Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. júl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215208690
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215208690.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúceho
na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka
zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti
žalovanej: N. A., bytom XXX XX P. nad V. XXX, o zaplatenie sumy 286,01 eura s príslušenstvom, o
odvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduKomárnoč.k.6C/336/2015-61zodňa15.11.2016takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a o trovách konania
p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 155,79
eura s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 04.06.2014 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach
po 15 eur, splatných 28. dňa toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok počnúc 40. dňom po
právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo aj len jednej splátky má za následok splatnosť

celého plnenia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal
náhradu trov v rozsahu 8,8 %. Tento rozsudok odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 1 ods. 1, § 9 ods.
1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
účinného v čase vzniku právneho vzťahu, § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
od 01.05.2014, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vl. nar. č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Svoj názor podložil aj rozhodnutím Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 21.04.2015 sp. zn. 3MCdo 12/2014 a rozsudkom Súdneho dvora zo dňa
09.11.2016 vo veci C-42/15. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa domáhal uplatneného nároku
na tom skutkovom základe, že dňa 03.06.2013 uzavreli so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Obsahom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej
úver v sume 244,89 eura, no žalovaná svoj záväzok úver riadne splácať nesplnila a uhradila len časť vo
výške 89,10 eura. V dôsledku toho žalobca dňa 03.06.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

2. Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané uzatvorenie žalobcom uvádzanej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 03.06.2013, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 244,89
eura. V zmluve bola uvedená 46,76 % ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“), ďalej
úroková sadzba 39 % p.a., poplatok za poistenie 0 %, cena tovaru a služby 272,10 eura. Žalobca listomzo dňa 09.06.2014, doručeným dňa 11.06.2014, žalovanej oznámil splatnosť úveru ku dňu 03.06.2014
a vyzval ju na zaplatenie dlžnej sumy 286,01 eura, ktorá pozostávala z úverovej istiny 230,34 eura,
dlžných úrokov z úveru 37,77 eura, dlžného poistného a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky

vo výške 17,90 eura. Súd urobil záver, že v zmluve absentuje údaj o výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto
považoval úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských
úveroch. Vzhľadom na to žalobu považoval za opodstatnenú len do sumy 155,79 eura a 5,25 % ročného
úroku z omeškania z tejto sumy a vo zvyšku žalobu zamietol z dôvodu, že úver považoval za bezúročný

a bez poplatkov. Súd prvej inštancie vychádzajúc z ustanovenia § 232 CSP žalovanej povolil túto sumu
zaplatiť v mesačných splátkach po 15 eur prihliadajúc na jej existenčnú situáciu. Výrok o trovách konania
odôvodnil podľa § 255 ods. 2 CSP s tým, že čiastočne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov v
takom pomere, v akom mal vo veci úspech.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok

v zamietajúcej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasil so záverom súdu o tom, že úver
sa v danom prípade považuje za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že v zmluve nebol uvedený údaj
o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a poplatkov. Uviedol, že v bode 1.1. časti 1. úverovej
zmluvyjeuvedenávýškasplátky14,85eura,početsplátok24ajtermínsplatnostik15.dňuvmesiaci.On
započítaval platby žalovanej na úhradu dlžných úrokov a napokon na úhradu príslušnej časti úverovej

istiny, ako to vyplýva z predloženého plánu amortizácie - splátkového kalendára. Žalobca tiež poukázal
na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016, podľa ktorého článok 10 ods. 2 písm.
h) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica 2008/48“) sa má vykladať v tom
zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s konkrétnym

dátumom, pokiaľ podmienky zmluvy spotrebiteľovi umožňujú identifikovať dátumy splátok bez ťažkostí
a s istotou. Zmluva o úvere na dobu určitú, ktorá stanovuje amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie istiny. Tieto ustanovenia bránia tomu, aby členský štát stanovil túto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave.

4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom odvolania

a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP), prejednal vec v napadnutej časti bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, §
177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie
je vecne správny. Preto tento rozsudok vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a o trovách konania podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP,

podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Rozsudok súdu
prvej inštancie v prvom výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, v dôsledku absencie odvolania
žalovanej nadobudol právoplatnosť (§ 226 CSP).

6. Pôvodný žalobca CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO 35
787 783, dňom 29.06.2016 zanikol výmazom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava. Jeho
právnym nástupcom je spoločnosť PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, a.s., zapísaná v obchodnom
registri Paríž pod č. 542 097 902 RCS Paris so sídlom na adrese 1 boulevard Haussman 75009, Paríž,

Francúzska republika, ktorá má na území Slovenskej republiky vytvorenú pobočku - BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava,
IČO: 47258713, a táto koná v jeho mene. Preto odvolací súd túto právnickú osobu v súlade so zápisom
v obchodnom registri pojal ako žalobcu v záhlaví svojho rozsudku.

7. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením,
pretože urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne
aplikovanými v tom čase platnými a účinnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, zákona o
spotrebiteľských úveroch, Civilného sporového poriadku a v súlade s rozhodnutím NS SR zo dňa21.04.2015 sp. zn. 3MCdo 12/2014 ako aj rozsudku Súdneho dvora EÚ, tretej komory z 09.11.2016 vo
veci C-42/15. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

8. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie je nesporné, že ide o spor zo
spotrebiteľskejzmluvyuzatvorenejstranamisporudňa03.06.2013,zktorejžalobcavyvodzujesvojnárok
uplatnený v konaní. Na tento právny vzťah je nevyhnutné uplatňovať vnútroštátne normy - ustanovenia
zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý sa považuje za lex specialis, a ustanovenia Občianskeho
zákonníka ako lex generalis. Smernica 2008/48 bola implementovaná do zákona o spotrebiteľských

úveroch, a z toho dôvodu bolo v danom prípade potrebné skúmať, či Smernici 2008/48 možno priznať
priamy alebo nepriamy účinok po jej implementácii. Priamy účinok smernice je možný len v spore medzi
jednotlivcom a štátom, ak sa jednotlivec dovoláva svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo
voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice (Marshall, C-152/84,
rozsudok zo dňa 26.02.1986; Faccini Dori , C-91/92, rozsudok zo dňa 14.07.1994; Pfeiffer, C-397/01
až C-403/01, rozsudok zo dňa 05.10.2004). V tomto spore medzi veriteľom a spotrebiteľom ide o spor

medzi jednotlivcami, a vzhľadom na to pre tento prípad nie je možné priznať Smernici 2008/48 priamy
účinok. Nepriamy účinok smernice znamená povinnosť vnútroštátnych súdov vykladať vnútroštátne
právo vo svetle znenia a účelu smernice, pričom tento výklad je obmedzený tým, že vnútroštátne právo
ostáva naďalej v platnosti, ale súd skúma možnosť vykladať ho eurokonformne. Použitý výklad musí
byť uznaný vnútroštátnym právom. Ak by súd v tomto prípade ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona

o spotrebiteľských úveroch, účinné v čase vzniku právneho vzťahu, vykladal eurokonformne tak, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných
poplatkov, čím by došlo k nahradeniu vnútroštátneho práva Smernicou 2008/48, išlo by o priamy účinok,
ktorý je v tomto spore, t. j. v spore medzi jednotlivcami vylúčený. Rovnako platí, že takýto výklad
súdu by bol považovaný za výklad práva contra legem. Výklad práva contra legem narúša všeobecné

právne zásady právneho štátu, predovšetkým zásadu právnej istoty vyjadrenú v čl. 2 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého: „Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak
takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor
bude rozhodnutý spravodlivo.“

9. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v zmluve o
spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou absentuje náležitosť takejto zmluvy
podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase vzniku právneho
vzťah, a preto sa predmetný úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch

považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto keď súd prvej inštancie žalobu nad rámec nesplatenej
istiny s príslušným úrokom z omeškania zamietol, rozhodol o žalobe vecne správne. Z toho dôvodu
odvolací súd odvolanie žalobcu nepovažoval za opodstatnené a rozsudok v napadnutom výroku o
zamietnutí zvyšku žaloby a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania by mala úspešná žalovaná nárok na náhradu trov
konania (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP). Keďže jej v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli,
odvolací súd jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).