktorých neplatnosti sa žalobkyňa domáha a s dôsledkami ktorých
nebola uzrozumená. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poznamenáva, že samotný žalovaný napriek
tomu, že sa neocitol zjavne v identickej situácii sa svojim odvolaním paradoxne vychádzajúc z obsahu
odvolacieho návrhu domáha „potvrdenia rozsudku a zaviazania žalovaných (teda seba samého) k
náhrade trov konania žalobcovi“, teda rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré je v prospech samotnej

žalobkyne, čo nasvedčuje nielen o jeho typových, formulárových podaniach, ale aj o nedostatku
odbornej starostlivosti dokonca aj v prípadoch, keď uplatňuje svoje vlastné práva.

31. Predloženie dohôd o zrážkach zo mzdy na podpis žalobkyni bez náležitého vysvetlenia jej následkov,
správne teda vyhodnotil súd prvej inštancie ako nesplnenie podmienok, ktoré pre platnosť dohody o

zrážkach zo mzdy slúžiacej na zabezpečenie pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľského úveru vyžaduje
ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z., pričom podľa názoru odvolacieho súdu ide
naviac o nekalú obchodnú praktiku zo strany žalovaného, ktorá je zakázaná v sumáre s dôsledkami,
že právne úkony (dohody o zrážkach zo mzdy), ktoré sú ich výsledkom, sú absolútne neplatné podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka.

32. Preskúmaním veci odvolací súd tak dospel k záveru, že žiadna z odvolacích námietok nie je
spôsobilou mať za následok dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Skutkovo totožné
námietky ako v odvolacom konaní, produkoval žalovaný v zásade už v priebehu konania pred súdom
prvej inštancie, s ktorými sa tento v celom rozsahu správne vysporiadal.

33. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak vo výroku vecne správny, preto bolo potrebné tento podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce
skutočnosti s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho

posudzovania.

34. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného rozhodol odvolací súd podľa
§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ako síce úspešnej strane
sporu v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže tejto vznik trov

v odvolacom konaní z obsahu spisu nevyplýva a táto náhradu trov odvolacieho konania ani neuplatnila.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).